Informačný seriál ZPO – 7. časť

Informačný seriál ZPO – 7. časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

7. ČASŤ

Spoločná organizácia trhu s obilninami v rokoch 2021-2027

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004) sa u nás uplatňujú pravidlá „Spoločnej organizácie trhu“ (SOT) EÚ pre vybrané komodity, vrátane obilnín a určitých výrobkov spracovaných z obilnín (uvedených v Prílohe I – časť I Nariadenia EPaR č.1308/2013, OJ L 347 z 20.12.2013). V súčasnosti platí Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č.1308/2013, Nariadenie Rady (EÚ) č.1370/2013, ktoré sú pre systém SOT s obilninami zásadné. Zároveň ich dopĺňajú desiatky ďalších európskych nariadení, delegovaných nariadení a rozhodnutí (celý zoznam nájdete v Situačnej a výhľadovej správe NPPC-VÚEPP pre obilniny).

Hlavnými nástrojmi organizácie trhu s obilím sú:

  • Hospodársky rok – trvá od 1.júla do 30.júna nasledujúceho roka (napr. 1.7.2018-30.6.2019).
  • Intervenčný nákup, skladovanie a predaj z intervencie – bol zavedený ako „záchranná sieť“ pre tých poľnohospodárov, ktorým sa nepodarí realizovať svoju produkciu obilia na voľnom trhu. Po splnení určitých podmienok môžu aj dnes v rámci intervenčného obdobia 1.11. až 31.5. ponúknuť do intervenčného nákupu min. 100 ton pšenice obyčajnej (do limitu 3 mil. t). Intervenčná cena je 101,31 euro/t pre štandardnú kvalitu a je jednotná pre celé územie EÚ. Systém verejnej intervencie je financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF). Kompetentným orgánom je Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá tiež uzatvára zmluvy s intervenčnými skladmi na Slovensku (aktuálna kapacita 26 skladov je 340 000 ton). V praxi sa však už intervenčný nákup v EÚ neuplatňuje niekoľko rokov. Pozn. v prvom roku vstupu Slovenska do únie bol záujem slovenských pestovateľov o intervenčný nákup enormný. V súčasnosti sa cena na voľnom trhu pohybuje na vyššej úrovni, a tak nie je záujem o predaj do intervencie.
    Predaj intervenčných zásob obilnín realizuje Európska Komisia formou výziev (tendrov), avšak prioritne sú zásoby využívané na program potravinovej pomoci najodkázanejším osobám v krajinách EÚ. Od júla 2013 je stav intervenčných zásob obilnín v EÚ nulový.
  • Obchodovanie s tretími krajinami (licencie, dovozné clá, vývozné náhrady) – účelom dovozného režimu je ochrana domáceho trhu pred lacnejším tovarom, a preto Európska Komisia schvaľuje dovozné licencie na určité objemy. Dovozný poplatok (clo) sa mení podľa svetovej ceny, ale nesmie presiahnuť maximum stanovené obchodnou dohodou GATT (s určitými výnimkami). EÚ má s niektorými krajinami uzatvorené obchodné dohody na dovoz produktov so zníženým clom (napr. africké krajiny, Ukrajina atď.). Dovozné clo sa neuplatňuje ani v rámci tzv. „zušľachťovacieho styku“, kedy sa nazad z EÚ vyvezú výrobky z dovezených obilnín. Po rokovaní vo WTO sa EÚ od roku 2016 zaviazala neuplatňovať vývozné náhrady na podporu domácich výrobkov (nielen z obilnín) na trhoch tretích krajín.

Obr. vývoj dovozov a vývozov do/z krajín EÚ od začiatku hospodárskeho roku 2019/20 (t.j. od 1.7.2019) s obilninami a výrobkami z nich (červená línia), v porovnaní s vývojom v hospodárskom roku 2018/19 (modrá línia) a s 5-ročným priemerom (zelená línia), podľa týždňov (stĺpce), v tis. ton. Legenda: Common wheat – pšenica obyčajná, Maize – kukurica, barley, Malt included – jačmeň, vrátane sladu, Common wheat and flour – pšenica obyčajná a múka; Imports – dovozy, Exports – vývozy. Celkový objem za hospodársky rok je v mil. ton (vpravo modrou a zelenou). Zdroj: Európska Komisia (circabc.europa.eu).

Pre obdobie rokov 2021-2027 predložila Európska Komisia v júni 2018 návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č.1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ďalšie. Okrem iného celkom vypúšťa článok 6, ktorý definuje hospodárske roky pre všetky dotknuté komodity. Znamenalo by to, že aj pre obilniny zanikne hospodársky rok, a teda aj povinnosť sledovať štatistické údaje, ceny atď. podľa obdobia začínajúceho 1.júlom. Tento návrh pravdepodobne súvisí so zmenou v štatistickom zisťovaní v rámci EÚ, ktoré sa má v blízkej budúcnosti celé orientovať už iba podľa bežného roka, t.j. od 1.1. do 31.12.

Intervenčné opatrenia pre určité obilniny (pšenica letná, pšenica tvrdá, jačmeň, kukurica) zostávajú v platnosti bez zmenených podmienok. Nemení sa ani intervenčná cena. (Rušia sa doteraz uplatňované podporné programy pre sektor olivového oleja, zeleniny a ovocia, vinohradníctva a vinárstva, včelárstva a chmeľu, uvedené v článkoch 29 až 60 pôvodného nariadenia. Taktiež sa rušia všetky nástroje organizácie trhu s cukrom – články 127 až 144. atď.).

Rovnako zostávajú v platnosti pravidlá pre obchod s tretími krajinami (články 176 až 195, s výnimkou článkov týkajúcich sa dovozu konope a cukru). Vypúšťajú sa však články 196 až 204 ohľadom vývozných náhrad (zachováva sa len pasívny zušľachťovací styk). Nástroje organizácie trhu pre obchod s tretími krajinami (mimo EÚ) teda zostávajú pre obilniny v zásade nezmenené.

Ako sme už viac krát pripomenuli, zatiaľ ide o legislatívne návrhy, o ktorých sa stále rokuje a pravdepodobne ešte budú upravované. Koncom októbra 2019 bolo na Rade ministrov krajín EÚ prijaté rozhodnutie o jednoročnom prechodnom období, no pravdepodobnejšie je, že toto obdobie bude trvať dlhšiu dobu (1-2 roky). Predmetom diskusií sú viaceré oblasti, ktoré zásadne menia prístup a možnosti podpory poľnohospodárskej výroby, či rozvoja vidieka. Každá členská krajina EÚ má svoje problémy, ktoré chce prioritne riešiť. Na Slovensku je to hlavne aktuálna výrobná štruktúra poľnohospodárstva, malá tvorba pridanej hodnoty a nízka potravinová sebestačnosť. Preto odborná verejnosť u nás rieši najmä otázky ohľadom stropovania priamych platieb, redistribučnej platby, definovania „aktívneho farmára“, či obsahu tzv. „zelenej architektúry“ vhodnej pre Slovensko. O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 10.12. 2019.

Celý súbor na stiahnutie: 7časť serialu o SPP po 2021 dec19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

Informačný seriál – 6.časť

Informačný seriál – 6.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

6. ČASŤ

Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka v rokoch 2021-2027

Poznámka na úvod:

Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!

V 5. časti nášho informačného seriálu sme uviedli hlavné prvky podpory v I. pilieri (priame platby):

  • Základná podpora príjmu a trvalej udržateľnosti – na plochu („BISS“)
  • Doplnková redistributívna podpora príjmu a trvalej udržateľnosti („CRISS“)
  • Doplnková podpora príjmu pre mladých farmárov („CISYF“)
  • Schémy pre klímu a životné prostredie („ekoschémy“)
  • Podpora viazaná na produkciu.

