Prechodné obdobie 2021-22

Prechodné obdobie 2021-22

Od 1.januára 2021 mala začať platiť nová Spoločná poľnohospodárska politika Európskeho Spoločenstva (SPP). Európska Komisia predložila prvé legislatívne návrhy v júni 2018. Kvôli pokračujúcim rokovaniam medzi Európskym Parlamentom a Radou EÚ o detailoch SPP pre nasledujúce sedemročné obdobie bol jej začiatok posunutý na 1.1.2023.

Aby poľnohospodári v Európskej únii mohli kontinuálne pracovať a prijímať podporu z európskych rozpočtov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka EAGF a EAFRD, krátko pred Vianocami minulého roka (23.12.2020) prijal EP a Rada EÚ nariadenie č. 2020/2220 pre prechodné obdobie v rámci rokov 2021 a 2022. Počas týchto dvoch rokov budú členské krajiny čerpať finančné prostriedky z rozpočtu SPP na roky 2021-27. Pre nasledujúce programové obdobie 2021-27 bol Viacročný finančný rámec EÚ prijatý ešte v lete 2020.

Alokácie z fondu EAGF pre jednotlivé členské štáty EÚ na roky 2021-2027

Z celkového poľnohospodárskeho rozpočtu EÚ na priame platby (fond EAGF) v sume 291.088,7 mil.euro na sedem rokov, bolo pre Slovensko vyčlenených 2.847,5 mil.euro. Pre rok 2021 by to malo byť 397,1 mil.euro a v ďalších rokoch okolo 400 mil.euro ročne, so stúpajúcim trendom.

Alokácie z fondu EAFRD pre jednotlivé členské štáty EÚ na roky 2021-2027

Z európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) v sume 87.441,3 mil.euro pre EÚ na sedem rokov bolo pre Slovensko vyčlenených 1.870,9 mil.euro. Pre rok 2021 je to 316,4 mil.euro a v ďalších rokoch po 259,1 mil.euro ročne.

Tieto prostriedky SPP sú navyše doplnené o ďalších 8,07 mld. euro z nástroja obnovy EÚ (EURI). Ide o súčasť Plánu obnovy pre Európu prijatého s cieľom prispieť k náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou koronavírusu. Dočasný nástroj obnovy, známy aj pod názvom „Next GenerationEU“, by mal stimulovať obnovu a prispieť k zelenšej, digitálnej a odolnejšej Európe. Z celkového balíka 750 mld.euro je pre európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka (EAFRD) vyčlenených 7,5 mld.euro. Slovensko v rámci tohto nástroja určeného pre II. pilier (opatrenia PRV) príjme spolu 163,2 mil. euro: 48,3 mil. euro v roku 2021 a 114,9 mil. euro v roku 2022.

Alokácia fondu EAFRD pre jednotlivé členské štáty na roky 2021-2022 (NextGenerationEU)

Prechodné obdobie by taktiež malo pomôcť sektoru poľnohospodárstva obnoviť sily z negatívnych dopadov koronakrízy. Preto z dodatočných prostriedkov z fondu EURI (Next Generation) by malo byť vyčlenených prinajmenšom 37% na opatrenia v prospech životného prostredia, klímy, dobrých životných podmienok zvierat a tiež pre program LEADER. Min. 55% z tohto balíka by mali krajiny použiť na opatrenia pre hospodársky a sociálny rozvoj vidieka, teda investície do výrobných prostriedkov, rozvoja obchodu a fariem, či služieb a spolupráce na vidieku. Únia však zároveň poskytuje určitú flexibilitu a umožňuje, aby si krajina mohla použiť 55% dodatočných zdrojov podľa svojich prioritných potrieb, zameraných však najmä na hospodársky a sociálny rozvoj.

