Bude mať Európa o pár rokov dostatok zrnín?

Bude mať Európa o pár rokov dostatok zrnín?

Aktuálna politická dohoda k Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na nasledujúce obdobie, ktorá sa zrodila ku koncu júna 2021, môže významne zmeniť pestovateľské podmienky v Európe. Opatrenia tzv. „zelenej architektúry“ SPP, ale aj stratégií F2F a Biodiverzita, môžu viesť k poklesu pestovateľských plôch obilnín a olejnín. Navyše, rastúce výrobné náklady, predovšetkým ceny hnojív, môžu spôsobiť nárast cien týchto komodít v blízkej budúcnosti. Aj tieto obavy vyjadrovali zástupcovia poľnohospodárov z krajín Európskej únie na online stretnutí pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, v utorok 29.júna 2021.

Za Združenie pestovateľov obilnín sa virtuálneho rokovania pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová. V prvom bode programu, podobne ako ostatní účastníci, komentovala aktuálnu situáciu u obilnín. Na Slovensku sa kvôli vlhkému počasiu na začiatku jesene posunul osev ozimín a na nevysiate plochy sa na jar dosievali jarné plodiny, hlavne kukurica a slnečnica. Očakávame menšiu výmeru jačmeňa a repky olejnej. Po chladnej jari, kedy sme v apríli zaznamenávali aj neskoré mrazy, ktoré mohli čiastočne poškodiť niektoré mladé porasty, sme však mali dostatok zrážok v priebehu mája. Júnové horúce dni zasa urýchlili dozrievanie. Produkcia obilnín v SR spolu by mala v tomto roku dosiahnuť objem asi 4 134 tis. ton, čo je o cca 450 tis. ton menej ako minulý rok. Žatva hustosiatych obilnín a zber repky by sa mal u nás začať v prvých týždňoch júla.

Európska Komisia poskytla informácie agro-meteorologického sledovania situácie v Európe od 1.mája do 12.júna 2021: mierne chladnejšie ako obvykle bolo počasie v strednej a východnej časti Európy a až oteplenie koncom mája akcelerovalo fenologický vývoj ozimín a jarných obilnín. Naopak, nezvyčajne teplé počasie bolo v oblasti Španielska a na škandinávskom polostrove. Na väčšine územia európskeho kontinentu bolo v sledovanom období vlhké počasie. Nadmerné zrážky (nad 100-150% priemeru) zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, Dánsku, na severovýchode Talianska a juhovýchodnom pobreží Španielska. Naopak, sucho pretrvávalo v južných oblastiach Španielska, Talianska, Portugalska a Grécka.


Výsledkom toho sú niektoré extrémne prejavy poveternostných podmienok:
„Rain surplus“ – prebytok zrážok v Španielsku a Rumunsku, či vo Fínsku, kde spomalil výsev jarín;
„Rain deficit“ – deficit zrážok v IT, PT, ale aj na východe Slovenska a v Maďarsku spôsobil spomalenie vývoja porastov.
„Radiation deficit“ – nedostatok slnka na severe Nemecka a juhu Dánska v čase kvitnutia obilnín môže znížiť úrodový potenciál.

Guido Seedler prezentoval príčiny a dôsledky aktuálneho vývoja cien hlavných obilnín. Nervozitu na svetovom trhu so zrninami spôsobuje hlavne pokles konečných zásob, vysoký dopyt z Číny a limitovaná ponuka produkcie. Od sezóny 2017/18 začali klesať množstvá konečných zásob zrnín (okrem ryže) vo svete, pričom najväčší podiel na nich má Čína, ktorá sa stáva taktickým svetovým obchodníkom. Produkcia a spotreba kontinuálne rastie, avšak znižuje sa bilancia (rozdiel spotreba/ponuka), ktorá by pôsobila ako tlmič rastu cien. Pre hospodársky rok 2021/22 sa očakáva zvýšenie celosvetovej úrody pšenice (podľa USDA 794 mil.ton), aj kukurice (USDA: 1 190 mil.t) – nárast má byť hlavne v USA, Číne a Brazílii. Dôjde však len k miernemu nárastu konečných zásob. Medzi najväčších svetových dovozcov pšenice naďalej patrí Egypt, Indonézia, Turecko, Čína, ktorá dosiahla svetové prvenstvo v dovoze kukurice v minulom roku. A tak pravdepodobne Čína aj v roku 2021/22 importuje vyše 25 mil.t kukurice, čím predbehne aj Mexiko, EÚ, Japonsko a ďalšie krajiny.

V rámci krajín Európskej únie predpokladá Európska Komisia (k 27.5.2021) produkciu obilnín v hospodárskom roku 2021/22 v objeme 290 mil.t, spotrebu 263 mil.t, čím vzniká rozdiel (bilancia) 28 mil.t. Podiel konečných zásob (44,6 mil.t) na spotrebe predbežne predstavuje 17%, pričom už od r.2017/18 sa drží na úrovni 15-17%. Medzi najväčšími výrobcami pšenice v EÚ v tomto roku bude dominovať Francúzsko, za ním Nemecko, Rumunsko, Poľsko atď. V rámci výroby kukurice prvenstvo prevezme Rumunsko nasledované Francúzskom, Maďarskom, Talianskom a ostatnými. Jačmeňa najviac dopestujú vo Francúzsku, Nemecku, či Španielsku. Avšak pokiaľ nedosiahneme v tomto roku v Európe mimoriadne dobrú produkciu, bilančné hárky budú naďalej „na tesno“. Mimoriadne udalosti, či strata produkčných plôch tak predstavujú určité riziko zníženia produkcie a s tým spojené negatívne dopady aj na spotrebiteľov – uzavrel Guido Seedler prezentáciu.

Objem produkcie je obmedzený výmerou ornej pôdy, ktorej dostupnosť sa vo svete za ostatné desaťročia menila. K najväčšiemu úbytku ornej pôdy od roku 1961 do 2018, podľa FAO, došlo práve v krajinách EÚ-27 – takmer o 22%. Celosvetovo však za toto obdobie ornej pôdy pribudlo, a to o 12% (ako podielu na celkovej výmere). Predovšetkým však v krajinách južnej pologule – v Malajzii (+189,2%), v Austrálii (+114,9%), Argentíne (+106,8%), Brazílii (+102%), či v Indonézii a Číne. V rámci Európskej únie najväčší úbytok zaznamenávajú krajiny strednej Európy, hlavne zástavbou, obsadzovaním solárnymi panelmi, či rozširovaním ciest a obcí (viď obr.).

V súvislosti s vyššie uvedenými rizikami, vyznievajú nové „zelenšie“ opatrenia ako ďalšie rany pod pás európskym pestovateľom základných rastlinných komodít.

„Politická dohoda trialógu (t.j. Európsky Parlament + Európska Komisia + Rada EÚ) o podobe novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na ďalšie obdobie, ktorú sa podarilo dosiahnuť dňa 25.júna 2021, po troch rokoch od prvých návrhov, stovkách diskusií a tisíckach kompromisov, a spoločne so strategickými dokumentami k Zelenej dohode EÚ (t.j. z Farmy na vidličku a Biodiverzita), prinášajú nové – veľmi ambiciózne výzvy pre celý sektor poľnohospodárskej výroby,“ konštatoval predseda pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde, Jean-Francois Isambert. A viacero účastníkov zasadania potvrdilo jeho slová, keď označili Fransa Timmermansa za príliš ambiciózneho spoluautora náročných opatrení pre farmárov.

Predsedníčka Európskej Komisie Ursula von der Leyen a Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej Komisie pre Zelenú dohodu EÚ.

Nicolas Ferenczi prezentoval najzásadnejšie body Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 pre pestovateľov plodín na ornej pôde, po trialógu 25.6.2021. V rámci podmienok krížového plnenia (t.j. povinných kondicionalít), pre získanie priamych platieb, sa diskusie uzavreli napokon takto: 

  • GAEC8 – rotácia plodín na ornej pôde: povinnosť striedania plodiny bude mať každý podnik nad 10 hektárov prinajmenšom raz za rok, na úrovni parcely. Výnimkou sú viacročné a trvalé porasty, zavlažované plochy a plochy ležiace ľadom a so zazeleňovaním. Členský štát môže umožniť „diverzifikáciu plodín“, ak to zlepší a ochráni pôdny potenciál, no v legislatíve nie je tento pojem zatiaľ definovaný.
  • GAEC9 – minimálny podiel ornej pôdy venovanej neprodukčným výmerám, alebo krajinotvorné prvky na úrovni farmy: povinnosť pre každý podnik nad 10 hektárov. Poľnohospodári majú v zásade dve možnosti:
    • 4% neprodukčná výmera OP = krajinotvorné prvky + nárazníkové pásy („buffer strips“) + plocha úhoru. Táto alternatíva je vhodnejšia pre podniky, kde medziplodiny nie je možné využívať.
    •  3% neprodukčná oblasť OP/prvky + 4% (medziplodiny a dusík viažuce plodiny bez použitia chemických látok). Táto alternatíva je výhodnejšia pre farmy, ktoré využívajú aspoň 13,3% OP na medziplodiny.
  • GAEC4 – nárazníkové pásy pozdĺž vodných tokov s minimálnou šírkou 3 metre (členský štát môže upraviť pre odvodňovacie/zavlažovacie jarky).