V tejto časti si predstavíme hlavné navrhované oblasti pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka). Pre opatrenia II. piliera platí, že je povinné ich spolufinancovanie zo štátnych zdrojov a taktiež aj samotným prijímateľom, v prípade predpokladu ziskovosti investičných projektov (príspevok je nižší ako 100%). O finančnom rozdelení obálky pre Slovensko a možnostiach kofinancovania sme písali v 4.časti nášho infoseriálu. Prostriedky „Programu rozvoja vidieka“ môžu účinne pomôcť rozvoju vybraných sektorov a pre mnohé členské krajiny EÚ ide o kľúčový zdroj rozvoja podnikania na vidieku. Podľa Inštitútu poľnohospodárskej politiky (IPP) je predpokladom efektívneho fungovania PRV vypracovaný presný plán výziev pre každý rok a jeho dodržiavanie, vyššia frekvencia výziev, podporených viac menších projektov, elektronické podávanie žiadostí a efektívnejšie hodnotenie projektov. Pre úspešnosť dobrých projektov je podstatné aj vyčleniť zdroje aj pre najnižšie rozvinuté okresy, rozšíriť využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a samozrejme nulová miera korupcie.

V rámci PRV možno opatrenia rozdeliť do dvoch kategórií – neprojektové opatrenia (kompenzácia straty príjmu spôsobenej nepriaznivými prírodnými podmienkami, či dodržiavaním určitých podmienok) a projektové opatrenia (investičné, na zlepšovanie podmienok, rozvoj).

Medzi neprojektové opatrenia patria hlavne „AEKO“ (agroenvironmentálno-klimatické opatrenia), na ktoré bude treba vyčleniť aspoň 30% z celého balíka pre PRV. Ich uplatňovanie však bude pre poľnohospodárov dobrovoľné. V budúcom období pre roky 2021-2027 sa môžu aktuálne existujúce požiadavky rozšíriť o ďalšie operácie zamerané na efektívne využívanie prírodných zdrojov (zvýšenie kvality pôdy, vody), zachovanie biodiverzity v krajine, ochranu biotopov, obmedzenia v oblastiach Natura 2000 a ďalšie opatrenia pre environmentálne a klimatické záväzky. Nárok na kompenzačnú platbu má subjekt automaticky po splnení stanovených podmienok. Avšak IPP odporúča v záujme efektívnejšej podpory zvýhodniť ANC oblasti v projektových opatreniach PRV zameraných na agroturizmus, živočíšnu výrobu a modernizáciu výroby. Taktiež diferencovať platbu podľa zaťaženosti poľnohospodárskej pôdy živočíšnou výrobou (napr. min.0,3 VDJ/ha celej poľnoh. pôdy, t.j. TTP + orná pôda). Vyššiu platbu by získal subjekt s vyšším zaťažením.

Zvyšných max. 70% prostriedkov určených pre II. pilier bude možné zacieliť na plánované projekty rozvoja, ktoré Slovenský agropotravinársky sektor potrebuje najviac. V rámci ôsmych „intervencií“ si môže každý členský štát EÚ vybrať a „ušiť“ si ich na mieru. Samozrejme musí pritom vychádzať zo SWOT analýzy stavu v krajine (t.j. analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození), ktorú si vopred vypracuje (pozn. NPPC – VÚEPP ju už vypracoval pre SR).

A tu je možné vybrať si z možností, ktoré aktuálne ponúka legislatívny návrh Európskej Komisie, napríklad:

  • Investície:
    • podľa IPP by Slovensko malo predovšetkým investovať do konsolidácie trhu s pôdou, a teda do pozemkových úprav a sceľovania vlastníctva pôdy (tzv. komasácia). Pomocou projektov komplexných pozemkových úprav, alebo čiastočne prostredníctvom projektov jednoduchých pozemkových úprav je možné v praxi zrealizovať konsolidáciu v horizonte 30 rokov, pri predpokladaných nákladoch 1 093 mil. eur. Iba fungujúci trh s pôdou môže odstrániť súčasné problémy s vyplácaním priamych platieb a platieb v rámci PRV (viac na str.25-28 Revízie výdavkov IPP).
    • ďalšou významnou investíciou by malo byť posilnenie spracovateľského a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, na ktorý by bolo možné naviazať poľnohospodársku prvovýrobu. V niektorých sektoroch by bolo potrebné dobudovať výrobné kapacity, inde zasa využiť kapacity voľné, no nevyužívané (viď graf), napr. cukrovarnícky, škrobárenský, pivovarnícky a sladovnícky, liehovarnícky priemysel, atď. Okrem toho by bolo možné podporiť aj spracovanie ďalších (druhotných) surovín, ako napr. ovčia vlna, ľanové a konopné vlákna, odpady apod.
    • zároveň je dôležité pre komplexný rozvoj výrobnej vertikály budovať aj priebežné menšie aj väčšie sklady a kompletnú distribučnú sieť zacielenú na domáce potraviny. Podstatou je vybudovať čo najkratší obchodný reťazec od výrobcu po spotrebiteľa. Súčasťou tejto investície preto môže byť aj podpora odbytových organizácií výrobcov, v ktorých by spájali sily najmä menší domáci producenti kvalitných potravín.
    • Podľa IPP je potrebné identifikovať také investičné oblasti v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré je ekonomicky možné podporiť návratnými formami financovania alebo kombináciou návratného a nenávratného financovania.

Graf: Rozmiestnenie sektorov spracovateľského priemyslu na Slovensku, podľa pridanej hodnoty na zamestnanca (v euro) a naplnenosti kapacít (v %), Zdroj: MPRV SR (2017).

  • Riadenie rizík („risk management“): Podnikateľské riziko v poľnohospodárstve je všeobecne väčšie ako v iných odvetviach národného hospodárstva. IPP odporúča zaviesť systémové nástroje na podporu riadenia rizík, najmä prostredníctvom spolufinancovania komerčného poistného. S príspevkom štátu a samotných farmárov by bolo možné vytvoriť fond pre tzv. „nepoistiteľné“ riziká, katastrofického rozsahu, ktoré čoraz častejšie zasahujú lokálne a negatívne ovplyvňujú ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Prípadne by bolo lepšie vytvoriť poistný produkt na súkromnom trhu, ktorý by mohol štát dotovať. Dôležité je aj nastavenie obojstranne výhodných poistných podmienok a ich dodržiavanie zmluvnými stranami.
  • Mladí a začínajúci farmári, „start-upy“ (t.j. zakladacie projekty): zamestnanosť v poľnohospodárstve na Slovensku je veľmi nízka a naďalej klesá. Navyše máme nízky podiel zamestnancov vo vekovej kategórii do 24 rokov a vysoký podiel pracovníkov nad 50 rokov ( priemerný vek je 47 r.). V rámci PRV je nevyhnutné podporiť kapitálovo nízko vybavené farmy, ktoré majú problém získať úvery na komerčnom a farmy schopné tvoriť vyššiu pridanú hodnotu trhu (mladí a rodinné farmy). IPP navrhuje dosiahnuť efektívnejšiu podporu mladých začínajúcich farmárov týmito spôsobmi:
    • Zvýšiť hektárovú hranicu pre podporu mladých poľnohospodárov prostredníctvom priamych platieb (t.j. na 100 ha, ako vo väčšine európskych štátov)
    • podporiť investície mladých poľnohospodárov v rámci PRV prostredníctvom bodového zvýhodnenia a formou nastavenia vhodných typov výziev a veľkostí projektov
    • zvýšiť maximálnu podporu pre mladého poľnohospodára a začatie podnikania (max. 100 000 euro)
    • zvýšiť frekvenciu a pravidelnosť výziev pre mladých poľnohospodárov v rámci projektových opatrení PRV (napr. každoročne  k 30.6.)
    • zvýšiť účasť poľnohospodárov, vrátane mladých, na vzdelávacích aktivitách.
  • Systém prenosu vedomostí a inovácií v poľnohospodárstve (tzv. „AKIS“ z anglického „Agricultural Knowledge and Innovation Systems“) – medzi výskumníkmi, poradcami, pracovníkmi na vidieku. Zároveň bude veľmi dôležité zaviesť kvalitný poradenský systém pre poľnohospodárov, založený na skúsených poradcoch s certifikátom o vzdelaní. Jednou z významným súčastí prenosu vedomostí a skúseností bude aj medzigeneračná spolupráca. Podporiť by sa mali aj projekty pre modernizáciu a digitalizáciu procesu poľnohospodárskej výroby, kde má významnú príležitosť hlavne mladá generácia farmárov.
  • Spolupráca a synergické efekty: spolupráca v rámci organizácií výrobcov s finančnou podporou by mohla vylepšiť vyjednávaciu pozíciu výrobcov v konkurencii na trhu. Žiadané by mali byť tiež projekty spolupráce subjektov v určitej komunite na vidieku, v ktorých je možné prepojiť výrobu, spracovanie, predaj produktov so vzdelávaním, kultúrou, tradíciami, remeslami, cestovným ruchom, apod. Určitý pozitívny synergický efekt by mohli priniesť projekty na spoluprácu napr. vo forme spoločných „dvorov služieb“ so strojovým a technickým vybavením pre menších farmárov (tzv. „zdieľaná ekonomika“).
  • Podpora ekologickej produkcie: v súčasnosti sa na Slovensku podporuje sedem typov plôch s výmerou asi 157 tis. ha v ekologickom poľnohospodárstve. Dominujú trvalé trávne porasty (TTP, až 66%), no prepojenie na živočíšnu výrobu nie je zabezpečené. Ekologické poľnohospodárstvo má potenciál zvýšiť zamestnanosť na vidieku a prinášať vyššiu pridanú hodnotu. Odporúča sa preto postupné navýšenie minimálneho zaťaženia TTP zvieratami (zo súčasných 0,3 DJ/ha na 0,5 DJ/ha). A tiež plošné hodnotenie environmentálnych dopadov ekologického poľnohospodárstva (merateľné ukazovatele).

