Združenie pestovateľov obilnín

Pozývame vás na odborný seminár 6.novembra 2025 v Nitre na témy moderných technológií, inovatívnych prístupov v rastlinnej výrobe.

Celá pozvánka na stiahnutie (aj s prihláškovým formulárom):

STANOVISKO Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín k situácii v komodite obilniny v roku 2025

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadnutí 19.septembra 2025 v Horných Chlebanoch hodnotilo aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku takto:

• Z pohľadu priebehu počasia v hospodárskom roku 2024/2025

Pri zakladaní porastov na jeseň 2024 bolo na Slovensku väčšinou priaznivé počasie. Osevná výmera pšenice dosiahla 380,8 tis.ha, t.j. o 9% vyššia ako v r.2024, avšak stále 7% pod úrovňou r.2023 (406,7 tis.ha). Zvýšili sa najmä výmery tvrdej pšenice na úkor mäkkej. Podľa druhého odhadu úrod Štatistického úradu SR (k 15.8.2025) sa na Slovensku zasialo o 7,6% menej jačmeňa, ako v predošlom roku, t.j. 117,2 tis. ha, na čom sa prejavil najmä nižší dopyt spracovateľského priemyslu (sladovne). Podľa očakávaní sa zvýšila osevná plocha kukurice o 6,7%, t.j. 158,4 tis. ha.

Záverečné mesiace roka 2024 ako aj priebeh zimy 2025 boli suché. Chladný máj, horúci a extrémne suchý jún nepredznamenávali dobrú úrodu. Následne dažde od polovice júla, lokálne búrky s krupobitím, ale aj časté požiare porastov znižovali nádeje pestovateľov a predlžovali žatvu. Môžeme konštatovať, že kvalita obilia bola výrazne vyššia, ak sa podarilo zobrať úrodu pred príchodom zrážok. Produkcia obilia v severnejších okresoch dosahovala skôr kŕmnu kvalitu, a preto by bola žiadúca výraznejšia podpora živočíšnej výroby, hlavne monogastrov, pre jeho spotrebu.

• Z hľadiska úrody hustosiatych obilnín a očakávanej úrody kukurice

Podľa druhého odhadu úrod ŠÚ SR (k 15.8.2025) by mala byť hektárová úroda hustosiatych obilnín v tomto roku vyššia o 16,1% oproti vlaňajšku a 11,9% v porovnaní s 5-ročným priemerom, t.j. 5,9 t/ha. Celková produkcia by tak mala dosiahnuť 3 117,6 tis. ton, čo je o 20,4% viac ako v roku 2024. Najvýraznejší nárast sa očakáva u raže (o 23,8% na 29,7 tis.t), pšenice (o 20,5% na 2 298,2 tis.t), jačmeňa (o 20,5% na 717,2 tis.t), tritikale (o 19,1% na 37,4 tis.t) a u ovsa (o 10% na 35,1 tis.t). Kukurica na zrno by tiež mala dať vyššiu úrodu o 5,4% na 1 121,6 tis.ton. A to aj napriek očakávanému poklesu priemernej hektárovej úrody na 7,1 t/ha (pozn. spresní tretí odhad ŠÚ SR k 15.9.2025). Podľa aktuálnej situácie stavov porastov kukurice je odhad pestovateľov vyšší, očakávajú úrodu na úrovni 7,5 – 8,0 t/ha.

• Z hľadiska vývoja cien

Na Slovenskom trhu je súčasná realizačná cena potravinárskej pšenice od 170 do 205 €/t, v závislosti od kvality. U kŕmnej pšenice je cena v rozpätí 140 až 170 €/t. Jačmeň sladovnícky sa ponúka za 170 až 210 €/t, podľa kvality a kŕmny v cene 140 až 170 €/t. Od jarných mesiacov sa tak ceny prepadli až o 20-30 euro na tonu, najmä kvôli nízkemu záujmu zo strany domácich spracovateľov. Sladovne  na Slovensku nemali záujem uzatvárať na jar zmluvy s pestovateľmi kvôli poklesu dopytu a vysokým skladovým zásobám z predošlého roka. Mlyny deklarovali prioritný záujem odoberať slovenskú pšenicu. Cenu na domácom trhu však podkopáva ponuka z Ukrajiny, resp. susedných krajín s nižšou cenou.

Pestovatelia sa preorientovávajú na trhovo atraktívnejšie plodiny, ako je pšenica tvrdá, či olejniny. Z taktického hľadiska je dôležité zazmluvniť aspoň polovicu produkcie ešte pred žatvou, kedy je možné dosiahnuť lepšie zmluvné ceny. Vysoké ceny vstupov do výroby totiž pretrvávajú, a tak sa profit pre pestovateľov znižuje. Aj napriek vysokej úrode sa sotva dostávame na hranicu rentability. Na ceny na našom trhu bude mať výrazný vplyv výsledok žatvy v rámci krajín Európskej únie, na Ukrajine, ako aj u ďalších svetových producentov (Kanada, USA, Austrália).

