Obilninári hodnotia rok 2021

Obilninári hodnotia rok 2021

Združenie pestovateľov obilnín združuje menších i väčších pestovateľov hustosiatych obilnín a zrnovej kukurice už 17 rokov. Od počiatku sa aktívne zúčastňuje tvorby legislatívy a koncepčných dokumentov. No hlavnou úlohou tohto občianskeho združenia je poskytovať aktuálne informácie svojim členom. Ani v ťažších časoch totiž pestovatelia neprestávajú pracovať a zabezpečovať produkty.

Rastúce ceny obilia od začiatku roka 2021 najskôr potešili pestovateľov očakávajúcich novú úrodu. Konečne majú obilniny takú cenu, akú by poľnohospodári potrebovali, aby im umožnila zamyslieť sa aj nad potrebnými investíciami. Vzápätí však prišlo vytriezvenie so zvyšovaním cien vstupov do výroby. Pritom rozdielne ich vnímajú podniky, ktoré sú zamerané iba na rastlinnú výrobu a podniky, ktoré majú aj hospodárske zvieratá. Zdražovanie sa dotklo nielen cien umelých hnojív, ktoré zvýšili náklady na zakladanie novej úrody roku 2022. Negatívne dopady tohto vývoja sa prejavujú aj v rastúcich cenách kŕmnych zmesí pre zvieratá. Existujú teda dôvody na radosť?

Uspokojivé výsledky

Výsledky žatvy tohto roka uspokojili slovenských producentov obilnín, ale aj pestovateľov repky olejnej. Podľa dispečingu SPPK bola úroda pšenice 5,84 t.ha-1 (najviac za ostatných 5 rokov), jačmeňa 5,14 t.ha-1 a raže 3,61 t.ha-1. Celkovo hustosiate obilniny dosiahli v roku 2021 úrodu 5,48 t.ha-1, čo je pre Slovensko nadpriemerný výsledok. Produkcia obilia je teda dostatočná a Slovensko je u tejto komodity sebestačné na asi 150%. Spokojnosť je aj s kvalitou zrnín, dokonca pre sladovnícky jačmeň bol, z pohľadu päťročného priemeru, lepší rok.

Tento hospodársky rok bol pre poľnohospodárov najextrémnejší z pohľadu priebehu počasia. Od jesene 2020, kedy daždivý september bránil kompletnému osevu ozimín, cez pomerne suchú zimu až po mokré leto 2021 s lokálnymi prívalovými zrážkami, ktoré spomaľovali žatvu. Pestovateľov nepotešili ani najnovšie odhady Štatistického úradu SR k 15.9., podľa ktorých bude produkcia zrnovej kukurice nižšia, napriek väčšej osiatej výmere (203 000 ha). Hektárový výnos 7,51, ktorý je nižší ako v minulom roku (8,58 t.ha-1), aj ako päťročný priemer úrod kukurice (7,85 t.ha-1), dáva predpoklad jej tohtoročnej produkcie na Slovensku v objeme iba 1,5 mil.ton. Ceny sú však zaujímavé aj tu.

Mimoriadne vysoké ceny

Rok 2021 charakterizujú aj nezvyčajne vysoké ceny obilnín. Medziročne vzrástli v Európskej únii o 30 až 40 percent. Na vývoj cien obilia na svetovom trhu vplývajú nielen extrémy počasia, ktoré sa vo svete pomaly stávajú skôr pravidlom a znižujú objem aj u najväčších výrobcov, ale aj negatívne dopady pandémie korony, rastúci dopyt z ázijských krajín, či špekulácie obchodníkov. Ku koncu septembra bola cena pšenice potravinárskej vo francúzskom prístave Rouen 264 €/t (1.trieda kvality), pšenica tvrdá sa v Port-la-Nouvelle predáva za 454 €/t a kukurica v Bordeaux za 244 €/t. V Spojených štátoch sú ceny ešte vyššie a siahajú na úroveň 300 euro na tonu (viď graf).

Legenda: svetové vývozné ceny pšenice potravinárskej v euro na tonu,
červená línia – cena v USA Mexický záliv (hard red winter), modrá línia – Rouen (FR), 1.trieda kvality, zelená línia – Ukrajina; zdroj: Európska Komisia (IGC, France Agrimer).

Ceny obilnín na Slovensku sa obvykle odrážajú od hodnoty na parížskej burze Matif, avšak znížené o prepravné a poistné náklady (cca 30 €/t). Pohybujú sa na úrovni okolo 200-220 €/t u pšenice potravinárskej, 180-210 €/t u kukurice na zrno a 170-200 €/t u kŕmneho obilia. U jačmeňa sladovníckeho došlo dokonca k paradoxu, keď ceny v zmluvách, ktoré uzatvárali sladovne s pestovateľmi začiatkom roka (t.j. 170-190 €/t) vysoko prekračujú ceny jačmeňa na voľnom trhu (220-240 €/t). Domáci dopyt je vysoký, keďže u viacerých významných európskych producentov došlo k poklesu úrody aj kvality jačmeňa na slad.

K stabilizovaniu situácie na trhu v našej oblasti neprispieva ani neistota, pretože dopady zmien Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v najbližších rokoch sú diskutabilné. Predovšetkým veľmi ambiciózne ciele Zelenej dohody EÚ, pretavené do stratégií „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“. Zámery znížiť o 25% používanie umelých hnojív, rovnako niektorých chemických látok na ochranu rastlín a pritom zvýšiť podiel ekologickej produkcie na štvrtinu poľnohospodárskej výmery, totiž neposkytujú optimistické výhľady na zvyšovanie objemu výroby zrnín v Európe. Medzi európskymi obilninármi rastú obavy, či dokážu zabezpečiť dostatok aj kvalitu produkcie v budúcich rokoch.

Lavína sa odtrhla

Vyššie ceny obilnín sú len jedným z dôvodov rastúcich cien pečiva, múky, či kŕmnych zmesí pre zvieratá. Na výslednej cene pekárskych výrobkov sa podieľajú iba asi tretinou. Ceny potravín navyšujú aj personálne náklady (preplatené víkendy, nočná práca a nadčasy), energie, pohonné hmoty, obaly, nájmy, či ďalšie výdavky. No asi najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka. Spotrebiteľ by mal pri nákupe chleba myslieť aj na to, kde nakupuje a koho tak podporuje.

Prakticky všetci účastníci výrobného procesu – od prvovýroby surovín, cez dopravu, skladovanie, spracovanie potravín až po ich predaj – dnes avizujú nevyhnutné zvyšovanie cien. Cena ropy sa v priebehu roka takmer zdvojnásobila a ku koncu septembra je na úrovni 75 USD za barel (september 2020: 42 USD). Na to nadväzujú ceny pohonných hmôt, umelých hnojív, zemného plynu na sušenie zrna, či pečenie chleba. Následne tiež ceny mäsových a mliečnych výrobkov. FAO predpokladalo tento nárast cien základných surovín už v roku 2020 (viď graf). Cena pšenice stále stúpa, kukurica mala svoj vrchol v máji 2021. Trendy exponuje aj pandémia korony, ktorá spomalila svetový obchod a obmedzila dostupné ľudské zdroje pre prácu.