Pre Slovensko je dôležité uvoľniť aj pravidlá „predaja z dvora“, ktoré sú v súčasnosti príliš limitované, v porovnaní s okolitými krajinami. Cieľom by malo byť podporiť miestnych výrobcov kvalitných potravín a originálnych produktov. Bolo by žiadúce, okrem produktov živočíšnej výroby, zamerať sa aj na ekologickú výrobu zeleniny a ovocia, či liečivých bylín a korenín.

Aká je perspektíva pre pestovateľov obilnín v tomto kontexte? Bude sa produkcia obilia na Slovensku nejako podporovať, alebo môžeme očakávať skôr jej pokles? Budú ešte obilniny patriť medzi komodity, ktorých trh je organizovaný v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky? O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 3.12. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 6časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

Ingormačný seriál ZPO – 5.časť

Ingormačný seriál ZPO – 5.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

5. ČASŤ

Hlavné priame podpory I. piliera v rokoch 2021-2027

Poznámka na úvod:

Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Flexibilitu poskytujú aj možnosti presunu prostriedkov medzi piliermi, alternatíva negovania stropovania v prípade min.10% redistribučnej platby z I. piliera, alebo podiel národného kofinancovania opatrení II. piliera pre rozvoj vidieka, apod. Tie zatiaľ nepoznáme. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!

Európska Komisia, v rámci svojej štúdie výsledkov roku 2017, zistila, že v členských krajinách EÚ 20% prijímateľov čerpá 80% priamych platieb, resp. naopak 80% prijímateľov sa delí o zvyšných 20% priamych platieb. Potvrdilo sa, že koncentrácia priamych platieb je priamoúmerná koncentrácii pôdy. V únii pätina najväčších poľnohospodárskych podnikov sústreďuje 82% poľnohospodárskej pôdy a produkcie. Pritom v rebríčku vedie Slovenská republika, nasledovaná Českou republikou. Na Slovensku je koncentrácia spomedzi všetkých členských krajín EÚ najvypuklejšia, keď 20% podnikov čerpá 94% priamych platieb (v ČR je to 89%; priemer EÚ je 82%) – viď graf.

Graf: percentuálny podiel 20% najväčších poľnohospodárskych podnikov na: prijatých priamych platbách (modrý stĺpec), na poľnohospodárskej pôde (červený stĺpec). Zdroj: Európska Komisia, údaje roku 2015.

Pritom priame platby v SR tvoria až 166% podiel na zisku a 68% na pridanej hodnote (to znamená, že bez priamych platieb by väčšina poľnoh. podnikov vykazovala stratu, podľa IPP).

V budúcom období preto Európska Komisia navrhuje zaviesť namiesto základnej oddelenej platby na plochu novú, tzv. BISS schému (z anglického Basic Income Support for Sustainability), t.j. „základnú podporu príjmu pre trvalú udržateľnosť“. V nej kombinuje platbu na plochu so zazeleňovaním.  A zároveň ju podmieňuje dodržiavaním tzv. „kondicionalít“, teda rozšírených povinných podmienok pre ochranu životného prostredia a klímy (doterajšie „GAEC“ – 10 požiadaviek, „SMR“- 16 požiadaviek + rotácia plodín, plán riadenia živín, atď. – viď 3.časť nášho infoseriálu!). Pre túto formu podpory je nateraz stanovených min.30% až 60% (resp. 70%) rozpočtu I. piliera. No keďže ide o najjednoduchšiu formu platby, jej objem sa vypočíta až po odrátaní všetkých ostatných nevyhnutných platieb v rámci I. piliera.

Ďalšiu časť podpôr v I. pilieri budú tvoriť ekochémy, na ktoré v súčasnom návrhu nariadenia nie je stanovený percentuálny limit (odporúča sa však min. 20%). Ekoschémy sú však už akousi nadstavbou nad základnými požiadavkami a pre poľnohospodárov bude ich uplatňovanie dobrovoľné, pričom ich záväzok bude platiť vždy len na jeden rok. Členský štát je povinný navrhnúť ekoschémy, aby pomocou nich reagoval na najväčšie problémy krajiny, či konkrétnych jej regiónov, v oblasti environmentu. A teda môže ísť napr. o protierózne opatrenia, vodozádržné opatrenia, uplatňovanie prvkov krajinotvorby – remízky, aleje stromov na okrajoch polí a ciest, trvalo-udržateľný manažment lúk a pasienkov, apod. Ciele možno prispôsobovať výrobnej oblasti, typu pôdy, prevažujúcemu systému hospodárenia apod. Táto podpora môže mať formu fixnej platby na hektár (ako „top-up“ k základnej platbe), alebo formu kompenzácie ušlých príjmov. Možno tiež zvážiť prenos niektorých požiadaviek agroenvironmentu z II. piliera, ako je napr. prvé zalesnenie, či hospodárenie v ekologickom systéme (pozn. treba brať do úvahy, že platby v I. pilieri sú plne hradené z rozpočtu EÚ a netreba ich kofinancovať zo štátneho rozpočtu). Taktiež treba spomenúť aj ďalšiu z podmienok EK, že platba sa bude môcť vyplatiť len na „oprávnenú pôdu“, ktorej definícia je tiež viac-menej v rukách daného štátu, no na návrhu sa zatiaľ nezjednotili ani hlavné zainteresované európske inštitúcie.

Podpora dobrovoľne viazaná na produkciu bude zasa limitovaná zhora, teda z balíka pre priame platby max. 10 + 2% na bielkovinové plodiny. To znamená, že ak chceme zachovať platby na pestovanie vybraných druhov ovocia a zeleniny, alebo vybraných kategórií hospodárskych zvierat, podpora by mala byť napojená čo najviac na produkciu (kg zeleniny, ovocia, mäsa, syra, či litrov mlieka), nie na počet, či kusy. Zásadnou zmenou v systéme podpôr je totiž aj zacielenie na dosahované výsledky, ktoré Európska Komisia presadzuje. No opäť je na rozhodnutí vlády SR, ktoré komodity a v akej miere bude chcieť podporiť v budúcom období. IPP odporúča využiť maximálnu možnú mieru viazaných priamych platieb, najmä pre ekonomicky málo atraktívne sektory, ktoré však majú svoj špecifický ekonomický, sociálny, alebo environmentálny význam.