Pre plynulý prechod na nové obdobie, európska legislatívna umožňuje skrátenie určitých viacročných záväzkov, schém a programov. Napr. záväzok v rámci agro-environmentálno-klimatických opatrení (AEKO), welfare zvierat, alebo ekologického poľnohospodárstva bude všeobecne limitovaný na max. 3 roky. Od roku 2022 bude predlžovaný najviac o jeden rok. Podobne nedokončené operačné programy v sektore ovocie-zelenina môžu byť predĺžené najviac do 31.12.2022 a nové môžu byť uzatvorené najviac na tri roky. Národné programy pre včelársky sektor spustené od 1.8.2019 do 31.7.2022, môžu byť predĺžené do 31.12.2022. Prechodne sa zavádza aj nástroj, ktorý pomôže farmárom postihnutým poklesom v priemernom ročnom príjme, či produkcii o viac ako 30% (resp. aj 20%), a to kompenzáciou v rámci PRV.

V rámci prechodného dvojročného obdobia zostávajú v platnosti pravidlá rozdeľovania eurofondov nastavené pre obdobie rokov 2014-2020. Avšak zároveň sa postupne dopĺňajú o nové prvky podpory, hlavne s ohľadom na Zelenú dohodu EÚ. Cieľom je dosiahnuť plynulý prechod na nové podmienky v rámci strategických plánov SPP. Tie si pripraví každý členský štát osobitne a spoločné európske pravidlá aplikuje na vlastné národné podmienky a prioritné investičné potreby.

V súčasnosti prebiehajú rokovania tzv. „trialógu“ – teda medzi zástupcami troch hlavných európskych inštitúcií – Európskeho Parlamentu, Rady EÚ a Európskej Komisie. Predmetom rokovania sú niektoré podstatné detaily budúcej podoby SPP, ako napr. hranica stropovania, percento odpočtu personálnych nákladov, počet percent z finančných prostriedkov určených na ekoschémy apod. Dvojročné prechodné obdobie dáva dostatočný časový priestor na doriešenie týchto otázok a tiež krajinám na prípravu pre tieto nové pravidlá.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/strategy/recovery-plan-europe_sk#nextgenerationeu

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 18.2.2021.

Ekoschémy – dobrovoľné záväzky

Ekoschémy – dobrovoľné záväzky

Hoci rozhovory o finálnej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie (SPP) na ďalšie programové obdobie po roku 2023 stále neboli ukončené, pomaly sa Európa blíži k dohode. Nateraz sú otvorené otázky hlavne ohľadom percentuálneho rozdelenia jednotlivých podporných schém v I. a II. pilieri, presunov financií navzájom medzi piliermi, tiež o povinnosti, či dobrovoľnosti stropovania, či o miere spoluúčasti štátu na financovaní opatrení pre rozvoj vidieka (II. pilier). Riešia to predstavitelia členských štátov v rámci trialógu – rokovaní medzi troma zásadnými európskymi inštitúciami – Európskym Parlamentom, Európskou Komisiou a Radou EÚ. Preto akékoľvek číselné údaje, pre nasledujúce sedemročné obdobie, dnes treba chápať s vedomím, že sú len orientačné a môže dôjsť k ich úpravám (viď graf).

No či už bude podiel ekoschém 20 %, ako chcú ministri v Rade EÚ, alebo 30 %, ako navrhuje Európsky Parlament, v každom prípade pôjde o významný podiel z celkového balíka financií. Navyše ich čerpanie bude dobrovoľné, a tak bude záležať na samotných poľnohospodároch, či a ktoré z nich využijú. A preto je dobré už dnes vedieť, na aké účely budeme pravdepodobne používať milióny eur. Či už v rámci ekoschém v I. pilieri (na Slovensku to bude cca 120,9 mil. euro ročne), alebo v II. pilieri, kde balík na agro-environmentálne a klimatické opatrenia (AEKO) bude v objeme cca 750 mil. euro (t.j. asi 107 mil. eur ročne). Všetky opatrenia však musia reagovať na špecifické ciele SPP a strategické európske dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, vytvorené na základe Zelenej dohody.