Graf: cenové indexy základných komodít vo svete: od augusta 2020 do augusta 2021 (hodnota 100 platí pre január 2000).
Maize – kukurica. Rice – ryža, Wheat – pšenica, Soybeans – sója, GOI – index cien olejnín (červená línia).
Zdroj: IGC – Medzinárodná rada pre zrniny; portál FAO:
Agricultural Market Information System: Electronic edition (amis-outlook.org)

Ing. Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva DEVIO Nové Sady, podpredseda ZPO, výstižne zhodnotil aktuálnu situáciu na trhu takto: „z dlhodobého pohľadu to bol veľmi úspešný rok. Najviac asi vyčnieva cena repky olejnej. V decembri 2020 sme ju kontrahovali za cenu 390 €/t a aj to už bola cena o 30 euro vyššia ako v roku 2020. Od začiatku roka 2021 však došlo k prudkému nárastu ceny, ktorá sa na voľnom trhu vyšplhala doteraz až na 550-560 €/t. Výrazný rozdiel medzi zmluvnými cenami a tými na voľnom trhu bol aj u jačmeňa sladovníckeho. Z môjho pohľadu teda pestovateľ, ktorý nezazmluvňoval úrodu tohto roku vopred, vyšiel napokon ekonomicky lepšie. Dopyt je určujúci pre trhovú cenu, ale tieto trendy môžu ešte viac roztrhať krehké väzby slovenských pestovateľov so spracovateľmi, čo by nebolo dobré.“

Ing. Jakubička však vníma dopady vyšších cien zrnín aj z druhej strany: „Pozitívna zmena v realizácii rastlinnej výroby znamená negatívne dopady pri vstupoch do živočíšnej výroby. V našom podniku je pomer tržieb z rastlinnej a živočíšnej výroby asi 50:50. A tak to, čo mi príde do jedného vrecka, z druhého odíde. Napríklad repkové šroty, ale aj sójové šroty, ktoré využívame na výrobu kŕmnych zmesí pre naše zvieratá, budú v nasledujúcom období drahšie. Taktiež cena kŕmnej pšenice je asi až umelo vyhnaná na 200 €/t, veď vlani bola aj potravinárska kvalita lacnejšia. K tomu všetkému treba ešte spomenúť medziročne nižšie výkupné ceny produktov živočíšnej výroby. Napokon, vyššie náklady majú poľnohospodári aj pri zakladaní novej úrody. Najväčšie obavy mám pre jar 2022, lebo pre prihnojovanie ozimín a osev jarín sú avizované u niektorých priemyselných hnojív ceny vyššie aj o 100 až 150% ako boli rok predtým.“

Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, vidí jednu z perspektívnych ciest pre obilninárov v inovatívnych prístupoch v agronómii. Návratnosť prvotných investícií spočíva najmä v úspore množstva použitých priemyselných hnojív, osív a prípravkov na ochranu rastlín. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti študijnú cestu do Českej republiky, ktorej hlavnou témou bolo precízne poľnohospodárstvo a šetrné prístupy k pôde. Viac informácií o jej obsahu nájdete v nasledujúcom článku.

Obilninári nelenia

A ako hodnotí Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, rok 2021 z pohľadu činnosti samosprávy? „Naše združenie fungovalo aj v čase koronakrízy, rovnako ako museli pracovať naši členovia. V marci zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia online spôsobom a prakticky celá komunikácia až do mája prebiehala prostredníctvom internetu a telefónu. Zúčastňovali sme sa teda aj online zasadnutí pracovných skupín pre prípravu strategického plánu SPP, či rokovaní COPA/COGECA.

Prakticky od konca roka 2020 sme spolupracovali s NPPC-VÚEPP pri príprave „Koncepcie spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035“, ktorá je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podklady sme spracúvali v spolupráci s ostatnými samosprávnymi zväzmi vertikály obilnín, aby sme predložili čo najlepšie návrhy pre rozvoj tohto sektora na Slovensku. Napokon sme vyčíslili investičné potreby pre obilniny v sume 2,36 miliárd euro! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku.

Na jeseň sme zorganizovali dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky s témou presného poľnohospodárstva a inovatívnych prístupov v agrotechnike, ktorá sa stretla s vysokým záujmom a pozitívnym hodnotením. Spracovali sme tiež propagačný leták združenia a po celý rok prinášame aktuálne informácie a prehľad o trhových cenách komodít prostredníctvom internetovej stránky www.obilninari.sk. Ďakujeme našim členom za priazeň a finančné príspevky. Priali by sme si, aby samosprávne organizácie dokázali spojiť sily a pripravili slovenských poľnohospodárov a potravinárov na nadchádzajúce náročné obdobie. Myslíme si, že v ťažších časoch uspejú práve tie podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť.“

Ing. Vladimíra Debnárová, 7.10.2021

Článok bol publikovaný v týždenníku Roľnícke noviny č.41/2021

Kukurice bude menej, napriek vyššej výmere

Kukurice bude menej, napriek vyššej výmere

Štatistický úrad Slovenskej republiky publikoval 5.10.2021 tretí odhad úrod jesenných plodín na Slovensku k 15.septembru. Napriek medziročne vyššej osiatej výmere kukurice na jar 2021, jej hektárová úroda bude nižšia ako vlani o 7,3%.

Podľa portálu ŠÚ SR by objem produkcie kukurice mal dosiahnuť 1,5 mil. ton, čo je v absolútnom vyjadrení o 119 tis. ton menej ako v roku 2020. Očakávaný hektárový výnos je nižší ako minulý rok o 1,07 tony z hektára a súčasne nižší ako 5-ročný priemer o 0,34 tony z hektára. Kukurica na zrno bola zasiata na výmere 203 tis. ha čo je oproti roku 2020 vyššia výmera o 3,3 %.

Nižší celkový objem úrody sa očakáva aj u kukurice a jej miešankách na zeleno a siláž, a to o 14,1 % (celková úroda sa očakáva na úrovni takmer 2 mil. ton). Hektárový výnos je oproti minulému roku nižší o 4,4 tony z hektára a súčasne nižší o 1,3 tony z hektára oproti 5-ročnému priemeru. Medziročne sa znížila aj zasiata plocha o 2,7 tis. ha (pokles o 3,9 %).

zdroj: Štatistický úrad SR

Poďte s nami!

Poďte s nami!

Poďte so Združením pestovateľov obilnín nazrieť na úspešné poľnohospodárske podniky s inšpiratívnymi inováciami!

Združenie pestovateľov obilnín organizuje v dňoch 30.9. – 1.10. 2021 atraktívnu krátku študijnú cestu do Českej republiky. Najskôr navštívime Statek Bureš, s.r.o. v Bučine (pri Vysokom Mýte). Na tejto „demofarme“ uvidíte zlúčené sejby viac plodín, medziriadkové plodiny, trvalé rastlinné pokryvy, progresívnu agrotechnika, jej ekologický a ekonomický prínos.

Na druhý deň navštívime v Brne Cleverfarm, ktorá prezentuje precízne poľnohospodárstvo, variabilnú aplikáciu a ďalšie novinky v agronómii.

Ubytovaní budete v štvorhviezdičkovom hoteli Zlatá hvězda v centre historického mesta Litomyšl. Zabezpečená je plná penzia, spoločný obed v hoteli pri príchode. Večera v meste individuálne. Raňajky v hoteli. Občerstvenie a obed na druhý deň formou bufetu. Klimatizovaný autobus vás odvezie z Trenčína – Nových Zlatoviec a dovezie na to isté miesto, kde si môžete bezpečne zaparkovať svoje auto v oplotenom a stráženom areáli PD Zámostie. Samozrejmosťou je komplexné cestovné poistenie a ochranné návleky na obuv.

Cena pre člena Združenia pestovateľov obilnín je 80 euro. Pre nečlena 160 euro. ZPO nie je platcom DPH. Faktúru na úhradu vám pošleme po akceptovaní vašej prihlášky, o čom vás informujeme obratom po zaslaní prihlášky emailom.

Neváhajte a prihláste sa čo najskôr! Počet osôb je limitovaný! Členovia ZPO majú prednosť. Prihlášku s detailnými informáciami nájdete v prílohe k tomuto textu. Vyplnenú prihlášku posielajte na adresu: zdruzeniepo@gmail.com najneskôr do pondelka 30.8.2021!

Z dôvodu protipandemických opatrení Vás prosíme o dodržiavanie pokynov krízového štábu a úplné informácie ohľadom vášho zaočkovania sa proti COVID-19. Odporúčame, pre čo najľahší prechod hraníc s ČR aj zabezpečenie digitálneho Covid-pasu. Pri príchode zo zahraničia na Slovensko bude potrebné vyplniť formulár eHranica.

Tešíme sa na vás!

Bude mať Európa o pár rokov dostatok zrnín?

Bude mať Európa o pár rokov dostatok zrnín?

