Nezaradené

Stanovisko Predstavenstva

Združenia pestovateľov obilnín

k žatve 2022 a výhľadom na hospodársky rok 2022/23

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín odsudzuje agresiu Ruskej federácie na Ukrajine a jej kroky k obmedzeniu poľnohospodárskej produkcie a obchodných ciest cez Čierne more. Takáto forma násilia narúša tradičné trhy s obilninami a spôsobuje hlad a utrpenie nespočetnému počtu ľudí vo svete.

Pre hospodársky rok 2021/22 zabezpečili pestovatelia obilnín na Slovensku dostatočný výsev ozimnej pšenice a jačmeňa, ako aj výsev jarných druhov obilnín. Predpokladáme produkciu tohto roka na priemernej úrovni, pokiaľ vývoj počasia nepriaznivo neovplyvní vývoj a zber zrnín. To znamená, že Slovenská republika by mala dosiahnuť v rámci produkcie obilnín sebestačnosť prinajmenšom na 150%. Pšenica z produkcie roka 2022 bude pre mlynské spracovanie dostupná od septembra 2022.

Podľa údajov MPRV SR o zásobách zrnín vo verejných skladoch na Slovensku k aprílu 2022 je 20 354 ton pšenice potravinárskej, 13 950 ton jačmeňa sladovníckeho, 361 ton raže potravinárskej, 2 590 ton ovsa potravinárskeho a 13 914 ton kukurice potravinárskej. Zo záznamov však nie je jasné, v akom zmluvnom vzťahu sú zakontrahované tieto množstvá. Oznamovaciu povinnosť pre množstvá na vývoz zo Slovenska nad 380 ton (s toleranciou 20%), považujeme za ďalšie administratívne zaťaženie poľnohospodárskych výrobcov a obchodné spoločnosti, avšak chápeme jej dôvody. Európska Komisia bude k 31.7.2022 taktiež vyžadovať od producentov hlásenie o stave zásob obilia.

Zabezpečenie dostatočného množstva obilia pre nasledujúce obdobie na mlynské spracovanie a pre pekárenské a cestovinárske využitie na Slovensku závisí najmä od dohodnutých obchodných podmienok s pestovateľmi / dodávateľmi obilia. Pokiaľ má štát záujem zabezpečiť pre domácich spracovateľov dostatok pšenice na nasledujúci rok, mal by venovať pozornosť nákupu do Štátnych hmotných rezerv. Prípadne by mohol zaistiť uskladnenie potrebných objemov pre domáci spracovateľský priemysel do verejných skladov prostredníctvom skladiskových a tovarových záložných listov, s prefinancovaním služieb skladov a bonifikácie úrokov, po dohode s relevantnými bankami. Určujúca však za každých okolností bude ponúknutá cena tovaru.

Keďže pestovatelia zrnín musia prioritne po zbere úrody roku 2022 ekonomicky zabezpečiť svoju poľnohospodársku produkciu pre ďalší pestovateľský rok, zvýšené ceny nákladov na vstupy do poľnohospodárskej výroby (hnojivá, osivá, pesticídy, PHM, energie…) nútia producentov hľadať čo najlepšiu cenovú ponuku. Obchodné dohody na produkciu tohto roka sa už začali uzatvárať. Ceny agrokomodít na domácom trhu sú ovplyvnené vývojom na svetovom trhu, relevantná je predovšetkým cena na parížskej burze MATIF. Aktuálne sa trh prejavuje vysokou volatilitou (nestabilitou) a výraznými skokmi ceny v krátkom čase. Nižšie svetové zásoby, rastúci dopyt a nepriaznivý vývoj geopolitickej situácie vo svete nedávajú predpoklad výraznejšieho poklesu cien obilnín v krátkom čase, aj keď obvykle po žatve môže cena prechodne mierne klesnúť. Cenu potravín ovplyvňuje však aj cena energií, pohonných hmôt, obalov, personálne a ďalšie náklady spracovateľských podnikov.

Oveľa náročnejší však môže byť pre poľnohospodárov budúci rok. Úrodu roku 2023 totiž zakladajú pestovatelia už na jeseň tohto roka, pričom ale nemajú istotu, že ceny komodít po žatve budúceho roka pokryjú vyššie vstupné náklady na výrobu v tomto roku. Pri rastúcej inflácii sa obávame vývoja situácie a cien obilnín z úrody 2023. Možným riešením sú terminované obchody s vopred dohodnutými cenami. V každom prípade odporúčame diverzifikovať (rozdeliť) riziko a uzavrieť viacero zmlúv.

Z pohľadu vývoja vo svete, obyvateľom krajín Európskej únie nehrozí nedostatok potravín, aj keď zrejme budú musieť akceptovať vyššie ceny. Hladomor ohrozuje chudobnejšie krajiny sveta, predovšetkým africké štáty, kde majú ľudia ťažší prístup k potravinám, resp. sú pre nich cenovo nedostupné. Pre vývozy obilia z Ukrajiny, resp. dovozy potravín do Ukrajiny, zabezpečuje Európska únia koridory po súši aj po mori. Zrniny zo Slovenska majú svoje tradičné odbytiská skôr v okolitých krajinách (Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko), kde sú spracovateľské kapacity a odkiaľ sa na Slovensko dovážajú potraviny. Podľa ostatných údajov je Slovensko v potravinách sebestačné na cca 40%, a teda zvyšok dovážame, najmä z týchto krajín EÚ. Obchodovanie s komoditami z/do Ukrajiny preto slovenský priestor ovplyvnia len okrajovo.

Potravinová sebestačnosť Slovenska v rámci obilnín by nemala byť narušená. Poľnohospodári urobia čo je v ich silách, aby zobrali kvalitné obilniny z úrody roku 2022 a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie. Je to úloha odberateľov domácej produkcie, aby sa včas dohodli a zabezpečili si dostatok zásob na celý rok. Záleží však aj na prístupe štátu v rámci regulácie cien energií, ktoré majú výrazný podiel na výslednej cene výrobkov.