Základné ciele Zelenej dohody – strategického rozvojovému dokumentu Európskej Komisie, ktorý by mal Európsku úniu do roku 2050 premeniť na klimaticky neutrálne územie:

  • znížiť o 50% celkové použitie a riziko chemických pesticídov a znížiť používanie nebezpečnejších pesticídov o 50% do roku 2030
  • dosiahnuť, aby najmenej 25% poľnohospodárskej pôdy v EÚ bolo obhospodarovanej ekologickým spôsobom a taktiež významný nárast ekologického rybného hospodárstva do roku 2030
  • znížiť predaj antibiotík pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50% do roku 2030
  • znížiť stratu živín o prinajmenšom 50% a zároveň zabezpečiť nulové poškodzovanie úrodnosti pôdy. Toto zabezpečí zníženie používania hnojív o 20% do roku 2030
  • do roku 2030 prinavrátiť najmenej 10% poľnohospodárskej pôdy pod prvky vysoko-diverzifikovanej krajiny.

Európska Komisia sa snaží pomôcť členským štátom a inšpiruje ich odporúčaniami (z 18.12.2020) pre tvorbu strategického plánu. Medzi príklady možných ekologických režimov, ktoré majú potenciál prispieť k viacerým cieľom spomínaných stratégií, zaraďuje agrolesníctvo, agroekológiu, presné poľnohospodárstvo a sekvestráciu oxidu uhličitého. Okrem toho, 14.januára 2021 zverejnila Európska Komisia zoznam potenciálnych poľnohospodárskych postupov, ktoré by mohli byť podporované v rámci ekoschém. Ekoschémy sú novým nástrojom vytvoreným pre ocenenie tých poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú ísť aspoň jeden krok nad rámec povinností pre starostlivosť o životné prostredie a aktivít reagujúcich na klimatickú zmenu. Poľnohospodári sa tak budú môcť každý rok sami rozhodnúť, či akceptujú záväzok v rámci ekoschém, a získajú tak nárok na podporu pre jeho naplnenie.

Prijaté opatrenia majú prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov, podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov ako sú voda, pôda a vzduch, tiež prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovávať biotopy a krajinné oblasti. V neposlednom rade je dôležité reagovať aj na zlepšenie životných podmienok zvierat a napĺňať požiadavky spoločnosti na potraviny. Opatrenia k ekoschémam sú uvedené v špecifických cieľoch D, E, F a I národného strategického plánu.

Aká by teda mohla byť konkrétna podoba opatrení ekoschém, či enviroschém? (pozn. ide o návrhy, nie o konečné znenie!):

Praktiky, ktoré už majú oporu v európskych nástrojoch SPP:

  • Ekologické poľnohospodárstvo (konverzia a udržanie ekologického poľnohospodárstva)
  • Integrovaná ochrana pred škodcami (oddeľovacie pásy bez pesticídov, mechanické odburiňovanie, väčšie používanie odrôd a druhov plodín odolných voči škodcom, pôda ležiaca ľadom s druhovým zložením pre účely biodiverzity)

Ďalšie praktiky:

  • Agroekológia (napr. osevný postup so strukovinami, zmes druhov – „multi“ poľný systém, rastlinný pokryv medzi radmi trvalých druhov – v ovocných sadoch a vinohradoch – nad rámec povinného, zimné prekrytie pôdy a drenážne plodiny – nad rámec povinného, nízko intenzívny systém chovu spásaním trávy, používanie odrôd odolnejších ku klimatickým zmenám, zmiešané trvalé trávne porasty pre účely biodiverzity – pre opeľovače, vtáky, spásanie lovnou zverou, atď.),
  • Živočíšna výroba a dobré životné podmienky zvierat (napr. kŕmne plány – trvalá udržateľnosť a prístup ku krmivu a vode, analýzy kvality krmiva a vody na mykotoxíny, optimalizované kŕmne stratégie, priateľské podmienky ustajnenia – väčšie priestory pre zviera, lepšie podstieľanie, voľné kotenie, predpoklady pre obohatené prostredie, zatienenie, sprchy, ventilácia pre zníženie tepelného stresu, praktiky a štandardy pre ekologické poľnoh., praktiky pre zvyšovanie zdatnosti, plodnosti, dlhovekosti a prispôsobivosti zvierat, t.j. životnosť dojníc; chov zvierat s nižšími emisiami, poskytovanie genetickej rôznorodosti a odolnosti, plány na prevenciu a kontrolu zdravia zvierat: všeobecný plán pre zníženie rizika infekcií, ktoré vyžadujú antibiotiká a pokrytie všetkých praktík v živočíšnej výrobe; poskytnúť prístup k pastvinám a rozšíriť obdobie na pastvine; poskytnúť a riadiť pravidelný prístup k plochám na voľnom ovzduší),
  • Agrolesníctvo (zakladanie a údržba krajinných prvkov – nad rámec povinného, riadenie a plán výrubu krajinných prvkov, zakladanie a údržba vysoko-diverzifikovaných lesnícko-pastevných systémov),
  • Hospodárenie s vysokou prírodnou hodnotou („HNV“) (pôda ležiaca ľadom so zložením druhov pre účely biodiverzity – opeľovače, vtáky, lovnú zver, ovčiarstvo na otvorených priestranstvách a medzi trvalými porastmi, presúvanie dobytka medzi pastvinami a spoločné spásanie, vytvorenie a obohatenie poloprírodného životného prostredia, zníženie používania hnojív, nízko intenzívne pestovanie plodín na ornej pôde),
  • Uhlíkové hospodárenie (udržiavacie poľnohospodárstvo, zamokrenie rašelinísk a mokradí, minimálna úroveň vodnej hladiny počas zimy, adekvátny manažment rezíduí, zakladanie a udržovanie trvalých trávnych porastov, extentívne využívanie TTP),
  • Presné poľnohospodárstvo (plán riadenia živín, používanie inovatívnych prístupov na minimalizáciu strát živín, optimálne pH pre príjem živín, obehové poľnohospodárstvo, precízne pestovanie pre znižovanie vstupov – hnojív, vody, prostriedkov na ochranu rastlín, zlepšovanie efektivitu závlah),
  • Zlepšenie manažmentu výživy (implementácia opatrení súvisiacich s dusičnanmi, ktoré idú nad základné povinnosti, opatrenia na zníženie a prevenciu znečistenia vody, vzduchu a pôdy z prebytku živín ako je pôdne vzorkovanie ak to ešte nie je povinné, vytvorenie lapačov živín),
  • Ochrana vodných zdrojov (riadenie potreby zavlažovania, prechod na plodiny s menšou potrebou závlah, zmena výsevných dátumov, optimalizované zavlažovanie),
  • Ostatné praktiky prospešné pre pôdu (vetrolamy, stromoradia a pásy predchádzajúce erózii, zakladanie a udržovanie terás a pásov plodín),
  • Ostatné praktiky súvisiace s emisiami skleníkových plynov (prídavky do krmív znižujúce emisie z črevnej fermentácie zvierat, lepší manažment a skladovanie maštaľného hnoja.

Na Slovensku sa k tomu ešte pridáva napr. ochrana biotopu dropa fúzatého, či sysľa pasienkového.

národnom strategickom pláne, ktorý si pripravuje každá členská krajina EÚ, by tak „zelenú architektúru“ SPP mali tvoriť:

  • povinné schémy (t.j. 14 známych minimálnych požiadaviek pre ochranu životného prostredia, Nitrátová smernica, Vodná smernica a Natura 2000 + zazeleňovanie), ktoré budú podmienkou pre získanie základnej priamej platby na plochu,
  • dobrovoľné ekoschémy a enviroschémy,
  • farmársky poradenský systém,
  • AEKO a investície.

Podľa vyjadrení ministra pôdohospodárstva SR, Slovensko vypracuje svoj strategický plán pre budúce obdobie do 1.1.2022. V prvých dvoch rokoch bude možná jeho určitá flexibilita a úpravy. Najdôležitejšie však bude vopred si čo najlepšie nastaviť cieľové hodnoty ukazovateľov v jednotlivých intervenčných opatreniach. Pokiaľ by ich totiž Slovensko nedosahovalo, nemalo by zaručené 100% čerpanie na ne vyčlenených finančných prostriedkov z EÚ fondov.