Aktuálna politická dohoda k Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na nasledujúce obdobie, ktorá sa zrodila ku koncu júna 2021, môže významne zmeniť pestovateľské podmienky v Európe. Opatrenia tzv. „zelenej architektúry“ SPP, ale aj stratégií F2F a Biodiverzita, môžu viesť k poklesu pestovateľských plôch obilnín a olejnín. Navyše, rastúce výrobné náklady, predovšetkým ceny hnojív, môžu spôsobiť nárast cien týchto komodít v blízkej budúcnosti. Aj tieto obavy vyjadrovali zástupcovia poľnohospodárov z krajín Európskej únie na online stretnutí pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, v utorok 29.júna 2021.

Za Združenie pestovateľov obilnín sa virtuálneho rokovania pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová. V prvom bode programu, podobne ako ostatní účastníci, komentovala aktuálnu situáciu u obilnín. Na Slovensku sa kvôli vlhkému počasiu na začiatku jesene posunul osev ozimín a na nevysiate plochy sa na jar dosievali jarné plodiny, hlavne kukurica a slnečnica. Očakávame menšiu výmeru jačmeňa a repky olejnej. Po chladnej jari, kedy sme v apríli zaznamenávali aj neskoré mrazy, ktoré mohli čiastočne poškodiť niektoré mladé porasty, sme však mali dostatok zrážok v priebehu mája. Júnové horúce dni zasa urýchlili dozrievanie. Produkcia obilnín v SR spolu by mala v tomto roku dosiahnuť objem asi 4 134 tis. ton, čo je o cca 450 tis. ton menej ako minulý rok. Žatva hustosiatych obilnín a zber repky by sa mal u nás začať v prvých týždňoch júla.

Európska Komisia poskytla informácie agro-meteorologického sledovania situácie v Európe od 1.mája do 12.júna 2021: mierne chladnejšie ako obvykle bolo počasie v strednej a východnej časti Európy a až oteplenie koncom mája akcelerovalo fenologický vývoj ozimín a jarných obilnín. Naopak, nezvyčajne teplé počasie bolo v oblasti Španielska a na škandinávskom polostrove. Na väčšine územia európskeho kontinentu bolo v sledovanom období vlhké počasie. Nadmerné zrážky (nad 100-150% priemeru) zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, Dánsku, na severovýchode Talianska a juhovýchodnom pobreží Španielska. Naopak, sucho pretrvávalo v južných oblastiach Španielska, Talianska, Portugalska a Grécka.


Výsledkom toho sú niektoré extrémne prejavy poveternostných podmienok:
„Rain surplus“ – prebytok zrážok v Španielsku a Rumunsku, či vo Fínsku, kde spomalil výsev jarín;
„Rain deficit“ – deficit zrážok v IT, PT, ale aj na východe Slovenska a v Maďarsku spôsobil spomalenie vývoja porastov.
„Radiation deficit“ – nedostatok slnka na severe Nemecka a juhu Dánska v čase kvitnutia obilnín môže znížiť úrodový potenciál.

Guido Seedler prezentoval príčiny a dôsledky aktuálneho vývoja cien hlavných obilnín. Nervozitu na svetovom trhu so zrninami spôsobuje hlavne pokles konečných zásob, vysoký dopyt z Číny a limitovaná ponuka produkcie. Od sezóny 2017/18 začali klesať množstvá konečných zásob zrnín (okrem ryže) vo svete, pričom najväčší podiel na nich má Čína, ktorá sa stáva taktickým svetovým obchodníkom. Produkcia a spotreba kontinuálne rastie, avšak znižuje sa bilancia (rozdiel spotreba/ponuka), ktorá by pôsobila ako tlmič rastu cien. Pre hospodársky rok 2021/22 sa očakáva zvýšenie celosvetovej úrody pšenice (podľa USDA 794 mil.ton), aj kukurice (USDA: 1 190 mil.t) – nárast má byť hlavne v USA, Číne a Brazílii. Dôjde však len k miernemu nárastu konečných zásob. Medzi najväčších svetových dovozcov pšenice naďalej patrí Egypt, Indonézia, Turecko, Čína, ktorá dosiahla svetové prvenstvo v dovoze kukurice v minulom roku. A tak pravdepodobne Čína aj v roku 2021/22 importuje vyše 25 mil.t kukurice, čím predbehne aj Mexiko, EÚ, Japonsko a ďalšie krajiny.

V rámci krajín Európskej únie predpokladá Európska Komisia (k 27.5.2021) produkciu obilnín v hospodárskom roku 2021/22 v objeme 290 mil.t, spotrebu 263 mil.t, čím vzniká rozdiel (bilancia) 28 mil.t. Podiel konečných zásob (44,6 mil.t) na spotrebe predbežne predstavuje 17%, pričom už od r.2017/18 sa drží na úrovni 15-17%. Medzi najväčšími výrobcami pšenice v EÚ v tomto roku bude dominovať Francúzsko, za ním Nemecko, Rumunsko, Poľsko atď. V rámci výroby kukurice prvenstvo prevezme Rumunsko nasledované Francúzskom, Maďarskom, Talianskom a ostatnými. Jačmeňa najviac dopestujú vo Francúzsku, Nemecku, či Španielsku. Avšak pokiaľ nedosiahneme v tomto roku v Európe mimoriadne dobrú produkciu, bilančné hárky budú naďalej „na tesno“. Mimoriadne udalosti, či strata produkčných plôch tak predstavujú určité riziko zníženia produkcie a s tým spojené negatívne dopady aj na spotrebiteľov – uzavrel Guido Seedler prezentáciu.

Objem produkcie je obmedzený výmerou ornej pôdy, ktorej dostupnosť sa vo svete za ostatné desaťročia menila. K najväčšiemu úbytku ornej pôdy od roku 1961 do 2018, podľa FAO, došlo práve v krajinách EÚ-27 – takmer o 22%. Celosvetovo však za toto obdobie ornej pôdy pribudlo, a to o 12% (ako podielu na celkovej výmere). Predovšetkým však v krajinách južnej pologule – v Malajzii (+189,2%), v Austrálii (+114,9%), Argentíne (+106,8%), Brazílii (+102%), či v Indonézii a Číne. V rámci Európskej únie najväčší úbytok zaznamenávajú krajiny strednej Európy, hlavne zástavbou, obsadzovaním solárnymi panelmi, či rozširovaním ciest a obcí (viď obr.).

V súvislosti s vyššie uvedenými rizikami, vyznievajú nové „zelenšie“ opatrenia ako ďalšie rany pod pás európskym pestovateľom základných rastlinných komodít.

„Politická dohoda trialógu (t.j. Európsky Parlament + Európska Komisia + Rada EÚ) o podobe novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na ďalšie obdobie, ktorú sa podarilo dosiahnuť dňa 25.júna 2021, po troch rokoch od prvých návrhov, stovkách diskusií a tisíckach kompromisov, a spoločne so strategickými dokumentami k Zelenej dohode EÚ (t.j. z Farmy na vidličku a Biodiverzita), prinášajú nové – veľmi ambiciózne výzvy pre celý sektor poľnohospodárskej výroby,“ konštatoval predseda pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde, Jean-Francois Isambert. A viacero účastníkov zasadania potvrdilo jeho slová, keď označili Fransa Timmermansa za príliš ambiciózneho spoluautora náročných opatrení pre farmárov.

Predsedníčka Európskej Komisie Ursula von der Leyen a Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej Komisie pre Zelenú dohodu EÚ.