Medzi ďalšími súčasťami SPP, ktoré boli dohodnuté k 25.6.2021, je aj stanovenie:

  • 25% celkového balíka na ekoschémy,
  • 13+2% platby viazané na produkciu,
  • Min.10% redistributívna platba, dobrovoľné stropovanie/degresivita platieb,
  • Max.transfer financií z I.piliera do II.piliera: 42% (25% + 15% environment + 2% mladí farmári),
  • Min.35% financií na PRV na enviro-klimatické ciele, vrátane 50% z ANC.

Do roku 2027 musia členské štáty prispôsobiť svoje národné strategické plány k stratégiám „Z farmy na vidličku“ (F2F) a „Biodiverzita“, ktoré špecifikujú ciele Zelenej dohody EÚ pre sektor agropotravinárstva. Legislatíva k tomu však bude pripravená najskôr až v roku 2023. K niektorým návrhom má však pripomienky aj Európsky Parlament, ktorý by mal strategické dokumenty prerokúvať a schváliť v najbližších mesiacoch. Navyše, viaceré zainteresované organizácie ako aj poľnohospodári, zastúpení v celoeurópskej organizácii COPA/COGECA, vyčítajú návrhom Európskej Komisie, že majú nereálne nastavené ciele, bez predošlých analýz dopadov. Podľa viacerých dopadových štúdií by totiž navrhovaná redukcia používania chemických pesticídov a hnojív mohla viesť k drastickému zníženiu produkcie plodín v EÚ.

Napríklad podľa COCERALu by sa EÚ stala čistým dovozcom zrnín (napr. 10 mil.t repky olejnej na pokrytie domácej spotreby), ich ceny by stúpli, čo by malo negatívny dopad aj na chov zvierat. Táto medzinárodná organizácia vytvorila grafy pre štyri rôzne scenáre – od najmenej zasahujúceho (žltý) až po drastický (svetlomodrý), kde do roku 2030 odhaduje dopady na vývoj produkcie pšenice (wheat) a kukurice (corn) v mil.ton – viď obr. (stúpajúca šedá línia je pre základný scenár – bez zmien):

Tabuľka: dopadová analýza: podľa viacerých inštitúcií (v 1.stĺpci vľavo) by aktuálne nastavené stratégie viedli k percentuálnemu poklesu produkcie hlavných komodít:

Vysvetlivky: wheat – pšenica, maize – kukurica, oilseeds – olejniny, S.Beet – c. repa;
 ⃰scenár s 50% úhorom a 45% ekologickej výmery na ornej pôde.

Medzi hlavné merateľné ciele stratégií F2F a Biodiverzita do roku 2030 teraz patrí napr. 50% zníženie rizikových výrobkov na ochranu rastlín (tzv. „PPP“ – „Plant Protection Products“), (resp. znížiť stratu živín o 50%), alebo 20% zníženie používania umelých hnojív. Taktiež zvýšenie na 25% podiel ekologického systému poľnohospodárstva a 10% neproduktívnej výmery na využívanej poľnohospodárskej pôde. Európski farmári reagujú negatívne, kritizujú hlavne nekonzistentnosť európskej politiky. Ale zároveň proaktívne navrhujú relevantnejšie merateľné ciele a alternatívne indikátory zlepšovania situácie.

Predovšetkým nie kvantitatívne (množstvá), ale kvalitatívne riešenia pre zníženie rizík a dopadov používania PPP. Tie sú drahé, a preto ich použitie musí byť racionálne a odôvodnené. Odporúčané presné poľnohospodárstvo a digitálne technológie sú zatiaľ cenovo náročné. Treba hľadať aj biologické alternatívy (biopesticídy) a tiež vylepšiť schvaľovací proces v rámci EÚ pre účinné látky, ktorý dnes trvá roky. Prípadné mechanické ničenie burín v hustosiatych obilninách je totiž dosť nereálne. Navyše, pri súčasnej európskej medzinárodnej politike nie je v Európskej únii dostatok PPP, ale ani umelých hnojív.

To potvrdil aj Liam MacHale, ktorý referoval o aktuálnej situácii s dostupnosťou umelých hnojív v EÚ. Od začiatku roka 2021 rastú ceny umelých hnojív v EÚ. Od roku 2017 ide o nárast ceny dusíkatého hnojiva UAN (urea-amonium-nitrat) o 66%! Pritom je evidentný rozdiel v porovnaní s cenou napr. v USA, ktorá je oveľa nižšia. Taktiež cena ropy rastie a dosahuje svoje 30-ročné maximum, pričom studená zima spôsobila zníženie zásob tejto suroviny a jej horšiu dostupnosť. Navyše, v Číne rastie dopyt po zemnom plyne. Na zvyšovaní cien sa podieľa aj cena dopravy, ktorá stúpa hlavne kvôli pandémii COVID-19. Momentálne, napriek rastúcemu dopytu po umelých hnojivách v EÚ, sa nepodarilo presvedčiť Európsku Komisiu, aby zrušila antidumpingové opatrenia a umožnila ich dovoz aj z Ruska. Preto jedinými dovozcami do EÚ sú dnes krajiny Trinidad-Tobago a Bielorusko.

ceny UAN na európskych trhoch od r.2017 do 2021

Koncom mája však došlo k uvaleniu sankcií USA na výrobcu UAN v Bielorusku (tzv. „Ryanair crisis“), ktoré však negatívne zapôsobili práve na EÚ. Domáci – európski výrobcovia hnojív dokážu ponúknuť sotva 2/3 potrebného množstva, a preto ich ceny raketovo stúpli (čo samozrejme domácim výrobcom vyhovuje, avšak nie sú ochotní zvýšiť produkciu). COPA/COGECA požiadala opätovne o zrušenie antidumpingových opatrení na hraniciach EÚ, snaží sa aj o lobbying a využíva aj tlak na sociálnych sieťach, prostredníctvom videí s farmármi. Pre tých je totiž situácia neúnosná, keď výrobné náklady neúmerne rastú (cena UAN je 255 €/t – viď graf). Jedným z argumentov je, že výrobcovia hnojív v EÚ majú 36% profit / zisk z ich výroby, pričom cieľom Európskej Komisie je max. 10% zisk.

V rámci procedurálnych otázok zástupcovia krajín na pracovnej skupine COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde schválili Fína, Maxa Schulmana, za zástupcu na poradný výbor (CDG – civil dialogue group) EK pre tieto komodity. Ďalšie zasadnutie by sa malo uskutočniť 6.septembra 2021.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 1.7.2021.

Celý text na stiahnutie:

Obilie dopestujeme aj v náročnej dobe

Obilie dopestujeme aj v náročnej dobe

Členovia Združenia pestovateľov obilnín sa stretli a diskutovali o aktuálnych témach v Nitre, na XVIII. náhradnom Valnom zhromaždení, dňa 17.júna 2021.

Rok 2020 možno označiť za výnimočný. Odlišný bol nielen z hľadiska spoločenského, kvôli zdravotným rizikám svetovej pandémie koronavírusu, ale aj z pohľadu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Náhle riziko a s ním spojené zmeny ohrozovali všetky oblasti hospodárstva. U nás k tomu negatívne prispievalo aj nekoncepčné vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Napriek všetkým problémom, prekážkam a mimoriadnym situáciám, naši poľnohospodári dokázali pokračovať v prácach na poli aj v maštali a udržať objem a kvalitu výroby. Za to im patrí naše úprimné poďakovanie a úcta.

Úrodu obilnín v roku 2020 na Slovensku možno charakterizovať ako veľmi dobrú, celková produkcia bola takmer o 13% vyššia ako päťročný priemer. Slovenskí poľnohospodári v hospodárskom roku 2020-21 pozberali obilniny z výmery 747,3 tis.ha, čo v porovnaní s predchádzajúcou sezónou predstavuje plochu menšiu o 21,8 tis.ha. Pri priemernej hektárovej úrode 6,13 ton dosiahla produkcia obilnín 4 580,9 tis.ton. Oproti roku 2019-20 teda, napriek nižšej zberovej ploche, sa produkcia zvýšila o takmer polmilióna ton (476,8 tis.t) a priemerná úroda na hektár o 0,79 tony.

Združenie pestovateľov obilnín sa za ostatný rok aktívne zúčastňovalo pri tvorbe dlhodobej koncepcie do roku 2035, ktorú vypracúval NPPC-VÚEPP. Zástupcovia ZPO sú tiež členmi pracovných skupín pri MPRV SR pre tvorbu národného strategického plánu SPP na roky 2023-27. Našou snahou bolo navrhnúť potreby pre investičné podpory a inovácie v rámci spracovateľského priemyslu pre výrobu potravín, liehu, škrobu, sladu, či kŕmnych zmesí pre chov monogastrov, ale aj hovädzí dobytok. Vývoz suroviny by sa tak mohol zastaviť a pridanú hodnotu, ako aj pracovné príležitosti, by sme vytvárali doma na Slovensku. V spolupráci s ostatnými zväzmi v rámci vertikály „obilniny“ sme investičnú potrebu do sektoru vypočítali aktuálne na 2,4 miliardy eur. Ak by sa táto investícia dostala do výrobnej vertikály, udržala by sa tým vyššia cenová úroveň všetkých obchodovaných obilnín, podstatne by sa znížilo negatívne saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a zvýšila by sa sebestačnosť. To by urobilo slovenské poľnohospodárstvo zaujímavejším, atraktívnejším a ekonomická prosperita by pritiahla aj záujem zamestnancov v tomto odvetví.

https://istropol.sk/katalog

V rámci programu vystúpil Ing. Gyula Zalabai, PhD., riaditeľ spolčnosti Istropol Solary, a.s., ktorý predstavil moderné odrody obilnín a hovoril aj o perspektívach šľachtenia na Slovensku. Budúcnosť vidí v spájaní síl jednotlivých článkov výroby obilnín, vrátane samosprávnych organizácií, pre silnejšiu pozíciu na spoločnom trhu. Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO a Ing. Igor Jakubička, podpredseda Predstavenstva ZPO, predstavili aktuálny vývoj v príprave národného strategickéhu plánu SPP na roky 2023-27, kde sa zúčastňujú rokovaní pracovných skupín vytvorených pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Súčasťou Uznesenia z XVIII. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO je aj vyjadrenie podpory pre rýchle a čo najkvalitnejšie vypracovanie tohto dokumentu, zabezpečenie plnej akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a pre vypracovanie kvalitného dokumentu dlhodobej strategickej koncepcie pre rozvoj všetkých vertikál v rámci slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2035.