 

Spracovala: Vlada Debnárová, tajomník ZPO, 26.január 2021.

Celý článok na stiahnutie: Ekoschemy jan21

Sumár aktivít ZPO za rok 2020

Sumár aktivít ZPO za rok 2020

Združenie pestovateľov obilnín počas roka vykonáva množstvo práce, predovšetkým v komunikácii so štátnou správou, samosprávnymi organizáciami, ale hlavne s členmi. Využíva pritom moderné komunikačné prostriedky – internet, email, masmédiá, no tiež osobné stretnutia a rozhovory. Vždy privítame podnety od členských subjektov, či už sú to pripomienky, názory, návrhy!

Zo všetkých aktivít tohto roka sme spracovali stručný prehľad: 

  • Január
    • 10.1. zaslalo ZPO pripomienky k návrhu Intervenčnej stratégie (analytickej štúdie IPP z decembra 2019). Niektoré pripomienky SPPK akceptovala do svojej pozície.
    • 24.1. sme na našej webovej stránke poskytli podrobnejšie informácie o Zelenej dohode EÚ.
  • Február
    • 19.2. v Nitre ZPO zorganizovalo úspešný odborný seminár s atraktívnou témou „Sme pripravení na zelenú reformu v poľnohospodárstve?“ kde prezentoval Prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD. analytickú podporu pre prípravu národného strategického plánu SPP na roky 2021-27 a prítomných asi 50 účastníkov živo diskutovalo aj o návrhoch Zelenej dohody EÚ a k viacročnému finančnému rámcu pre poľnohospodárstvo.
    • 27.2. v Nitre sa porady zväzov SPPK zúčastnil za ZPO predseda Ing. P. Marko a podpredseda Ing. I. Jakubička.
  • Marec
    • 3.3. sme na webe odštartovali odborný seriál „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ 1.časťou venovanou predsejbovej príprave a sejbe kukurice.
    • 5.3. si členovia mohli prečítať podrobnejšie o návrhoch EKomisie k Zelenej dohode EÚ aj o možnosti poskytnúť svoje pripomienky k návrhom stratégií.
    • 17.3. sme sprístupnili 2.časť seriálu „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ zameranú na výživu tejto plodiny.
    • 18.3. sme na našej internetovej stránke informovali o opatreniach Európskej Komisie v súvislosti so šírením nového vírusu COVID-19 a stanoviskách samospráv.
    • 12.-18.3. prebehlo online rokovanie a per-rollam hlasovanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Okrem iného vedenie ZPO schválilo návrh stanoviska pre EK-DG Sanco k Zelenej dohode (online dotazník) a tiež návrh rokovať o spojení s ostatnými príbuznými zväzmi RV s cieľom vytvoriť jeden silný pestovateľský zväz.
    • 24.3. sme pokračovali 3.časťou seriálu „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ odporúčaniami k ochrane pred burinami, škodcami a chorobami.
  • Apríl
    • 3.4. sme na základe dopytu MPRV SR poskytli stanovisko ZPO k situácii súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19. Okrem iného v ňom združenie navrhuje „zachovať tradičné obchodné vzťahy a umožniť pestovateľom predaj poľnohospodárskych komodít.“ Podľa analýzy súčasných zásob nevidíme dôvod vytvárať nadmerné rezervné zásoby obilnín na Slovensku.
    • 30.4. sme na našej stránke poskytli zaujímavé informácie o očakávaniach a dopadoch koronakrízy na svetový obchod s agrokomoditami.
  • Máj
    • 4.5. sme zverejnili na našej stránke poslednú, 4.časť seriálu „Ako úspešne pestovať kukuricu?“ – k zberu a pozberovej úprave tejto zrniny.
    • 26.5. sme na našej stránke zverejnili odborný článok o návrhoch nových stratégií „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ v rámci Zelenej dohody EÚ z dielne Európskej Komisie.
  • Jún
    • 4.6. sa v Dolnej Krupej konalo zasadanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO,  ktoré o.i. pripravilo XII. Valné zhromaždenie členov ZPO a návrh na úpravu Stanov.