Nicolas Ferenczi prezentoval najzásadnejšie body Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 pre pestovateľov plodín na ornej pôde, po trialógu 25.6.2021. V rámci podmienok krížového plnenia (t.j. povinných kondicionalít), pre získanie priamych platieb, sa diskusie uzavreli napokon takto: 

  • GAEC8 – rotácia plodín na ornej pôde: povinnosť striedania plodiny bude mať každý podnik nad 10 hektárov prinajmenšom raz za rok, na úrovni parcely. Výnimkou sú viacročné a trvalé porasty, zavlažované plochy a plochy ležiace ľadom a so zazeleňovaním. Členský štát môže umožniť „diverzifikáciu plodín“, ak to zlepší a ochráni pôdny potenciál, no v legislatíve nie je tento pojem zatiaľ definovaný.
  • GAEC9 – minimálny podiel ornej pôdy venovanej neprodukčným výmerám, alebo krajinotvorné prvky na úrovni farmy: povinnosť pre každý podnik nad 10 hektárov. Poľnohospodári majú v zásade dve možnosti:
    • 4% neprodukčná výmera OP = krajinotvorné prvky + nárazníkové pásy („buffer strips“) + plocha úhoru. Táto alternatíva je vhodnejšia pre podniky, kde medziplodiny nie je možné využívať.
    •  3% neprodukčná oblasť OP/prvky + 4% (medziplodiny a dusík viažuce plodiny bez použitia chemických látok). Táto alternatíva je výhodnejšia pre farmy, ktoré využívajú aspoň 13,3% OP na medziplodiny.
  • GAEC4 – nárazníkové pásy pozdĺž vodných tokov s minimálnou šírkou 3 metre (členský štát môže upraviť pre odvodňovacie/zavlažovacie jarky).

Medzi ďalšími súčasťami SPP, ktoré boli dohodnuté k 25.6.2021, je aj stanovenie:

  • 25% celkového balíka na ekoschémy,
  • 13+2% platby viazané na produkciu,
  • Min.10% redistributívna platba, dobrovoľné stropovanie/degresivita platieb,
  • Max.transfer financií z I.piliera do II.piliera: 42% (25% + 15% environment + 2% mladí farmári),
  • Min.35% financií na PRV na enviro-klimatické ciele, vrátane 50% z ANC.

Do roku 2027 musia členské štáty prispôsobiť svoje národné strategické plány k stratégiám „Z farmy na vidličku“ (F2F) a „Biodiverzita“, ktoré špecifikujú ciele Zelenej dohody EÚ pre sektor agropotravinárstva. Legislatíva k tomu však bude pripravená najskôr až v roku 2023. K niektorým návrhom má však pripomienky aj Európsky Parlament, ktorý by mal strategické dokumenty prerokúvať a schváliť v najbližších mesiacoch. Navyše, viaceré zainteresované organizácie ako aj poľnohospodári, zastúpení v celoeurópskej organizácii COPA/COGECA, vyčítajú návrhom Európskej Komisie, že majú nereálne nastavené ciele, bez predošlých analýz dopadov. Podľa viacerých dopadových štúdií by totiž navrhovaná redukcia používania chemických pesticídov a hnojív mohla viesť k drastickému zníženiu produkcie plodín v EÚ.

Napríklad podľa COCERALu by sa EÚ stala čistým dovozcom zrnín (napr. 10 mil.t repky olejnej na pokrytie domácej spotreby), ich ceny by stúpli, čo by malo negatívny dopad aj na chov zvierat. Táto medzinárodná organizácia vytvorila grafy pre štyri rôzne scenáre – od najmenej zasahujúceho (žltý) až po drastický (svetlomodrý), kde do roku 2030 odhaduje dopady na vývoj produkcie pšenice (wheat) a kukurice (corn) v mil.ton – viď obr. (stúpajúca šedá línia je pre základný scenár – bez zmien):

Tabuľka: dopadová analýza: podľa viacerých inštitúcií (v 1.stĺpci vľavo) by aktuálne nastavené stratégie viedli k percentuálnemu poklesu produkcie hlavných komodít:

Vysvetlivky: wheat – pšenica, maize – kukurica, oilseeds – olejniny, S.Beet – c. repa;
 ⃰scenár s 50% úhorom a 45% ekologickej výmery na ornej pôde.

Medzi hlavné merateľné ciele stratégií F2F a Biodiverzita do roku 2030 teraz patrí napr. 50% zníženie rizikových výrobkov na ochranu rastlín (tzv. „PPP“ – „Plant Protection Products“), (resp. znížiť stratu živín o 50%), alebo 20% zníženie používania umelých hnojív. Taktiež zvýšenie na 25% podiel ekologického systému poľnohospodárstva a 10% neproduktívnej výmery na využívanej poľnohospodárskej pôde. Európski farmári reagujú negatívne, kritizujú hlavne nekonzistentnosť európskej politiky. Ale zároveň proaktívne navrhujú relevantnejšie merateľné ciele a alternatívne indikátory zlepšovania situácie.

Predovšetkým nie kvantitatívne (množstvá), ale kvalitatívne riešenia pre zníženie rizík a dopadov používania PPP. Tie sú drahé, a preto ich použitie musí byť racionálne a odôvodnené. Odporúčané presné poľnohospodárstvo a digitálne technológie sú zatiaľ cenovo náročné. Treba hľadať aj biologické alternatívy (biopesticídy) a tiež vylepšiť schvaľovací proces v rámci EÚ pre účinné látky, ktorý dnes trvá roky. Prípadné mechanické ničenie burín v hustosiatych obilninách je totiž dosť nereálne. Navyše, pri súčasnej európskej medzinárodnej politike nie je v Európskej únii dostatok PPP, ale ani umelých hnojív.

To potvrdil aj Liam MacHale, ktorý referoval o aktuálnej situácii s dostupnosťou umelých hnojív v EÚ. Od začiatku roka 2021 rastú ceny umelých hnojív v EÚ. Od roku 2017 ide o nárast ceny dusíkatého hnojiva UAN (urea-amonium-nitrat) o 66%! Pritom je evidentný rozdiel v porovnaní s cenou napr. v USA, ktorá je oveľa nižšia. Taktiež cena ropy rastie a dosahuje svoje 30-ročné maximum, pričom studená zima spôsobila zníženie zásob tejto suroviny a jej horšiu dostupnosť. Navyše, v Číne rastie dopyt po zemnom plyne. Na zvyšovaní cien sa podieľa aj cena dopravy, ktorá stúpa hlavne kvôli pandémii COVID-19. Momentálne, napriek rastúcemu dopytu po umelých hnojivách v EÚ, sa nepodarilo presvedčiť Európsku Komisiu, aby zrušila antidumpingové opatrenia a umožnila ich dovoz aj z Ruska. Preto jedinými dovozcami do EÚ sú dnes krajiny Trinidad-Tobago a Bielorusko.

ceny UAN na európskych trhoch od r.2017 do 2021

Koncom mája však došlo k uvaleniu sankcií USA na výrobcu UAN v Bielorusku (tzv. „Ryanair crisis“), ktoré však negatívne zapôsobili práve na EÚ. Domáci – európski výrobcovia hnojív dokážu ponúknuť sotva 2/3 potrebného množstva, a preto ich ceny raketovo stúpli (čo samozrejme domácim výrobcom vyhovuje, avšak nie sú ochotní zvýšiť produkciu). COPA/COGECA požiadala opätovne o zrušenie antidumpingových opatrení na hraniciach EÚ, snaží sa aj o lobbying a využíva aj tlak na sociálnych sieťach, prostredníctvom videí s farmármi. Pre tých je totiž situácia neúnosná, keď výrobné náklady neúmerne rastú (cena UAN je 255 €/t – viď graf). Jedným z argumentov je, že výrobcovia hnojív v EÚ majú 36% profit / zisk z ich výroby, pričom cieľom Európskej Komisie je max. 10% zisk.

V rámci procedurálnych otázok zástupcovia krajín na pracovnej skupine COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde schválili Fína, Maxa Schulmana, za zástupcu na poradný výbor (CDG – civil dialogue group) EK pre tieto komodity. Ďalšie zasadnutie by sa malo uskutočniť 6.septembra 2021.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 1.7.2021.

Celý text na stiahnutie:

Obilie dopestujeme aj v náročnej dobe

Obilie dopestujeme aj v náročnej dobe

Členovia Združenia pestovateľov obilnín sa stretli a diskutovali o aktuálnych témach v Nitre, na XVIII. náhradnom Valnom zhromaždení, dňa 17.júna 2021.