Legislatívny návrh nateraz obsahuje aj vyňatie časti z balíka pre priame platby (min. 3%) na podporu aktivít organizácií výrobcov v širokom spektre sektorov, ako je ovocie a zelenina, obilniny, hovädzie mäso, bravčové mäso, ovčie mäso, hydinové mäso, či vajcia. Zatiaľ sa diskutuje o povinnosti, či dobrovoľnosti zakladať organizácie výrobcov (pozn. Združenie pestovateľov obilnín zaujalo negatívne stanovisko k povinnému zakladaniu organizácií výrobcov v sektore obilia).

Nateraz panuje zhoda v tom, že min. 2% z balíka pre I. pilier bude určených na doplnkovú podporu pre mladých a začínajúcich poľnohospodárov (tzv. „CISYF“ z anglického Complementary Income Support for Young Farmers). Táto časť priamych platieb teda bude presne zacielená na tých, ktorí vyhovejú podmienkam v rámci uvedenej skupiny. Jej cieľom je tiež zatraktívniť sektor pre mladých a tých, ktorí zvažujú tento spôsob podnikania na pôde a prispieť ku generačnej obmene. V súčasnom období najväčšou mierou (14,4%) prispievajú mladým farmárom v Českej republike.

Redistributívnu platbu už dnes dobrovoľne uplatňuje asi tretina členských štátov EÚ (napr. aj Poľsko). Doplnková redistributívna platba (tzv. „CRISS“ z anglického Complementary Redistributive Income Support for Sustainability) je ďalším kúskom z „koláča“ priamych platieb, o ktorý sa budú musieť podeliť veľké poľnohospodárske subjekty s menšími. Hlavným zámerom je podpora malých a stredných fariem, ktoré nemajú dobrý prístup k úverom, ani dostatočné príjmy. Redistributívna platba by sa mala, podľa odporúčania IPP, zaviesť ako hektárová platba so sadzbou 30% priemernej priamej platby, najviac do prvých 100 ha podniku. Každý štát si musí sám nastaviť výšku a rozsah tejto platby. Na túto formu platby by sa mali využiť prostriedky zo „stropovania“.

Priame platby totiž môžu byť obmedzené najvyššou možnou úrovňou pre jeden poľnohospodársky podnik, tzv. „stropom“. Týka sa to najmä veľkých „neaktívnych“ fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Nemal by sa však týkať podpory pre mladých, ani ekoschém a malo by byť možné odrátať aj časť nákladov na prácu súvisiacu s poľnohospodárstvom. No viac o tzv. „stropovaní“ a redistribúcii napíšeme v 8.časti nášho seriálu.

Keďže Slovensko má v súčasnosti, v porovnaní s EÚ, jednu z najvyšších úrovní priemerných priamych platieb na farmu (t.j. SR: 23 287 €, EÚ: 6 104 €, zdroj: IPP), bude z hľadiska rozvoja agropotravinárskeho sektora na Slovensku strategicky najdôležitejšie motivovať k produkcii potravín a čo najefektívnejšie zacieliť rôzne dostupné formy podpôr. A to najmä nepriamych, projektových, v rámci II. piliera. O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 27.11. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 5časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

NPPC-VÚEPP ocenil spoluprácu so ZPO

NPPC-VÚEPP ocenil spoluprácu so ZPO

Združenie pestovateľov obilnín dostalo

PAMÄTNÝ LIST

pri príležitosti 100.výročia založenia Výskumného ústavu ekonomiky
poľnohospodárstva a potravinárstva

za dlhoročnú spoluprácu v oblasti vedy a výskumu v agropotravinárskom sektore.

Združenie pestovateľov obilnín spolupracuje s VÚEPP najmä pri príprave situačných a výhľadových správ k obilninám, pri získavaní informácií z poľnohospodárskej praxe a spracúvaní ekonomických analýz. Pomoc je však vzájomná a Združenie pestovateľov oceňuje ochotu a odborný prístup pracovníkov NPPC – VÚEPP.

Pamätný list bol združeniu venovaný 17.10. 2019, pri príležitosti poľnohospodársko-ekonomickej konferencie v Bratislave.

List je podpísaný Ing. Zuzanou Nouzovskou, generálnou riaditeľkou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra
a Ing. Štefanom Adamom, riaditeľom NPPC – VÚEPP.

Informačný seriál ZPO – 4.časť

Informačný seriál ZPO – 4.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

4. ČASŤ

Finančný rámec pre EÚ a Slovenskú republiku

Pamätníci si pamätajú na socialistické „päťročnice“. Dnes, v rámci Európskej únie, plánujeme na sedem rokov a nové rozpočtové obdobie sa začína v roku 2021. Európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo sa však zrejme zníži asi o 11% (aj „vďaka“ Brexitu), a tak sa zvýši tlak na efektívne využívanie dostupných prostriedkov.

V súčasnom programovacom období rokov 2014-2020 sa Slovenská republika rozhodla presunúť zdroje z II. piliera (PRV) do I. piliera (priame platby) v objeme 330 mil. euro. Priame platby však nie sú viazané na produkciu a čiastočne slúžia na kompenzáciu straty príjmov za postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (zazeleňovanie). Opatrenia pre rozvoj vidieka (PRV) sú v krajinách EÚ chápané ako najefektívnejší spôsob podpory vidieka, ktoré zároveň umožňujú členskej krajine kofinancovať opatrenia zo štátneho rozpočtu až do výšky 80% celkových zdrojov (Slovensko aktuálne používa mieru národného spolufinancovania na úrovni 25,7%). Dnes na konci aktuálneho obdobia je diskutabilné, či toto rozhodnutie o presune bolo zo strategického pohľadu správne.

Na základe návrhu nariadenia č.1306/2018, ktorý v júni 2018 predložila Európska Komisia, by sa mal znížiť rozpočet pre Slovensko na opatrenia I. piliera (priame platby) o 10%, no rozpočet pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) až o 26% (v stálych cenách, bez inflácie).  A aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. “externú konvergenciu priamych platieb“, čo pre Slovensko znamená, že 82% priemeru podpôr v EÚ dosiahne v roku 2027. Slovensko je na dôležitej križovatke rozhodnutí a už dnes musí definovať, kam nasmeruje podpory v agrorezorte na ďalšie sedemročné obdobie.

Pre obdobie rokov 2021-27 je pre Slovensko alokovaných 4 417 mil. eur (2 823 mil. eur pre I. pilier a 1 594 mil. eur pre II. pilier) z rozpočtu EÚ, čo spolu s minimálnym kofinancovaním pre II. pilier (30,9%, t.j. 711 mil. eur) predstavuje celkom sumu 5 128 mil. eur (t.j. 732,3 mil. eur ročne) /viď tabuľku č.4, zdroj: Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidiekazáverečná správa Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR a MF SR – útvar hodnota za peniaze, júl 2019/.

V nasledujúcom období rokov 2021-2027 Európska únia opäť ponúka členským štátom možnosti presunu najviac 15% prostriedkov medzi oboma piliermi navzájom. Úroveň povinného národného spolufinancovania v II. pilieri stanovila v rámci limitov min. 30% – max. 80%. V zobrazenej tabuľke sú tri zásadné varianty alokácie prostriedkov z EÚ – maximálny presun z I. do II. piliera, bez presunu a maximálny presun z II. do I. piliera. Obálka pre II. pilier je potom s dvoma možnosťami kofinancovania zo štátneho rozpočtu – s minimálnou možnou úrovňou 30,9% a s možnosťou 40%. Tretí stĺpec potom sčítava celkový rozpočet zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na roky 2021-2027.

Z prehľadu týchto akýsi „hraničných“ hodnôt si môžeme dedukovať naše možnosti, ktoré nám v nasledujúcom období ponúkne Európska únia a štát. Najpodstatnejšie bude uvedomiť si význam agropotravinárskej výroby pre Slovensko z pohľadu dlhodobej stratégie rozvoja našej krajiny.

Inštitút pôdohospodárskej politiky v uvedenej Revízii odporúča zvýšenie národného spolufinancovania PRV ako najefektívnejšieho nástroja podpory slovenského poľnohospodárstva. Opatrenia pre rozvoj vidieka sa totiž dajú oveľa lepšie zacieliť, naplánovať, napojiť na produkciu potravín a pomôcť aj mladým a menším podnikateľom na pôde. Pokiaľ sa teda vláda SR napríklad rozhodne presunúť 15% prostriedkov z I. do II. piliera, jeho balík sa navýši o 60,4 mil. euro ročne. Priame platby by sa znížili asi o 31 euro/ha. To by zároveň zvýšilo nároky na štátny rozpočet asi 128,6 mil. euro za rok (t.j. 900 mil. euro za celé 7-ročné obdobie). A táto suma by sa mohla ešte zvýšiť, ak by sme sa odpútali od minimálnej sadzby 30,9% a rozhodli sa kofinancovať aspoň 40%. V celkovom súčte by sme tak mohli získať na opatrenia PRV balík 3 362 mil. euro na 7 rokov (pre porovnanie: bez presunu a s min. kofinancovaním 30,9% by táto suma bola 2 305 mil. euro).

V súčasnosti je riadne predbežné stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ohľadom financovania takéto:

  • Zvýšenie tempa externej konvergencie (urýchlenie dorovnania priamych platieb)
  • Nepresúvať financie medzi piliermi
  • Stanovenie pevnej miery národného spolufinancovania II. piliera

Každá členská krajina sa musí na nové podmienky obdobia rokov 2021-2027 zodpovedne pripraviť a hlavne správne rozhodnúť o prioritách, pričom by nemala podceniť diskusiu so všetkými zástupcami poľnohospodárskej a potravinárskej praxe, či obchodu. Tých všetkých sa totiž dotkne „Národný strategický plán pre roky 2021-2027“. Pôvodný termín na jeho predloženie Európskej Komisii (t.j. 1.1.2020) nebude zrejme zo strany viacerých členských štátov dodržaný.

Keďže ani k dnešnému dátumu (tri týždne po plánovanom začiatku 1.11.2019) nepracuje Európska Komisia v novom zložení, nie je zatiaľ schválený ani legislatívny návrh na viacročný finančný rámec pre SPP na roky 2021-2027. Bude to prvý rozpočet EÚ po odchode Veľkej Británie z únie, aj preto bude nižší, keď ráta s 1,114% hrubého národného príjmu (GNI – gross national income; predtým hrubý domáci produkt) 27 členských krajín únie (v súčasnosti predstavuje 1,6% GNI). Európska Komisia tlačí na zástupcov vlád krajín EÚ, aby do konca roka 2019 poskytli politické záruky k tomu, aby návrh rozpočtu na roky 2021-2027 mohol byť prijatý čo najskôr. No rokovania EParlamentu, ERady a EKomisie majú prebiehať ešte do leta 2020, takže sa dajú očakávať aj ďalšie zmeny v legislatívnych návrhoch a nielen ohľadom rozpočtu.

O tom, aké opatrenia by mohli byť financované v budúcom období nabudúce… 🙂

 

BONUS: Graf: Rozpočet SPP do roku 2027, v stálych cenách.

Legenda: škála vľavo: 0-80 v mld. euro, škála vpravo: 0-0,8% ako podiel na HDP (hrubý domáci produkt). Export subsidies – vývozné podpory, other market measures – ostatné trhové opatrenia, coupled support – platba viazaná na produkciu, decoupled support – podpora oddelená od produkcie, of which direct payments – z toho priame platby, of which green payments – z toho platby na zazeleňovanie, Rural development – environment/climate – rozvoj vidieka – životné prostredie/klíma, Rural development – other measures – rozvoj vidieka – ostatné opatrenia, Pillar I post-2020 proposal – I.pilier po roku 2020 – návrh, Pillar II post-2020 proposal – II. pilier po roku 2020 – návrh, Current CAP excl UK – súčasná SPP bez V.Británie, CAP as share of EU GDP – SPP ako podiel na HDP EÚ.  Zdroj: Európska Komisia, DG Agri.

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 20.11. 2019.

 Celý text na stiahnutie: 4časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete sa stať členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju ZPO prihláška za člena platna 2016. Vopred ďakujeme!

 

Informačný seriál ZPO – 3. časť

Informačný seriál ZPO – 3. časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

2. ČASŤ

„Zelená architektúra“ budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky

V súčasnom programovacom období sú poľnohospodári zaviazaní viacerými požiadavkami v oblasti ochrany životného prostredia, v záujme klímy, či pohody zvierat. V budúcom období sa majú tieto režimy zefektívniť a posilniť aj nad rámec súčasných povinností. Európska Komisia zvyšuje ambície a tlak na dosiahnutie merateľných výsledkov. No zároveň poskytuje dostatok manévrovacieho priestoru pre členské krajiny EÚ, aby si samé vytvorili ten správny mix povinných a dobrovoľných opatrení, prispôsobených na ich miestne podmienky.

Obrázok stručne a jasne vysvetľuje súčasný stav platný pre roky 2014-2020 (vľavo od šípky) a návrh tzv. „Zelenej architektúry“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 (vpravo od šípky). Šípka znázorňuje rastúcu úroveň agro-environmentálnych požiadaviek.

Nové rozšírené povinné podmienky („kondicionality“) teda predlžujú platnosť súčasných podmienok tzv. „Krížového plnenia“. Tieto praktiky založené na štandardách Európskej únie reagujú na zmeny klímy, ochranu vody, pôdy, biotopov, biodiverzitu, manažment používania pesticídov, program Natura 2000. No sú rozšírené o nové prvky ako je ochrana mokradí a rašelinísk (GAEC 2), nástroje pre sledovanie a manažment výživných látok (GAEC 5), redukciu úrovne dusíka vo vode (SMR 1), či trvalo-udržateľné používanie pesticídov (SMR 13). Posilňujú sa prvky pre rotáciu plodín (GAEC 8) – náhradou za málo efektívnu diverzifikáciu plodín, resp. zazeleňovanie („greening“), vyňatie pôdy pre zachovanie biodiverzity – mimo poľnohospodárskej produkcie (GAEC 9), či úplný zákaz transformácie (zorania) TTP v oblasti Natura 2000. Plnenie týchto požiadaviek (kondicionalít) bude podmienkou pre získanie priamych platieb v I. pilieri. Členské štáty však v budúcom období môžu reagovať flexibilnejšie a zohľadniť špecifické vlastnosti krajiny, dokonca i regiónov. Podmienky, ktoré si nastaví však musia pomáhať k plneniu stanovených cieľov. Ich implementácia by mala zároveň zjednodušiť administratívnu záťaž na poľnohospodárov a prispieť k transparentnosti a porovnateľnosti medzi jednotlivými členskými krajinami.

Eko-schémy predstavujú druhú tehličku „Zelenej architektúry“ a sú akousi nadstavbou. V rámci I. piliera budú stopercentne financované zo zdrojov EÚ. Členské štáty majú na výber, či poľnohospodárom poskytnú prostriedky ako „prémiu“ za mimoriadne výdavky a ušlý príjem, alebo ako stimuly v podobe hektárovej platby pre rozšírené environmentálne požiadavky. Je teda možné ich flexibilne zacieliť na oblasti, ktoré v danom členskom štáte predstavujú určitý problém, či výzvu na zlepšenie (napr. emisie, rozšírený manažment na trvalých pasienkoch, vytvorenie a manažment znakov krajinotvorby, ekologické poľnohospodárstvo, apod.). Štát musí eko-schémy zaviesť povinne, no poľnohospodári sa môžu pre ich uplatnenie rozhodnúť dobrovoľne a zaviazať sa k ich plneniu vždy len na jeden rok. Nateraz je však vnímané ako problém to, že nie je stanovený žiadny minimálny limit pre tieto opatrenia, čo môže viesť k nízkym investíciám zo strany štátu. Preto je dôležité, aby eko-schémy boli „dobre ušité“ na požiadavky daného štátu a kryté silným rozpočtom.

Treťou súčasťou „Zelenej architektúry“ SPP sú agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“) dobrovoľné v rámci II. piliera. AEKO môže nadväzovať na eko-schémy v I. pilieri a poskytnúť poľnohospodárom bonusy za dobrovoľné prijatie náročnejších záväzkov a dosiahnutie cieľov. Členské štáty majú na výber zo širokého spektra opatrení zameraných najmä na efektívne využívanie prírodných zdrojov a ochranu ekosystémov. Okrem už známych platieb za prijatie agro-environmentálnych a klimatických záväzkov, na kompenzáciu znevýhodnených prírodných a iných podmienok (ANC/LFA), či v rámci obmedzení v oblastiach Natura 2000 je tu mnoho ďalších možností. V rámci tzv. intervencií si môžu krajiny vybrať, či budú pre svoje potreby podporia manažment rizík, farmársky poradenský systém, systém poľnohospodárskych vedomostí a inovácie (tzv. „AKIS“ – komunikácia medzi vedcami, výskumníkmi a pracovníkmi na vidieku), synergie a spoluprácu, medzigeneračný prenos informácií, investície, start-upy (zakladacie projekty) pre mladých farmárov, digitalizáciu, atď.

Pre „Zelenú architektúru“ SPP po roku 2021 musia členské krajiny vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov. Pritom 30% zo zdrojov I. piliera musí byť povinne zacielené na rozšírené kondicionality. Rovnako 30% financií v rámci II. piliera (ktoré však treba spolufinancovať zo štátneho rozpočtu!) musí venovať na opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na zmiernenie klimatických zmien a podporu životného prostredia. Štát musí využiť obidva piliere a priebežne monitorovať dosahovanie stanovených cieľov. Môže sa však rozhodnúť, či na konkrétne opatrenia II. piliera presunie dodatočných max. 15% prostriedkov z I. piliera. Všetky tieto podrobnosti každý štát uvedie vo svojom „Národnom strategickom pláne“ na roky 2021-2027.

V každom prípade by každý štát mal hľadať „win-win“ riešenia, teda také, ktorými prispeje k ochrane stanoveným špecifickým cieľom v oblasti klímy a životného prostredia a zároveň podporí domácich poľnohospodárov a podnikateľov. Svoju úlohu v tom má aj správne rozdelenie dostupných finančných prostriedkov. O tom nabudúce…  🙂

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 12.11. 2019.

Celý súbor na stiahnutie: 3časť serialu o SPP po 2021 nov19

Informačný seriál ZPO – 2.časť

Informačný seriál ZPO – 2.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

2. ČASŤ

Deväť hlavných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky

na roky 2021-2027

Po dôkladnom prieskume medzi obyvateľmi Európskej únie, sa Európska Komisia pokúsila v júni 2018 načrtnúť hlavné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 v návrhoch základných nariadení, ktoré menia nateraz platné nariadenia č.1305/2013, č.1306/2013, č.1307/2013 a č.1308/2013 (posledné nie je dostupné v slovenčine). Tie stanovujú pravidlá nielen pre poskytovanie priamych podpôr, opatrenia pre rozvoj vidieka, ale aj nástroje spoločnej organizácie trhu s agrokomoditami. Taktiež navrhujú finančný rámec pre budúce programovacie obdobie a pravidlá pre tvorbu národných strategických plánov.

Deväť hlavných cieľov budúcej SPP po roku 2021:

3 na posilnenie pružnosti sektoru:

  • Zabezpečiť férový príjem farmárom
  • Zvýšiť ich konkurencieschopnosť a orientáciu na trh
  • Vyvážiť sily v potravinovom reťazci a zlepšiť pozíciu farmárov

3 na posilnenie starostlivosti o životné prostredie a klímu:

  • Aktívne bojovať so zmenami klímy
  • Trvalo-udržateľne využívať prírodné zdroje
  • Chrániť krajinu a biodiverzitu

3 na zlepšenie kvality života na vidieku:

  • Podporiť generačnú obmenu
  • Oživiť vidiecke oblasti ponukou zamestnania a rastu
  • Zabezpečiť vysokú kvalitu potravín

Lepšie zacielenie na férovejší príjem

Podpora príjmu farmárov v rámci budúcej SPP bude významná aj z hľadiska zabezpečenia stability a predvídateľnosti. Časť z toho, jednoduchá platba na plochu farmy, zostáva. Avšak budúca SPP chce priorizovať malé a stredne veľké hospodárstva a tiež motivovať mladých, aby sa zapojili. Preto nové legislatívne návrhy Európskej Komisie obsahujú:

  • vyššiu úroveň podpory na hektár pre malé a stredné farmy
  • zníženie podielu prijatých priamych platieb nad 60 000 € na farmu a obmedzenie platby na jednu farmu nad 100 000 €, aby sa zabezpečilo férovejšie prerozdelenie podpôr
  • najmenej 2% priamych platieb alokovaných pre členskú krajinu musí byť vyčlenených pre mladých farmárov, doplnených finančnou podporou v rámci rozvoja vidieka a opatreniami na uľahčenie prístupu k pôde a na prevody pozemkov
  • členské krajiny EÚ musia zaručiť, že iba „skutočný farmár“ bude oprávnený získať podpory.

Vyššie ambície v akciách na zmenu klímy a životného prostredia

Keďže poľnohospodári hrajú významnú úlohu v ochrane a zachovaní krajiny, biodiverzity a taktiež bojujú s dopadmi zmeny klímy, Európska Komisia stanovila zvýšené nároky. Povinnými sa stanú:

  • uchovanie pôd s vysokým obsahom uhlíka prostredníctvom ochrany mokradí a rašelinísk
  • povinný nástroj riadenia výživných látok na zlepšenie kvality vôd, zníženie amoniaku a úrovne dusíkatých látok
  • osevný postup namiesto diverzifikácie plodín.

Farmári budú mať tiež príležitosť ísť nad hranicu týchto povinných požiadaviek. Krajiny vyvinú vlastné ekoschémy dobrovoľných požiadaviek, aby podnietili a podporili farmárov. Povinné i dobrovoľné požiadavky na ochranu životného prostredia budú zrejme najviac diskutované. O nich viac nabudúce…

Farmári v strede záujmu európskej spoločnosti

Poľnohospodári sú v srdci európskych vidieckych komunít a poskytujú množstvo životne dôležitých verejných statkov. Budúca SPP ponúka nástroje na väčší rozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom:

  • pomoci novej generácii farmárov, aby sa pridali k profesii, poradenstvom starších skúsenejších farmárov, prenosom informácií medzi generáciami
  • povzbudením členských krajín, aby na národnej úrovni prijímali viac podporných opatrení, napr. flexibilnejšími pravidlami zdaňovania, dedičstva apod., aby sa mladým farmárom zlepšil prístup k pôde
  • stanovením prísnejších pravidiel na kvalitu a bezpečnosť potravín pre farmárov, poskytnutím podpory podmienenej splnením požiadaviek napr. na redukciu pesticídov alebo antibiotík.

Podstatnou zmenou prechádza aj prístup Spoločnej poľnohospodárskej politiky k poskytovaniu finančných podpôr. Už to nebude ako dnes, keď poľnohospodár bude mať nárok na podporu, ak splní určité podmienky (napr. zazeleňovanie, agroenvironmentálne požiadavky). Podpora bude udelená, keď farmár dosiahne určité vopred stanovené výsledky a výkony. A tie si musí každý členský štát definovať sám už dnes, v rámci „Národného strategického plánu“. V ňom musí predložiť konkrétne opatrenia, ako bude reflektovať na uvedených deväť hlavných cieľov SPP a pritom musí vychádzať z vlastnej národnej analýzy SWOT (z anglického „silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia“). Pôvodný termín na predloženie národných strategických plánov, t.j. 31.12.2019, však nie je reálny a bude pravdepodobne odložený.