• Očakávania pre hospodársky rok 2025/2026

Keďže sa začali rozhovory o novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ako aj o dlhodobom finančnom rámci pre ďalšie programové obdobie po roku 2027, poľnohospodári očakávajú výrazné zmeny, najmä vo výške podpôr a sprísňovaní pestovateľských podmienok s ohľadom na ochranu prírodných zdrojov. Preto je dnes výzvou poznanie a využívanie moderných pestovateľských technológií, digitalizácia, pôdo-ochranné a vodo-zádržné opatrenia. ZPO upozorňuje na potrebu zachovania funkčnosti existujúcich zariadení a vodných nádrží, a preto vyzývajú kompetentné orgány na ich čistenie a následné uloženie odpadu, ako aj potrebu finančného zabezpečenia vodohospodárskeho podniku. ZPO apeluje na štátne orgány, aby presadzovali, že poľnohospodárstvo na Slovensku bude podporované na úrovni vyspelých štátov EÚ (dofinancovanie) a zabezpečí otvorenú diskusiu k opatreniam, ktoré sú na Slovensku potrebné pre rozvoj poľnohospodárstva. Je nevyhnutné dosiahnuť u domácich spracovateľov, aby prioritne spotrebúvali domácu poľnohospodársku produkciu a zároveň sa strategicky podporoval domáci spracovateľský priemysel.

Pre pestovateľov obilnín na Slovensku sú dôležité detaily opatrení, predovšetkým racionálny pohľad na striedanie plodín, spracovávanie bilancie živín, diverzifikáciu porastov, zaraďovanie neproduktívnych plôch a biopásov. Taktiež vnímajú ako dôležité vymieňať si skúsenosti a vzdelávať sa, napr. aj v spolupráci so susednými krajinami (Česká republika, Poľsko). Preto budú naďalej pripravovať zmysluplné aktivity pre svojich členov, resp. poľnohospodárov na Slovensku.

Ing. Martin Maček

Predseda predstavenstva ZPO

V piatok 19.septembra 2025 v Horných Chlebanoch, v mieste pôsobenia predsedu predstavenstva, Ing. Martina Mačeka (SELEKT VÝSKUMNÝ A ŠĽACHTITEĽSKÝ ÚSTAV, a.s. Bučany) zasadlo Predstavenstvo a Kontrolná komisia Združenia pestovateľov obilnín.

V prvom bode vykonala odpočet úloh z predošlého zasadnutia 5.4.2025 výkonná tajomníčka ZPO, Ing. Vladimíra Debnárová. Všetky úlohy boli splnené v termíne. V druhom bode referoval predseda o svojej činnosti za ostatné obdobie, od zvolenia do funkcie 12.6. 2025. Zúčastnil sa na rokovaní Komoditnej rady MPRV SR 24.6. v Bratislave, stretol sa s viacerými predstaviteľmi domácej i zahraničnej agroscény a prijal pozvanie na VZ SPPK 9.9. v Nitre. Tajomníčka doplnila informácie o aktivity sekretariátu ZPO: po volbách na ostatnom Valnom zhromaždení členov ZPO 12.6.2025 sa vykonali potrebné úradné úpravy v rámci zmeny štatutára, v banke, atď. V lete dokončila archiváciu dokumentov ZPO a do Slovenského národného archívu odovzdala jednu škatuľu s materiálmi od roku 2004 do 2014. Niektoré členské subjekty začali užšiu spoluprácu s PPA a nahlasujú trhové ceny obilnín pre účely ich komunikácie do Európskej Komisie. Začiatkom júla a septembra sa zúčastnila (online) zasadnutia Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Komunikovala s inštitúciami a médiami.

V rámci rozpočtu ZPO, o ktorom referovala členka Kontrolnej komisie, Ing. Alena Gubánová, je združenie v dobrom finančnom stave. Plnenie členských príspevkov je na 87,4 %. Táto situácia nám umožňuje zorganizovať ešte v tomto roku vzdelávací seminár – o ktorom budeme v krátkej dobe informovať.

V rámci diskusie o aktuálnej situácii v poľnohospodárstve a po žatve na Slovensku, prítomní vyjadrili spokojnosť s výsledkami produkcie, ale zároveň obavy z neistoty na trhu s obilím. Vyjadrili ich v STANOVISKU k situácii v obilí. Na zasadnutí sa zúčastnil Róbert Žatko, Mlyn Trenčín, a.s., ktorý prezentoval záujem slovenských spracovateľov o slovenskú produkciu a stabilné partnerské vzťahy.