Rok 2020 možno označiť za výnimočný. Odlišný bol nielen z hľadiska spoločenského, kvôli zdravotným rizikám svetovej pandémie koronavírusu, ale aj z pohľadu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Náhle riziko a s ním spojené zmeny ohrozovali všetky oblasti hospodárstva. U nás k tomu negatívne prispievalo aj nekoncepčné vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Napriek všetkým problémom, prekážkam a mimoriadnym situáciám, naši poľnohospodári dokázali pokračovať v prácach na poli aj v maštali a udržať objem a kvalitu výroby. Za to im patrí naše úprimné poďakovanie a úcta.

Úrodu obilnín v roku 2020 na Slovensku možno charakterizovať ako veľmi dobrú, celková produkcia bola takmer o 13% vyššia ako päťročný priemer. Slovenskí poľnohospodári v hospodárskom roku 2020-21 pozberali obilniny z výmery 747,3 tis.ha, čo v porovnaní s predchádzajúcou sezónou predstavuje plochu menšiu o 21,8 tis.ha. Pri priemernej hektárovej úrode 6,13 ton dosiahla produkcia obilnín 4 580,9 tis.ton. Oproti roku 2019-20 teda, napriek nižšej zberovej ploche, sa produkcia zvýšila o takmer polmilióna ton (476,8 tis.t) a priemerná úroda na hektár o 0,79 tony.

Združenie pestovateľov obilnín sa za ostatný rok aktívne zúčastňovalo pri tvorbe dlhodobej koncepcie do roku 2035, ktorú vypracúval NPPC-VÚEPP. Zástupcovia ZPO sú tiež členmi pracovných skupín pri MPRV SR pre tvorbu národného strategického plánu SPP na roky 2023-27. Našou snahou bolo navrhnúť potreby pre investičné podpory a inovácie v rámci spracovateľského priemyslu pre výrobu potravín, liehu, škrobu, sladu, či kŕmnych zmesí pre chov monogastrov, ale aj hovädzí dobytok. Vývoz suroviny by sa tak mohol zastaviť a pridanú hodnotu, ako aj pracovné príležitosti, by sme vytvárali doma na Slovensku. V spolupráci s ostatnými zväzmi v rámci vertikály „obilniny“ sme investičnú potrebu do sektoru vypočítali aktuálne na 2,4 miliardy eur. Ak by sa táto investícia dostala do výrobnej vertikály, udržala by sa tým vyššia cenová úroveň všetkých obchodovaných obilnín, podstatne by sa znížilo negatívne saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a zvýšila by sa sebestačnosť. To by urobilo slovenské poľnohospodárstvo zaujímavejším, atraktívnejším a ekonomická prosperita by pritiahla aj záujem zamestnancov v tomto odvetví.

https://istropol.sk/katalog

V rámci programu vystúpil Ing. Gyula Zalabai, PhD., riaditeľ spolčnosti Istropol Solary, a.s., ktorý predstavil moderné odrody obilnín a hovoril aj o perspektívach šľachtenia na Slovensku. Budúcnosť vidí v spájaní síl jednotlivých článkov výroby obilnín, vrátane samosprávnych organizácií, pre silnejšiu pozíciu na spoločnom trhu. Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO a Ing. Igor Jakubička, podpredseda Predstavenstva ZPO, predstavili aktuálny vývoj v príprave národného strategickéhu plánu SPP na roky 2023-27, kde sa zúčastňujú rokovaní pracovných skupín vytvorených pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Súčasťou Uznesenia z XVIII. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO je aj vyjadrenie podpory pre rýchle a čo najkvalitnejšie vypracovanie tohto dokumentu, zabezpečenie plnej akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a pre vypracovanie kvalitného dokumentu dlhodobej strategickej koncepcie pre rozvoj všetkých vertikál v rámci slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2035.

Združenie pestovateľov obilnín za ostatný rok spolupracovalo aj s viacerými médiami a prispievalo k informovanosti odbornej verejnosti aj prostredníctvom svojej internetovej stránky, či profilu na facebooku (obilninari). V pláne práce ZPO na rok 2021 je, okrem účasti na pracovných skupinách pri MPRV SR a COPA/COGECA, aj zahraničná študijná cesta do Českej republiky (30.9.-1.10.2021) s cieľom navštíviť moderné a inovatívne poľnohospodárske podniky. Viac informácií nájdete na našej stránke v časti https://www.obilninari.sk/co-robime/zapisy-zasadani/

Pozvánka na XVIII. Valné zhromaždenie členov ZPO 17.6.2021 v Nitre

Pozvánka na XVIII. Valné zhromaždenie členov ZPO 17.6.2021 v Nitre

Predseda predstavenstva ZPO Vás (členov) pozýva na zasadnutie XVIII. Valného zhromaždenia členov Združenia pestovateľov obilnín, ktoré sa uskutoční dňa 17.júna 2021 o 9.30 hod. v Zelenom salóniku na 1.posch. budovy Agroinštitútu Nitra, š.p., Akademická 4, Nitra.

Návrh programu:

1. Otvorenie rokovania a schválenie programu

2. Voľba zlúčenej návrhovej a mandátovej komisie,
určenie zapisovateľa a overovateľov zápisu

3. Správa návrhovej a mandátovej komisie

4. Odborná prednáška I.: Ing. Gyula Zalabai, PhD.: ponuka odrôd hustosiatych obilnín spoločnosti Istropol Solary, a.s., perspektívy šľachtenia na Slovensku;

– Odborná prednáška II.: Budúca podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-27 na Slovensku (Ing. I.Jakubička, Ing. V.Debnárová).

5. Správa Predstavenstva ZPO o činnosti za obdobie od XVII. VZ ZPO a plán hlavných úloh na ďalšie obdobie a ich schválenie

6. Správa Kontrolnej komisie ZPO o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2020 a návrh rozpočtu na rok 2021; návrh členského príspevku ZPO na ďalšie obdobie a ich schválenie

7. Diskusia

8. Návrh uznesenia a záver

Informácia v zmysle článku 4, ods. 4, písm. a) platných stanov ZPO: „VZ je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov Združenia. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Združenia. Ak VZ nie je uznášaniaschopné, predstavenstvo zvolá v lehote do jednej hodiny náhradné VZ s nezmeneným programom.“

Zabezpečíme dezinfekciu rúk a pre bezpečné intervaly sedenia v Zelenom salóniku bude obsadená každá tretia stolička.  Budeme Vás prosiť o preukázanie sa dokladom o očkovaní, alebo negatívnym výsledkom PCR alebo ATG testu, nie starším ako 7 dní. Budeme postupovať podľa aktuálnych opatrení a usmernení ÚVZ SR a/alebo RÚVZ.
Pri príznakoch ochorenia COVID- 19 vylúčime účastníka z akcie.

Svoju účasť, prosím, potvrďte u Ing. Debnárovej na tel. 0903/744433, alebo na e-m: Vladka808@gmail.com . Tešíme sa na Vašu účasť!

S úctou,          

                                                                              Ing. Peter Marko

                                                                         Predseda predstavenstva ZPO

Pozvánka na stiahnutie:

Stúpne cena chleba?

Stúpne cena chleba?

Stanovisko Predstavenstva a Kontrolnej komisie Združenia pestovateľov obilnín.

Táto obligátna novinárska otázka zaznieva rok čo rok pred žatvou. Dňa 26.mája 2021 slovenskí mlynári a pekári odpovedali „áno“. K vyšším cenám múky a výrobkov z nej ich vraj núti rast cien obilia a následky pandémie. Aké sú však skutočné príčiny?

Slovenských novinárov obvykle na začiatku leta máta predstava o senzačnej správe „chleba bude drahší!“ Zakaždým im vysvetľujeme, že na cene chleba sa podieľa cena obilia najmenšou mierou, nanajvýš 35%. Oveľa viac ceny múk a pekárenských produktov navyšuje cena práce (preplatené víkendy a nadčasy), energie, obaly, nájmy, či ďalšie výrobné náklady. No prakticky najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka.

