Správa z (online) zasadania pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, 4.marca 2022.
„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“
Postoj európskych pestovateľov plodín na ornej pôde vystihuje toto vyjadrenie predsedu pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isamberta. Ostatné zasadanie zástupcov pestovateľov olejnín, obilnín a strukovín, združených v tejto najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, ktoré sa konalo online v piatok 4.marca 2022, reagovalo najmä na aktuálnu situáciu, po ruskej agresii na Ukrajine. Je to pochopiteľné, keďže tieto dve krajiny sú nielen svetovými producentmi takmer tretiny obilnín, ale tiež najdôležitejšími obchodnými partnermi Európskej únie v rámci poľnohospodárskych komodít.
- OLEJNINY
Dopoludňajší program stretnutia venovali olejninám, odhadu ich produkcie v roku 2021, predpokladoch na tohtoročnú úrodu a možnostiam ako nahradiť chýbajúce množstvá z Ukrajiny. Podľa ostatných odhadov bola produkcia olejnín v roku 2021 v krajinách Európskej únie celkom 30,3 mil. ton, čo je o 7% viac ako vlani: 17 mil.t repky, 10,6 mil.t slnečnice a 2,7 mil.t sóje. V hospodárskom roku 2021/22 sa predpokladá podobný objem produkcie olejnín v krajinách EÚ-27.
Produkcia olejnín vo svete len tesne dokáže pokrývať spotrebu, tá stúpa aj na výrobu biopalív. Svetové zásoby klesli, aj kvôli nižšej úrode v Južnej Amerike. No kríza na Ukrajine zvyšuje riziko nedostatku celkovej ponuky olejnín, keďže táto krajina je svetovým lídrom v produkcii slnečnice a na svetový trh dodáva aj 61% slnečnicových výliskov. Do EÚ sa dováža až 2/3 sóje z Ukrajiny a Ruska, a len z Ukrajiny až 88% slnečnicového oleja, 37% repky a 35% repkových výliskov. Medzinárodné obchodné spoločnosti COCERAL, FEDIOL a FEFAC navrhujú možné výpadky z produkcie Ukrajiny nahradiť dovozmi z tretích krajín, ako je Brazília, Argentína, USA, či India. Komodity z týchto krajín však nespĺňajú štandardné požiadavky EÚ na kvalitu, z hľadiska obsahu pesticídov, GMO, atď. A tak nenašli podporu v radoch európskych pestovateľov.
Ceny olejnín vystrelili hore aj vďaka vyššiemu dopytu a nižšej svetovej ponuke, pričom ich podporuje aj rastúca cena ropy a rastlinných olejov. Cena repky na parížskej burze MATIF osciluje okolo 800 €/t (a môže ďalej stúpať), cena sójových bôbov na burze v Chicagu je asi 570 €/t. Rovnako stúpa aj cena repkových výliskov, k začiatku marca bola na úrovni 378 €/t, pri 34% obsahu bielkovín. Sójové výlisky (múčka) stáli 482 €/t (pri 44% obsahu proteínu) a non-GMO sójové výlisky (45,5% prot.) 714 €/t. Ceny rastlinných olejov stúpli od leta 2020 takmer dvojnásobne. Aktuálne (k 4.3.2022) je repkový olej v cene (FOB) 1 565 €/t, slnečnicový olej 1 325 €/t, sójový olej 1 355 €/t a palmový olej 1 304 €/t (CIF).
Kým politici hľadajú riešenia geopolitickej situácie na úrovni vlád, európski farmári sa musia snažiť o to, aby európsky trh fungoval. Čo sa týka dovozov z tretích krajín je potrebné zvýšiť opatrnosť pri uzatváraní kontraktov. Prítomní diskutovali o prioritách – využití olejnín prednostne na výrobu kŕmnych zmesí, či na výrobu biopalív (najmä pri vysokej cene ropy)? Je pravdepodobné, že Európska Komisia musí prehodnotiť environmentálne ciele v rámci stratégie Z farmy na vidličku („Farm to Fork“), či balíka „Fit for 55“, ktoré aj podľa eurokomisára Wojciechowskeho môžu negatívne vplývať a znížiť produkciu, čo následne spôsobí ďalší rast cien komodít. Farmári dokážu zabezpečiť domácu produkciu, ale potrebujú podporu a pochopenie zo strany EK.
- BIELKOVINOVÉ PLODINY
Podľa odhadov sa strukoviny v krajinách EÚ-27 v hosp. roku 2021/22 pestovali na celkovej výmere 1,57 mil. ha, s celkovou produkciou 3,69 mil. ton, čo je asi o 3% viac ako rok predtým.
V júni 2017 oznámil eurokomisár Hogan na konferencii FEFACu „Európsky proteínový plán“. Podľa bilancie kŕmnych bielkovinových plodín v EÚ vývoj k sebestačnosti v zdrojoch bielkovín má klesajúci trend. V súčasnosti je na úrovni asi 66 mil.t zdrojov surových bielkovín, t.j. 80,5% (viď graf). Existuje však široká ponuka plodín, ktoré by mohli uspokojiť dopyt v EÚ, ak by dostali riadnu podporu. Viacero medzinárodných organizácií združených v „Európskom reťazci hodnoty proteínov“ vyzýva Európsku Komisiu na urýchlenú akciu v rámci proteínového plánu.
Dopyt po bielkovinách rastlinného pôvodu rastie, najmä po plodinách s vyšším obsahom bielkovín (30-50%), ako je sója, či slnečnicové výlisky. Napriek špičkovým šľachtencom, technológiám a pesticídom, nie je však možné dosiahnuť sebestačnosť únie v krátkodobom horizonte, a preto bude potrebné prechodné obdobie. Pokračuje závislosť EÚ na dovozoch z tretích krajín. Osobitnú pozornosť treba venovať ponuke proteínových biokrmív.
- OBILNINY
Popoludňajšie rokovanie otvoril predseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isambert, vyjadrením ľútosti nad udalosťami na Ukrajine. Program rokovania bol jednohlasne prijatý, rovnako ako aj zápis z ostatného zasadania. Guido Sedler prezentoval situáciu na trhu s obilninami: produkciu obilnín v krajinách EÚ-27 v hosp.roku 2021/22 odhaduje Európska Komisia na celkom 293,2 mil. ton, z toho 137,5 mil.t pšenice, 72,5 mil.t kukurice, 52 mil.t jačmeňa, 7,8 mil.t raže a 7,5 mil.t ovsa. Spotreba obilia v EÚ (310,5 mil.t) dosahuje takmer objem celkovej ponuky (354,4 mil.t), spolu s dovozmi (19,4 mil.t) a počiatočnými zásobami (41,8 mil.t), a preto je bilancia napätá, dokonca u pšenice deficitná už druhý rok.
Svetová produkcia obilnín (podľa USDA) bola v hosp.roku 2020/21: 2 132 mil. ton, spotreba 2 150 mil.t, čím sa znížili svetové zásoby na 607 mil.t. Odhad produkcie pre hosp.rok 2021/22 je 2 193 mil.t, spotreba 2 182 mil.t, čo opäť znižuje konečné zásoby na 601 mil.t a celkovo napína bilanciu, zvyšuje ceny aj volatilitu na trhoch. Región Čierneho mora, kde v súčasnosti prebieha vojna, je kľúčový pre mnohé krajiny severenej Afriky aj Stredného východu, či Turecko. Produkcia pšenice v Rusku (75 mil.t) a na Ukrajine (33 mil.t), z ktorej sa vyváža takmer 60 mil.t do sveta lodnou dopravou, bude zrejme zablokovaná aj v najbližších mesiacoch. Preto možno očakávať ďalšie zvyšovanie cien základných agrokomodít a panické správanie sa obchodníkov na trhoch. Odborníci odhadujú, že ceny klesnú až so začiatkom žatvy, v júli a auguste, no nikto si dnes netrúfne povedať na akú úroveň. Za ostatných 10 rokov vzrástol dopyt po zrninách o 40 mil.t a ak sa znížia dodávky z Ukrajiny a Ruska, dá sa očakávať nenasýtený trh s obilninami a olejninami. Kvôli rastúcim výrobným nákladom sa aj poľnohospodárska produkcia stáva príliš drahou.
Stúpajú aj ceny komodít, po predchádzajúcom zvyšovaní, teraz došlo až ku skokovým nárastom vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine (viď grafy):
Cena pšenice mäkkej (DEPSILO – zo sila v nemeckom prístave Hamburg) medziročne stúpla o 19,6% na 281 €/t a pšenice kŕmnej až o 20,7% (278 €/t k 24.2.2022). Cena pšenice tvrdej v Bologni, Taliansko, medziročne stúpla až o 72,6% na 513 €/t. Kŕmny jačmeň sa v Hamburgu ku koncu februára 2022 predával za 262 €/t, čo je medziročný nárast o 27,2%. Kukurica sa na veľkých pláňach v Maďarsku (FGATE – na bráne) predávala za 250 €/t, čo je o 39,8% viac ako rok predtým. Odborníci odhadujú, že ceny agrokomodít neklesnú do konca júna 2022.
V rámci diskusie potom zástupcovia jednotlivých krajín prezentovali stav ozimín, produkčné plány na rok 2022 a vývoj počasia. Francúzsko očakáva mierne nižšiu úrodu, keďže pretrváva sucho na juhu krajiny, čo tiež ohrozuje dodávky pšenice do afrických krajín, kde klesajú zásoby. Podobne Španielsko predpokladá zníženie produkcie o cca 20% kvôli suchu, pričom sú ohrozené dovozy kukurice z Ukrajiny. V Portugalsku majú devastačné sucho, od začiatku decembra v krajine nepršalo. V Nemecku tiež znižujú odhady úrody, z dôvodu nadmerných zrážok, slabých mrazov a hlavne nižšieho využitia hnojív. V Rumunsku majú vo východnej oblasti problémy so vzchádzaním kvôli suchému počasiu, ceny rastú, prístav Konstanca v Čiernom mori zatiaľ funguje. Vo všeobecnosti všetci zástupcovia deklarovali problémy s nákupmi vstupov a ich vysoké ceny. Zástupkyňa Slovenska, Vlada Debnárová hovorila o suchej a mrazivej jari, vo všeobecnosti dobrom stave ozimín.
Tieto informácie potvrdila aj Európska Komisia, ktorá v sledovanom období január-február 2022 zaznamenala na väčšine európskeho územia o +2 až +4 ºC teplejšie počasie oproti normálu. Zimné teploty nikde neklesli pod -10 ºC. Z pohľadu zrážok prevládajú na väčšine územia EÚ suché podmienky, predovšetkým v južných oblastiach, ale tiež v Maďarsku, na juhu Slovenska, či východe Rumunska. Naopak, vlhkejšie počasie oproti normálu zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, na juhu Nemecka, Rakúska, Poľska a v pobaltských krajinách (viď mapku).
Podpredseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, Max Schulmann z Fínska, rokoval v rovnaký deň s predstaviteľmi Európskej Komisie, generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (DG AGRI). Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Poľnohospodári predstavili tieto návrhy na riešenia dostatočnej ponuky zrnín v EÚ:
- Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
- Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
- Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
- Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
- Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
- Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
- Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).
Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.
Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.