Združenie pestovateľov obilnín za ostatný rok spolupracovalo aj s viacerými médiami a prispievalo k informovanosti odbornej verejnosti aj prostredníctvom svojej internetovej stránky, či profilu na facebooku (obilninari). V pláne práce ZPO na rok 2021 je, okrem účasti na pracovných skupinách pri MPRV SR a COPA/COGECA, aj zahraničná študijná cesta do Českej republiky (30.9.-1.10.2021) s cieľom navštíviť moderné a inovatívne poľnohospodárske podniky. Viac informácií nájdete na našej stránke v časti https://www.obilninari.sk/co-robime/zapisy-zasadani/

Pozvánka na XVIII. Valné zhromaždenie členov ZPO 17.6.2021 v Nitre

Pozvánka na XVIII. Valné zhromaždenie členov ZPO 17.6.2021 v Nitre

Predseda predstavenstva ZPO Vás (členov) pozýva na zasadnutie XVIII. Valného zhromaždenia členov Združenia pestovateľov obilnín, ktoré sa uskutoční dňa 17.júna 2021 o 9.30 hod. v Zelenom salóniku na 1.posch. budovy Agroinštitútu Nitra, š.p., Akademická 4, Nitra.

Návrh programu:

1. Otvorenie rokovania a schválenie programu

2. Voľba zlúčenej návrhovej a mandátovej komisie,
určenie zapisovateľa a overovateľov zápisu

3. Správa návrhovej a mandátovej komisie

4. Odborná prednáška I.: Ing. Gyula Zalabai, PhD.: ponuka odrôd hustosiatych obilnín spoločnosti Istropol Solary, a.s., perspektívy šľachtenia na Slovensku;

– Odborná prednáška II.: Budúca podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-27 na Slovensku (Ing. I.Jakubička, Ing. V.Debnárová).

5. Správa Predstavenstva ZPO o činnosti za obdobie od XVII. VZ ZPO a plán hlavných úloh na ďalšie obdobie a ich schválenie

6. Správa Kontrolnej komisie ZPO o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2020 a návrh rozpočtu na rok 2021; návrh členského príspevku ZPO na ďalšie obdobie a ich schválenie

7. Diskusia

8. Návrh uznesenia a záver

Informácia v zmysle článku 4, ods. 4, písm. a) platných stanov ZPO: „VZ je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov Združenia. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Združenia. Ak VZ nie je uznášaniaschopné, predstavenstvo zvolá v lehote do jednej hodiny náhradné VZ s nezmeneným programom.“

Zabezpečíme dezinfekciu rúk a pre bezpečné intervaly sedenia v Zelenom salóniku bude obsadená každá tretia stolička.  Budeme Vás prosiť o preukázanie sa dokladom o očkovaní, alebo negatívnym výsledkom PCR alebo ATG testu, nie starším ako 7 dní. Budeme postupovať podľa aktuálnych opatrení a usmernení ÚVZ SR a/alebo RÚVZ.
Pri príznakoch ochorenia COVID- 19 vylúčime účastníka z akcie.

Svoju účasť, prosím, potvrďte u Ing. Debnárovej na tel. 0903/744433, alebo na e-m: Vladka808@gmail.com . Tešíme sa na Vašu účasť!

S úctou,          

                                                                              Ing. Peter Marko

                                                                         Predseda predstavenstva ZPO

Pozvánka na stiahnutie:

Stúpne cena chleba?

Stúpne cena chleba?

Stanovisko Predstavenstva a Kontrolnej komisie Združenia pestovateľov obilnín.

Táto obligátna novinárska otázka zaznieva rok čo rok pred žatvou. Dňa 26.mája 2021 slovenskí mlynári a pekári odpovedali „áno“. K vyšším cenám múky a výrobkov z nej ich vraj núti rast cien obilia a následky pandémie. Aké sú však skutočné príčiny?

Slovenských novinárov obvykle na začiatku leta máta predstava o senzačnej správe „chleba bude drahší!“ Zakaždým im vysvetľujeme, že na cene chleba sa podieľa cena obilia najmenšou mierou, nanajvýš 35%. Oveľa viac ceny múk a pekárenských produktov navyšuje cena práce (preplatené víkendy a nadčasy), energie, obaly, nájmy, či ďalšie výrobné náklady. No prakticky najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka.

Rast cien základných potravín vo svete avizuje FAO už asi rok (viď graf). Hlavným dôvodom je rastúci dopyt, najmä z ázijských krajín. Ale svoj podiel na tom má aj pandémia koronavírusu a s tým súvisiaca panika na trhoch. Podobne rastie cena medzinárodnej dopravy, poistenia prepravy, či cena práce (keďže už nie sú tak ľahko dostupné lacnejšie pracovné sily zo zahraničia). Cena ropy, výkyvy v menových kurzoch a špekulácie obchodníkov už teda nie sú jedinou premennou. Toto všetko spôsobuje neistotu a zvyšuje obavy z budúcnosti.


Graf: Vývoj cien základných komodít vo svete: od apríla 2020 do apríla 2021
(hodnota 100 platí pre január 2000).
Maize – kukurica. Rice – ryža, Wheat – pšenica, Soybeans – sója, GOI – index cien olejnín.
Zdroj: Agricultural Market Information System: Electronic edition (amis-outlook.org)

Nová situácia za ostatný rok akoby exponovala dovtedy len dusené problémy. Možno je na čase položiť si otázku ohľadom budúcnosti a primeranosti, či tolerancii ľudí k vyšším cenám. Je zrejmé, že v tejto situácii vyhrávajú podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť a pripraviť sa na „horšie časy“. Teda tie, ktoré vedia predvídať a investovať do modernizácie a inovácií. Vo vertikále obilniny, teda od poľnohospodárskej prvovýroby, cez spracovateľský priemysel, až po vedu a výskum, vrátane marketingu, sme nedávno spoločne za samosprávne organizácie vyčíslili investičné potreby pre Slovensko predbežne v sume 2,36 miliárd euro! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, prispôsobenie sa požiadavkám Európskej únie v rámci klimatickej zmeny, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku, atď. A to je len jediná komodita – obilie. Situácia je obdobná aj u ďalších agrokomodít. Tento investičný dlh tlačíme pred sebou už desiatky rokov. A to je tiež jeden z dôvodov zvyšovania cien potravín. Pretože podpora zo strany štátu je pre tieto sektory, bohužiaľ, nedostatočná.

Agropotravinárstvo, žiaľ, nepatrí medzi priority vlád v modernej histórii Slovenska. Pre dosiahnutie cieľov nastavených v aktuálnom programovom vyhlásení vlády v rámci potravinovej sebestačnosti je potrebné urobiť maximum na podporu domácej produkcie. Nepodarilo sa uspieť v boji o prostriedky z Plánu obnovy EÚ, hoci aj agropotravinársky sektor bol významne postihnutý. V súčasnosti je v hre strategický plán pre podpory na najbližšie obdobie do roku 2027. Bude záležať na dosiahnutom percente štátneho spolufinancovania opatrení pre rozvoj vidieka, a tým aj atraktívnosť podnikov pre získanie cudzích – bankových zdrojov. Pokúsme sa dívať sa na ďalší rozvoj z nadhľadu a netrieštime sily na boj „malí proti veľkým“. Tu ide o nás všetkých, ktorých hlavným cieľom je uspokojiť spotrebiteľa s cenovo dostupným a kvalitným produktom.

27.5.2021.

Prvé online zasadanie vedenia ZPO

Prvé online zasadanie vedenia ZPO

Predstavenstvo a Kontrolná komisia Združenia pestovateľov obilnín zasadala v pondelok 29.marca 2021 vôbec po prvý raz online formou. Situácia a opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu nám neumožnili uskutočniť osobné stretnutie. Napriek tomu sme úspešne zvládli prerokovať zásadné otázky fungovania a činnosti nášho združenia.

Za predchádzajúce, takmer polročné obdobie od ostatného zasadania (17.9.2020) sa nakopilo množstvo aktivít združenia: Predseda, Ing. Peter Marko informoval aj o aktuálnom stave porastov ozimín na začiatku jari t.r., o úprave prístupu PPA k svahovitosti na GSAA a o vývoji v cenách vstupov (osivá, hnojivá, agrochémia) v marci 2021.

Výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová, spolupracovala s médiami (Roľnícke noviny, Hospodárske noviny, Pravda), ktoré zverejňovali stanoviská ZPO. S NPPC-VÚEPP sme spolupracovali aj s ostatnými samosprávnymi zväzmi vo vertikále obilniny na analýze stavu, výpočte finančných požiadaviek a legislatívnych úprav v rámci prípravy dlhodobej koncepcie rozvoja do roku 2035. Pre MPRV SR a SPPK sme spracovali niekoľko stanovísk, napr. k žatve, k aktuálnej situácii v agrosektore, k nájmu pozemkov SPF, k Plánu obnovy, či k návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do r.2030. V rámci tvorby národného strategického plánu SPP na roky 2023-27 sú zástupcovia ZPO členmi niekoľkých pracovných skupín pre čiastkové špecifické ciele. Samozrejmosťou je administratívna činnosť a zabezpečovanie obsahu pre www.obilninari.sk, ktorú sme vo februári mierne aktualizovali a tiež komunikácia s obilninármi cez facebook profil.

Predsedníčka KK, Mária Matušíková, po kontrole účtovných dokladov a výpisov za rok 2020 konštatovala bezchybné vedenie účtovníctva. V rámci plnenia plánovaného rozpočtu ZPO 2020 došlo k určitým úsporám, keďže sa nemohli realizovať niektoré plánované aktivity (zahraničná študijná cesta) a zasadania v Bruseli sa konali tiež online formou. Taktiež ZPO prijalo niekoľko finančných darov na svoju činnosť. Príjmy ZPO za rok 2020 predstavovali 16 619,78 €, náklady 8843,40€. Napokon rozdiel príjmov a výdavkov na konci minulého roka predstavoval 7776,38 euro.

V pláne rozpočtu na rok 2021 sa ráta s príjmami na úrovni 14776,38€ a výdavkami 9512€. Združenie by malo realizovať v roku 2021 v rámci schváleného plánu práce XVIII. Valné zhromaždenie členov ZPO (VI. 2021), vzdelávacie aktivity vo forme odborného seminára (XI.2021), študijnej cesty do Českej republiky (IX.2021) a odborných príspevkov na webe. Zástupcovia ZPO sa naďalej aktívne zúčastňujú na príprave dlhodobej stratégie rozvoja poľnohospodárstva do r.2035, tvorby národného strategického plánu SPP na roky 2023-27 a rokovaní Komoditnej rady pre obilniny pri MPRV SR. Komunikujeme s COPA-COGECA a ostatnými zainteresovanými inštitúciami. Pokračujeme aj v úsilí o vytvorenie jedného silného zväzu „pestovateľov plodín na ornej pôde“.

Predstavenstvo ZPO sa uznieslo aj na prijatí nového člena – PD Uhrovec a na termíne konania XVIII. Valného zhromaždenia členov ZPO dňa 17.6.2021 v Nitre.

Celý zápis zo zasadania si môžete prečítať tu: https://www.obilninari.sk/co-robime/zapisy-zasadani/

Spracovala: Ing. V. Debnárová, tajomníčka, 6.4.2021.

Situácia na trhu s obilím začiatkom roku 2021

Situácia na trhu s obilím začiatkom roku 2021

Od začiatku roka 2021 stúpli ceny základných zrnín na svetovom trhu. Podobne však stúpla aj cena ropy a posilnil aj americký dolár voči euru. Dôsledkom toho sú rastúce ceny potravín. Jednou z príčin je aj svetová pandémia nového vírusu COVID-19. Medzi ďalšie dôvody patrí rastúci dopyt po obilí zo strany krajín Ázie aj Afriky.

Na online zasadnutí PS COPA/COGECA Slovensko zastupovala Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, ktorá referovala o stave obilnín na Slovensku.
Vľavo hore predseda PS, Jean-Francois ISAMBERT, vpravo dolu podpredseda Guido SEEDLER.

4. marca 2021 na online zasadnutí pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde (ďalej „PS“) prezentoval detaily aktuálneho vývoja na trhu s agrokomoditami nový podpredseda PS, Guido Seedler. Upozornil na to, že výmera pre plodiny je limitovaná, klíma sa mení, poľnohospodárov limitujú obmedzenia u pesticídov, umelých hnojív aj v chovoch, rovnako ako politický cieľ EÚ – extenzifikácia hospodárenia. Dá sa preto očakávať, že ponuka Európy bude klesať a pravdepodobne stratí svoj podiel na raste svetového trhu. Na druhej strane dopyt vo svete bude rásť. Rastie populácia ľudí vo svete, rovnako ako životná úroveň a dopyt po mäse – obzvlášť v Ázii, a tiež stúpa dopyt po zdrojoch pre bioenergiu.

Ceny v obchode so zrninami

Ceny zrnín v Európskej únii, ako aj na Slovensku, v hospodárskom roku 2020/21 formuje hlavne dopyt vo svete. Čína je najväčším svetovým dovozcom základných zrnín, aj keď nové prepuknutie AMO zneisťuje dodávateľov. Nemecko profituje z relatívne slabšej produkcie obilnín a olejnín vo Francúzsku (-19,4% medziročne), ako aj z ich vývozu do Číny. Avšak AMO a vtáčia chrípka zhoršuje vývozné príležitosti pre mäso z Nemecka. Situáciu na trhu zhoršujú aj intervencie vlád proti vývozom (Rusko, Argentína), ako aj obchodný konflikt medzi Čínou a Austráliou. Zníženie zásob zrnín u hlavných exportérov vo svete, ako aj ťažko odhadnuteľný vývoj globálnej ekonomiky a dopytu v hospodárskom roku 2021/22 – to všetko sa odráža na aktuálne vysokej cene týchto komodít.

Ceny pšenice potravinárskej na trhu EÚ (euro na tonu) v rôznych miestach a ich vývoj na časovej osi.

Od januára do marca 2021 stúpla na parížskej burze MATIF cena pšenice z 215 na 245 €/t (dodanie v marci 2021). Začiatkom marca tu už dosahuje burzová cena kukurice takmer 220 €/t (dodanie v júni). Medziročný nárast vývozných cien vo Francúzsku predstavuje 30% u pšenice a 36% u kukurice. Cena repky olejnej dosahuje na európskom trhu aktuálne výšku 527 €/t (dodanie v máji), čo je nárast o 57% oproti cene z marca 2020 (t.j. 336,50 €/t). Sója (2Y) na americkom trhu dosahuje začiatkom marca cenu 457 €/t (t.j. 549 USD/t), čo je od rovnakého obdobia v roku 2020 nárast o 44% (resp. 56%).

Ceny kukurice na trhu EÚ (euro na tonu) v rôznych miestach a ich vývoj na časovej osi

Na Slovensku v 9.týždni roka 2021 mohli držitelia zásob úrody z roku 2020 predávať pšenicu v elitnej kvalite aj za 200-210 euro za tonu. Pšenicu kŕmnu predali za min. 150-170 euro za tonu. Na kukuricu dostávali výrobcovia ponuky na úrovni až 190-220 euro na tonu. V rovnakom období minulého roku bola cena pšenice na Slovensku okolo 150-155 €/t a kukurice cca 135-140 €/t (zdroj: obilninari.sk k 21.2.2020). Ide teda o výrazný medziročný rozdiel na úrovni 35-60 %.

Čo vplýva na ceny?

Podnetom k vývoju cien agrokomodít bol určite aj nárast ceny ropy a výmenného kurzu eura k doláru. Svetová cena ropy prekonala obdobie turbulencií po 1.vlne pandémie koronavírusu a v marci 2020 klesla na hodnotu 25 USD/barrel. V marci tohto roku sa predáva za 63 USD/barrel. V marci 2020 sme mohli v Európskej centrálnej banke dostať za jeden dolár 1,11 eura, aktuálne je kurz 1,19 €/USD.

IGC-GOI index cien olejnín vo svete, od januára 2000 do januára 2021

IGC–GOI (Grains and Oilseeds Index) dvíhajú hlavne ceny olejnín (sója, repka) na trhu. Keď v r.2000 dosahoval GOI hodnotu okolo 100, v januári 2021 už bol na úrovni 280, no stále ešte nedosiahol maxima na konci roku 2012, kedy bol 340.

IGC-GOFI (Grains and Oilseeds Freight Index), ktorý predstavuje náklady na prepravu zrnín, po predchádzajúcom prepade prudko stúpol na 15-mesačné maximum. Potom, čo v máji 2020 klesol na úroveň 60 (ak hodnota 100 bola v januári 2020), v januári 2021 dosiahol až 115. Aj tento index prispieva k vyšším cenám zrnín a olejnín. Navyše, predpokladá sa, že bude ďalej rásť, aj vzhľadom na uhlíkovú daň.

FAO Indexy cien komodít a ich vývoj od januára 2020 do januára 2021

Indexy cien potravinových komodít podľa FAO v priebehu roka mimoriadne vzrástli (ak za hodnotu 100 berieme priemer rokov 2014-2016). Predovšetkým u rastlinných olejov (takmer 140), obilnín (125), mlieka (112), mäsa (96) a cukru (94). Pritom ceny agrokomodít rástli kontinuálne už od jari roku 2020.

Bilancia obilnín vo svete v hospodárskom roku 2020/21

Podľa odhadov USDA (Ministerstvo poľnohospodárstva USA) by v roku 2020/21 mala byť produkcia zrnín vo svete (2 141 mil.t) vybalansovaná so spotrebou (2 139 mil.t). Produkcia pšenice vo svete (773 mil.t) mierne prevyšuje spotrebu (769 mil.t). Situácia u kukurice je o čosi napätejšia – produkcia (1 134 mil.t) je asi o 16 mil.t nižšia ako spotreba (1 151 mil.t).