Rast cien základných potravín vo svete avizuje FAO už asi rok (viď graf). Hlavným dôvodom je rastúci dopyt, najmä z ázijských krajín. Ale svoj podiel na tom má aj pandémia koronavírusu a s tým súvisiaca panika na trhoch. Podobne rastie cena medzinárodnej dopravy, poistenia prepravy, či cena práce (keďže už nie sú tak ľahko dostupné lacnejšie pracovné sily zo zahraničia). Cena ropy, výkyvy v menových kurzoch a špekulácie obchodníkov už teda nie sú jedinou premennou. Toto všetko spôsobuje neistotu a zvyšuje obavy z budúcnosti.


Graf: Vývoj cien základných komodít vo svete: od apríla 2020 do apríla 2021
(hodnota 100 platí pre január 2000).
Maize – kukurica. Rice – ryža, Wheat – pšenica, Soybeans – sója, GOI – index cien olejnín.
Zdroj: Agricultural Market Information System: Electronic edition (amis-outlook.org)

Nová situácia za ostatný rok akoby exponovala dovtedy len dusené problémy. Možno je na čase položiť si otázku ohľadom budúcnosti a primeranosti, či tolerancii ľudí k vyšším cenám. Je zrejmé, že v tejto situácii vyhrávajú podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť a pripraviť sa na „horšie časy“. Teda tie, ktoré vedia predvídať a investovať do modernizácie a inovácií. Vo vertikále obilniny, teda od poľnohospodárskej prvovýroby, cez spracovateľský priemysel, až po vedu a výskum, vrátane marketingu, sme nedávno spoločne za samosprávne organizácie vyčíslili investičné potreby pre Slovensko predbežne v sume 2,36 miliárd euro! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, prispôsobenie sa požiadavkám Európskej únie v rámci klimatickej zmeny, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku, atď. A to je len jediná komodita – obilie. Situácia je obdobná aj u ďalších agrokomodít. Tento investičný dlh tlačíme pred sebou už desiatky rokov. A to je tiež jeden z dôvodov zvyšovania cien potravín. Pretože podpora zo strany štátu je pre tieto sektory, bohužiaľ, nedostatočná.

Agropotravinárstvo, žiaľ, nepatrí medzi priority vlád v modernej histórii Slovenska. Pre dosiahnutie cieľov nastavených v aktuálnom programovom vyhlásení vlády v rámci potravinovej sebestačnosti je potrebné urobiť maximum na podporu domácej produkcie. Nepodarilo sa uspieť v boji o prostriedky z Plánu obnovy EÚ, hoci aj agropotravinársky sektor bol významne postihnutý. V súčasnosti je v hre strategický plán pre podpory na najbližšie obdobie do roku 2027. Bude záležať na dosiahnutom percente štátneho spolufinancovania opatrení pre rozvoj vidieka, a tým aj atraktívnosť podnikov pre získanie cudzích – bankových zdrojov. Pokúsme sa dívať sa na ďalší rozvoj z nadhľadu a netrieštime sily na boj „malí proti veľkým“. Tu ide o nás všetkých, ktorých hlavným cieľom je uspokojiť spotrebiteľa s cenovo dostupným a kvalitným produktom.

27.5.2021.

Prvé online zasadanie vedenia ZPO

Prvé online zasadanie vedenia ZPO

Predstavenstvo a Kontrolná komisia Združenia pestovateľov obilnín zasadala v pondelok 29.marca 2021 vôbec po prvý raz online formou. Situácia a opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu nám neumožnili uskutočniť osobné stretnutie. Napriek tomu sme úspešne zvládli prerokovať zásadné otázky fungovania a činnosti nášho združenia.

Za predchádzajúce, takmer polročné obdobie od ostatného zasadania (17.9.2020) sa nakopilo množstvo aktivít združenia: Predseda, Ing. Peter Marko informoval aj o aktuálnom stave porastov ozimín na začiatku jari t.r., o úprave prístupu PPA k svahovitosti na GSAA a o vývoji v cenách vstupov (osivá, hnojivá, agrochémia) v marci 2021.

Výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová, spolupracovala s médiami (Roľnícke noviny, Hospodárske noviny, Pravda), ktoré zverejňovali stanoviská ZPO. S NPPC-VÚEPP sme spolupracovali aj s ostatnými samosprávnymi zväzmi vo vertikále obilniny na analýze stavu, výpočte finančných požiadaviek a legislatívnych úprav v rámci prípravy dlhodobej koncepcie rozvoja do roku 2035. Pre MPRV SR a SPPK sme spracovali niekoľko stanovísk, napr. k žatve, k aktuálnej situácii v agrosektore, k nájmu pozemkov SPF, k Plánu obnovy, či k návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do r.2030. V rámci tvorby národného strategického plánu SPP na roky 2023-27 sú zástupcovia ZPO členmi niekoľkých pracovných skupín pre čiastkové špecifické ciele. Samozrejmosťou je administratívna činnosť a zabezpečovanie obsahu pre www.obilninari.sk, ktorú sme vo februári mierne aktualizovali a tiež komunikácia s obilninármi cez facebook profil.

Predsedníčka KK, Mária Matušíková, po kontrole účtovných dokladov a výpisov za rok 2020 konštatovala bezchybné vedenie účtovníctva. V rámci plnenia plánovaného rozpočtu ZPO 2020 došlo k určitým úsporám, keďže sa nemohli realizovať niektoré plánované aktivity (zahraničná študijná cesta) a zasadania v Bruseli sa konali tiež online formou. Taktiež ZPO prijalo niekoľko finančných darov na svoju činnosť. Príjmy ZPO za rok 2020 predstavovali 16 619,78 €, náklady 8843,40€. Napokon rozdiel príjmov a výdavkov na konci minulého roka predstavoval 7776,38 euro.

V pláne rozpočtu na rok 2021 sa ráta s príjmami na úrovni 14776,38€ a výdavkami 9512€. Združenie by malo realizovať v roku 2021 v rámci schváleného plánu práce XVIII. Valné zhromaždenie členov ZPO (VI. 2021), vzdelávacie aktivity vo forme odborného seminára (XI.2021), študijnej cesty do Českej republiky (IX.2021) a odborných príspevkov na webe. Zástupcovia ZPO sa naďalej aktívne zúčastňujú na príprave dlhodobej stratégie rozvoja poľnohospodárstva do r.2035, tvorby národného strategického plánu SPP na roky 2023-27 a rokovaní Komoditnej rady pre obilniny pri MPRV SR. Komunikujeme s COPA-COGECA a ostatnými zainteresovanými inštitúciami. Pokračujeme aj v úsilí o vytvorenie jedného silného zväzu „pestovateľov plodín na ornej pôde“.

Predstavenstvo ZPO sa uznieslo aj na prijatí nového člena – PD Uhrovec a na termíne konania XVIII. Valného zhromaždenia členov ZPO dňa 17.6.2021 v Nitre.

Celý zápis zo zasadania si môžete prečítať tu: https://www.obilninari.sk/co-robime/zapisy-zasadani/

Spracovala: Ing. V. Debnárová, tajomníčka, 6.4.2021.

Situácia na trhu s obilím začiatkom roku 2021

Situácia na trhu s obilím začiatkom roku 2021

Od začiatku roka 2021 stúpli ceny základných zrnín na svetovom trhu. Podobne však stúpla aj cena ropy a posilnil aj americký dolár voči euru. Dôsledkom toho sú rastúce ceny potravín. Jednou z príčin je aj svetová pandémia nového vírusu COVID-19. Medzi ďalšie dôvody patrí rastúci dopyt po obilí zo strany krajín Ázie aj Afriky.

Na online zasadnutí PS COPA/COGECA Slovensko zastupovala Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, ktorá referovala o stave obilnín na Slovensku.
Vľavo hore predseda PS, Jean-Francois ISAMBERT, vpravo dolu podpredseda Guido SEEDLER.