V ďalšej diskusii boli témami budúce smerovanie Združenia pestovateľov obilnín a postoje k povinnému členstvu v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

Viď zápisnica:

Vo štvrtok 12.júna 2025 v Nitre na XXII. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín boli zvolení členovia Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Novým Predsedom predstavenstva je Ing. Martin Maček.

Po privítaní členov predsedom Ing. Petrom Markom, si prítomní vypočuli prezentáciu hosťa, prof. Ing. Miroslava Žitňáka, PhD., predsedu Univerzitnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre na tému aktuálnych požiadaviek sociálnej kondicionality pre rok 2025 v rámci praxe poľnohospodárskych podnikov.

Keďže v rámci poľnohospodárskych činností je v pomere k ostatným povolaniam o 30-50% väčšia miera úrazovosti, a ročne zaznamenávame 600 smrteľných pracovných úrazov, 150 000 registrovaných prac.úrazov a tiež choroby z povolania, sprísnil sa európsky systém predpisov BOZP. Pritom vždy platí, že zodpovednosť za bezpečnosť má zamestnávateľ! Slovensko implementovalo európske smernice 89/391/EHS, 2006/42/ES v rámci zákonov č.124/2006 (BOZP), č.311/2001 (Zákonník práce), č.125/2006 (o inšpekcii), č.355/2007 (o verejnom zdravotníctve). Sociálna kondicionalita neobsahuje všetko, iba vybrané časti. V Prílohe IV nariadenia EPaR 2021/2115, podľa čl.14 sa uplatňujú jej nové pravidlá. Každý zamestnávateľ musí zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu (spomedzi zamestnancov) a bezpečnostného technika. Musí dať riadne vyškoliť nových pracovníkov a postupovať v zmysle EES štítkov na obsluhu výrobku. Pretože pokiaľ inšpekcia nájde nedostatky, musí udeliť primerané a účinné sankcie. Navyše však môže stiahnuť (pri opakovanom zistení porušenia) 3 – 5 – 15% z celého balíka priamych platieb! Odporúča sa mať odborovú organizáciu zamestnancov v podniku a cez zástupcov riešiť potrebné.

Po prezentácii bolo VZ uznášaniaschopné. Najskôr predniesol správu predseda predstavenstva, Ing. Peter Marko, po ňom predsedníčka Kontrolnej komisie, Mária Matušíková. V ďalšom bode programu boli za členov Predstavenstva zvolení: Ing. Peter Marko, Ing. Igor Jakubička, Ing. Ján Belák, Ing. Milan Krajanec, Marian Cikatricis, Ing. Martin Maček (Selekt Bučany, a.s.) a Ing. Jozef Vavro (RPD Chocholná-Velčice). Za členky Kontrolnej komisie boli zvolené: Mária Matušíková a Ing. Alena Gubánová. Napokon všetci prítomní členovia schválili návrh uznesenia z náhradného XXII. Valného zhromaždenia členov ZPO.

Po ukončení VZ ZPO zasadalo nové Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO, ktorých členovia spomedzi seba zvolili predsedov. Predsedom predstavenstva ZPO sa stal Ing. Martin Maček a predsedníčkou Kontrolnej komisie sa stala Mária Matušíková.

Ing. Martin Maček, je člen predstavenstva a pracuje ako finančný riaditeľ v SELEKT VÝSKUMNÝ A ŠĽACHTITEĽSKÝ ÚSTAV, a.s. Bučany od roku 2017. Od roku 2009 tu pracoval ako ekonóm. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Národohospodársku fakultu (2004-2009) a ovláda anglický a nemecký jazyk. Má manažérske schopnosti, inovatívne zmýšľanie a pristupuje zodpovedne k svojim povinnostiam. Žije v Trenčíne s rodinou a deťmi, má 40 rokov.

Ďakujeme Ing. Petrovi Markovi za jeho doterajšiu prácu pre záujmy obilninárov a prajeme mu veľa úspechov!

Vlada Debnárová, tajomník ZPO.

Združenie pestovateľov obilnín zorganizovalo v dňoch 12.-15.marca 2025 zahraničnú študijnú cestu do Poľska. To v tomto polroku predsedá Rade Európy. Za pár dni sme pochopili, v čom na Slovensku zaostávame.

Devätnásť účastníkov cesty sa najskôr luxusným autobusom doviezlo do Krakowa, kde si ešte počas príjemného teplého večera vychutnali prehliadku unikátneho historického centra tohto krásneho poľského mesta na Visle. Na druhý deň sme pokračovali návštevami dvoch súkromných roľníkov.

Prvá farma v obci Wodzislaw pri meste Nawarzyce s výmerou 90 ha bola zameraná výlučne na rastlinnú výrobu. Príjemne nás prekvapila čistotou a poriadkom na hospodárskom dvore i v halách, kde boli odstavené traktory i náradie, hneď za domom rodiny hospodára Stanislawa Skalmierscyho. Ten sa venuje pestovaniu obilnín, repky a zeleniny, hlavne petržlenu na 15 ha. Na zeleninu má chladiarenský sklad. Na zrniny vybudoval silá s celkovým objemom 1 500 t. Modernou poľnohospodárskou technikou, ktorú nakúpil z európskeho fondu rozvoja vidieka, poskytuje aj služby  menším roľníkom v okolí. Kvôli nedostatku vlahy v tejto oblasti severne od Krakowa zachytávajú každú dažďovú kvapku vo veľkoobjemových nádržiach. Bežné sú tu aj 80-100 metrov hlboké vŕtané studne, z ktorých čerpajú vodu pre miešanie hnojív a postrekov.

Po výdatnom obede v oblasti Tokarnia, sme cestovali na sever, do obci Lezyce, na dvor pána Karola Geradu. Spolu s bratom Miroslawom obhospodarujú 900 ha a pestujú obilniny, kukuricu a repku. Na navštívenom hospodárskom dvore majú vybudovanú veľkoobjemovú oceľovú halu s rozmermi 72x32x10 metrov, s betónovou podlahou a stropným zásobníkom na uskladnenie asi 5 000 ton zrnín. Bočné steny haly sú modulárne presúvateľné, alebo otvárateľné, keďže nie všetky sú stabilne fixované betónom. Využívajú ju aj na odstavenie traktorov, ktoré distribuujú.

Aktuálne končia s budovaním nového vertikálneho oceľového sila s pozberovou linkou a reguláciou teploty, s kapacitou 12 000 ton obilia. Má aj „mokrý“ žľab na príjem vlhkého zrna a moderný spôsob sušenia, takže môže upraviť vlhkosť kukurice z 30% na 14% za cenu asi 60 PLN (t.j. 15 euro, resp. 1 euro na tono-percento). Plynová vertikálna sušička je efektívna vďaka rekuperácii odpadového tepla. Na obstaranie sila v celkovej hodnote 7 mil. PLN (t.j. asi 1,7 mil.euro) čerpali zálohu z Plánu obnovy vo výške asi 500 tis. euro a celková výška podpory z Plánu obnovy bude napokon 60% (do 40 rokov). Ostatné náklady pokryjú bezúročnou pôžičkou a čiastočne svojimi prostriedkami. Nakládka kamióna trvá asi 3 minúty a hmotnosť je možno presne nastaviť vďaka automatizovaným systémom riadenia pohybu zrna. Celý skladový systém je monitorovaný a riadený pomocou webovej aplikácie zo smartfónu. Celkový objem skladov (17 000 t) budú bratia Geradovci využívať jednak pre svoje potreby, ale aj na výkup obilia od menších pestovateľov v okruhu asi 100 km. Pre investície do svojich podnikov využívajú poľskí farmári legislatívne upravené bezúročné úvery a výrazne pomáha aj bezproblémové čerpanie európskych fondov, ktoré má v správe lokálna administratíva.

Po hodnotných výmenách skúseností s poľskými kolegami sa slovenskí poľnohospodári stretli na večeri v meste Kielce s vicemaršálkom Svätokrížskeho vojvodstva, Grzegorzom Sochom a bývalým ministrom poľnohospodárstva, Robertom Telusom. Napokon, vicemaršálek, spolu s kolegami z miestnych úradov, sprevádzali našu skupinu po celý deň a prediskutovali sme s nimi viacero špecifík agrosektora našich susediacich krajín. Napríklad že poľský agropotravinársky sektor dostal 2,2 mld. euro z celkového balíka Národného plánu obnovy a odolnosti pre Poľsko (58 mld. euro). Vtedajší minister poľnohospodárstva vyzdvihol jeho význam ako obzvlášť dôležitého sektora pri vytváraní stabilných podmienok pre hospodársky rast po pandémii COVID-19. V Poľsku je priemerná veľkosť jednej farmy 11,59 ha poľnohospodárskej pôdy (r.2024) (na Slovensku je to 81 ha), pričom napr. v Svätokrížskom vojvodstve je to iba 6,13 ha. A celková deklarovaná plocha v žiadostiach o priame platby bola vlani 14 039 444,03 ha s celkovým počtom poľnohospodárov 1 210 913. Priame platby v Poľsku sú v rokoch 2023-2027 priemerne na úrovni 252 euro na hektár (EÚ: 261 €/ha; SR: 219 €/ha). Avšak mladý poľnohospodár dostane na rozbeh podniku iba 60 €/ha. V Poľsku je tiež veľký počet malých fariem (45% podpôr ide na farmy s veľkosťou 2-10 ha).

V chladnejšom a mierne daždivom počasí sme sa v piatok vybrali na prehliadku 30.ročníka medzinárodnej výstavy poľnohospodárskej techniky AGROTECH na mieste „Targi Kielce“. V desiatich navzájom prepojených halách a vonkajšej ploche (celkom 90 000 m²) sa v tomto roku prezentovalo 520 firiem z dvadsiatich krajín sveta. Počas troch dní ich navštívilo vyše 80 000 profesionálov i laikov, nielen z Poľska a neprehliadnuteľný bol veľký záujem študentov a mladých ľudí. Široká škála najmodernejších strojov, zariadení a technológií pre poľnohospodárstvo i lesníctvo ohúrili snáď každého. Mnohí získali aj nové zaujímavé kontakty a obchodné tipy. Výstavníctvo v Poľsku pružne reaguje na otvorené možnosti čerpania finančných prostriedkov pre modernizáciu a inovácie tamojších poľnohospodárov a ponúka v dobrých cenách to najlepšie, čo je aktuálne na trhu.

Aj pár dní v Poľsku, počas ktorých sme sa presúvali po perfektných cestách, alebo sledovali, ako sa všade v krajine budujú, sme pochopili, že naši severní susedia nás v mnohom za ostatné desaťročia predbehli. Predovšetkým v spôsobe premýšľania, silnom „ťahu na bránku“ a národnej hrdosti, ktorá im káže rozvíjať svoju krajinu pre lepšiu budúcnosť a využiť pritom všetky dostupné možnosti v spoločenský prospech.

Ďakujeme všetkým účastníkom študijnej cesty a osobitne MVDr. Jaroslavovi Karahutovi, ktorý nám robil sprievodcu a sprostredkovateľa komunikácie s poľskými partnermi. Oceňujeme jeho profesionálny prístup, asistenciu a mnoho zaujímavých informácií, ktoré nám o Poľsku a jeho agrosektore poskytol.

Ing. Vladimíra Debnárová, výkonný tajomník ZPO.

Poľská republika v januári 2025 prevzala polročné predsedníctvo v Rade Európy. Nás zaujíma, ako sa u našich severných susedov hospodári na pôde, ako presadzujú záujmy svojich poľnohospodárov na európskej úrovni a akú modernú techniku používajú. Preto sme sa rozhodli podniknúť študijnú cestu zameranú na úspechy poľského poľnohospodárstva a výstavu agrotechniky v meste Kielce. Sprevádzať nás bude MVDr. Jaroslav Karahuta, ktorý sprostredkuje aj stretnutia s poľskými vysokými predstaviteľmi agrosektora. Preštudujte si program a prihláste sa čo najskôr! Počet miest je limitovaný.

Celý návrh programu, pozvánku a prihlášku nájdete v prílohách – na stiahnutie:

V prípade záujmu môžete kontaktovať tajomníčku ZPO, Ing. Vladu Debnárovú (0903/74 44 33).

STANOVISKO

Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín

k situácii v komodite obilnín v roku 2024

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadnutí 19.septembra 2024 v Diakovciach hodnotilo aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku takto:

• Z pohľadu priebehu počasia v hospodárskom roku 2023/2024

Pri zakladaní porastov na jeseň 2023 vlhký priebeh počasia na niektorých miestach nedovolil zasiať oziminy v agrotechnickom termíne, prípadne vôbec. Osevné plochy pšenice ozimnej tak klesli na 331 334 ha, čo je o 16% nižšia výmera ako v r.2023. Výrazné zrážky a následné zvýšenie hladiny spodných vôd začiatkom roka 2024 ovplyvnilo osev jarín. Dlhodobé podmáčanie niektorých pozemkov jednak znemožnilo vstup poľnohospodárskym strojom a v mnohých prípadoch poškodilo už vzídené oziminy, alebo spomalilo ich vývoj. V niektorých prípadoch sa poľnohospodári rozhodli poškodené porasty vyorať a nahradiť inými plodinami, napr. kukuricou, slnečnicou alebo cukrovou repou. Jarné práce na poli boli zahájené už v polovici februára a celkovo bol priebeh jari na väčšine územia vlhký.

Niekoľkotýždňové sucho a horúčavy v letných mesiacoch umožnili rýchlejší zber hustosiatych obilnín. Žatva tak na celom Slovensku skončila v priebehu 74 dní. Štatisticky najteplejšie leto s extrémne vysokými dennými i nočnými teplotami a lokálne silné búrky s vetrom a prívalovými zrážkami ovplyvnili nepriaznivo aj kvalitu obilia v niektorých oblastiach. Predovšetkým u pšenice bolo nutné preradiť určitý objem do kvality kŕmnej. Mimoriadne veľké škody na porastoch zrnín v tomto roku spôsobili miestami až kalamitne premnožené hraboše a tiež poľovná zver. Pre zber kukurice zasa nepriaznivo, do inak suchého jesenného zberu, zasiahli septembrové extrémne zrážky a následné lokálne povodne, najmä na juhozápade Slovenska, v povodí Dunaja.

• Z hľadiska úrody hustosiatych obilnín a očakávanej úrody kukurice

Podľa druhého odhadu úrod ŠÚ SR (k 15.8.2024) by hustosiate obilniny spolu mali dosiahnuť priemernú úrodu 5,2 t/ha, čo je o 10% menej ako v roku 2023, ale stále na úrovni 5-ročného priemeru. K poklesu došlo najmä u pšenice, ktorá pri priemernej úrode 5,5 t/ha a o 14% nižšej výmere poskytla produkciu len 1 935 tis. ton, čo je až o 22,3% menej ako vlani. Ešte výraznejší pokles zaznamenala raž, ktorej produkcia klesla medziročne o 23% na 27 tis. ton, pri priemernej úrode 3,3 t/ha. Napriek vyššej osiatej ploche jačmeňa (126,8 tis. ha) však jeho nižšia úroda 4,8 t/ha ponúkla produkciu 606,2 tis. ton, iba o málo vyššiu ako v minulom roku. U ovsa a tritikale boli naopak výsledky žatvy 2024 na vyššej úrovni ako v roku 2023. Veľkým sklamaním pre pestovateľov bola tiež repka olejná, ktorá dala iba priemernú úrodu 2,7 t/ha a produkcia dosiahla iba 387,5 tis. ton, čo je o 28% menej ako vlani.

Kukurica na zrno sa začala zberať v septembri a dokonca dosahuje úroveň vlhkosti, ktoré si nevyžaduje jej ďalšie dosúšanie. Výsledok však závisí od priebehu jesenného počasia. Podľa tretieho odhadu úrod ŠÚ SR (k 15.9.2024) by na osiatej ploche 148,1 tis. ha a pri priemernej úrode 6,63 t/ha (medziročne menej o 17%) mohla priniesť produkciu kukurice zrnovej iba 981,6 tis. ton (medziročný pokles o 11%), čo môžeme pripísať najmä na účet priebehu počasia. Výraznejší nárast pestovateľských plôch sledujeme  u sóje, ktorú na jar zasiali poľnohospodári na 66,6 tis. hektároch.

V tomto roku poľnohospodári na Slovensku môžu vyjadriť iba priemernú spokojnosť s výsledkami žatvy 2024. Čoraz viac zasahuje do vývoja rastlín extrémny priebeh počasia a veľké straty na príjmoch z produkcie spôsobujú aj škodcovia. Z ich rozmnoženia vinia hlavne biopásy a nové podmienky SPP EÚ, ktoré obmedzujú používanie chemických ochranných látok.

• Z hľadiska vývoja cien

Na Slovenskom trhu je súčasná realizačná cena potravinárskej pšenice od 180 do 240 €/t, v závislosti od kvality. U kŕmnej pšenice je cena v rozpätí 140 až 180 €/t. Jačmeň sladovnícky sa predáva za 200 až 235 €/t, podľa kvality a kŕmny v cene 130 až 170 €/t. Kukurica zrnová po začiatku zberu sa predáva za cenu 190 až 200 €/t, ale jej zber ešte nie je ukončený a je možné zvýšenie ceny kvôli nižšej úrode.

Situácia v rámci Európy v tomto roku nahráva zvyšovaniu trhových cien obilnín. Úroda hustosiatych obilnín klesla aj v rámci Únie, keď v krajinách hlavných výrobcov (Nemecko, Francúzsko, Rumunsko, Taliansko, Maďarsko) znížil ich úrody extrémny priebeh počasia a nerovnomerné rozloženie zrážok počas roka. Otázny je naďalej vplyv dovozu z východných krajín do EÚ (cez Ukrajinu), odkiaľ očakávame tlak hlavne kŕmneho obilia.

• Očakávania pre hospodársky rok 2024/2025

Keďže Európska Komisia začala prístupové rokovania s Ukrajinou, pričom jej zástupcovia tlačia na ďalšiu liberalizáciu obchodu aj s citlivými agrokomoditami, mohlo by to ohroziť európskych poľnohospodárov. Ich konkurencieschopnosť podkopávajú najmä rozdielne výrobné podmienky u ukrajinských farmárov, tretinové platové nároky zamestnancov, či oveľa nižšie nároky na kvalitu produkcie.

Po tohtoročnom znížení limitov zvyškov ochranných látok v zrne (DON) bude mať zrejme časť úrody obilnín problém s realizáciou. S novými podmienkami EUDR „proti odlesňovaniu“, ktoré mali začať platiť od nového roka, sa zatiaľ poľnohospodári zoznamujú a získali čas na adaptáciu, keďže sa ich uplatňovanie posunie na neskorší termín. V pláne na najbližšie obdobie sú aj zmeny v uplatňovaní podmienok Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a pravdepodobne menší tlak na „zelené“ požiadavky. Keďže nové osadenstvo Európskej Komisie a Európskeho Parlamentu sa zatiaľ zoznamuje s agendou, dajú sa očakávať zásadnejšie úpravy legislatívy až koncom budúceho roka.

Podmienky pre výsev ozimín pre úrodu roku 2025 sú na Slovensku zatiaľ dobré, iba zaplavené oblasti v Podunajsku bude možné spracovať zrejme až na jar. Náklady na vstupy do výroby (osivá, hnojivá, PHM) sa držia na vysokej úrovni. Preto odporúčame hľadať možnosti šetrenia na podnikoch a sledovanie zmien na trhu.

Ing. Peter Marko

Predseda predstavenstva ZPO

Ilustračný obrázok: zdroj PD Važec

Členovia Združenia pestovateľov obilnín sa stretli 12.júna 2024 v Nitre na XXI. náhradnom Valnom zhromaždení. V tomto roku ZPO oslavuje 20.výročie svojho vzniku, a tak si pripomenulo nielen históriu a aktivity počas tohto obdobia, ale tiež ocenilo zaslúžilých členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Predseda predstavenstva, Ing. Peter Marko podal správu o situácii na trhu s obilninami a plánoch ZPO na ďalšie obdobie. Problémom zostáva odbyt, tradičné trhy sú saturované dovozmi z Ukrajiny, ktoré zároveň znižujú realizačné ceny na domácom trhu.

ZPO preto v ďalšom období bude pracovať na tom, aby sme dokázali realizovať odbyt za férové ceny, cez výzvy podporili projekty na skladovacie kapacity, a tiež informovali členov o možnostiach a výhodách presného poľnohospodárstva a inovatívnych technológií. Agropodniky potrebujú viac odborných pracovníkov, aj v IT sfére, výskume. A naďalej bude ZPO hľadať cesty k spojeniu sa s príbuznými samosprávami.

V siedmom bode programu predložila správu predsedníčka Kontrolnej komisie ZPO,Mária Matušíková. Informovala o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2023 a o návrhu rozpočtu na rok 2024. Kontrolná komisia predložila na schválenie návrh na výšku členského poplatku pre prvovýrobcov v sume 0,20 euro/ha/rok, pre iný ako pestovateľský subjekt paušálne 500,-(päťsto) euro na rok a minimálnu výšku ročného členského poplatku navrhla zmeniť zo 17,- na 30,- euro.

V rámci diskusie vystúpil Ing. J. Urminský, ktorý upriamil pozornosť na medziročný vývoj cien komodít a vstupov do výroby; potrebu riešiť percentuálne znižovanie používania priemyselných hnojív a chemických ochranných látok v rámci nových podmienok SPP nie paušálne v celej EÚ; a na extrémne nízke ceny pšenice na ľavobrežnej strane Dnepra na Ukrajine (napr. 25 €/t), ktoré ohrozujú domácich pestovateľov. Ing. P. Marko informoval o vysokých trhových cenách pozemkov pod hospodárskymi dvormi (9 €/m2). Ing. S. Moravčík informoval o nepriaznivej situácii zrnovej kukurice, kde stúpli náklady na sušenie (zem.plyn), kvôli rastúcej konkurencii z UA sa znižuje pestovateľská výmera kukurice na Slovensku a klesli tržby, navyše podmienky ekoschém obmedzujú jej pestovanie v určitých oblastiach.

Združenie pestovateľov obilnín prijalo nové výzvy, ktorým sa bude prioritne venovať: vývoj na európskom trhu s hlavnými zrninami, tvorba odbytových združení, posilnenie spolupráce, vplyv na európsku a slovenskú legislatívu v oblasti poľnohospodárstva.

Fotografie z odovzdávania pamätných plakiet:

Jún 2024.

Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou jej umožňuje už od roku 2016 preferenčný dovoz určitých produktov. Pár mesiacov potom, ako Ruská federácia vojensky napadla našu susednú krajinu, EÚ zaviedla tzv. autonómne trhové opatrenia („ATM“) v júni 2022. Tým otvorila európsky trh voľnému obchodu bez colných poplatkov pre všetky ukrajinské výrobky. Rozhodnutie bolo prijaté skôr na základe politických pohnútok, či emocionálneho šoku a čoskoro jeho negatívne dopady zaskočili aj samotné európske inštitúcie.

Napriek masívnym dovozom agrokomodít z Ukrajiny, sa platnosť prijatého nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady po roku, v máji 2023, o ďalší rok predĺžila, do 5.júna 2024. V januári t.r. Európska Komisia navrhla opäť obnoviť nulové clo na nasledujúci rok, iba s dodatočnými opatreniami na ochranu európskych farmárov. Tie spočívajú v tom, že by sa mali priebežne sledovať dovážané objemy a ak prekročia určitú hodnotu, zavedie sa na ich ďalší dovoz clo. Aj tu sú však poľnohospodárske komodity rozdelené do dvoch skupín. Pre tie citlivejšie platí automatické spustenie opatrení, pre iné sa musí najskôr predložiť dvojmesačné hlásenie a potom má Komisia 14 dní na prijatie adekvátneho ochranného opatrenia.

V prípade výrazného narušenia trhu celej EÚ, resp. v jednej, či vo viacerých členských krajinách EÚ s určitou komoditou, Komisia môže prijať akékoľvek riešenie, ktoré bude považovať za potrebné. Čo sa týka pšenice, ostatných obilnín a olejnín, ich dovozy môžu byť sledované (podľa kap.IV Nariadenia 478/2015) a podliehať požiadavke k vydaniu dovozných licencií do voľného obehu, pokiaľ trend ich dovozov ohrozuje výrobcov v EÚ. Pre ovos, kukuricu, múky a pelety, jačmenné krúpy a múku, ako aj inak spracované zrná obilnín, platia rovnaké ustanovenia ako pre citlivé produkty.

Záchrannú brzdu môže EK automaticky zatiahnuť pri citlivých produktoch, ako je hydinové mäso, vajcia, cukor, ovos, med, krúpy/šrot a kukurica (na tú sa však vzťahujú osobitné tarify). Akonáhle sa prekročia priemerné hodnoty dovezených objemov z obdobia od júla 2021 do decembra 2023, Európska Komisia znovu zavedie clá. Pre tento účel bude EK pravidelne sledovať množstvá dovezených aj vyvezených agrokomodít. Teda napr. pokiaľ sa od 6.6. do 31.12.2024 kumulatívne prekročí stanovený priemerný dovezený objem niektorej z citlivých komodít za obdobie „VII.2021-XII.2023“ (viď tabuľku), EK do 14 dní zavedie na danú komoditu colný poplatok. Upozorniť na to môže buď samotný členský štát (riadne dokladovanými číselnými údajmi), alebo EK z vlastnej iniciatívy.

Prijaté nariadenie má z Európskeho Parlamentu, ktorý v tomto zložení a za predsedníctva Belgicka zasadal posledný raz, putovať ešte na Radu, na formálne schválenie tak, aby ihneď po 5.6.2024 začalo platiť, až do júna 2025. Od 6.6. 2025 by sa tiež mali začať rozhovory o revízii asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, avšak už za účasti zástupcov Európskeho Parlamentu.

Stanovisko Združenia pestovateľov obilnín k uvedenému je nasledovné:

Návrh a prijatie tohto nariadenia nepovažujeme za takú zásadnú zmenu oproti predošlému zneniu, ktorá by bola dostatočnou zárukou ochrany slovenských, alebo  európskych poľnohospodárov.

Procesy prijímania potrebných rozhodnutí v európskych inštitúciách zostávajú naďalej časovo príliš dlhé na to, aby dokázali účinne a rýchlo zamedziť ohrozeniu vnútorného trhu s agrokomoditami.

Obávame sa, že dovozy základných zrnín, najmä pšenice, kukurice a jačmeňa, ale tiež repky a slnečnice, či z nich spracovaných produktov z Ukrajiny, zostanú aj v nasledujúcej zberovej sezóne vysoké a budú negatívne ovplyvňovať náš vnútorný trh a znižovať ceny odbytu domácich pestovateľov. To nepriaznivo ovplyvní najmä ich dôchodkovosť, validitu pre bankové úvery, ale aj schopnosť využiť investičné príležitosti programového obdobia do roku 2027. V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k likvidácii poľnohospodárskeho podniku.

Považujeme preto za mimoriadne dôležité, aby sa na revízii asociačnej dohody s Ukrajinou (od 6.júna 2025) mali možnosť zúčastňovať zástupcovia všetkých členských krajín. Predovšetkým poľnohospodári a spracovatelia potravín musia mať príležitosť vyjadriť sa k podmienkam, aby sa dosiahli také, ktoré im dajú perspektívu.

V Bratislave, 24.4.2024.