V Číne sa hromadia najväčšie obchodované objemy zrnín (bez ryže) vo svete (352 mld.t), nasledujú USA (63 mld.t), India (29 mld.t), EÚ (23 mld.t) a ostatné krajiny (149 mld.t). V priebehu 5 rokov sa najväčším vývozcom pšenice vo svete stala Ruská federácia (2020/21: 39 mil.t) a výrazne poskočila aj Austrália, na úkor EÚ. V dovozoch pšenice dominuje Egypt (2020/21: 13 mil.t), Indonézia, a medziročne najviac vzrástol dovoz do Číny (10 mil.t). Kukurice sa najviac vyváža z USA (63 mil.t), Brazílie a Argentíny. Čína opäť eviduje najväčší medziročný nárast dopytu (zo 7 na 24 mil.t) v dovoze kukurice. Táto situácia nedáva veľkú šancu na zníženie cien zrnín vo svete ani v najbližších mesiacoch.

Čína v hospodárskom roku 2020/21 mimoriadne zvýšila dovozy (údaje v mil.ton) kukurice (corn), jačmeňa (barley), ciroku (sorghum) aj pšenice (wheat)

Jakob Dehoust predstavil pohľad COCERALu (Európska asociácia zastupujúca obchod s ratlinnými agrokomoditami) na situáciu s plodinami na ornej pôde vo svete. Navyše k štatistikám USDA zahrnuli aj 196 mil.t kukurice, ktorá je umiestnená v Číne (t.j. 69% svetových zásob) a 182 mil.t pšenice v Číne a Indii (t.j. 60% svetových zásob). Produkciu zrnín vo svete v hosp.roku 2020/21 tak odhadujú na 2 716 mil.t, spotrebu na 2 728 mil.t (z toho 1 056 mil.t na kŕmne účely, ktorá medziročne rastie) a konečné zásoby na úrovni 799 mil.t. Pomer zásob voči použitiu je teda 29,3% a bilancia je tak opäť napätejšia. Od prepuknutia pandémie koronavírusu dopyt po kukurici na výrobu bioetanolu klesol o 25-30 mil.ton. U olejnín v hospodárskom roku 2020/21 dopyt opäť prevýšil ponuku vo svete. Produkcia olejnín dosiahla 594 mil.t, kým spotreba 609 mil.t (rozdiel cca -14 mil.t).

Podľa IGC (Medzinárodná rada pre obilniny) svet má za sebou dve desaťročia úspešného vývoja vo výrobe zrnín. Od roku 2001 vzrástla svetová produkcia hlavných zrnín (t.j. kukurica, pšenica, jačmeň, sója, repka a ostatné) o 955 mil.t (z 1 745 na asi 2 700 mil.t), z toho väčšina (490 mil.t) za ostatné desaťročie. Pritom výmery vo svete sa výrazne nezvýšili, iba asi o 102 mil.ha (zo 648 mil.ha na 750 mil.ha). Produkcia zrnín vo svete teda stúpla za 20 rokov o vyše tretinu najmä vďaka zvyšujúcej sa úrode z hektára.

Bilancia obilnín v EÚ (v mil.ton) v ostatných hospodárskych rokoch, Usable Production – použiteľná produkcia, Imports – dovozy, Total domestic use – celkové domáce použitie, of which – z toho, Human Consumption – potravinárska spotreba, Animal feed – živočíšna spotreba, Bioethanol – bioetanol, Exports – vývozy, Ending Stocks – konečné zásoby (zdroj EK, 28.1.2021)

Predpoklady IGC pre hospodársky rok 2021/22 predikujú opäť rekordnú svetovú ponuku pšenice na úrovni cca 1 084 mil.t, čo predstavuje medziročný nárast o 3,6%. Prispievajú k tomu aj vysoké počiatočné zásoby (294 mil.t) a odhadovaná produkcia 791 mil.t. Stúpne aj spotreba na 775 mil.t (medziročne viac o 3%), hlavne na kŕmne účely (148 mil.t), ale zároveň sa nahromadia aj konečné zásoby na 309 mil.t (medziročne viac o 5,1%). Obchod (od júla 2021 do júna 2022) by mal vo svete ponúknuť 181 mil.t pšenice (medziročne pokles o 3,4%). Aj keď sú produkčné odhady pre tento hospodársky rok 2021/22 pre pšenicu optimistické, mierne sa zníži zberová plocha, hlavne kvôli vymrznutiu porastov v Ruskej federácii a USA.

Kde budeme o 5 rokov

IGC urobilo aj päťročný odhad vývoja na rok 2025/26. Produkcia pšenice vo svete by mala stúpať až na objem asi 822 mil.t, pri približne rovnakej zberovej výmere cca 221 mil.ha a zvyšujúcej sa priemernej úrode 3,7 t.ha-1. Od roku 2021/22 by mala rásť potravinárska spotreba o 1,5%, na kŕmne účely sa v r.2025/26 použije o 2,5% viac pšenice. Svetové zásoby budú oscilovať okolo 300 mil.t, no krajiny sa budú usilovať udržať si viac pšenice v domácich skladoch. Rusko bude najväčším vývozcom.

Predpoklad IGC: tvorba zásob pšenice vo svete v mil.ton v nasledujúcich hospodárskych rokoch, Major Exporters (modrá) – hlavní vývozcovia (Argentína, Austrália, Kanada, EÚ, Kazachstan, Rusko, Ukrajina, USA), Čína (fialová), India (zelená), ostatné krajiny (oranžová).

Ešte výraznejšie bude do r.2025/26 rásť produkcia kukurice na 1 270 mil.t, ale výmery už miernejšie na cca 204 mil.ha, pri priemernej úrode 6,2 t.ha-1. Trend rastúcej spotreby na potravinárske a živočíšne použitie sa spomalí (1,2-1,6%), no zvýši sa priemyselná spotreba o 2,6% (napr. škrob v Číne), z toho na bioetanol o 2,9%. V Brazílii domáca spotreba bude tlačiť na zvýšenie produkcie, aj pre rastúci hydinový priemysel. Čína okrem vlastnej produkcie kukurice bude aj jej hlavným dovozcom (cca 10-13 mil.t ročne), hlavne pre chov ošípaných. Spojené štáty budú najväčším vývozcom kukurice.

Predpoklad IGC: tvorba zásob kukurice vo svete, v mil.ton, v nasledujúcich hosp.rokoch, Major Exporters (modrá) – hlavní vývozcovia (Argentína, Brazília, Ukrajina, USA), Čína (fialová), ostatné krajiny (zelená).

Do roku 2025/26 sa má postupne výšiť aj výroba sóje na asi 413 mil.t, zberové plochy na 137 mil.ha a priemerná úroda na 3,0 t.ha-1. Dominantným dodávateľom sóje na svetový trh bude naďalej USA, Brazília a Argentína. Zvýši sa spotreba potravinárska o 1,7%, kŕmna o 0,6%, kým výlisky o 2,3%. Sójová múčka a výrobky budú prúdiť hlavne do Číny, ktorá by ročne mala doviezť cca 111 mil.t (t.j. 60% z celkového objemu svetového obchodu 183 mil.t) pre chovy monogastrov. V Brazílii využijú sóju do výrobu biopalív a vegánskych olejov. Zásoby sóje sa zvýšia na 53 mil.t, predovšetkým v USA. EÚ by preto mala zaviesť určité obmedzenia pre vývoz (clá, kvóty), aby zabezpečila sebestačnosť pre domácich spotrebiteľov.

Zdroje: COPA/COGECA, Európska Komisia, COCERAL, IGC, AMIS.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 17.3.2021.

Pripravuje sa dlhodobá stratégia

Pripravuje sa dlhodobá stratégia

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (NPPC-VÚEPP) v Bratislave bolo vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) poverené vypracovaním dlhodobej stratégie rozvoja tohto sektoru. Dňa 8.decembra 2020 sa uskutočnilo prvé online rokovanie pracovnej skupiny pre obilniny, ktorú tvoria menovaní členovia Komoditnej rady MPRV SR pre obilie. NPPC-VÚEPP predstavilo návrhy pre tvorbu dokumentu pod názvom ,,Koncepcia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva s horizontom 2035“, ktorá bude súčasne východiskovým materiálom pre tvorbu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027. Pracovná skupina je zložená zo zástupcov samosprávnych organizácií v rámci poľnohospodárskej prvovýroby obilnín, skladovateľov a výrobcov krmív, mlynárov, sladovníkov, pekárov a cestovinárov, či liehovarníkov. Za Združenie pestovateľov obilnín sa rokovania zúčastnila Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka.

Vychádzajúc zo základných strategických dokumentov (Programové vyhlásenie vlády SR, Analýza SWOT, ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2021-27) a s využitím dostupných dát (Štatistický úrad SR, NPPC-VÚEPP – situačné a výhľadové správy) hľadáme postup a formy podpory, aby sme dosiahli v horizonte roku 2035 potravinovú sebestačnosť u obilnín, zvýšili konkurencieschopnosť a inovačný potenciál slovenských poľnohospodárov a potravinárov.

Pracovná skupina vytvorila najskôr podrobnú analýzu obilnej vertikály na Slovensku, kde hlavným problémom je nízka domáca spotreba obilnín. Existujú nevyužité spracovateľské kapacity v rámci potravinárskeho priemyslu, čoho príčinou je rastúca konkurencia dovážaných potravín, ale aj nízky dopyt po kŕmnych obilninách pre hospodárske zvieratá.

Celý dokument je dostupný na stiahnutie tu:

Do polovice februára sme tiež v pracovnej skupine vypracovali stručnú tabuľku potrebných investícií v obilnej vertikále na Slovensku s odhadovanou výškou finančnej podpory a stupňom priority:

Celý dokument je dostupný na stiahnutie tu:

V priebehu marca 2021 by mala byť Koncepcia dopracovaná a do apríla tohto roku by už mala byť koordinovaná štátnymi orgánmi aj súčasne s prípravou národného strategického plánu SPP pre Slovensko na roky 2023-27. O ďalšom postupe Vás budeme informovať. Naďalej komunikujeme v rámci partnerských zväzov a združení a smerom k MPRV SR a NPPC-VÚEPP.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO.

Prechodné obdobie 2021-22

Prechodné obdobie 2021-22

Od 1.januára 2021 mala začať platiť nová Spoločná poľnohospodárska politika Európskeho Spoločenstva (SPP). Európska Komisia predložila prvé legislatívne návrhy v júni 2018. Kvôli pokračujúcim rokovaniam medzi Európskym Parlamentom a Radou EÚ o detailoch SPP pre nasledujúce sedemročné obdobie bol jej začiatok posunutý na 1.1.2023.

Aby poľnohospodári v Európskej únii mohli kontinuálne pracovať a prijímať podporu z európskych rozpočtov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka EAGF a EAFRD, krátko pred Vianocami minulého roka (23.12.2020) prijal EP a Rada EÚ nariadenie č. 2020/2220 pre prechodné obdobie v rámci rokov 2021 a 2022. Počas týchto dvoch rokov budú členské krajiny čerpať finančné prostriedky z rozpočtu SPP na roky 2021-27. Pre nasledujúce programové obdobie 2021-27 bol Viacročný finančný rámec EÚ prijatý ešte v lete 2020.

Alokácie z fondu EAGF pre jednotlivé členské štáty EÚ na roky 2021-2027

Z celkového poľnohospodárskeho rozpočtu EÚ na priame platby (fond EAGF) v sume 291.088,7 mil.euro na sedem rokov, bolo pre Slovensko vyčlenených 2.847,5 mil.euro. Pre rok 2021 by to malo byť 397,1 mil.euro a v ďalších rokoch okolo 400 mil.euro ročne, so stúpajúcim trendom.

Alokácie z fondu EAFRD pre jednotlivé členské štáty EÚ na roky 2021-2027

Z európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) v sume 87.441,3 mil.euro pre EÚ na sedem rokov bolo pre Slovensko vyčlenených 1.870,9 mil.euro. Pre rok 2021 je to 316,4 mil.euro a v ďalších rokoch po 259,1 mil.euro ročne.

Tieto prostriedky SPP sú navyše doplnené o ďalších 8,07 mld. euro z nástroja obnovy EÚ (EURI). Ide o súčasť Plánu obnovy pre Európu prijatého s cieľom prispieť k náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou koronavírusu. Dočasný nástroj obnovy, známy aj pod názvom „Next GenerationEU“, by mal stimulovať obnovu a prispieť k zelenšej, digitálnej a odolnejšej Európe. Z celkového balíka 750 mld.euro je pre európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka (EAFRD) vyčlenených 7,5 mld.euro. Slovensko v rámci tohto nástroja určeného pre II. pilier (opatrenia PRV) príjme spolu 163,2 mil. euro: 48,3 mil. euro v roku 2021 a 114,9 mil. euro v roku 2022.

Alokácia fondu EAFRD pre jednotlivé členské štáty na roky 2021-2022 (NextGenerationEU)

Prechodné obdobie by taktiež malo pomôcť sektoru poľnohospodárstva obnoviť sily z negatívnych dopadov koronakrízy. Preto z dodatočných prostriedkov z fondu EURI (Next Generation) by malo byť vyčlenených prinajmenšom 37% na opatrenia v prospech životného prostredia, klímy, dobrých životných podmienok zvierat a tiež pre program LEADER. Min. 55% z tohto balíka by mali krajiny použiť na opatrenia pre hospodársky a sociálny rozvoj vidieka, teda investície do výrobných prostriedkov, rozvoja obchodu a fariem, či služieb a spolupráce na vidieku. Únia však zároveň poskytuje určitú flexibilitu a umožňuje, aby si krajina mohla použiť 55% dodatočných zdrojov podľa svojich prioritných potrieb, zameraných však najmä na hospodársky a sociálny rozvoj.

Pre plynulý prechod na nové obdobie, európska legislatívna umožňuje skrátenie určitých viacročných záväzkov, schém a programov. Napr. záväzok v rámci agro-environmentálno-klimatických opatrení (AEKO), welfare zvierat, alebo ekologického poľnohospodárstva bude všeobecne limitovaný na max. 3 roky. Od roku 2022 bude predlžovaný najviac o jeden rok. Podobne nedokončené operačné programy v sektore ovocie-zelenina môžu byť predĺžené najviac do 31.12.2022 a nové môžu byť uzatvorené najviac na tri roky. Národné programy pre včelársky sektor spustené od 1.8.2019 do 31.7.2022, môžu byť predĺžené do 31.12.2022. Prechodne sa zavádza aj nástroj, ktorý pomôže farmárom postihnutým poklesom v priemernom ročnom príjme, či produkcii o viac ako 30% (resp. aj 20%), a to kompenzáciou v rámci PRV.

V rámci prechodného dvojročného obdobia zostávajú v platnosti pravidlá rozdeľovania eurofondov nastavené pre obdobie rokov 2014-2020. Avšak zároveň sa postupne dopĺňajú o nové prvky podpory, hlavne s ohľadom na Zelenú dohodu EÚ. Cieľom je dosiahnuť plynulý prechod na nové podmienky v rámci strategických plánov SPP. Tie si pripraví každý členský štát osobitne a spoločné európske pravidlá aplikuje na vlastné národné podmienky a prioritné investičné potreby.

V súčasnosti prebiehajú rokovania tzv. „trialógu“ – teda medzi zástupcami troch hlavných európskych inštitúcií – Európskeho Parlamentu, Rady EÚ a Európskej Komisie. Predmetom rokovania sú niektoré podstatné detaily budúcej podoby SPP, ako napr. hranica stropovania, percento odpočtu personálnych nákladov, počet percent z finančných prostriedkov určených na ekoschémy apod. Dvojročné prechodné obdobie dáva dostatočný časový priestor na doriešenie týchto otázok a tiež krajinám na prípravu pre tieto nové pravidlá.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/strategy/recovery-plan-europe_sk#nextgenerationeu

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 18.2.2021.

Ekoschémy – dobrovoľné záväzky

Ekoschémy – dobrovoľné záväzky

Hoci rozhovory o finálnej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie (SPP) na ďalšie programové obdobie po roku 2023 stále neboli ukončené, pomaly sa Európa blíži k dohode. Nateraz sú otvorené otázky hlavne ohľadom percentuálneho rozdelenia jednotlivých podporných schém v I. a II. pilieri, presunov financií navzájom medzi piliermi, tiež o povinnosti, či dobrovoľnosti stropovania, či o miere spoluúčasti štátu na financovaní opatrení pre rozvoj vidieka (II. pilier). Riešia to predstavitelia členských štátov v rámci trialógu – rokovaní medzi troma zásadnými európskymi inštitúciami – Európskym Parlamentom, Európskou Komisiou a Radou EÚ. Preto akékoľvek číselné údaje, pre nasledujúce sedemročné obdobie, dnes treba chápať s vedomím, že sú len orientačné a môže dôjsť k ich úpravám (viď graf).

No či už bude podiel ekoschém 20 %, ako chcú ministri v Rade EÚ, alebo 30 %, ako navrhuje Európsky Parlament, v každom prípade pôjde o významný podiel z celkového balíka financií. Navyše ich čerpanie bude dobrovoľné, a tak bude záležať na samotných poľnohospodároch, či a ktoré z nich využijú. A preto je dobré už dnes vedieť, na aké účely budeme pravdepodobne používať milióny eur. Či už v rámci ekoschém v I. pilieri (na Slovensku to bude cca 120,9 mil. euro ročne), alebo v II. pilieri, kde balík na agro-environmentálne a klimatické opatrenia (AEKO) bude v objeme cca 750 mil. euro (t.j. asi 107 mil. eur ročne). Všetky opatrenia však musia reagovať na špecifické ciele SPP a strategické európske dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, vytvorené na základe Zelenej dohody.

Základné ciele Zelenej dohody – strategického rozvojovému dokumentu Európskej Komisie, ktorý by mal Európsku úniu do roku 2050 premeniť na klimaticky neutrálne územie:

  • znížiť o 50% celkové použitie a riziko chemických pesticídov a znížiť používanie nebezpečnejších pesticídov o 50% do roku 2030
  • dosiahnuť, aby najmenej 25% poľnohospodárskej pôdy v EÚ bolo obhospodarovanej ekologickým spôsobom a taktiež významný nárast ekologického rybného hospodárstva do roku 2030
  • znížiť predaj antibiotík pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50% do roku 2030
  • znížiť stratu živín o prinajmenšom 50% a zároveň zabezpečiť nulové poškodzovanie úrodnosti pôdy. Toto zabezpečí zníženie používania hnojív o 20% do roku 2030
  • do roku 2030 prinavrátiť najmenej 10% poľnohospodárskej pôdy pod prvky vysoko-diverzifikovanej krajiny.

Európska Komisia sa snaží pomôcť členským štátom a inšpiruje ich odporúčaniami (z 18.12.2020) pre tvorbu strategického plánu. Medzi príklady možných ekologických režimov, ktoré majú potenciál prispieť k viacerým cieľom spomínaných stratégií, zaraďuje agrolesníctvo, agroekológiu, presné poľnohospodárstvo a sekvestráciu oxidu uhličitého. Okrem toho, 14.januára 2021 zverejnila Európska Komisia zoznam potenciálnych poľnohospodárskych postupov, ktoré by mohli byť podporované v rámci ekoschém. Ekoschémy sú novým nástrojom vytvoreným pre ocenenie tých poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú ísť aspoň jeden krok nad rámec povinností pre starostlivosť o životné prostredie a aktivít reagujúcich na klimatickú zmenu. Poľnohospodári sa tak budú môcť každý rok sami rozhodnúť, či akceptujú záväzok v rámci ekoschém, a získajú tak nárok na podporu pre jeho naplnenie.

Prijaté opatrenia majú prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov, podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov ako sú voda, pôda a vzduch, tiež prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovávať biotopy a krajinné oblasti. V neposlednom rade je dôležité reagovať aj na zlepšenie životných podmienok zvierat a napĺňať požiadavky spoločnosti na potraviny. Opatrenia k ekoschémam sú uvedené v špecifických cieľoch D, E, F a I národného strategického plánu.

Aká by teda mohla byť konkrétna podoba opatrení ekoschém, či enviroschém? (pozn. ide o návrhy, nie o konečné znenie!):

Praktiky, ktoré už majú oporu v európskych nástrojoch SPP:

  • Ekologické poľnohospodárstvo (konverzia a udržanie ekologického poľnohospodárstva)
  • Integrovaná ochrana pred škodcami (oddeľovacie pásy bez pesticídov, mechanické odburiňovanie, väčšie používanie odrôd a druhov plodín odolných voči škodcom, pôda ležiaca ľadom s druhovým zložením pre účely biodiverzity)

Ďalšie praktiky:

  • Agroekológia (napr. osevný postup so strukovinami, zmes druhov – „multi“ poľný systém, rastlinný pokryv medzi radmi trvalých druhov – v ovocných sadoch a vinohradoch – nad rámec povinného, zimné prekrytie pôdy a drenážne plodiny – nad rámec povinného, nízko intenzívny systém chovu spásaním trávy, používanie odrôd odolnejších ku klimatickým zmenám, zmiešané trvalé trávne porasty pre účely biodiverzity – pre opeľovače, vtáky, spásanie lovnou zverou, atď.),
  • Živočíšna výroba a dobré životné podmienky zvierat (napr. kŕmne plány – trvalá udržateľnosť a prístup ku krmivu a vode, analýzy kvality krmiva a vody na mykotoxíny, optimalizované kŕmne stratégie, priateľské podmienky ustajnenia – väčšie priestory pre zviera, lepšie podstieľanie, voľné kotenie, predpoklady pre obohatené prostredie, zatienenie, sprchy, ventilácia pre zníženie tepelného stresu, praktiky a štandardy pre ekologické poľnoh., praktiky pre zvyšovanie zdatnosti, plodnosti, dlhovekosti a prispôsobivosti zvierat, t.j. životnosť dojníc; chov zvierat s nižšími emisiami, poskytovanie genetickej rôznorodosti a odolnosti, plány na prevenciu a kontrolu zdravia zvierat: všeobecný plán pre zníženie rizika infekcií, ktoré vyžadujú antibiotiká a pokrytie všetkých praktík v živočíšnej výrobe; poskytnúť prístup k pastvinám a rozšíriť obdobie na pastvine; poskytnúť a riadiť pravidelný prístup k plochám na voľnom ovzduší),
  • Agrolesníctvo (zakladanie a údržba krajinných prvkov – nad rámec povinného, riadenie a plán výrubu krajinných prvkov, zakladanie a údržba vysoko-diverzifikovaných lesnícko-pastevných systémov),
  • Hospodárenie s vysokou prírodnou hodnotou („HNV“) (pôda ležiaca ľadom so zložením druhov pre účely biodiverzity – opeľovače, vtáky, lovnú zver, ovčiarstvo na otvorených priestranstvách a medzi trvalými porastmi, presúvanie dobytka medzi pastvinami a spoločné spásanie, vytvorenie a obohatenie poloprírodného životného prostredia, zníženie používania hnojív, nízko intenzívne pestovanie plodín na ornej pôde),
  • Uhlíkové hospodárenie (udržiavacie poľnohospodárstvo, zamokrenie rašelinísk a mokradí, minimálna úroveň vodnej hladiny počas zimy, adekvátny manažment rezíduí, zakladanie a udržovanie trvalých trávnych porastov, extentívne využívanie TTP),
  • Presné poľnohospodárstvo (plán riadenia živín, používanie inovatívnych prístupov na minimalizáciu strát živín, optimálne pH pre príjem živín, obehové poľnohospodárstvo, precízne pestovanie pre znižovanie vstupov – hnojív, vody, prostriedkov na ochranu rastlín, zlepšovanie efektivitu závlah),
  • Zlepšenie manažmentu výživy (implementácia opatrení súvisiacich s dusičnanmi, ktoré idú nad základné povinnosti, opatrenia na zníženie a prevenciu znečistenia vody, vzduchu a pôdy z prebytku živín ako je pôdne vzorkovanie ak to ešte nie je povinné, vytvorenie lapačov živín),
  • Ochrana vodných zdrojov (riadenie potreby zavlažovania, prechod na plodiny s menšou potrebou závlah, zmena výsevných dátumov, optimalizované zavlažovanie),
  • Ostatné praktiky prospešné pre pôdu (vetrolamy, stromoradia a pásy predchádzajúce erózii, zakladanie a udržovanie terás a pásov plodín),
  • Ostatné praktiky súvisiace s emisiami skleníkových plynov (prídavky do krmív znižujúce emisie z črevnej fermentácie zvierat, lepší manažment a skladovanie maštaľného hnoja.

Na Slovensku sa k tomu ešte pridáva napr. ochrana biotopu dropa fúzatého, či sysľa pasienkového.

národnom strategickom pláne, ktorý si pripravuje každá členská krajina EÚ, by tak „zelenú architektúru“ SPP mali tvoriť:

  • povinné schémy (t.j. 14 známych minimálnych požiadaviek pre ochranu životného prostredia, Nitrátová smernica, Vodná smernica a Natura 2000 + zazeleňovanie), ktoré budú podmienkou pre získanie základnej priamej platby na plochu,
  • dobrovoľné ekoschémy a enviroschémy,
  • farmársky poradenský systém,
  • AEKO a investície.

Podľa vyjadrení ministra pôdohospodárstva SR, Slovensko vypracuje svoj strategický plán pre budúce obdobie do 1.1.2022. V prvých dvoch rokoch bude možná jeho určitá flexibilita a úpravy. Najdôležitejšie však bude vopred si čo najlepšie nastaviť cieľové hodnoty ukazovateľov v jednotlivých intervenčných opatreniach. Pokiaľ by ich totiž Slovensko nedosahovalo, nemalo by zaručené 100% čerpanie na ne vyčlenených finančných prostriedkov z EÚ fondov.

 

Spracovala: Vlada Debnárová, tajomník ZPO, 26.január 2021.

Celý článok na stiahnutie: Ekoschemy jan21

Sumár aktivít ZPO za rok 2020

Sumár aktivít ZPO za rok 2020

Združenie pestovateľov obilnín počas roka vykonáva množstvo práce, predovšetkým v komunikácii so štátnou správou, samosprávnymi organizáciami, ale hlavne s členmi. Využíva pritom moderné komunikačné prostriedky – internet, email, masmédiá, no tiež osobné stretnutia a rozhovory. Vždy privítame podnety od členských subjektov, či už sú to pripomienky, názory, návrhy!

Zo všetkých aktivít tohto roka sme spracovali stručný prehľad: 

  • Január
    • 10.1. zaslalo ZPO pripomienky k návrhu Intervenčnej stratégie (analytickej štúdie IPP z decembra 2019). Niektoré pripomienky SPPK akceptovala do svojej pozície.
    • 24.1. sme na našej webovej stránke poskytli podrobnejšie informácie o Zelenej dohode EÚ.
  • Február
    • 19.2. v Nitre ZPO zorganizovalo úspešný odborný seminár s atraktívnou témou „Sme pripravení na zelenú reformu v poľnohospodárstve?“ kde prezentoval Prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD. analytickú podporu pre prípravu národného strategického plánu SPP na roky 2021-27 a prítomných asi 50 účastníkov živo diskutovalo aj o návrhoch Zelenej dohody EÚ a k viacročnému finančnému rámcu pre poľnohospodárstvo.
    • 27.2. v Nitre sa porady zväzov SPPK zúčastnil za ZPO predseda Ing. P. Marko a podpredseda Ing. I. Jakubička.
  • Marec
    • 3.3. sme na webe odštartovali odborný seriál „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ 1.časťou venovanou predsejbovej príprave a sejbe kukurice.
    • 5.3. si členovia mohli prečítať podrobnejšie o návrhoch EKomisie k Zelenej dohode EÚ aj o možnosti poskytnúť svoje pripomienky k návrhom stratégií.
    • 17.3. sme sprístupnili 2.časť seriálu „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ zameranú na výživu tejto plodiny.
    • 18.3. sme na našej internetovej stránke informovali o opatreniach Európskej Komisie v súvislosti so šírením nového vírusu COVID-19 a stanoviskách samospráv.
    • 12.-18.3. prebehlo online rokovanie a per-rollam hlasovanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Okrem iného vedenie ZPO schválilo návrh stanoviska pre EK-DG Sanco k Zelenej dohode (online dotazník) a tiež návrh rokovať o spojení s ostatnými príbuznými zväzmi RV s cieľom vytvoriť jeden silný pestovateľský zväz.
    • 24.3. sme pokračovali 3.časťou seriálu „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ odporúčaniami k ochrane pred burinami, škodcami a chorobami.
  • Apríl
    • 3.4. sme na základe dopytu MPRV SR poskytli stanovisko ZPO k situácii súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19. Okrem iného v ňom združenie navrhuje „zachovať tradičné obchodné vzťahy a umožniť pestovateľom predaj poľnohospodárskych komodít.“ Podľa analýzy súčasných zásob nevidíme dôvod vytvárať nadmerné rezervné zásoby obilnín na Slovensku.
    • 30.4. sme na našej stránke poskytli zaujímavé informácie o očakávaniach a dopadoch koronakrízy na svetový obchod s agrokomoditami.
  • Máj
    • 4.5. sme zverejnili na našej stránke poslednú, 4.časť seriálu „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ – k zberu a pozberovej úprave tejto zrniny.
    • 26.5. sme na našej stránke zverejnili odborný článok o návrhoch nových stratégií „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ v rámci Zelenej dohody EÚ z dielne Európskej Komisie.
  • Jún
    • 4.6. sa v Dolnej Krupej konalo zasadanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO,  ktoré o.i. pripravilo XII. Valné zhromaždenie členov ZPO a návrh na úpravu Stanov.
    • 3.6. ZPO pripomienkovalo návrh Situačnej a výhľadovej správy pre obilniny, ktorú pravidelne pripravuje NPPC-VÚEPP.
    • 9.6. sa tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, zúčastnila online zasadnutia Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Hlavnými témami boli odhady produkcie roku 2019, výsevné plochy pre úrodu roku 2020 a aktuálna situácia porastov. Súčasťou boli aj informácie o stratégiách SPP a spoločná pozícia dotknutých organizácií k revízii smernice EÚ o dobrej hygienickej praxi pri zbere, skladovaní, obchodovaní a doprave zrnín.
    • 23.6. sme vytvorili na sociálnej sieti facebook stránku pre všetkých záujemcov o sektor obilnín: https://www.facebook.com/obilninari – ku koncu roka 2020 číta 176 sledovateľov (prirodzených, bez akejkoľvek marketingovej podpory). Takmer denne na ňu pridávame atraktívne informácie nielen pre pestovateľov, ale všetkých, ktorých tento sektor zaujíma.
    •  
      Diskusia je súčasťou každého Valného zhromaždenia ZPO / Predseda ZPO, Ing. Peter Marko
    • 24.6. v Nitre prijali členovia ZPO na XVII. Valnom zhromaždení členov ZPO zásadné úpravy Stanov ZPO, hlavne v rámci možnosti členstva v združení.
      Od tohto času sa môžu členmi stať fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľskom priemysle, obchode, alebo vo výskume a šľachtení, a teda sú producentmi, spracovateľmi, obchodníkmi, alebo výskumníkmi a šľachtiteľmi s hustosiatymi obilninami, alebo kukuricou na zrnoTakéto je nové znenie článku 3, odsek 2 Stanov ZPO.
      Odbornú prezentáciu poskytol predseda Ing. Peter Marko, na tému „Hranice ekonomickej efektivity v rastlinnej výrobe“, ktorá následne vyvolala živú diskusiu prítomných členov.
  • Júl
    • 3.7. sme zverejnili štatistické odhady úrod obilnín v roku 2020.
    • 13.7. sme na našej stránke zverejnili článok ohľadom veľkosti poľnohospodárskych podnikov na Slovensku a ako je možné riešiť spoločné záujmy malých aj veľkých.
    • 24.7. v Bratislave sa zástupcovia ZPO stretli so zástupcami Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Cieľom boli hlavne realizačné ceny za sladovnícky jačmeň z produkcie 2020. Do spotreby piva negatívne zasiahla aj koronakríza. Záverom bolo odporúčanie, aby sa zmluvné vzťahy medzi pestovateľmi a výrobcami sladu na Slovensku uzatvárali včas a aby oba zväzy vyvinuli úsilie pre zvýšenie spotreby v živočíšnej výrobe.
  • August
    • 5.8. v Roľníckych novinách publikovaný článok „Čo bráni tomu, aby malo Slovensko dostatok sladovníckeho jačmeňa?“ Úryvok z textu: „..A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. …Čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi.“
    • 4.8. sme na našej stránke poskytli informácie o pripravovaných opatreniach na udržanie vody v krajine v odbornom článku.
  • September
    • 17.9. zasadanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO v Turej Lúke pri Myjave. Vedenie spracovalo stanovisko k priebehu a výsledkom žatvy 2020. Prijalo tiež rozhodnutie napísať list ministrovi pôdohospodárstva a predsedovi vlády so žiadosťou o riešenie kritickej situácie v slovenskom poľnohospodárstve.
    • 30.9. v Roľníckych novinách publikované znenie listu. Okrem iného vyjadrili zástupcovia pestovateľov obilnín, že očakávajú od ministra pôdohospodárstva otvorenú a racionálnu komunikáciu a načúvanie potrebám praxe. Dôrazne žiadajú informácie v rámci prípravy strategických dokumentov rozvoja rezortu a deklarujú ochotu spolupracovať.
  • Október
    • 6.10. výkonná tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, dostala Menovací dekrét ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do funkcie člena Komoditnej rady pre obilniny, ako poradného orgánu MPRV SR.
    • 14.10. v Roľníckych novinách publikovaný článok o rozširovaní členskej základne ZPO a prijatých zmenách v Stanovách ZPO (jún 2020).
  • November
    • 6.11. sa tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, zúčastnila online zasadania Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Okrem zhodnotenia žatvy a stavu porastov, najmä s ohľadom na extrémy počasia, zástupca Európskej Komisie podal správu o priebehu hospodárskeho roka. Porovnali sa aktuálne pozície členov trialógu (EK, EP, Rada EÚ) k návrhom novej SPP na roky 2021-27.
    • 12.11. ZPO zaslalo svoje pripomienky k návrhu Situačnej a výhľadovej správy pre obilniny za I. polrok 2020 (k 30.6.2020), ktorú vypracoval NPPC-VÚEPP.
    • 13.11. v Solčanoch sa konalo krátke pracovné stretnutie predsedu predstavenstva, predsedníčky kontrolnej komisie a výkonnej tajomníčky najmä z dôvodu potreby doriešenia finančných tokov (úhrady členských poplatkov, sponzoring), pracovných zmlúv, oslovenia členov, apod.
    • 23.11. sme oslovili členov ZPO so žiadosťou o aktualizáciu kontaktných údajov pre potreby združenia a možnosti oslovovania členov.
    • 24.11. zaslalo ZPO stanovisko k návrhu (ministerky Veroniky Remišovej): „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 – mat.č. LP/2020/553“. Združenie predovšetkým vyzdvihuje, že Poľnohospodárska a potravinárska výroba predstavuje významnú súčasť každodenného života obyvateľov v regiónoch Slovenska. Preto by mali byť súčasťou každého z uvedených integrovaných rozvojových programov“.
  • December:
    • 9.12. bolo publikované vyhodnotenie roka 2020 z pohľadu pestovateľov obilnín na internetovej stránke SPPK a v Roľníckych novinách č.50/2020 (9.12.).
    • 8.12. a 14.12. členka Komoditnej rady pre obilniny, Ing. V.Debnárová, sa zúčastnila na online diskusii k dlhodobej „Koncepcii spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva s horizontom 2035“, ktorú pripravuje MPRV SR a NPPC. V rámci vertikál v rastlinnej a živočíšnej výrobe sa vypracuje koncepcia rozvoja do 31.3.2021, ktorá bude tvoriť podklad pre národnú stratégiu poľnohospodárstva na roky 2021-27.
    • V priebehu celého roka sme v pravidelných (dvojtýždňových) intervaloch poskytovali informácie o cenách hlavných komodít na Slovensku, v EÚ aj na svetových trhoch. Na našej stránke obilninari.sk nájdete aj všetky stanoviská a analýzy, či zásadné návrhy vedenia ZPO. Zverejňujeme štatistické údaje o obilninách. A členovia môžu využívať túto stránku aj na zverejňovanie ponuky, či dopytu, alebo aj na vlastnú propagáciu (formou článkov, minibanerov s prelinkovaním na ich webstránku).
    • celoročne poskytujeme prehľad cien obilnín na Slovensku pre čitateľov Roľníckych novín, v dvojtýždenných intervaloch.
    • po celý rok majú členovia možnosť kontaktovať vedenie združenia akýkoľvek spôsobom (email, telefón) a vyjadriť svoje pripomienky, názory, návrhy, skúsenosti. Osobne najlepšie na Valnom zhromaždení členov, ale aj kedykoľvek, podľa dohody. Radi privítame Vašu iniciatívu a pokúsime sa čo najlepšie reagovať na Vaše požiadavky. Neváhajte nás kontaktovať!

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonný tajomník ZPO, 15.12.2020.

Celý súbor na stiahnutie: Vyhodnotenie aktivít ZPO2020 dec20