4. marca 2021 na online zasadnutí pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde (ďalej „PS“) prezentoval detaily aktuálneho vývoja na trhu s agrokomoditami nový podpredseda PS, Guido Seedler. Upozornil na to, že výmera pre plodiny je limitovaná, klíma sa mení, poľnohospodárov limitujú obmedzenia u pesticídov, umelých hnojív aj v chovoch, rovnako ako politický cieľ EÚ – extenzifikácia hospodárenia. Dá sa preto očakávať, že ponuka Európy bude klesať a pravdepodobne stratí svoj podiel na raste svetového trhu. Na druhej strane dopyt vo svete bude rásť. Rastie populácia ľudí vo svete, rovnako ako životná úroveň a dopyt po mäse – obzvlášť v Ázii, a tiež stúpa dopyt po zdrojoch pre bioenergiu.

Ceny v obchode so zrninami

Ceny zrnín v Európskej únii, ako aj na Slovensku, v hospodárskom roku 2020/21 formuje hlavne dopyt vo svete. Čína je najväčším svetovým dovozcom základných zrnín, aj keď nové prepuknutie AMO zneisťuje dodávateľov. Nemecko profituje z relatívne slabšej produkcie obilnín a olejnín vo Francúzsku (-19,4% medziročne), ako aj z ich vývozu do Číny. Avšak AMO a vtáčia chrípka zhoršuje vývozné príležitosti pre mäso z Nemecka. Situáciu na trhu zhoršujú aj intervencie vlád proti vývozom (Rusko, Argentína), ako aj obchodný konflikt medzi Čínou a Austráliou. Zníženie zásob zrnín u hlavných exportérov vo svete, ako aj ťažko odhadnuteľný vývoj globálnej ekonomiky a dopytu v hospodárskom roku 2021/22 – to všetko sa odráža na aktuálne vysokej cene týchto komodít.

Ceny pšenice potravinárskej na trhu EÚ (euro na tonu) v rôznych miestach a ich vývoj na časovej osi.

Od januára do marca 2021 stúpla na parížskej burze MATIF cena pšenice z 215 na 245 €/t (dodanie v marci 2021). Začiatkom marca tu už dosahuje burzová cena kukurice takmer 220 €/t (dodanie v júni). Medziročný nárast vývozných cien vo Francúzsku predstavuje 30% u pšenice a 36% u kukurice. Cena repky olejnej dosahuje na európskom trhu aktuálne výšku 527 €/t (dodanie v máji), čo je nárast o 57% oproti cene z marca 2020 (t.j. 336,50 €/t). Sója (2Y) na americkom trhu dosahuje začiatkom marca cenu 457 €/t (t.j. 549 USD/t), čo je od rovnakého obdobia v roku 2020 nárast o 44% (resp. 56%).

Ceny kukurice na trhu EÚ (euro na tonu) v rôznych miestach a ich vývoj na časovej osi

Na Slovensku v 9.týždni roka 2021 mohli držitelia zásob úrody z roku 2020 predávať pšenicu v elitnej kvalite aj za 200-210 euro za tonu. Pšenicu kŕmnu predali za min. 150-170 euro za tonu. Na kukuricu dostávali výrobcovia ponuky na úrovni až 190-220 euro na tonu. V rovnakom období minulého roku bola cena pšenice na Slovensku okolo 150-155 €/t a kukurice cca 135-140 €/t (zdroj: obilninari.sk k 21.2.2020). Ide teda o výrazný medziročný rozdiel na úrovni 35-60 %.

Čo vplýva na ceny?

Podnetom k vývoju cien agrokomodít bol určite aj nárast ceny ropy a výmenného kurzu eura k doláru. Svetová cena ropy prekonala obdobie turbulencií po 1.vlne pandémie koronavírusu a v marci 2020 klesla na hodnotu 25 USD/barrel. V marci tohto roku sa predáva za 63 USD/barrel. V marci 2020 sme mohli v Európskej centrálnej banke dostať za jeden dolár 1,11 eura, aktuálne je kurz 1,19 €/USD.

IGC-GOI index cien olejnín vo svete, od januára 2000 do januára 2021

IGC–GOI (Grains and Oilseeds Index) dvíhajú hlavne ceny olejnín (sója, repka) na trhu. Keď v r.2000 dosahoval GOI hodnotu okolo 100, v januári 2021 už bol na úrovni 280, no stále ešte nedosiahol maxima na konci roku 2012, kedy bol 340.

IGC-GOFI (Grains and Oilseeds Freight Index), ktorý predstavuje náklady na prepravu zrnín, po predchádzajúcom prepade prudko stúpol na 15-mesačné maximum. Potom, čo v máji 2020 klesol na úroveň 60 (ak hodnota 100 bola v januári 2020), v januári 2021 dosiahol až 115. Aj tento index prispieva k vyšším cenám zrnín a olejnín. Navyše, predpokladá sa, že bude ďalej rásť, aj vzhľadom na uhlíkovú daň.

FAO Indexy cien komodít a ich vývoj od januára 2020 do januára 2021

Indexy cien potravinových komodít podľa FAO v priebehu roka mimoriadne vzrástli (ak za hodnotu 100 berieme priemer rokov 2014-2016). Predovšetkým u rastlinných olejov (takmer 140), obilnín (125), mlieka (112), mäsa (96) a cukru (94). Pritom ceny agrokomodít rástli kontinuálne už od jari roku 2020.

Bilancia obilnín vo svete v hospodárskom roku 2020/21

Podľa odhadov USDA (Ministerstvo poľnohospodárstva USA) by v roku 2020/21 mala byť produkcia zrnín vo svete (2 141 mil.t) vybalansovaná so spotrebou (2 139 mil.t). Produkcia pšenice vo svete (773 mil.t) mierne prevyšuje spotrebu (769 mil.t). Situácia u kukurice je o čosi napätejšia – produkcia (1 134 mil.t) je asi o 16 mil.t nižšia ako spotreba (1 151 mil.t).

V Číne sa hromadia najväčšie obchodované objemy zrnín (bez ryže) vo svete (352 mld.t), nasledujú USA (63 mld.t), India (29 mld.t), EÚ (23 mld.t) a ostatné krajiny (149 mld.t). V priebehu 5 rokov sa najväčším vývozcom pšenice vo svete stala Ruská federácia (2020/21: 39 mil.t) a výrazne poskočila aj Austrália, na úkor EÚ. V dovozoch pšenice dominuje Egypt (2020/21: 13 mil.t), Indonézia, a medziročne najviac vzrástol dovoz do Číny (10 mil.t). Kukurice sa najviac vyváža z USA (63 mil.t), Brazílie a Argentíny. Čína opäť eviduje najväčší medziročný nárast dopytu (zo 7 na 24 mil.t) v dovoze kukurice. Táto situácia nedáva veľkú šancu na zníženie cien zrnín vo svete ani v najbližších mesiacoch.

Čína v hospodárskom roku 2020/21 mimoriadne zvýšila dovozy (údaje v mil.ton) kukurice (corn), jačmeňa (barley), ciroku (sorghum) aj pšenice (wheat)

Jakob Dehoust predstavil pohľad COCERALu (Európska asociácia zastupujúca obchod s ratlinnými agrokomoditami) na situáciu s plodinami na ornej pôde vo svete. Navyše k štatistikám USDA zahrnuli aj 196 mil.t kukurice, ktorá je umiestnená v Číne (t.j. 69% svetových zásob) a 182 mil.t pšenice v Číne a Indii (t.j. 60% svetových zásob). Produkciu zrnín vo svete v hosp.roku 2020/21 tak odhadujú na 2 716 mil.t, spotrebu na 2 728 mil.t (z toho 1 056 mil.t na kŕmne účely, ktorá medziročne rastie) a konečné zásoby na úrovni 799 mil.t. Pomer zásob voči použitiu je teda 29,3% a bilancia je tak opäť napätejšia. Od prepuknutia pandémie koronavírusu dopyt po kukurici na výrobu bioetanolu klesol o 25-30 mil.ton. U olejnín v hospodárskom roku 2020/21 dopyt opäť prevýšil ponuku vo svete. Produkcia olejnín dosiahla 594 mil.t, kým spotreba 609 mil.t (rozdiel cca -14 mil.t).