Aktuálne navrhované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike súvisia aj s novým rozpočtovým obdobím od roku 2021. Je však zrejmé, že z dôvodu zatiaľ neschváleného rozpočtu EÚ, ktoré komplikujú o.i. aj nejasné podmienky Brexitu, musíme rátať s určitým prechodným obdobím. Predpokladá sa, že toto obdobie bude trvať až do roku 2022, čiže nová SPP začne platiť najskôr od januára 2023. Dovtedy zrejme budeme uplatňovať opatrenia SPP, ktoré platia pre roky 2013-2020 s rozpočtovým provizóriom. O konkrétnych podmienkach prechodného obdobia sa ešte rokuje a pripravujú sa nariadenia pre zabezpečenie financovania podporných opatrení.

A hoci už dnes sú jasné ciele novej SPP, stále sa ešte diskutuje na všetkých fórach o detailoch legislatívnych návrhov. Asi najviac sa poľnohospodári obávajú zvýšených požiadaviek ekoschém a „ozeleňovania“ poľnohospodárskej politiky. O tom nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 5.11. 2019.

Celý súbor na stiahnutie:  2časť serialu o SPP po 2021 nov19

Informačný seriál ZPO – 1.časť

Informačný seriál ZPO – 1.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

 1. ČASŤ:

Čo to je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie

a prečo sa mení?

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie patrí medzi hlavné politiky Európskeho Spoločenstva a určuje pravidlá pre podpory príjmu farmárov, opatrenia rozvoja vidieka, nástroje organizácie trhu s agrokomoditami, ako aj ďalšie podmienky pre fungovanie agropotravinárov na spoločnom európskom trhu. SPP vznikla v roku 1962 s cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok dostupných a kvalitných potravín a zabezpečiť farmárom férový príjem pre zachovanie života na vidieku.

Poľnohospodárstvo má svoje špecifiká, na ktoré sa pri porovnávaní s ostatnými rezortnými politikami zabúda. Napriek nepochybnému významu pri zabezpečovaní potravín je príjem farmárov až o 40% nižší v porovnaní s nepoľnohospodárskymi výrobnými odvetviami. Poľnohospodárstvo je oveľa závislejšie na priebehu počasia a klímy, ako iné rezorty. Medzi dopytom a ponukou na trhu je nevyhnutne istá časová priepasť, keďže k produkcii mlieka, či upečeniu chleba vedie dlhá cesta. Navyše, poľnohospodári musia pracovať dostatočne efektívne, v rámci určitej sociálnej komunity na vidieku, ohľaduplne k životnému prostrediu a pritom zachovávať kvalitu pôdy a biodiverzitu života. (SPP v každej členskej krajine: https://ec.europa.eu/info/publications/cap-your-country_sk )

V roku 2018 bola SPP financovaná z celkového rozpočtu únie (t.j. 160 mld. euro) vyše 36 percentami, t.j. 58,82 mld. euro (z toho Slovensko dostalo 2,457 mld. euro). Najväčšia časť z tohto ročného rozpočtu (41,74 mld. euro) išlo na podporu príjmu európskych farmárov. Ďalších 14,37 mld. euro bolo určených na opatrenia rozvoja vidieka a 2,7 mld. euro sa použilo na nástroje organizácie trhu s agrokomoditami. SPP je financovaná prostredníctvom dvoch fondov: Európsky poľnohospodársky fond (EAGF z anglického European Agriculture Guarantee Found), ktorý je zacielený na priame platby a organizáciu trhu. A druhý Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD z anglického European Agriculture Found for Rural Development) pre opatrenia rozvoja vidieka. Kým prvý definuje I. pilier podpôr, druhý fond je II. pilierom a tento je zároveň povinne kofinancovaný z národných rozpočtov členských krajín EÚ. III. pilierom financovania je notifikovaná štátna podpora, ktorá je v každej členskej krajine pochopiteľne rôzna. Obvykle sa za IV. pilier označujú rôzne nepriame podpory zo strany štátu, ako sú napr. daňové úľavy, upravené sociálne odvody, bonifikácie úverov, príspevky na poistné apod. Napriek „jednotnej“ poľnohospodárskej politike tak dochádza v rámci územia Európskej únie k rôznym a často neporovnateľným podnikateľských prostrediam, ktoré farmárom poskytujú lepšiu, či horšiu konkurencieschopnosť na spoločnom európskom trhu. (Výdavky z EÚ rozpočtu za roky 2014-2020 po anglicky: https://ec.europa.eu/budget/graphs/revenue_expediture.html )

Medzi hlavné prínosy SPP EÚ patrí výroba potravín, rozvoj vidieckej komunity a trvalo-udržateľné hospodárenie. V rámci krajín EÚ dnes operuje asi 11 miliónov fariem, na ktorých pracuje okolo 22 miliónov ľudí. Spoločne produkujú hojnosť rozličných, cenovo dostupných, bezpečných a kvalitných potravín. Na poľnohospodárstvo je naviazaných mnoho ďalších pracovných miest na vidieku. Farmári potrebujú budovy, stroje, pohonné látky, hnojivá a ošetrovanie hospodárskych zvierat (tzv. „sektory vstupov“). A taktiež potrebujú produkty spracovať a zabaliť, uskladniť, prepraviť a predať (tzv. „sektory výstupov“). Spoločne s potravinárskym priemyslom poskytuje poľnohospodárstvo v rámci EÚ celkom asi 44 miliónov pracovných miest. Farmári majú pritom dvojaké poslanie – na jednej strane vyrobiť suroviny pre potraviny, no na druhej chrániť prírodné zdroje, pôdu, vodu a biodiverzitu v krajine.

Kto sú teda kľúčoví hráči pri tvorbe pravidiel SPP? Predovšetkým Európska Komisia, ktorá konzultuje návrhy legislatívy v rámci poradných „skupín civilného dialógu“ (napr. poradná skupina civilného dialógu pre plodiny na ornej pôde má 57 členov, ktorí zastupujú prvovýrobcov, potravinárskych spracovateľov, obchodníkov, ochrancov životného prostredia, vtákov a včiel apod.) a „poľnohospodárskych výborov“. „Expertné skupiny“ zasa poskytujú Európskej Komisii podklady, napr. AMTF pre boj proti nekalým praktikám v obchode. Európska Komisia spracúva „dopadové štúdie“ vždy, keď plánuje, pripravuje a navrhuje novú legislatívu pre EÚ. Európsky Dvor audítorov hrá tiež významnú úlohu pri revízii výdavkov v rámci poľnohospodárstva.

Okrem Európskej Komisie, ktorá je hlavným autorom pravidiel pre SPP, sa k zásadným návrhom vyjadruje aj Európska Rada ministrov poľnohospodárstva a Európsky Parlament. V rámci procesu pripomienkovania sa má možnosť vyjadriť samozrejme aj laická, či odborná verejnosť, ktorá sa združuje do rôznych mimovládnych zoskupení, tzv. „NGOs“ (napr. COPA-COGECA je najväčšou, nie však jedinou, organizáciou farmárov a družstiev v EÚ).

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) od začiatku svojej existencie v roku 1962 podliehala zmenám. Kým po II. svetovej vojne bolo jej hlavným cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo potravín, neskôr sa musela únia vysporiadať s prebytkami potravín (intervenčné zásoby obilia, masla, mäsa, sušeného mlieka apod.). So zásadnejšou reformou SPP koncom osemdesiatych rokov 20.storočia (od roku 1992) prišiel vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo, Ray MacSharry, ktorý predovšetkým limitoval množstvá produktov, podporil ich vývoz, znížené podpory zacielil na výrobcu a zaviedol tzv.„set aside“ – vyňatie pôdy z produkcie. Veľkou výzvou bolo tiež rozšírenie Európskeho Spoločenstva v roku 2004 o desať nových členských krajín bývalého socialistického bloku. Tzv. „Agenda 2000“ rozdelila podpory SPP do dvoch pilierov a pripravila opatrenia aj pre rozvoj vidieka. Podpory sa oddelili od produkcie a zaviedla sa jednoduchá platba na plochu a povinné agro-environmentálne schémy. Taktiež bolo prijaté rozhodnutie, že financovanie SPP z rozpočtu EÚ sa nebude meniť do roku 2012. No ani v období rokov 2013-2020 nedošlo k úplnému dorovnaniu podpôr v rámci všetkých krajín EÚ-28.

Európska Komisia pravidelne publikuje správy o mienke verejnosti, tzv. „Eurobarometer„. Napríklad v rámci prieskumu k SPP, ktorý realizovala do decembra 2017, sa vyjadrilo vyše 28 000 obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ. Až 62% z nich sa vyjadrilo, že hlavnou prioritou SPP by mala byť produkcia kvalitných, bezpečných a zdravých potravín a 61% respondentov vidí prínos poľnohospodárstva nielen v rámci výroby potravín, ale aj v tvorbe krajiny. Aj na základe tohto prieskumu zadefinovala Európska Komisia hlavné ciele budúcej SPP po roku 2021.

O tom nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 29.10.2019

Celý súbor na stiahnutie: 1časť serialu o SPP po 2021 nov19

 

Európska Komisia sprístupňuje údaje o komoditách

Európska Komisia sprístupňuje údaje o komoditách

Európska Komisia na svojich internetových stránkach rozširuje možnosti získať prehľad o produkcii, cenách a situácii na trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Naposledy od 18.októbra 2019 doplnila prehľad na trhu o sektor zeleniny a ovocia, ktorý predstavuje asi 24% celkového objemu poľnohospodárskej výroby v krajinách EÚ. Pravidelne tak bude možné sledovať krátkodobé analýzy sektoru, čím sa zlepší aj transparentnosť trhu pre zainteresovaných.

Okrem základných komodít (plodiny na ornej pôde, cukor, mäso, mlieko) tak bude ktokoľvek môcť sledovať dáta o jablkách, hruškách, citrusovom ovocí, kôstkovinách (broskyne, nektarinky) a pradajkách. Začiatkom novembra by mal na informačnej stránke Európskej Komisie pribudnúť trh s vínom. Účelom tejto akcie je pomôcť európskym poľnohospodárom sa lepšie orientovať a efektívnejšie zvládať volatilitu (nestabilitu) na trhu s agrokomoditami.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/news/commission-launches-fruit-and-vegetable-market-observatory-2019-oct-18_en

Prehľad svetových cien v grafickom, alebo tabuľkovom prehľade, či aktuálne čísla o produkcii obilnín a olejnín (arable crops) môžete sledovať na tejto linke:

https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/farming/facts-and-figures/markets/overviews/market-observatories/crops_en#cereals

Ceny dusíkatých hnojív ťažia európskych farmárov

Ceny dusíkatých hnojív ťažia európskych farmárov

Sťažnosti najväčších európskych producentov umelých hnojív dali podnet, aby Európska Komisia začala 13.8.2018 preskúmavanie situácie na trhu s UAN (Urea and Amonium Nitrate), teda tekutého dusíkatého hnojiva na báze močoviny. „Obvinenými“ boli dovozcovia z Ruskej federácie, USA a Trinidad a Tobago, ktorí mali dovážať tento produkt do Európskej únie za dumpingové ceny, a tým nadmerne konkurovať domácim výrobcom.

Od tohto dátumu však začala rapídne stúpať cena UAN práve od európskych výrobcov – do konca roku 2018 sa vyšplhala na úroveň 255 €/t (FCA Rouen, 32% dusíka, Spot) z pôvodných 170 €/t, resp. na 195 €/t (FOB Čierne more, 32% dusíka, Spot). Medziročne tak jednotliví výrobcovia v Holandsku, Poľsku a Litve zvýšili ceny o 20 až 40%.

Pritom spotreba UAN v rámci krajín Európskej únie dosahovala v roku 2018 až 5,2 mil. ton (napr. Česká republika 306 tis. t, Maďarsko 170 tis. t, ale najviac využije Francúzsko 2,3 mil. t). Vyjadrené v eurách predstavuje spotreba UAN v celej EÚ sumu 1,2 mld. euro (napr. ČR 71 mil. euro, HU 39,5 mil. euro, FR 523 mil. euro).

Dňa 10.apríla 2019 Európska Komisia po preskúmaní situácie, rozhovoroch so všetkými stranami a na základe výsledkov dotazníkov farmárov a zástupcov poľnohospodárskej praxe, prijala implementačné nariadenie č.2019/576 (OJ EU L 100/7), ktorým uvalila dočasné antidumpingové clo na dovozy zmesí UAN pôvodom z Ruska, Trinidadu Tobago a USA. Na základe tohto nariadenia zároveň Komisia stanovila „dočasné dumpingové marže“ pri dovoze európskym výrobcom pre Ruskú federáciu  na 31,9% pre Acron Group, resp. 34% pre Eurochem Group a ostatné spoločnosti (s ohľadom na CIF cenu produktu na hranici EÚ, bez zaplateného cla). Pre Trinidad a Tobago stanovila túto maržu na 55,9% a pre USA na 37,3%.

Pre poľnohospodárov, ktorí používajú v rastlinnej výrobe toto umelé hnojivo znamenala táto situácia pohromu. Tieto antidumpingové opatrenia a zvýšené ceny UAN sa premietli do zvýšených nákladov až natoľko, že pre všetky krajiny EÚ predstavujú dodatočné náklady výšku 559 mil. euro za rok (napr. ČR 33 mil. euro, HU 18 mil. euro, FR 241 mil. euro). A tým, samozrejme zníženie príjmu farmárov. Na druhej strane produkcia UAN v rámci Európskej únie nie je postačujúca, a preto sú krajiny nútené dovážať (v r.2017 bol dovoz UAN na úrovni 37%).

Poľnohospodári preto zareagovali a žiadajú o úpravu týchto pravidiel. Podľa nich je už európsky trh s dusíkom chránený dostatočne – ceny dusíka v EÚ sú tradične nad úrovňou jeho svetovej ceny. Navyše, UAN predstavuje iba 14% podiel na trhu EÚ, pretože najpoužívanejšími dusíkatými hnojivami sú AN/CAN (dusičnan amónny) (50%) a močovina (urea) (36%). Pritom tieto hnojivá využívajú najmä väčší pestovatelia špecializovaní na plodiny na ornej pôde, napr. obilniny, olejniny, strukoviny. No pokiaľ by sa rozhodli využívať iné druhy umelých hnojív ako tekutú UAN, museli by prispôsobovať aj svoje aplikátory a mechanizáciu, čo by viedlo k ďalším investičným nákladom. Negatívne by to zasiahlo aj úrodnosť pestovaných plodín.

Keďže hnojivá predstavujú pre farmárov zameraných na plodiny na ornej pôde náklady na úrovni 13-17% (vo Francúzsku až 14-21%), obrátili sa začiatkom septembra zástupcovia samosprávnych organizácií na najväčšiu európsku organizáciu farmárov a družstiev COPA-COGECA so žiadosťou o riešenie tohto stavu. Dodatočné clo, ktoré sa uplatňuje na dovážanú UAN od 22,24 euro/t po 42,47 euro/t – podľa krajiny pôvodu, predstavuje pre farmárov zvýšenie nákladov na produkciu o 3 až 5%, čím sa výrazne znižuje ich ziskovosť a konkurencieschopnosť.

Zdroj: COPA-COGECA, Európska Komisia, obr. – internet.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.