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín vyzýva svojich členov a všetkých pestovateľov obilnín na Slovensku, aby v prípade rozhodovania sa uprednostňovali odberateľov pre domáce spracovanie, pokiaľ to bude racionálne.

Predstavenstvo ZPO

31.5.2022.

Celý súbor na stiahnutie:

Poďte s nami do Rumunska! Združenie pestovateľov obilnín na konci leta 22.-26.augusta 2022 organizuje atraktívnu študijnú cestu pre pestovateľov aj spracovateľov a obchodníkov na poľnohospodárske podniky, do obchodného prístavu Constanta, aj do historických miest a dunajskej delty – skvostov Rumunska. Neváhajte a prihláste sa čím skôr! Máme obmedzený počet miest a skvelý program! Prihláška na stiahnutie:

Celá ponuka s programom a podrobnosťami na stiahnutie:

Prihláška na stiahnutie:

Vlastná produkcia ako nástroj mieru

Invázia Ruska na Ukrajinu je v modernom svete tragédiou, s dosahom na celý svet. Aj kvôli rozsahu dodávok surovín, ktoré nemalou mierou zasahujú do výživy a agropotravinárskej výroby. Nejde iba o zemný plyn a ropu, ale aj o obilniny, olejniny, priemyselné hnojivá, osivá, krmivá, či poľnohospodárske stroje a náhradné diely. Pri sledovaní ničivých zásahov do krajiny našich východných susedov si každý musí uvedomiť, že na niekoľko rokov nemôžeme rátať s tradičnými obchodnými vzťahmi, ktoré pre Európsku úniu predstavovali miliardové hodnoty. Zdá sa, že po dvoch rokoch pandémie, aktuálnej vojne a hroziacom suchu je najvyšší čas zamyslieť sa nad potravinovou bezpečnosťou únie.

Krajiny Európskej únie dokážu zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľstvo kontinentu, ale zároveň majú živé obchodné vzťahy s okolitými tretími krajinami. A tak napríklad z celkovej produkcie obilnín (v hospodárskom roku 2020/21: 293 mil. ton) sa vyvezie takmer 50 mil.t, predovšetkým pšenice, do krajín severnej Afriky. Naopak dovezieme takmer 20 mil.t, hlavne kukurice. Výrobu olejnín v EÚ (2020/21: 30 mil.t) však už potrebujeme dopĺňať dovozmi, asi 20 mil.t v zrne, 19 mil.t v šrotoch a 8,5 mil.t v oleji. V súvislosti s environmentálnymi cieľmi sa zrniny v EÚ začali spracúvať aj na bioetanol (12 mil.t), resp. biopalivá. Výlisky z olejnín sa zasa využívajú na výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Pre dosiahnutie úplnej sebestačnosti, napríklad v zrninách ako hlavných zdrojoch výživy, by Európe zrejme postačilo len prispôsobiť štruktúru výroby a obchodné zmluvy s tretími krajinami.

Obilnica Európy

Po roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym, sa upravila aj obchodná politika EÚ. Kvôli ekonomickým sankciám uvaleným na Ruskú federáciu sa znižujúce dovozy z tejto krajiny začali nahrádzať dovozmi agrokomodít z Ukrajiny, v rámci určitých množstevných kvót so zníženou sadzbou colných poplatkov. V hospodárskom roku 2020/21 tak únia doviezla z Ukrajiny asi 650 tis. ton pšenice (30% všetkých dovozov), 7 mil.t kukurice (50%), 15 mil.t slnečnicového oleja (88%), 1,7 mil.t slnečnicových šrotov (63%), 1,6 mil.t repky (72%), 120 tis.t repkového oleja (49%) a 80 tis.t sójového oleja (33%). V roku 2020 predstavovali agropotravinárske komodity dovezené z Ukrajiny celkovú hodnotu asi 6 mld. EUR.

Na druhej strane, Európska únia je najvýznamnejší obchodný partner Ruskej federácie. V roku 2020 Rusko zobchodovalo tovary v celkovom objeme 174 mld. EUR, samozrejme najväčší podiel má ropa a zemný plyn (70,6% objemu). V rámci dovozov zrnín, draselných hnojív a ďalších poľnohospodárskych surovín, celkový dovoz z Ruska predstavoval v r.2020 asi 1,8 mld. EUR. Ekonomické sankcie však obmedzili najmä vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ (mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, rýb, nespracovanej zeleniny a ovocia), ktorý sa znížil na hodnotu sotva 3,8 mld. EUR v r.2020. Pozitívne dôsledky týchto politicko-ekonomických rozhodnutí sú však otázne, keďže Ruská federácia už v roku 2010 prijala doktrínu potravinovej sebestačnosti v určitých komoditách: 95% zrnín a zemiakov, 90% mlieka a mliečnych výrobkov, 85% mäsa a mäsových výrobkov, 80% cukru a rastlinných olejov.

Traktor vs. tank

Je zrejmé, že vojna na Ukrajine, a s tým súvisiace zastavenie lodnej dopravy z Čierneho mora, spôsobili narušenie tradičných trhov a zvýšili ceny takmer všetkých komodít. Denne sledujeme nárast ceny pšenice, kukurice, repky, či sóje na svetových burzách a ťaháme zvislú os cenových grafov stále vyššie. Napr. na parížskej burze MATIF k 10.3.2022 bola cena pšenice potravinárskej 375 EUR/t, kukurice 351,50 EUR/t (dodávka v júni) a cena repky siahala na hranicu 900 EUR/t (dodávka v máji). Cena sójových bôbov na burze v Chicagu bola 564 EUR/t. Odborníci sa zhodujú, že ceny zrnín výraznejšie neklesnú do konca júna 2022.

Kým vyššie ceny zrnín najskôr pocítia spotrebitelia pri nákupe chleba, múky, olejov, a tiež chovatelia hospodárskych zvierat, rastúce ceny hnojív, osív, či pohonných hmôt zasiahnu všetkých poľnohospodárov. Sme v jarnom období, kedy väčšina manažérov už obstarala na podnik osivá a hnojivá pre úrodu roku 2022. Nedá sa teda predpokladať výraznejší odklon od ich osevných plánov v tomto roku. Budú však musieť prijať neľahké rozhodnutie, či zachovajú dávky výživy pre dosiahnutie čo najlepšej kvality produkcie na úkor zisku podniku, alebo znížia množstvo vstupov potrebných pre rastlinnú výrobu a udržia si príjmy pre prežitie podniku. Pritom už o pár mesiacov budú musieť premýšľať nad osevným postupom pre budúci rok.

Nikto si dnes netrúfa odhadnúť, aké dôsledky bude mať súčasná geopolitická situácia na poľnohospodársku produkciu na Ukrajine. Pokiaľ okupácia tamojším roľníkom nedovolí osiať jariny, predovšetkým kukuricu a slnečnicu, možno predpokladať ďalšie nepredvídateľné reakcie svetového trhu. Očakávané výpadky v produkcii zrnín na Ukrajine budú chýbať nielen Európe, ale hlavne v štátoch Afriky a Stredného východu, ktoré sú na dovozoch z čiernomorskej oblasti závislé. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v decembri varovala, že prinajmenšom 44 krajín sveta bude v tomto roku vyžadovať potravinovú pomoc zvonka. Je medzi nimi až 33 afrických krajín, kde kvôli suchu a pretrvávajúcim konfliktom hrozí ešte väčší hladomor. No aj v ďalších krajinách Južnej Ameriky, či Ázie sa dajú očakávať sociálne nepokoje a ďalšie vlny utečencov pred chudobou.

Návrhy riešení

Situácia sa vyvíja veľmi rýchlo a taká by mala byť aj reakcia európskych orgánov. Európska Komisia sa obrátila o radu na európskych poľnohospodárov, ktorí preukázali svoje schopnosti a odvahu aj v rokoch pandémie ochorenia COVID-19. Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Návrh medzinárodných organizácií so zrninami a krmivami COCERAL, FEDIOL a FEFAC, aby únia dovážala suroviny z tretích krajín ako Brazília, Argentína, USA, či India, nenašiel podporu u európskych pestovateľov plodín na ornej pôde, združených v najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, COPA/COGECA. Tí sa 4.marca stretli na online rokovaní a neskôr aj na pôde Európskej Komisie, ktorej predstavili svoju predstavu a riešenia:

• Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
• Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
• Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
• Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
• Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
• Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
• Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Európske vs. národné

Bude zaujímavé sledovať, ako sa k týmto návrhom postaví Európska Komisia. Viaceré totiž zasahujú do nastavenia národných strategických plánov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ od roku 2023. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo, Janusz Wojciechowski už naznačil, že kvôli ruskej agresii na Ukrajine bude zrejme potrebné prehodnotiť ekologické a klimatické ciele stratégie „Z farmy na vidličku“ („Farm to Fork“). Tá vychádza zo Zelenej dohody EÚ a cieli k roku 2030, kedy by mali európski poľnohospodári používať o 20% menej hnojív, o 50% menej pesticídov s nebezpečnými látkami, či zvýšiť ekologickú výmeru na 25% poľnohospodárskej pôdy. Podpredseda EK Frans Timmermans si to však nemyslí a nechce tieto ciele odďaľovať, ani oslabovať. A naopak, považuje ich za súčasť riešenia.

No kým sa v Bruseli dohadujú, mnohé vlády už začali v panike prijímať rozhodnutia na národnej úrovni. Niektoré členské štáty únie navrhujú pozastaviť vývozy základných agrokomodít (Maďarsko), poskytnúť nemalé štátne podpory roľníkom na nákupy vstupov (Poľsko), či inak chrániť záujmy svojich obyvateľov. Akoby sme zabudli, že sme súčasťou Európskeho Spoločenstva, ktoré má nastavené jednotné pravidlá a nástroje na spoločnú organizáciu trhu. Mechanizmus intervenčného nákupu obilnín by však potreboval riadne oprášiť a zrevidovať hlavne nákupnú cenu, ktorá sa už roky nepohla z úrovne 101,31 EUR/t, pri štandardnej kvalite, pretože tá už nepokrýva ani výrobné náklady na tonu pšenice. Verme, že zodpovední nájdu riešenie, pretože to existuje. Dokážeme mať oboje – dostatočnú produkciu, aj správne udržiavanú krajinu. Chce to len rozumnú mieru podpory aj pre rodinné podniky, ktoré sú základom environmentálnej, klimatickej aj sociálnej stability vidieka. A tiež uvedomiť si, že do únie sme vstupovali dobrovoľne a tak ako v manželstve, musíme spolu držať v dobrom aj zlom. Ak nebudeme jednotní, nepriateľ nás ľahšie rozoberie na drobné a porazí. A my chceme mier.

Lada Debnárová, 10.marca 2022.

Článok môžete nájsť vo vydaní Roľníckych novín č.11/2022 z 16.3.2022

Správa z (online) zasadania pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, 4.marca 2022.

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

Postoj európskych pestovateľov plodín na ornej pôde vystihuje toto vyjadrenie predsedu pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isamberta. Ostatné zasadanie zástupcov pestovateľov olejnín, obilnín a strukovín, združených v tejto najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, ktoré sa konalo online v piatok 4.marca 2022, reagovalo najmä na aktuálnu situáciu, po ruskej agresii na Ukrajine. Je to pochopiteľné, keďže tieto dve krajiny sú nielen svetovými producentmi takmer tretiny obilnín, ale tiež najdôležitejšími obchodnými partnermi Európskej únie v rámci poľnohospodárskych komodít.

• OLEJNINY

Dopoludňajší program stretnutia venovali olejninám, odhadu ich produkcie v roku 2021, predpokladoch na tohtoročnú úrodu a možnostiam ako nahradiť chýbajúce množstvá z Ukrajiny. Podľa ostatných odhadov bola produkcia olejnín v roku 2021 v krajinách Európskej únie celkom 30,3 mil. ton, čo je o 7% viac ako vlani: 17 mil.t repky, 10,6 mil.t slnečnice a 2,7 mil.t sóje. V hospodárskom roku 2021/22 sa predpokladá podobný objem produkcie olejnín v krajinách EÚ-27.

Produkcia olejnín vo svete len tesne dokáže pokrývať spotrebu, tá stúpa aj na výrobu biopalív. Svetové zásoby klesli, aj kvôli nižšej úrode v Južnej Amerike. No kríza na Ukrajine zvyšuje riziko nedostatku celkovej ponuky olejnín, keďže táto krajina je svetovým lídrom v produkcii slnečnice a na svetový trh dodáva aj 61% slnečnicových výliskov. Do EÚ sa dováža až 2/3 sóje z Ukrajiny a Ruska, a len z Ukrajiny až 88% slnečnicového oleja, 37% repky a 35% repkových výliskov. Medzinárodné obchodné spoločnosti COCERAL, FEDIOL a FEFAC navrhujú možné výpadky z produkcie Ukrajiny nahradiť dovozmi z tretích krajín, ako je Brazília, Argentína, USA, či India. Komodity z týchto krajín však nespĺňajú štandardné požiadavky EÚ na kvalitu, z hľadiska obsahu pesticídov, GMO, atď. A tak nenašli podporu v radoch európskych pestovateľov.

Ceny olejnín vystrelili hore aj vďaka vyššiemu dopytu a nižšej svetovej ponuke, pričom ich podporuje aj rastúca cena ropy a rastlinných olejov. Cena repky na parížskej burze MATIF osciluje okolo 800 €/t (a môže ďalej stúpať), cena sójových bôbov na burze v Chicagu je asi 570 €/t. Rovnako stúpa aj cena repkových výliskov, k začiatku marca bola na úrovni 378 €/t, pri 34% obsahu bielkovín. Sójové výlisky (múčka) stáli 482 €/t (pri 44% obsahu proteínu) a non-GMO sójové výlisky (45,5% prot.) 714 €/t. Ceny rastlinných olejov stúpli od leta 2020 takmer dvojnásobne. Aktuálne (k 4.3.2022) je repkový olej v cene (FOB) 1 565 €/t, slnečnicový olej 1 325 €/t, sójový olej 1 355 €/t a palmový olej 1 304 €/t (CIF).

Kým politici hľadajú riešenia geopolitickej situácie na úrovni vlád, európski farmári sa musia snažiť o to, aby európsky trh fungoval. Čo sa týka dovozov z tretích krajín je potrebné zvýšiť opatrnosť pri uzatváraní kontraktov. Prítomní diskutovali o prioritách – využití olejnín prednostne na výrobu kŕmnych zmesí, či na výrobu biopalív (najmä pri vysokej cene ropy)? Je pravdepodobné, že Európska Komisia musí prehodnotiť environmentálne ciele v rámci stratégie Z farmy na vidličku („Farm to Fork“), či balíka „Fit for 55“, ktoré aj podľa eurokomisára Wojciechowskeho môžu negatívne vplývať a znížiť produkciu, čo následne spôsobí ďalší rast cien komodít. Farmári dokážu zabezpečiť domácu produkciu, ale potrebujú podporu a pochopenie zo strany EK.

• BIELKOVINOVÉ PLODINY

Podľa odhadov sa strukoviny v krajinách EÚ-27 v hosp. roku 2021/22 pestovali na celkovej výmere 1,57 mil. ha, s celkovou produkciou 3,69 mil. ton, čo je asi o 3% viac ako rok predtým.

V júni 2017 oznámil eurokomisár Hogan na konferencii FEFACu „Európsky proteínový plán“. Podľa bilancie kŕmnych bielkovinových plodín v EÚ vývoj k sebestačnosti v zdrojoch bielkovín má klesajúci trend. V súčasnosti je na úrovni asi 66 mil.t zdrojov surových bielkovín, t.j. 80,5% (viď graf). Existuje však široká ponuka plodín, ktoré by mohli uspokojiť dopyt v EÚ, ak by dostali riadnu podporu. Viacero medzinárodných organizácií združených v „Európskom reťazci hodnoty proteínov“ vyzýva Európsku Komisiu na urýchlenú akciu v rámci proteínového plánu.

Dopyt po bielkovinách rastlinného pôvodu rastie, najmä po plodinách s vyšším obsahom bielkovín (30-50%), ako je sója, či slnečnicové výlisky. Napriek špičkovým šľachtencom, technológiám a pesticídom, nie je však možné dosiahnuť sebestačnosť únie v krátkodobom horizonte, a preto bude potrebné prechodné obdobie. Pokračuje závislosť EÚ na dovozoch z tretích krajín. Osobitnú pozornosť treba venovať ponuke proteínových biokrmív.

• OBILNINY

Popoludňajšie rokovanie otvoril predseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isambert, vyjadrením ľútosti nad udalosťami na Ukrajine. Program rokovania bol jednohlasne prijatý, rovnako ako aj zápis z ostatného zasadania. Guido Sedler prezentoval situáciu na trhu s obilninami: produkciu obilnín v krajinách EÚ-27 v hosp.roku 2021/22 odhaduje Európska Komisia na celkom 293,2 mil. ton, z toho 137,5 mil.t pšenice, 72,5 mil.t kukurice, 52 mil.t jačmeňa, 7,8 mil.t raže a 7,5 mil.t ovsa. Spotreba obilia v EÚ (310,5 mil.t) dosahuje takmer objem celkovej ponuky (354,4 mil.t), spolu s dovozmi (19,4 mil.t) a počiatočnými zásobami (41,8 mil.t), a preto je bilancia napätá, dokonca u pšenice deficitná už druhý rok.

Svetová produkcia obilnín (podľa USDA) bola v hosp.roku 2020/21: 2 132 mil. ton, spotreba 2 150 mil.t, čím sa znížili svetové zásoby na 607 mil.t. Odhad produkcie pre hosp.rok 2021/22 je 2 193 mil.t, spotreba 2 182 mil.t, čo opäť znižuje konečné zásoby na 601 mil.t a celkovo napína bilanciu, zvyšuje ceny aj volatilitu na trhoch. Región Čierneho mora, kde v súčasnosti prebieha vojna, je kľúčový pre mnohé krajiny severenej Afriky aj Stredného východu, či Turecko. Produkcia pšenice v Rusku (75 mil.t) a na Ukrajine (33 mil.t), z ktorej sa vyváža takmer 60 mil.t do sveta lodnou dopravou, bude zrejme zablokovaná aj v najbližších mesiacoch. Preto možno očakávať ďalšie zvyšovanie cien základných agrokomodít a panické správanie sa obchodníkov na trhoch. Odborníci odhadujú, že ceny klesnú až so začiatkom žatvy, v júli a auguste, no nikto si dnes netrúfne povedať na akú úroveň. Za ostatných 10 rokov vzrástol dopyt po zrninách o 40 mil.t a ak sa znížia dodávky z Ukrajiny a Ruska, dá sa očakávať nenasýtený trh s obilninami a olejninami. Kvôli rastúcim výrobným nákladom sa aj poľnohospodárska produkcia stáva príliš drahou.

Stúpajú aj ceny komodít, po predchádzajúcom zvyšovaní, teraz došlo až ku skokovým nárastom vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine (viď grafy):

Cena pšenice mäkkej (DEPSILO – zo sila v nemeckom prístave Hamburg) medziročne stúpla o 19,6% na 281 €/t a pšenice kŕmnej až o 20,7% (278 €/t k 24.2.2022). Cena pšenice tvrdej v Bologni, Taliansko, medziročne stúpla až o 72,6% na 513 €/t. Kŕmny jačmeň sa v Hamburgu ku koncu februára 2022 predával za 262 €/t, čo je medziročný nárast o 27,2%. Kukurica sa na veľkých pláňach v Maďarsku (FGATE – na bráne) predávala za 250 €/t, čo je o 39,8% viac ako rok predtým. Odborníci odhadujú, že ceny agrokomodít neklesnú do konca júna 2022.

V rámci diskusie potom zástupcovia jednotlivých krajín prezentovali stav ozimín, produkčné plány na rok 2022 a vývoj počasia. Francúzsko očakáva mierne nižšiu úrodu, keďže pretrváva sucho na juhu krajiny, čo tiež ohrozuje dodávky pšenice do afrických krajín, kde klesajú zásoby. Podobne Španielsko predpokladá zníženie produkcie o cca 20% kvôli suchu, pričom sú ohrozené dovozy kukurice z Ukrajiny. V Portugalsku majú devastačné sucho, od začiatku decembra v krajine nepršalo. V Nemecku tiež znižujú odhady úrody, z dôvodu nadmerných zrážok, slabých mrazov a hlavne nižšieho využitia hnojív. V Rumunsku majú vo východnej oblasti problémy so vzchádzaním kvôli suchému počasiu, ceny rastú, prístav Konstanca v Čiernom mori zatiaľ funguje. Vo všeobecnosti všetci zástupcovia deklarovali problémy s nákupmi vstupov a ich vysoké ceny. Zástupkyňa Slovenska, Vlada Debnárová hovorila o suchej a mrazivej jari, vo všeobecnosti dobrom stave ozimín.

Tieto informácie potvrdila aj Európska Komisia, ktorá v sledovanom období január-február 2022 zaznamenala na väčšine európskeho územia o +2 až +4 ºC teplejšie počasie oproti normálu. Zimné teploty nikde neklesli pod -10 ºC. Z pohľadu zrážok prevládajú na väčšine územia EÚ suché podmienky, predovšetkým v južných oblastiach, ale tiež v Maďarsku, na juhu Slovenska, či východe Rumunska. Naopak, vlhkejšie počasie oproti normálu zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, na juhu Nemecka, Rakúska, Poľska a v pobaltských krajinách (viď mapku).

Podpredseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, Max Schulmann z Fínska, rokoval v rovnaký deň s predstaviteľmi Európskej Komisie, generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (DG AGRI). Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Poľnohospodári predstavili tieto návrhy na riešenia dostatočnej ponuky zrnín v EÚ:

• Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
• Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
• Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
• Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
• Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
• Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
• Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.

Vo štvrtok 3.februára 2022 sa uskutočnila online sladovnícka konferencia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS). Okrem zástupcov tohto združenia prezentoval aj Ing. Igor Jakubička, podpredseda Združenia pestovateľov obilnín so skúsenosťami PD DEVIO Nové Sady s pestovaním sladovníckeho jačmeňa.

Video z konferencie – 1.časť: VÝNOSNOSŤ PESTOVANIA SLADOVNÍCKEHO JAČMEŇA VÝRAZNE PORASTIE

Mgr. Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS: vývoj výroby a spotreby piva v SR s výhľadom pre rok 2022;

Ing. Tomáš Ševčík, predseda sladovníckej sekcie SZVPS, Heineken Slovensko Sladovne: Dopyt po sladovníckom jačmeni v SR a EÚ, výzvy do budúcnosti a udržateľnosť;

Ing. Igor Jakubička, predseda PD DEVIO Nové Sady: Výnosnosť pestovania sladovníckeho jačmeňa z pohľadu pestovateľa;

Prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD., SPU Nitra/Inštitút pôdohospodárskej politiky MPRV SR: Podpora precízneho poľnohospodárstva zo Strategického plánu SR 2023 – 2027;

RNDr. Lukáš Karlík, PhD., Slovanet: Ako efektívne optimalizovať produkciu sladovníckeho jačmeňa;

Ing. Peter Grňo, YARA: Digitalizácia pri optimalizácii dávok dusíka a význam listovej výživy pri obmedzovaní pevných hnojív.

VIDEO: https://www.facebook.com/watc.h/live/?ref=watch_permalink&v=1094444024677621 (Ing. I. Jakubička začína od 28.minúty)

2.časť: ODRODY JAČMEŇA ODPORÚČANÉ SLADOVŇAMI

Mgr. Vladimír Machalík: Dopady pandémie na spracovateľov jačmeňa;

Ing. Tomáš Ševčík: Výsledky štátnych odrodových skúšok po 1., 2. a 3. roku skúšania;

Ing. Vratislav Psota CSc., vedúci laboratória pre analýzy jačmeňa a sladu VÚPS ČR; Ing. Marián Svorad, plodinový špecialista Odboru odrodového skúšobníctva ÚKSÚP: Sladovnícka kvalita odrôd po 3. roku štátnych odrodových skúšok;

Ing. Tomáš Ševčík: Schválenie zoznamu preferovaných odrôd sladovníckeho jačmeňa pre úrodu 2022.

VIDEO: https://www.facebook.com/PriateliaPiva/videos/286287580156699

Ďakujeme SZVPS za informácie!

Združenie pestovateľov obilnín po čase opäť prináša svojim členom prehľadné informácie o Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie (SPP EÚ) a jej uplatňovaní na Slovensku. Postupne v trinástich častiach rozoberieme na drobné formy podpory prostredníctvom priamych platieb v I. pilieri, projektových a neprojektových podpôr v rámci II. piliera, podmienky a možnosti ekoschém a environmentálnych intervencií, náhrady za osobitné znevýhodnenia, podpory pre mladých farmárov, sektorové intervencie pre vybrané agrokomodity, nástroje riadenia rizika a ďalšie formy a možnosti získania prostriedkov z európskych, aj národných zdrojov.

Vychádzať budeme z dokumentu uplatňovania SPP EÚ po roku 2023, v zmysle návrhu národného „Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky SR 2023-2027“, ktorý bude po medzirezortnom pripomienkovom konaní začiatkom roka 2022 a jeho schválení vládou SR a v NR SR, predložený Európskej Komisii do 31.januára 2022.

Koncom roka 2021 boli na európskej úrovni schválené tri základné nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.2021/2115, č.2021/2116 a č.2021/2117 (Úradný vestník EÚ L435 zo 6.12.2021), ktoré nahrádzajú alebo upravujú doteraz platné nariadenia z roku 2013, ako aj ďalšie. V týchto troch základných nariadeniach sa sústredili všetky pravidlá pre tvorbu národných strategických plánov a rozdelenia finančných zdrojov, s cieľom podpory a rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v krajinách Európskeho Spoločenstva na budúce obdobie rokov 2023-2027.

Ešte stále sa však očakáva na európskej úrovni prerokovanie a návrh vykonávacích nariadení. Preto celý rok 2022 sa bude niesť v znamení príprav podrobných usmernení a tiež ich implementácie do systémov v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Od začiatku roka 2023 by totiž tieto pravidlá mali vstúpiť do platnosti a väčšina procesov, hlavne prijímania žiadostí na PPA, ich kontrol a vyhodnocovania, mala prebiehať v digitálnom, a teda absolútne nezávislom priestore. Subjektívne hodnotenia, či iné ovplyvňovanie výsledkov predložených žiadostí a projektov by mali byť eliminované, aby sa predišlo korupcii a ďalším problémom v súvislosti s oprávneným čerpaním prostriedkov EÚ.

Počas roka 2022 sa uplatňujú pravidlá nastavené v doterajšom období 2014-2021, resp. v rámci prechodného obdobia. Ešte je stále možné čerpať doteraz nevyčerpané prostriedky končiaceho sa obdobia, no zároveň už môžeme čerpať z prostriedkov nového programového obdobia 2021-2027. Jedným z dôvodov je aj fakt, že zásadné európske inštitúcie, napriek diskusiám prebiehajúcim od roku 2017 a návrhom Európskej Komisie z júna 2018, nedokázali prijať zásadnú legislatívu pre SPP EÚ skôr, ako koncom roka 2021. Niektorí europoslanci obviňujú novú SPP EÚ zo slabej odpovede poľnohospodárstva na klimatické výzvy, kým väčšina európskych farmárov sa naopak obáva z požiadaviek obmedzení výroby, ktoré Európska Komisia nastavila na najbližšie roky aj v rámci Zelenej dohody ES.

Keďže „bruselský úradný jazyk“ nemusí byť zrozumiteľný všetkým, pokúsime sa spracovať prehľadné a zrozumiteľné informácie pre slovenských poľnohospodárov. Zoznam tém, ktoré postupne budeme publikovať pre členov ZPO:

1.časť: hlavné ciele a definície SPP EÚ

– prečo potrebujeme SPP EÚ, čo hovorí SWOT analýza slovenského agrosektoru a na čo sa zameriavajú intervencie v novom programovom období?

2.časť: základná legislatíva SPP EÚ

– aké je zacielenie a rozdelenie základných nariadení. Ako ich implementuje národný strategický plán? Prečo nás má príprava legislatívy zaujímať, ako a kedy ju môžeme ovplyvniť?

3.časť: rozdelenie finančných zdrojov na roky 2023-27

– ako budú financované členské krajiny EÚ? Aké je rozdelenie zdrojov na Slovensku, aké sú možnosti a formy ich čerpania v nasledujúcom období?

4.časť: I. pilier – priame platby

– ktoré sú hlavné formy priamych podpôr, viazané a neviazané? Aké podmienky (kondicionality) je treba splniť pre ich získanie? A aké sú cieľové ukazovatele pre Slovensko?

5.časť: II. pilier – program rozvoja vidieka

– ktoré sú hlavné opatrenia zamerané na investície, environmentálne, klimatické a iné záväzky? Ktoré sú projektové a ktoré neprojektové intervencie? Aké sú cieľové ukazovatele pre Slovensko?

6.časť: podpora mladých farmárov

– ktoré hlavné formy podpory sú zamerané na mladých v I. a II. pilieri? Aké môžu byť sumy platieb? Aké cieľové ukazovatele sú nastavené pre SR?

7.časť: ekoschémy / environmentálne intervencie

– čo znamená „celofarmová ekoschéma“? Ako sú nastavené opatrenia a podmienky a čerpania podpôr v I. a II. pilieri? Kam mieria cieľové ukazovatele SR?

8.časť: osobitné znevýhodnenia

– ako sa zmenia podpory pre osobitné znevýhodnenia (Natura 2000), prírodné a iné prekážky (ANC) na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde? Čo musí Slovensko splniť v rámci cieľových ukazovateľov?

9.časť: nástroje riadenia rizika a investície

– aký má význam riadenie rizika na podniku? Aké sú podmienky a možnosti čerpania podpôr v rámci sektorových intervencií? Možnosti investičných intervencií. A postačujú cieľové ukazovatele SR?

10.časť: sektorové intervencie a technická pomoc

– čo a ako bude podporované? Včelárstvo, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina a čo iné? Možnosti v rámci technickej pomoci.

11.časť: vzdelávanie a poradenstvo, spolupráca

– prečo je vzdelávanie, poradenstvo a spolupráca pre nás dôležité? Ako sú podporované v novom období? Ako tvoriť operačné skupiny? LEADER a možnosti čerpania nových a starších prostriedkov pre rozvoj vidieka. Cieľové ukazovatele stratégie SR.

12.časť: Zelená dohoda EÚ

– aké sú priority európskej Zelenej dohody? Ktoré ciele sa týkajú poľnohospodárstva – Stratégia z farmy na vidličku (F2F) a Stratégia biodiverzita a aké je ich prepojenie s SPP EÚ?

13.časť: časový rámec rokov 2022-2030

– čo nás čaká v druhom roku prechodného obdobia 2022? Ako to pôjde od 1.1.2023? Čo pre Slovensko znamená externá konvergencia? Má Slovensko dobre nastavenú stratégiu rozvoja poľnohospodárstva? Akú rolu zohrávajú samosprávne organizácie (NGO) v komunikácii s EÚ a štátnymi orgánmi? Kde budeme v roku 2030?

Na základe uznesenia (č. C.4. z 30.11. 2021) Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín však bude tento infoseriál dostupný iba pre členov ZPO, a preto budú jednotlivé časti chránené heslom. Heslo pre každú časť osobitne budeme distribuovať členom ZPO prostredníctvom emailu so žiadosťou o zachovanie výlučnosti. Veríme, že tento krok zameraný na rozšírenie členskej základne, a tým na podporu aktivít ZPO, slovenská poľnohospodárska prax pochopí správne.

Takže, ak nechcete zmeškať žiadnu časť, pošlite prihlášku svojho podniku do ZPO čo najskôr. Privítame v radoch členov ZPO každého poctivého pestovateľa, nielen obilnín. Základné údaje, Stanovy ZPO a prihlášku za člena ZPO nájdete na našej stránke: KONTAKT – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Pokiaľ máte otázku, alebo chcete inak reagovať na zverejňované informácie, pokojne nám napíšte na adresu: zdruzeniepo@gmail.com . Pokúsime sa Vám odpovedať čo najskôr.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO.

25.1.2022.

Celý text na stiahnutie:

Združenie pestovateľov obilnín, sledujúc aktuálne dianie v sektore poľnohospodárstva, s ohľadom na rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby, na plánovanú podporu určitých opatrení, ako aj na očakávané ohrozenia v roku 2022, predkladajú odporúčania pre prax, s cieľom poskytnúť pomoc pri preklenutie nepriaznivého obdobia.

Odporúčania sa týkajú predovšetkým agrotechnologických možností prinášajúcich úsporu nákladov, ako aj ekonomicky efektívnejších prístupov manažmentu. Odporúčania možno chápať ako inovatívne a perspektívne postupy, ktoré si samozrejme vyžadujú prvotné investície a dostatočné znalosti. Združenie pestovateľov obilnín sa preto v nasledujúcom období zameria na poskytovanie informácií aj v tomto smere.

UPOZORNENIE: Odporúčania sú dobrovoľné a každý jeden poľnohospodársky podnik ich môže využiť s ohľadom na svoje individuálne potreby a možnosti. Združenie pestovateľov obilnín nepreberá zodpovednosť za žiadny pozitívny, či negatívny dopad uplatnenia týchto odporúčaní.

1. Optimalizujte dávky priemyselných hnojív. Čo najskôr si vypracujte plán hnojenia a plán ochrany na rok 2022, pracujte s aktuálnymi cenami a vyrátajte ekonomický dopad. Vyvarujte sa paušálnych rozhodnutí. Vyrátajte si aj alternatívne riešenia, aby ste našli hranicu maximálneho možného zníženia vstupov, pri zachovaní požadovanej kvality a množstva produkcie. Pomôže vám to nájsť cestu k „riadenej primeranej strate“. Podrobné a čo najpresnejšie individuálne kalkulácie pre plánovanie spotreby hnojív a chemických ochranných prostriedkov v nadväznosti na predpoklad tržného zhodnotenia produkcie budúceho roka sú teraz kľúčové.

Predpokladom pre optimalizáciu dávok priemyselných hnojív je dôkladné overenie agrochemických vlastností pôdy. Stará zásoba živín v pôde môže tvoriť určitú rezervu a správna bilancia vám pomôže k stanoveniu požadovanej dávky hnojív. Pôdne vzorky je možné analyzovať aj v službe NPPC-VÚRV Piešťany, ktorý zároveň poradí pri stanovení optimálnych dávok. Týmto spôsobom môžete ušetriť aj 20% vstupov.

2. Využívajte precízne technológie na presnú aplikáciu hnojív a chemických ochranných látok. Táto technológia umožňuje dávkovať hnojivá a ošetrovať insekticídne, fungicídne, ale aj herbicídne iba rastliny v riadku, plus pár centimetrov z každej strany navyše (cca 50% plochy). Nie je predsa potrebné aplikovať napr. kontaktný insekticíd na voľnú pôdu mimo cielených a napadnutých rastliniek repy, repky, či kukurice. Týka sa to aj variabilnej aplikácii vápenca, fosforu, draslíka, ale aj variabilná sejba šetrí osivo. Ušetríte náklady na prejazdy poľnoh. technikou, ale venujte pozornosť aj bezchybovosti aplikačných zariadení a kontrolujte priebežne ich činnosť.
3. Využívajte technológie „no-till“, t.j. žiadne, resp. minimalizačné obrábanie pôdy. Tieto moderné technológie prinášajú úsporu prevádzkových nákladov na poľnohospodársku techniku (zlučovaním a vypúšťaním niektorých pracovných operácií), personálne náklady, PHM, agrochemické vstupy a šetria aj čas. Na druhej strane chránia prirodzené funkcie pôdy, zvyšujú jej úrodnosť, zadržiavanie vlahy a podporujú lepšie zakoreňovanie rastlín.

Podmienkou je v tomto prípade správne nastavenie a dodržiavanie agrotechniky, ale tiež kvalitný penetrometer pre zodpovedné premeranie pôd na zhutnenie a utuženosť. Nie vždy je potrebné a vyhovujúce hĺbkové, a tým aj nákladné spracovanie pôdy. Nevyžaduje to napr. pšenica po vhodných predplodinách (repka, strukoviny). Nevyhnutným pomocníkom býva v týchto prípadoch totálny herbicíd.

Podľa niekoľkoročného výskumu NPPC-VÚRV Piešťany, zlepšenie fyzikálnych a biologických vlastností pôdy vplýva pozitívne aj na sprístupňovanie živín z pôdy pre rastliny. Manažment pozberových zvyškov výrazne zlepší obsah organickej zložky v pôde, čo zníži potrebu dodávaných živín vo forme priemyselných hnojív. Dostatok živín tiež umožní lepšie zapojenie porastov a ich vývin, intenzívnejšiu tvorbu koreňového systému, čo opäť zefektívni čerpanie dostupných živín z pôdy rastlinami.

4. Využívajte technológie „strip-till“. Tento spôsob zakladania porastov stále nemá u poľnohospodárov také postavenie, aké by si zaslúži. Európska legislatíva chystá nové obmedzenia na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, čo každého pestovateľa donúti premýšľať o úspore nákladov, pri zachovaní kvantity a kvality produkcie. Možností je viac, ale bez investícií do precízneho poľnohospodárstva sa to asi nezaobíde. Strip-till technológia je momentálne najvýhodnejšia možnosť ako pri precíznom poľnohospodárstve dosiahnuť úspory, napr. hĺbkovo spracovávať pôdu iba v pásoch pod rastlinami so súčasnou aplikáciou základnej výživy. Hnojivo neaplikovať plošne, ale priamo pod rastliny do pôdneho profilu. Zvýši sa rentabilita pestovaných plodín so zadržiavaním vody v pôde s významnou protieróznou ochranou.

5. Vysievajte poľnohospodárske plodiny spoločne. Teda také, ktoré sa vzájomne podporujú, nekonkurujú si navzájom. Technológia znižuje náklady na hnojenie, chemické ošetrovanie, prejazdy technikou a zlepšuje zdravotný stav produkčných porastov. Pomocné plodiny môžu vytvárať priaznivú mikroklímu, lákajú škodcov, pútajú vzdušný dusík, zabraňujú rastu nežiadúcich burín. Po odumretí zostávajú na povrchu ako mulč, čím poskytujú výživu hlavnej plodine, bránia erózii, zadržiavajú vlahu. Niektoré počas zimy vymŕzajú, ale svoju úlohu už splnili. Odstraňujú sa obvykle plečkovaním, pri súčasnej aplikácii hnojivých látok.

6. Využívajte odolnejšie odrody obilnín a širšie medziriadkové vzdialenosti, aby ste umožnili mechanické ošetrovanie porastu, namiesto využitia chemických ochranných látok. Dôležitá je aj samotná organizácia porastu, aby ste racionalizovali vstupy. Usilujte sa o trvale osiatie výmer, aj počas zimy.

7. Využívajte alternatívne prostriedky, ktoré obsahujú účinné látky a sú schválené európskou legislatívou. Taktiež zakladať a udržiavať biopásy, ktoré pritiahnu prirodzených predátorov pre škodlivý hmyz a iných škodcov. Znižujte príležitosti pre šírenie škodcov aj správnymi agrotechnickými postupmi. Využívajte aj alternatívne pseudoobilniny, ktoré nemajú rozšírených škodcov na Slovensku.

8. Počítajte návratnosť vášho strojového parku, poznajte variabilné a fixné náklady, mieru rentability. Komunikujte a spolupracujte s ostatnými poľnohospodárskymi podnikmi, vymieňajte si skúsenosti. Čo najviac využívajte techniku pri poznaní jej možností, technických parametrov, správnej obsluhy, údržby a nastavenia. Aj najdrahší samochodný stroj nie je cieľom nášho podnikania, ale len výrobným prostriedkom. Cieľom je kladný hospodársky výsledok, a teda zisk.

9. Dbajte na čo najpresnejšie využitie agrotechnických termínov, aby ste ušetrili na dosúšaní zrna, či predišli stratám z neskorého zberu. Pozberové linky a skladovacie zariadenia vám umožnia kalkulovať s umiestnením svojej produkcie na trh, čím môžete dosiahnuť jej lepšie zhodnotenie.

10. Osobitnú pozornosť v hospodárskom roku 2022/2023 venujte odbytu produkcie. Aby ste dosiahli čo najlepšie zhodnotenie, pravidelne sledujte vývoj na trhu a očakávaný vývoj. Pre aktuálne trhové ceny zrnín sledujte aj našu stránku Ceny – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk). Pre časový posun príjmov dobre zvážte využitie pohotovostných krátkodobých bankových zdrojov, alebo zdrojov od odberateľov (záloha), resp. zdrojov od dodávateľov vstupov.

Neponáhľajte sa. Eliminujte negatívne dopady vývoja cien tak, že si rozdelíte riziko, aby ste v každom prípade mali zabezpečený ziskový príjem aspoň z jednej časti predaja. Pri plánovaní hospodárenia v roku 2022 sa pokúste nájsť zlatú strednú cestu efektívnej intenzity svojej poľnohospodárskej výroby.