Podľa IGC (Medzinárodná rada pre obilniny) svet má za sebou dve desaťročia úspešného vývoja vo výrobe zrnín. Od roku 2001 vzrástla svetová produkcia hlavných zrnín (t.j. kukurica, pšenica, jačmeň, sója, repka a ostatné) o 955 mil.t (z 1 745 na asi 2 700 mil.t), z toho väčšina (490 mil.t) za ostatné desaťročie. Pritom výmery vo svete sa výrazne nezvýšili, iba asi o 102 mil.ha (zo 648 mil.ha na 750 mil.ha). Produkcia zrnín vo svete teda stúpla za 20 rokov o vyše tretinu najmä vďaka zvyšujúcej sa úrode z hektára.

Bilancia obilnín v EÚ (v mil.ton) v ostatných hospodárskych rokoch, Usable Production – použiteľná produkcia, Imports – dovozy, Total domestic use – celkové domáce použitie, of which – z toho, Human Consumption – potravinárska spotreba, Animal feed – živočíšna spotreba, Bioethanol – bioetanol, Exports – vývozy, Ending Stocks – konečné zásoby (zdroj EK, 28.1.2021)

Predpoklady IGC pre hospodársky rok 2021/22 predikujú opäť rekordnú svetovú ponuku pšenice na úrovni cca 1 084 mil.t, čo predstavuje medziročný nárast o 3,6%. Prispievajú k tomu aj vysoké počiatočné zásoby (294 mil.t) a odhadovaná produkcia 791 mil.t. Stúpne aj spotreba na 775 mil.t (medziročne viac o 3%), hlavne na kŕmne účely (148 mil.t), ale zároveň sa nahromadia aj konečné zásoby na 309 mil.t (medziročne viac o 5,1%). Obchod (od júla 2021 do júna 2022) by mal vo svete ponúknuť 181 mil.t pšenice (medziročne pokles o 3,4%). Aj keď sú produkčné odhady pre tento hospodársky rok 2021/22 pre pšenicu optimistické, mierne sa zníži zberová plocha, hlavne kvôli vymrznutiu porastov v Ruskej federácii a USA.

Kde budeme o 5 rokov

IGC urobilo aj päťročný odhad vývoja na rok 2025/26. Produkcia pšenice vo svete by mala stúpať až na objem asi 822 mil.t, pri približne rovnakej zberovej výmere cca 221 mil.ha a zvyšujúcej sa priemernej úrode 3,7 t.ha-1. Od roku 2021/22 by mala rásť potravinárska spotreba o 1,5%, na kŕmne účely sa v r.2025/26 použije o 2,5% viac pšenice. Svetové zásoby budú oscilovať okolo 300 mil.t, no krajiny sa budú usilovať udržať si viac pšenice v domácich skladoch. Rusko bude najväčším vývozcom.

Predpoklad IGC: tvorba zásob pšenice vo svete v mil.ton v nasledujúcich hospodárskych rokoch, Major Exporters (modrá) – hlavní vývozcovia (Argentína, Austrália, Kanada, EÚ, Kazachstan, Rusko, Ukrajina, USA), Čína (fialová), India (zelená), ostatné krajiny (oranžová).

Ešte výraznejšie bude do r.2025/26 rásť produkcia kukurice na 1 270 mil.t, ale výmery už miernejšie na cca 204 mil.ha, pri priemernej úrode 6,2 t.ha-1. Trend rastúcej spotreby na potravinárske a živočíšne použitie sa spomalí (1,2-1,6%), no zvýši sa priemyselná spotreba o 2,6% (napr. škrob v Číne), z toho na bioetanol o 2,9%. V Brazílii domáca spotreba bude tlačiť na zvýšenie produkcie, aj pre rastúci hydinový priemysel. Čína okrem vlastnej produkcie kukurice bude aj jej hlavným dovozcom (cca 10-13 mil.t ročne), hlavne pre chov ošípaných. Spojené štáty budú najväčším vývozcom kukurice.

Predpoklad IGC: tvorba zásob kukurice vo svete, v mil.ton, v nasledujúcich hosp.rokoch, Major Exporters (modrá) – hlavní vývozcovia (Argentína, Brazília, Ukrajina, USA), Čína (fialová), ostatné krajiny (zelená).

Do roku 2025/26 sa má postupne výšiť aj výroba sóje na asi 413 mil.t, zberové plochy na 137 mil.ha a priemerná úroda na 3,0 t.ha-1. Dominantným dodávateľom sóje na svetový trh bude naďalej USA, Brazília a Argentína. Zvýši sa spotreba potravinárska o 1,7%, kŕmna o 0,6%, kým výlisky o 2,3%. Sójová múčka a výrobky budú prúdiť hlavne do Číny, ktorá by ročne mala doviezť cca 111 mil.t (t.j. 60% z celkového objemu svetového obchodu 183 mil.t) pre chovy monogastrov. V Brazílii využijú sóju do výrobu biopalív a vegánskych olejov. Zásoby sóje sa zvýšia na 53 mil.t, predovšetkým v USA. EÚ by preto mala zaviesť určité obmedzenia pre vývoz (clá, kvóty), aby zabezpečila sebestačnosť pre domácich spotrebiteľov.

Zdroje: COPA/COGECA, Európska Komisia, COCERAL, IGC, AMIS.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 17.3.2021.

Pripravuje sa dlhodobá stratégia

Pripravuje sa dlhodobá stratégia

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (NPPC-VÚEPP) v Bratislave bolo vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) poverené vypracovaním dlhodobej stratégie rozvoja tohto sektoru. Dňa 8.decembra 2020 sa uskutočnilo prvé online rokovanie pracovnej skupiny pre obilniny, ktorú tvoria menovaní členovia Komoditnej rady MPRV SR pre obilie. NPPC-VÚEPP predstavilo návrhy pre tvorbu dokumentu pod názvom ,,Koncepcia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva s horizontom 2035“, ktorá bude súčasne východiskovým materiálom pre tvorbu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027. Pracovná skupina je zložená zo zástupcov samosprávnych organizácií v rámci poľnohospodárskej prvovýroby obilnín, skladovateľov a výrobcov krmív, mlynárov, sladovníkov, pekárov a cestovinárov, či liehovarníkov. Za Združenie pestovateľov obilnín sa rokovania zúčastnila Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka.

Vychádzajúc zo základných strategických dokumentov (Programové vyhlásenie vlády SR, Analýza SWOT, ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2021-27) a s využitím dostupných dát (Štatistický úrad SR, NPPC-VÚEPP – situačné a výhľadové správy) hľadáme postup a formy podpory, aby sme dosiahli v horizonte roku 2035 potravinovú sebestačnosť u obilnín, zvýšili konkurencieschopnosť a inovačný potenciál slovenských poľnohospodárov a potravinárov.

Pracovná skupina vytvorila najskôr podrobnú analýzu obilnej vertikály na Slovensku, kde hlavným problémom je nízka domáca spotreba obilnín. Existujú nevyužité spracovateľské kapacity v rámci potravinárskeho priemyslu, čoho príčinou je rastúca konkurencia dovážaných potravín, ale aj nízky dopyt po kŕmnych obilninách pre hospodárske zvieratá.

Celý dokument je dostupný na stiahnutie tu:

Do polovice februára sme tiež v pracovnej skupine vypracovali stručnú tabuľku potrebných investícií v obilnej vertikále na Slovensku s odhadovanou výškou finančnej podpory a stupňom priority:

Celý dokument je dostupný na stiahnutie tu:

V priebehu marca 2021 by mala byť Koncepcia dopracovaná a do apríla tohto roku by už mala byť koordinovaná štátnymi orgánmi aj súčasne s prípravou národného strategického plánu SPP pre Slovensko na roky 2023-27. O ďalšom postupe Vás budeme informovať. Naďalej komunikujeme v rámci partnerských zväzov a združení a smerom k MPRV SR a NPPC-VÚEPP.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO.