Ukrajinská pšenica v slovenských mlynoch

Ukrajinská pšenica v slovenských mlynoch

Stanovisko Združenia pestovateľov obilnín k aktuálnej situácii s ukrajinským obilím na Slovensku

Združenie pestovateľov obilnín je hlboko znepokojené nekontrolovaným dovozom pšenice dopestovanej na Ukrajine na územie Slovenskej republiky, pretože

  • Pestovatelia tohto obilia na Ukrajine nemuseli počas procesu jeho produkcie dodržiavať prísne normy EÚ v oblasti limitov pesticídov, priemyselných hnojív, správnej farmárskej praxe a pod., tak ako pestovatelia na Slovensku,
  • Európska únia zrušila clá na dovozy týchto množstiev s cieľom pomôcť ukrajinským producentom, pričom tieto mali byť predmetom iba tranzitnej prepravy do tretích krajín, nie členov EÚ,
  • Obilie z Ukrajiny sa na Slovensku začalo predávať za oveľa nižšiu cenu, ako je bežná trhová cena, často aj o 50-80 euro na tonu, čím podkopávajú pozíciu slovenských pestovateľov na trhu, pričom najviac sú postihnutí malí poľnohospodári a tí, ktorí nemajú vlastné skladovacie kapacity,
  • Mlynské spoločnosti operujúce na Slovensku začali prednostne vykupovať pšenicu z Ukrajiny s touto nižšou cenou, čím jednak ohrozujú zdravie obyvateľov (spotrebiteľov), kvôli nejasnej kvalite pšenice, a tiež odmietajú ponuku pšenice zo slovenských polí, s jasným úmyslom vlastného profitu,

A preto Združenie pestovateľov obilnín dôrazne žiada Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby okamžite prijal rázne opatrenia proti predaju ukrajinského obilia na Slovensku, aby zabezpečil jeho dôslednú kontrolu a tiež trval na dodržaní pôvodne plánovaného tranzitu na územie iných krajín.

Keďže s podobnými problémami sa v súčasnosti stretávajú aj poľnohospodári v Poľsku, Rumunsku, či Maďarsku, bolo by na mieste, aby predstavitelia štátu žiadali spoločne za všetky tieto krajiny zásah na úrovni Európskej únie.

V opačnom prípade môže dôjsť k stratám v príjmoch slovenských pestovateľov obilnín a následne k prípadnému zníženiu pestovateľských plôch pšenice a iných obilnín. A to najmä preto, lebo naši pestovatelia nedokážu zabezpečiť výrobné náklady na takej nízkej úrovni, ako na susednej Ukrajine. To by mohlo ohroziť budúcoročnú úrodu obilnín na Slovensku.

Veríme, že tejto situácii sa chce vláda SR vyhnúť, a preto žiadame okamžité prijatie účinných opatrení, v súlade s legislatívou EÚ a SR.

                                                                               Ing. Peter Marko

                                                                               Predseda predstavenstva ZPO

V Bratislave, 22.júla 2022.

Celé stanovisko na stiahnutie:

„Ťažký rok nás ešte iba čaká“ – predseda ZPO, Ing. Peter Marko

„Ťažký rok nás ešte iba čaká“ – predseda ZPO, Ing. Peter Marko

Na ostatnom XIX. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín odznela aj táto veta: „Ťažký rok nás ešte iba čaká“. Predseda ZPO, Ing. Peter Marko takto zhodnotil aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku. Ten je poznamenaný rastúcimi cenami vstupov do poľnohospodárskej výroby už takmer rok a naopak, neistými trhovými cenami rastlinných komodít v nasledujúcom období.

V podobnom duchu prezentoval stav u olejnín a obilnín aj Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov. Podľa ostatných relevantných zdrojov /k 16.6.2022/ sa očakáva nižšia svetová produkcia pšenice (773,43 mil.ton), ako aj zníženie jej zásob (266,85 mil.t). Podobne aj u kukurice bude zrejme nižšia úroda (1185,81 mil.t) ako vlani a zásoby sú stabilizované (310,45 mil.t). Predpokladá sa pokles spotreby zrnín na kŕmne zmesi, ale rast na potravinárske účely. Tovar z Ukrajiny prechádza cez Európu, čo vytvára tlak na zníženie cien zrnín. Na ceny obilia v krajinách, ktoré ho dovážajú, výrazne vplýva kurz euro k US doláru. Produkcia sóje vo svete rastie, no jej spotreba klesá. Naopak, stúpa dopyt po repke olejnej, čo jej dáva produkčný potenciál (v EÚ-27 je osiatych asi 18900 ha). Prudko narástli výmery slnečnice (11000 ha). Tieto predpoklady spôsobujú v súčasnosti prudký pokles cien – odhady pre úrodu 2022 sú takéto: repka: 753,50 €/t, slnečnica: 615 €/t, sója: 590 €/t, pšenica potravinárska: 340 €/t a nižšia, kukurica 290 €/t a nižšia. Paradoxom je, že ceny klesajú nezávisle od úrody, od dovozu, ale vplyvom inflácie (SR: 12,6%!). Očakáva sa rozhodnutie EÚ o primiešavaní MERO do palív, čo môže ovplyvniť cenu repky. Pšenice je v EÚ prebytok, rastie panika z odbytu.

Ing. Jozef Rebro v úvodnej prezentácii o situácii v sektore zrnín naznačil očakávaný rapídny pokles ich trhových cien. Vpravo Ing. Peter Marko, predseda ZPO

Keďže v úvode nebol počet prítomných členov ZPO uznášaniaschopný, po tejto odbornej vsuvke pokračovalo zasadanie náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO. V správe o činnosti predstavenstva ZPO za obdobie od XVIII. náhradného VZ ZPO predseda predstavenstva ZPO, Ing. Peter Marko stručne informoval o situácii v pestovateľskom hospodárskom roku 2021/22, o aktuálnych výhľadoch na hosp. rok 2021/22 a vývoji situácie vo svete aj na Slovensku.

Spomedzi aktivít Združenia za uplynulý rok upozornil najmä na rozširovanie kvalitných informácií členom, účasti pri príprave národného strategického plánu na roky 2023-27, rozširovanie členskej základne, účasť na pracovných skupinách COPA/COGECA, komunikáciu s médiami a študijnú cestu do Českej republiky. Vedenie ZPO zasadalo celkovo trikrát. Financovanie činnosti združenia je riadené v súlade so zákonmi a stanovami ZPO, ročný rozpočet je asi 15 000 €. V ďalšom období sa bude Združenie pestovateľov prioritne zameriavať na kroky k spojeniu síl s ostatnými príbuznými zväzmi pestovateľov a spracovateľov zrnín, pripravuje zahraničnú študijnú cestu do Rumunska a podľa možností aj informačné a vzdelávacie aktivity pre členov.

pohľad do Zeleného salónika, miesta zasadania XIX. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO

V šiestom bode programu predložila správu predsedníčka Kontrolnej komisie ZPO,Mária Matušíková. Informovala o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2021 a o návrhu rozpočtu na rok 2022. Komisia skontrolovala účtovné výdavkové a príjmové doklady a konštatovala, že stav v pokladni a v peňažnom ústave súhlasí s priloženými dokladmi a výpismi z bankového účtu. Zároveň, že peňažný denník je mesačne uzatváraný, odvody a hlásenia sociálnej poisťovni a daňovému úradu sú robené v súlade s platnými zákonmi. Kontrolná komisia prerokovala výsledky hospodárenia a súhlasí s vykazovanou účtovnou závierkou, a preto ju navrhuje Valnému zhromaždeniu schváliť.

Kontrolná komisia navrhla upraviť výšku členského poplatku pre prvovýrobcov v sume 0,20 euro/ha/rok a pre iný ako pestovateľský subjekt paušálne 500,-(päťsto) euro na rok. Dôvodom sú najmä rastúce náklady na činnosť ZPO.

Preto v ďalšom bode bol prítomným predložený návrh na úpravu Stanov ZPO v znení návrhu Kontrolnej komisie ZPO. Po krátkej diskusii nasledoval i voľby do orgánov Združenia pestovateľov obilnín. Predseda zlúčenej volebnej, návrhovej a mandátovej komisie, Ing. Milan Krajanec, predložil návrh Predstavenstva ZPO pre voľby členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Na členov predstavenstva boli navrhnutí: Ing. Peter Marko, Agropodnik Trnava, a.s.; Ing. Igor Jakubička, PD Devio Nové Sady, Ing. Milan Krajanec, AT TATRY, spol.s r.o. Spišská Belá, Ing. Ján Belák, PD Čachtice a Ing. Marian Cikatricis, PPD Prašice-Jacovce. Na členky Kontrolnej komisie boli navrhnuté: Mária Matušíková a Ing. Alena Gubanová.

zasadania sa zúčastnili aj noví členovia ZPO

Na záver prítomní členovia ZPO väčšinou hlasov schválili správu Predstavenstva ZPO, správu Kontrolnej komisie ZPO, návrh na úpravu Stanov ZPO, návrh na členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO, ako aj uznesenie z XIX. náhradného VZ ZPO.

Na záver Ing. Peter Marko informoval o úsilí ZPO komunikovať a podpísať Memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom olejninárov, Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice a Slovenským zväzom pestovateľov a spracovateľov sladovníckeho jačmeňa, ktoré však zatiaľ nebolo úspešné. Na záver poďakoval odchádzajúcemu členovi Predstavenstva, MgA. Vladimírovi Volečkovi za doterajšiu spoluprácu a všetkým prítomným za aktívnu účasť a zaželal úspešný priebeh žatvy a dobrú realizáciu produkcie.

budú slovenskí poľnohospodári schopní ekonomicky zhodnotiť tohtoročnú úrodu obilia?

Na následnom zasadaní vedenia ZPO si zvolení členovi Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO, v zmysle Stanov ZPO, zvolili spomedzi seba predsedov. Predsedom Predstavenstva ZPO je tak naďalej Ing. Peter Marko, Agropodnik Trnava, a.s. a predsedníčkou Kontrolnej komisie ZPO je pani Mária Matušíková, PD Nitrianska Streda.

Zápisnica a uznesenie z XIX. náhradného Valného zhromaždenia ZPO 16.6.2022 je dostupná tu: Zápisy zasadaní – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Stanovy ZPO v platnom znení od 16.6.2022 sú dostupné tu: KONTAKT – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Pozvánka na XIX. Valné zhromaždenie členov ZPO

Pozvánka na XIX. Valné zhromaždenie členov ZPO

Dňa 16.júna 2022 sa v Nitre uskutoční už 19.Valné zhromaždenie členov Združenia pestovateľov obilnín. Okrem správy predsedu predstavenstva a predsedníčky kontrolnej komisie si prítomní môžu vypočuť aj prezentáciu hosťa, ktorým je Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov.

Na Valnom zhromaždení budú členovia voliť zástupcov do orgánov ZPO pre ďalšie trojročné obdobie. Predstavenstvo navrhne kandidátov, avšak je právom každého prítomného člena navrhnúť aj iného kandidáta. Rozhodne hlasovanie členov ZPO.

Na záver zhromaždenia predstaví predseda ZPO zámer spolupráce a spojenia sa viacerých príbuzných zväzov, ktorý je predmetom Memoranda o spolupráci. Toto by malo byť podpísané prítomnými predsedami dotknutých zväzov, zaoberajúcich sa plodinami na ornej pôde. Cieľom je spojiť sily pre spoločný prospech všetkých členov a ďalší rozvoj sektora.

Zabezpečené je občerstvenie aj obed. Tradične poskytneme prítomným aj tlačený zborník s informáciami.

Srdečne pozývame všetkých členov Združenia pestovateľov obilnín, ako aj ďalších hostí!

Pozvánka na stiahnutie:

Stanovisko ZPO k výhľadu na hospodársky rok 2022/23

Stanovisko ZPO k výhľadu na hospodársky rok 2022/23

Stanovisko Predstavenstva

Združenia pestovateľov obilnín

k žatve 2022 a výhľadom na hospodársky rok 2022/23

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín odsudzuje agresiu Ruskej federácie na Ukrajine a jej kroky k obmedzeniu poľnohospodárskej produkcie a obchodných ciest cez Čierne more. Takáto forma násilia narúša tradičné trhy s obilninami a spôsobuje hlad a utrpenie nespočetnému počtu ľudí vo svete.

Pre hospodársky rok 2021/22 zabezpečili pestovatelia obilnín na Slovensku dostatočný výsev ozimnej pšenice a jačmeňa, ako aj výsev jarných druhov obilnín. Predpokladáme produkciu tohto roka na priemernej úrovni, pokiaľ vývoj počasia nepriaznivo neovplyvní vývoj a zber zrnín. To znamená, že Slovenská republika by mala dosiahnuť v rámci produkcie obilnín sebestačnosť prinajmenšom na 150%. Pšenica z produkcie roka 2022 bude pre mlynské spracovanie dostupná od septembra 2022.

Podľa údajov MPRV SR o zásobách zrnín vo verejných skladoch na Slovensku k aprílu 2022 je 20 354 ton pšenice potravinárskej, 13 950 ton jačmeňa sladovníckeho, 361 ton raže potravinárskej, 2 590 ton ovsa potravinárskeho a 13 914 ton kukurice potravinárskej. Zo záznamov však nie je jasné, v akom zmluvnom vzťahu sú zakontrahované tieto množstvá. Oznamovaciu povinnosť pre množstvá na vývoz zo Slovenska nad 380 ton (s toleranciou 20%), považujeme za ďalšie administratívne zaťaženie poľnohospodárskych výrobcov a obchodné spoločnosti, avšak chápeme jej dôvody. Európska Komisia bude k 31.7.2022 taktiež vyžadovať od producentov hlásenie o stave zásob obilia.

Zabezpečenie dostatočného množstva obilia pre nasledujúce obdobie na mlynské spracovanie a pre pekárenské a cestovinárske využitie na Slovensku závisí najmä od dohodnutých obchodných podmienok s pestovateľmi / dodávateľmi obilia. Pokiaľ má štát záujem zabezpečiť pre domácich spracovateľov dostatok pšenice na nasledujúci rok, mal by venovať pozornosť nákupu do Štátnych hmotných rezerv. Prípadne by mohol zaistiť uskladnenie potrebných objemov pre domáci spracovateľský priemysel do verejných skladov prostredníctvom skladiskových a tovarových záložných listov, s prefinancovaním služieb skladov a bonifikácie úrokov, po dohode s relevantnými bankami. Určujúca však za každých okolností bude ponúknutá cena tovaru.

Keďže pestovatelia zrnín musia prioritne po zbere úrody roku 2022 ekonomicky zabezpečiť svoju poľnohospodársku produkciu pre ďalší pestovateľský rok, zvýšené ceny nákladov na vstupy do poľnohospodárskej výroby (hnojivá, osivá, pesticídy, PHM, energie…) nútia producentov hľadať čo najlepšiu cenovú ponuku. Obchodné dohody na produkciu tohto roka sa už začali uzatvárať. Ceny agrokomodít na domácom trhu sú ovplyvnené vývojom na svetovom trhu, relevantná je predovšetkým cena na parížskej burze MATIF. Aktuálne sa trh prejavuje vysokou volatilitou (nestabilitou) a výraznými skokmi ceny v krátkom čase. Nižšie svetové zásoby, rastúci dopyt a nepriaznivý vývoj geopolitickej situácie vo svete nedávajú predpoklad výraznejšieho poklesu cien obilnín v krátkom čase, aj keď obvykle po žatve môže cena prechodne mierne klesnúť. Cenu potravín ovplyvňuje však aj cena energií, pohonných hmôt, obalov, personálne a ďalšie náklady spracovateľských podnikov.

Oveľa náročnejší však môže byť pre poľnohospodárov budúci rok. Úrodu roku 2023 totiž zakladajú pestovatelia už na jeseň tohto roka, pričom ale nemajú istotu, že ceny komodít po žatve budúceho roka pokryjú vyššie vstupné náklady na výrobu v tomto roku. Pri rastúcej inflácii sa obávame vývoja situácie a cien obilnín z úrody 2023. Možným riešením sú terminované obchody s vopred dohodnutými cenami. V každom prípade odporúčame diverzifikovať (rozdeliť) riziko a uzavrieť viacero zmlúv.

Z pohľadu vývoja vo svete, obyvateľom krajín Európskej únie nehrozí nedostatok potravín, aj keď zrejme budú musieť akceptovať vyššie ceny. Hladomor ohrozuje chudobnejšie krajiny sveta, predovšetkým africké štáty, kde majú ľudia ťažší prístup k potravinám, resp. sú pre nich cenovo nedostupné. Pre vývozy obilia z Ukrajiny, resp. dovozy potravín do Ukrajiny, zabezpečuje Európska únia koridory po súši aj po mori. Zrniny zo Slovenska majú svoje tradičné odbytiská skôr v okolitých krajinách (Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko), kde sú spracovateľské kapacity a odkiaľ sa na Slovensko dovážajú potraviny. Podľa ostatných údajov je Slovensko v potravinách sebestačné na cca 40%, a teda zvyšok dovážame, najmä z týchto krajín EÚ. Obchodovanie s komoditami z/do Ukrajiny preto slovenský priestor ovplyvnia len okrajovo.

Potravinová sebestačnosť Slovenska v rámci obilnín by nemala byť narušená. Poľnohospodári urobia čo je v ich silách, aby zobrali kvalitné obilniny z úrody roku 2022 a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie. Je to úloha odberateľov domácej produkcie, aby sa včas dohodli a zabezpečili si dostatok zásob na celý rok. Záleží však aj na prístupe štátu v rámci regulácie cien energií, ktoré majú výrazný podiel na výslednej cene výrobkov.

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín vyzýva svojich členov a všetkých pestovateľov obilnín na Slovensku, aby v prípade rozhodovania sa uprednostňovali odberateľov pre domáce spracovanie, pokiaľ to bude racionálne.

Predstavenstvo ZPO

31.5.2022.

Celý súbor na stiahnutie:

Rumunsko – odborne aj rekreačne

Rumunsko – odborne aj rekreačne

Poďte s nami do Rumunska! Združenie pestovateľov obilnín na konci leta 22.-26.augusta 2022 organizuje atraktívnu študijnú cestu pre pestovateľov aj spracovateľov a obchodníkov na poľnohospodárske podniky, do obchodného prístavu Constanta, aj do historických miest a dunajskej delty – skvostov Rumunska. Neváhajte a prihláste sa čím skôr! Máme obmedzený počet miest a skvelý program! Prihláška na stiahnutie:

Celá ponuka s programom a podrobnosťami na stiahnutie:

Prihláška na stiahnutie:

Článok v Roľníckych novinách

Článok v Roľníckych novinách

Vlastná produkcia ako nástroj mieru

Invázia Ruska na Ukrajinu je v modernom svete tragédiou, s dosahom na celý svet. Aj kvôli rozsahu dodávok surovín, ktoré nemalou mierou zasahujú do výživy a agropotravinárskej výroby. Nejde iba o zemný plyn a ropu, ale aj o obilniny, olejniny, priemyselné hnojivá, osivá, krmivá, či poľnohospodárske stroje a náhradné diely. Pri sledovaní ničivých zásahov do krajiny našich východných susedov si každý musí uvedomiť, že na niekoľko rokov nemôžeme rátať s tradičnými obchodnými vzťahmi, ktoré pre Európsku úniu predstavovali miliardové hodnoty. Zdá sa, že po dvoch rokoch pandémie, aktuálnej vojne a hroziacom suchu je najvyšší čas zamyslieť sa nad potravinovou bezpečnosťou únie.

Krajiny Európskej únie dokážu zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľstvo kontinentu, ale zároveň majú živé obchodné vzťahy s okolitými tretími krajinami. A tak napríklad z celkovej produkcie obilnín (v hospodárskom roku 2020/21: 293 mil. ton) sa vyvezie takmer 50 mil.t, predovšetkým pšenice, do krajín severnej Afriky. Naopak dovezieme takmer 20 mil.t, hlavne kukurice. Výrobu olejnín v EÚ (2020/21: 30 mil.t) však už potrebujeme dopĺňať dovozmi, asi 20 mil.t v zrne, 19 mil.t v šrotoch a 8,5 mil.t v oleji. V súvislosti s environmentálnymi cieľmi sa zrniny v EÚ začali spracúvať aj na bioetanol (12 mil.t), resp. biopalivá. Výlisky z olejnín sa zasa využívajú na výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Pre dosiahnutie úplnej sebestačnosti, napríklad v zrninách ako hlavných zdrojoch výživy, by Európe zrejme postačilo len prispôsobiť štruktúru výroby a obchodné zmluvy s tretími krajinami.

Obilnica Európy

Po roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym, sa upravila aj obchodná politika EÚ. Kvôli ekonomickým sankciám uvaleným na Ruskú federáciu sa znižujúce dovozy z tejto krajiny začali nahrádzať dovozmi agrokomodít z Ukrajiny, v rámci určitých množstevných kvót so zníženou sadzbou colných poplatkov. V hospodárskom roku 2020/21 tak únia doviezla z Ukrajiny asi 650 tis. ton pšenice (30% všetkých dovozov), 7 mil.t kukurice (50%), 15 mil.t slnečnicového oleja (88%), 1,7 mil.t slnečnicových šrotov (63%), 1,6 mil.t repky (72%), 120 tis.t repkového oleja (49%) a 80 tis.t sójového oleja (33%). V roku 2020 predstavovali agropotravinárske komodity dovezené z Ukrajiny celkovú hodnotu asi 6 mld. EUR.

Na druhej strane, Európska únia je najvýznamnejší obchodný partner Ruskej federácie. V roku 2020 Rusko zobchodovalo tovary v celkovom objeme 174 mld. EUR, samozrejme najväčší podiel má ropa a zemný plyn (70,6% objemu). V rámci dovozov zrnín, draselných hnojív a ďalších poľnohospodárskych surovín, celkový dovoz z Ruska predstavoval v r.2020 asi 1,8 mld. EUR. Ekonomické sankcie však obmedzili najmä vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ (mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, rýb, nespracovanej zeleniny a ovocia), ktorý sa znížil na hodnotu sotva 3,8 mld. EUR v r.2020. Pozitívne dôsledky týchto politicko-ekonomických rozhodnutí sú však otázne, keďže Ruská federácia už v roku 2010 prijala doktrínu potravinovej sebestačnosti v určitých komoditách: 95% zrnín a zemiakov, 90% mlieka a mliečnych výrobkov, 85% mäsa a mäsových výrobkov, 80% cukru a rastlinných olejov.

Traktor vs. tank

Je zrejmé, že vojna na Ukrajine, a s tým súvisiace zastavenie lodnej dopravy z Čierneho mora, spôsobili narušenie tradičných trhov a zvýšili ceny takmer všetkých komodít. Denne sledujeme nárast ceny pšenice, kukurice, repky, či sóje na svetových burzách a ťaháme zvislú os cenových grafov stále vyššie. Napr. na parížskej burze MATIF k 10.3.2022 bola cena pšenice potravinárskej 375 EUR/t, kukurice 351,50 EUR/t (dodávka v júni) a cena repky siahala na hranicu 900 EUR/t (dodávka v máji). Cena sójových bôbov na burze v Chicagu bola 564 EUR/t. Odborníci sa zhodujú, že ceny zrnín výraznejšie neklesnú do konca júna 2022.

Cena pšenice potravinárskej na burze MATIF Paríž k 10.3.2022, v EUR/t.

Kým vyššie ceny zrnín najskôr pocítia spotrebitelia pri nákupe chleba, múky, olejov, a tiež chovatelia hospodárskych zvierat, rastúce ceny hnojív, osív, či pohonných hmôt zasiahnu všetkých poľnohospodárov. Sme v jarnom období, kedy väčšina manažérov už obstarala na podnik osivá a hnojivá pre úrodu roku 2022. Nedá sa teda predpokladať výraznejší odklon od ich osevných plánov v tomto roku. Budú však musieť prijať neľahké rozhodnutie, či zachovajú dávky výživy pre dosiahnutie čo najlepšej kvality produkcie na úkor zisku podniku, alebo znížia množstvo vstupov potrebných pre rastlinnú výrobu a udržia si príjmy pre prežitie podniku. Pritom už o pár mesiacov budú musieť premýšľať nad osevným postupom pre budúci rok.

Obr. Pestovateľské oblasti hlavných plodín Ukrajiny: ružová – obilniny, zelená – slnečnica, tmavožltá – kukurica, svetlomodrá – sója, svetložltá – repka.

Nikto si dnes netrúfa odhadnúť, aké dôsledky bude mať súčasná geopolitická situácia na poľnohospodársku produkciu na Ukrajine. Pokiaľ okupácia tamojším roľníkom nedovolí osiať jariny, predovšetkým kukuricu a slnečnicu, možno predpokladať ďalšie nepredvídateľné reakcie svetového trhu. Očakávané výpadky v produkcii zrnín na Ukrajine budú chýbať nielen Európe, ale hlavne v štátoch Afriky a Stredného východu, ktoré sú na dovozoch z čiernomorskej oblasti závislé. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v decembri varovala, že prinajmenšom 44 krajín sveta bude v tomto roku vyžadovať potravinovú pomoc zvonka. Je medzi nimi až 33 afrických krajín, kde kvôli suchu a pretrvávajúcim konfliktom hrozí ešte väčší hladomor. No aj v ďalších krajinách Južnej Ameriky, či Ázie sa dajú očakávať sociálne nepokoje a ďalšie vlny utečencov pred chudobou.

Návrhy riešení

Situácia sa vyvíja veľmi rýchlo a taká by mala byť aj reakcia európskych orgánov. Európska Komisia sa obrátila o radu na európskych poľnohospodárov, ktorí preukázali svoje schopnosti a odvahu aj v rokoch pandémie ochorenia COVID-19. Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Návrh medzinárodných organizácií so zrninami a krmivami COCERAL, FEDIOL a FEFAC, aby únia dovážala suroviny z tretích krajín ako Brazília, Argentína, USA, či India, nenašiel podporu u európskych pestovateľov plodín na ornej pôde, združených v najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, COPA/COGECA. Tí sa 4.marca stretli na online rokovaní a neskôr aj na pôde Európskej Komisie, ktorej predstavili svoju predstavu a riešenia:

  • Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
  • Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
  • Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
  • Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
  • Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
  • Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
  • Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Európske vs. národné

Bude zaujímavé sledovať, ako sa k týmto návrhom postaví Európska Komisia. Viaceré totiž zasahujú do nastavenia národných strategických plánov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ od roku 2023. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo, Janusz Wojciechowski už naznačil, že kvôli ruskej agresii na Ukrajine bude zrejme potrebné prehodnotiť ekologické a klimatické ciele stratégie „Z farmy na vidličku“ („Farm to Fork“). Tá vychádza zo Zelenej dohody EÚ a cieli k roku 2030, kedy by mali európski poľnohospodári používať o 20% menej hnojív, o 50% menej pesticídov s nebezpečnými látkami, či zvýšiť ekologickú výmeru na 25% poľnohospodárskej pôdy. Podpredseda EK Frans Timmermans si to však nemyslí a nechce tieto ciele odďaľovať, ani oslabovať. A naopak, považuje ich za súčasť riešenia.

No kým sa v Bruseli dohadujú, mnohé vlády už začali v panike prijímať rozhodnutia na národnej úrovni. Niektoré členské štáty únie navrhujú pozastaviť vývozy základných agrokomodít (Maďarsko), poskytnúť nemalé štátne podpory roľníkom na nákupy vstupov (Poľsko), či inak chrániť záujmy svojich obyvateľov. Akoby sme zabudli, že sme súčasťou Európskeho Spoločenstva, ktoré má nastavené jednotné pravidlá a nástroje na spoločnú organizáciu trhu. Mechanizmus intervenčného nákupu obilnín by však potreboval riadne oprášiť a zrevidovať hlavne nákupnú cenu, ktorá sa už roky nepohla z úrovne 101,31 EUR/t, pri štandardnej kvalite, pretože tá už nepokrýva ani výrobné náklady na tonu pšenice. Verme, že zodpovední nájdu riešenie, pretože to existuje. Dokážeme mať oboje – dostatočnú produkciu, aj správne udržiavanú krajinu. Chce to len rozumnú mieru podpory aj pre rodinné podniky, ktoré sú základom environmentálnej, klimatickej aj sociálnej stability vidieka. A tiež uvedomiť si, že do únie sme vstupovali dobrovoľne a tak ako v manželstve, musíme spolu držať v dobrom aj zlom. Ak nebudeme jednotní, nepriateľ nás ľahšie rozoberie na drobné a porazí. A my chceme mier.

Lada Debnárová, 10.marca 2022.

Článok môžete nájsť vo vydaní Roľníckych novín č.11/2022 z 16.3.2022

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

Správa z (online) zasadania pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, 4.marca 2022.

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

Postoj európskych pestovateľov plodín na ornej pôde vystihuje toto vyjadrenie predsedu pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isamberta. Ostatné zasadanie zástupcov pestovateľov olejnín, obilnín a strukovín, združených v tejto najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, ktoré sa konalo online v piatok 4.marca 2022, reagovalo najmä na aktuálnu situáciu, po ruskej agresii na Ukrajine. Je to pochopiteľné, keďže tieto dve krajiny sú nielen svetovými producentmi takmer tretiny obilnín, ale tiež najdôležitejšími obchodnými partnermi Európskej únie v rámci poľnohospodárskych komodít.

  • OLEJNINY

Dopoludňajší program stretnutia venovali olejninám, odhadu ich produkcie v roku 2021, predpokladoch na tohtoročnú úrodu a možnostiam ako nahradiť chýbajúce množstvá z Ukrajiny. Podľa ostatných odhadov bola produkcia olejnín v roku 2021 v krajinách Európskej únie celkom 30,3 mil. ton, čo je o 7% viac ako vlani: 17 mil.t repky, 10,6 mil.t slnečnice a 2,7 mil.t sóje. V hospodárskom roku 2021/22 sa predpokladá podobný objem produkcie olejnín v krajinách EÚ-27.

Produkcia olejnín vo svete len tesne dokáže pokrývať spotrebu, tá stúpa aj na výrobu biopalív. Svetové zásoby klesli, aj kvôli nižšej úrode v Južnej Amerike. No kríza na Ukrajine zvyšuje riziko nedostatku celkovej ponuky olejnín, keďže táto krajina je svetovým lídrom v produkcii slnečnice a na svetový trh dodáva aj 61% slnečnicových výliskov. Do EÚ sa dováža až 2/3 sóje z Ukrajiny a Ruska, a len z Ukrajiny až 88% slnečnicového oleja, 37% repky a 35% repkových výliskov. Medzinárodné obchodné spoločnosti COCERAL, FEDIOL a FEFAC navrhujú možné výpadky z produkcie Ukrajiny nahradiť dovozmi z tretích krajín, ako je Brazília, Argentína, USA, či India. Komodity z týchto krajín však nespĺňajú štandardné požiadavky EÚ na kvalitu, z hľadiska obsahu pesticídov, GMO, atď. A tak nenašli podporu v radoch európskych pestovateľov.

Ceny olejnín vystrelili hore aj vďaka vyššiemu dopytu a nižšej svetovej ponuke, pričom ich podporuje aj rastúca cena ropy a rastlinných olejov. Cena repky na parížskej burze MATIF osciluje okolo 800 €/t (a môže ďalej stúpať), cena sójových bôbov na burze v Chicagu je asi 570 €/t. Rovnako stúpa aj cena repkových výliskov, k začiatku marca bola na úrovni 378 €/t, pri 34% obsahu bielkovín. Sójové výlisky (múčka) stáli 482 €/t (pri 44% obsahu proteínu) a non-GMO sójové výlisky (45,5% prot.) 714 €/t. Ceny rastlinných olejov stúpli od leta 2020 takmer dvojnásobne. Aktuálne (k 4.3.2022) je repkový olej v cene (FOB) 1 565 €/t, slnečnicový olej 1 325 €/t, sójový olej 1 355 €/t a palmový olej 1 304 €/t (CIF).

Kým politici hľadajú riešenia geopolitickej situácie na úrovni vlád, európski farmári sa musia snažiť o to, aby európsky trh fungoval. Čo sa týka dovozov z tretích krajín je potrebné zvýšiť opatrnosť pri uzatváraní kontraktov. Prítomní diskutovali o prioritách – využití olejnín prednostne na výrobu kŕmnych zmesí, či na výrobu biopalív (najmä pri vysokej cene ropy)? Je pravdepodobné, že Európska Komisia musí prehodnotiť environmentálne ciele v rámci stratégie Z farmy na vidličku („Farm to Fork“), či balíka „Fit for 55“, ktoré aj podľa eurokomisára Wojciechowskeho môžu negatívne vplývať a znížiť produkciu, čo následne spôsobí ďalší rast cien komodít. Farmári dokážu zabezpečiť domácu produkciu, ale potrebujú podporu a pochopenie zo strany EK.

Graf: Produkcia olejnín v krajinách EÚ-27, v mil. ton; Soybeans – sója, Sunflower seeds – slnečnica, rapeseed – repka olejná. Zdroj: Európska Komisia, AMI.

  • BIELKOVINOVÉ PLODINY

Podľa odhadov sa strukoviny v krajinách EÚ-27 v hosp. roku 2021/22 pestovali na celkovej výmere 1,57 mil. ha, s celkovou produkciou 3,69 mil. ton, čo je asi o 3% viac ako rok predtým.

V júni 2017 oznámil eurokomisár Hogan na konferencii FEFACu „Európsky proteínový plán“. Podľa bilancie kŕmnych bielkovinových plodín v EÚ vývoj k sebestačnosti v zdrojoch bielkovín má klesajúci trend. V súčasnosti je na úrovni asi 66 mil.t zdrojov surových bielkovín, t.j. 80,5% (viď graf). Existuje však široká ponuka plodín, ktoré by mohli uspokojiť dopyt v EÚ, ak by dostali riadnu podporu. Viacero medzinárodných organizácií združených v „Európskom reťazci hodnoty proteínov“ vyzýva Európsku Komisiu na urýchlenú akciu v rámci proteínového plánu.

Dopyt po bielkovinách rastlinného pôvodu rastie, najmä po plodinách s vyšším obsahom bielkovín (30-50%), ako je sója, či slnečnicové výlisky. Napriek špičkovým šľachtencom, technológiám a pesticídom, nie je však možné dosiahnuť sebestačnosť únie v krátkodobom horizonte, a preto bude potrebné prechodné obdobie. Pokračuje závislosť EÚ na dovozoch z tretích krajín. Osobitnú pozornosť treba venovať ponuke proteínových biokrmív.

Graf: sebestačnosť EÚ v proteínových zdrojoch: vľavo-surové bielkoviny v mil. ton; vpravo-percento surovín podľa obsahu bielkovín; zelená krivka – úroveň sebestačnosti (klesajúci trend). Zdroj: Európska Komisia, marec 2022.

  • OBILNINY

Popoludňajšie rokovanie otvoril predseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isambert, vyjadrením ľútosti nad udalosťami na Ukrajine. Program rokovania bol jednohlasne prijatý, rovnako ako aj zápis z ostatného zasadania. Guido Sedler prezentoval situáciu na trhu s obilninami: produkciu obilnín v krajinách EÚ-27 v hosp.roku 2021/22 odhaduje Európska Komisia na celkom 293,2 mil. ton, z toho 137,5 mil.t pšenice, 72,5 mil.t kukurice, 52 mil.t jačmeňa, 7,8 mil.t raže a 7,5 mil.t ovsa. Spotreba obilia v EÚ (310,5 mil.t) dosahuje takmer objem celkovej ponuky (354,4 mil.t), spolu s dovozmi (19,4 mil.t) a počiatočnými zásobami (41,8 mil.t), a preto je bilancia napätá, dokonca u pšenice deficitná už druhý rok.

Svetová produkcia obilnín (podľa USDA) bola v hosp.roku 2020/21: 2 132 mil. ton, spotreba 2 150 mil.t, čím sa znížili svetové zásoby na 607 mil.t. Odhad produkcie pre hosp.rok 2021/22 je 2 193 mil.t, spotreba 2 182 mil.t, čo opäť znižuje konečné zásoby na 601 mil.t a celkovo napína bilanciu, zvyšuje ceny aj volatilitu na trhoch. Región Čierneho mora, kde v súčasnosti prebieha vojna, je kľúčový pre mnohé krajiny severenej Afriky aj Stredného východu, či Turecko. Produkcia pšenice v Rusku (75 mil.t) a na Ukrajine (33 mil.t), z ktorej sa vyváža takmer 60 mil.t do sveta lodnou dopravou, bude zrejme zablokovaná aj v najbližších mesiacoch. Preto možno očakávať ďalšie zvyšovanie cien základných agrokomodít a panické správanie sa obchodníkov na trhoch. Odborníci odhadujú, že ceny klesnú až so začiatkom žatvy, v júli a auguste, no nikto si dnes netrúfne povedať na akú úroveň. Za ostatných 10 rokov vzrástol dopyt po zrninách o 40 mil.t a ak sa znížia dodávky z Ukrajiny a Ruska, dá sa očakávať nenasýtený trh s obilninami a olejninami. Kvôli rastúcim výrobným nákladom sa aj poľnohospodárska produkcia stáva príliš drahou.

Stúpajú aj ceny komodít, po predchádzajúcom zvyšovaní, teraz došlo až ku skokovým nárastom vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine (viď grafy):

Cena pšenice potravinárskej na trhu EÚ (medziročný vývoj): Hamburg (DE): 281 €/t, Zachodni (PL): 279 €/t.
Cena kukurice na trhu EÚ (medziročný vývoj): Rotterdam (NL): 289 €/t, Constanta (RO): 252 €/t, Great Plane (HU): 250 €/t.

Cena pšenice mäkkej (DEPSILO – zo sila v nemeckom prístave Hamburg) medziročne stúpla o 19,6% na 281 €/t a pšenice kŕmnej až o 20,7% (278 €/t k 24.2.2022). Cena pšenice tvrdej v Bologni, Taliansko, medziročne stúpla až o 72,6% na 513 €/t. Kŕmny jačmeň sa v Hamburgu ku koncu februára 2022 predával za 262 €/t, čo je medziročný nárast o 27,2%. Kukurica sa na veľkých pláňach v Maďarsku (FGATE – na bráne) predávala za 250 €/t, čo je o 39,8% viac ako rok predtým. Odborníci odhadujú, že ceny agrokomodít neklesnú do konca júna 2022.

V rámci diskusie potom zástupcovia jednotlivých krajín prezentovali stav ozimín, produkčné plány na rok 2022 a vývoj počasia. Francúzsko očakáva mierne nižšiu úrodu, keďže pretrváva sucho na juhu krajiny, čo tiež ohrozuje dodávky pšenice do afrických krajín, kde klesajú zásoby. Podobne Španielsko predpokladá zníženie produkcie o cca 20% kvôli suchu, pričom sú ohrozené dovozy kukurice z Ukrajiny. V Portugalsku majú devastačné sucho, od začiatku decembra v krajine nepršalo. V Nemecku tiež znižujú odhady úrody, z dôvodu nadmerných zrážok, slabých mrazov a hlavne nižšieho využitia hnojív. V Rumunsku majú vo východnej oblasti problémy so vzchádzaním kvôli suchému počasiu, ceny rastú, prístav Konstanca v Čiernom mori zatiaľ funguje. Vo všeobecnosti všetci zástupcovia deklarovali problémy s nákupmi vstupov a ich vysoké ceny. Zástupkyňa Slovenska, Vlada Debnárová hovorila o suchej a mrazivej jari, vo všeobecnosti dobrom stave ozimín.

printscreen z diskusie pracovnej skupiny online v aplikácii KUDO.

Tieto informácie potvrdila aj Európska Komisia, ktorá v sledovanom období január-február 2022 zaznamenala na väčšine európskeho územia o +2 až +4 ºC teplejšie počasie oproti normálu. Zimné teploty nikde neklesli pod -10 ºC. Z pohľadu zrážok prevládajú na väčšine územia EÚ suché podmienky, predovšetkým v južných oblastiach, ale tiež v Maďarsku, na juhu Slovenska, či východe Rumunska. Naopak, vlhkejšie počasie oproti normálu zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, na juhu Nemecka, Rakúska, Poľska a v pobaltských krajinách (viď mapku).

Extrémne podmienky začiatkom roka 2022: deficit vlahy na juhu Európy, teplotné extrémy v západnej a strednej časti, nadmerné zrážky na severe a čiastočne západe Európy.

Podpredseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, Max Schulmann z Fínska, rokoval v rovnaký deň s predstaviteľmi Európskej Komisie, generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (DG AGRI). Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Poľnohospodári predstavili tieto návrhy na riešenia dostatočnej ponuky zrnín v EÚ:

  • Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
  • Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
  • Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
  • Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
  • Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
  • Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
  • Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.

Príspevok Ing. Jakubičku na sladovníckej konferencii

Príspevok Ing. Jakubičku na sladovníckej konferencii

Vo štvrtok 3.februára 2022 sa uskutočnila online sladovnícka konferencia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS). Okrem zástupcov tohto združenia prezentoval aj Ing. Igor Jakubička, podpredseda Združenia pestovateľov obilnín so skúsenosťami PD DEVIO Nové Sady s pestovaním sladovníckeho jačmeňa.

Video z konferencie – 1.časť: VÝNOSNOSŤ PESTOVANIA SLADOVNÍCKEHO JAČMEŇA VÝRAZNE PORASTIE

Mgr. Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS: vývoj výroby a spotreby piva v SR s výhľadom pre rok 2022;

Ing. Tomáš Ševčík, predseda sladovníckej sekcie SZVPS, Heineken Slovensko Sladovne: Dopyt po sladovníckom jačmeni v SR a EÚ, výzvy do budúcnosti a udržateľnosť;

Ing. Igor Jakubička, predseda PD DEVIO Nové Sady: Výnosnosť pestovania sladovníckeho jačmeňa z pohľadu pestovateľa;

Prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD., SPU Nitra/Inštitút pôdohospodárskej politiky MPRV SR: Podpora precízneho poľnohospodárstva zo Strategického plánu SR 2023 – 2027;

RNDr. Lukáš Karlík, PhD., Slovanet: Ako efektívne optimalizovať produkciu sladovníckeho jačmeňa;

Ing. Peter Grňo, YARA: Digitalizácia pri optimalizácii dávok dusíka a význam listovej výživy pri obmedzovaní pevných hnojív.

VIDEO: https://www.facebook.com/watc.h/live/?ref=watch_permalink&v=1094444024677621 (Ing. I. Jakubička začína od 28.minúty)

2.časť: ODRODY JAČMEŇA ODPORÚČANÉ SLADOVŇAMI

Mgr. Vladimír Machalík: Dopady pandémie na spracovateľov jačmeňa;

Ing. Tomáš Ševčík: Výsledky štátnych odrodových skúšok po 1., 2. a 3. roku skúšania;

Ing. Vratislav Psota CSc., vedúci laboratória pre analýzy jačmeňa a sladu VÚPS ČR; Ing. Marián Svorad, plodinový špecialista Odboru odrodového skúšobníctva ÚKSÚP: Sladovnícka kvalita odrôd po 3. roku štátnych odrodových skúšok;

Ing. Tomáš Ševčík: Schválenie zoznamu preferovaných odrôd sladovníckeho jačmeňa pre úrodu 2022.

VIDEO: https://www.facebook.com/PriateliaPiva/videos/286287580156699

Ďakujeme SZVPS za informácie!