    • 3.6. ZPO pripomienkovalo návrh Situačnej a výhľadovej správy pre obilniny, ktorú pravidelne pripravuje NPPC-VÚEPP.
    • 9.6. sa tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, zúčastnila online zasadnutia Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Hlavnými témami boli odhady produkcie roku 2019, výsevné plochy pre úrodu roku 2020 a aktuálna situácia porastov. Súčasťou boli aj informácie o stratégiách SPP a spoločná pozícia dotknutých organizácií k revízii smernice EÚ o dobrej hygienickej praxi pri zbere, skladovaní, obchodovaní a doprave zrnín.
    • 23.6. sme vytvorili na sociálnej sieti facebook stránku pre všetkých záujemcov o sektor obilnín: https://www.facebook.com/obilninari – ku koncu roka 2020 číta 176 sledovateľov (prirodzených, bez akejkoľvek marketingovej podpory). Takmer denne na ňu pridávame atraktívne informácie nielen pre pestovateľov, ale všetkých, ktorých tento sektor zaujíma.
    •  
      Diskusia je súčasťou každého Valného zhromaždenia ZPO / Predseda ZPO, Ing. Peter Marko
    • 24.6. v Nitre prijali členovia ZPO na XVII. Valnom zhromaždení členov ZPO zásadné úpravy Stanov ZPO, hlavne v rámci možnosti členstva v združení.
      Od tohto času sa môžu členmi stať fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľskom priemysle, obchode, alebo vo výskume a šľachtení, a teda sú producentmi, spracovateľmi, obchodníkmi, alebo výskumníkmi a šľachtiteľmi s hustosiatymi obilninami, alebo kukuricou na zrnoTakéto je nové znenie článku 3, odsek 2 Stanov ZPO.
      Odbornú prezentáciu poskytol predseda Ing. Peter Marko, na tému „Hranice ekonomickej efektivity v rastlinnej výrobe“, ktorá následne vyvolala živú diskusiu prítomných členov.
  • Júl
    • 3.7. sme zverejnili štatistické odhady úrod obilnín v roku 2020.
    • 13.7. sme na našej stránke zverejnili článok ohľadom veľkosti poľnohospodárskych podnikov na Slovensku a ako je možné riešiť spoločné záujmy malých aj veľkých.
    • 24.7. v Bratislave sa zástupcovia ZPO stretli so zástupcami Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Cieľom boli hlavne realizačné ceny za sladovnícky jačmeň z produkcie 2020. Do spotreby piva negatívne zasiahla aj koronakríza. Záverom bolo odporúčanie, aby sa zmluvné vzťahy medzi pestovateľmi a výrobcami sladu na Slovensku uzatvárali včas a aby oba zväzy vyvinuli úsilie pre zvýšenie spotreby v živočíšnej výrobe.
  • August
    • 5.8. v Roľníckych novinách publikovaný článok „Čo bráni tomu, aby malo Slovensko dostatok sladovníckeho jačmeňa?“ Úryvok z textu: „..A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. …Čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi.“
    • 4.8. sme na našej stránke poskytli informácie o pripravovaných opatreniach na udržanie vody v krajine v odbornom článku.
  • September
    • 17.9. zasadanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO v Turej Lúke pri Myjave. Vedenie spracovalo stanovisko k priebehu a výsledkom žatvy 2020. Prijalo tiež rozhodnutie napísať list ministrovi pôdohospodárstva a predsedovi vlády so žiadosťou o riešenie kritickej situácie v slovenskom poľnohospodárstve.
    • 30.9. v Roľníckych novinách publikované znenie listu. Okrem iného vyjadrili zástupcovia pestovateľov obilnín, že očakávajú od ministra pôdohospodárstva otvorenú a racionálnu komunikáciu a načúvanie potrebám praxe. Dôrazne žiadajú informácie v rámci prípravy strategických dokumentov rozvoja rezortu a deklarujú ochotu spolupracovať.
  • Október
    • 6.10. výkonná tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, dostala Menovací dekrét ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do funkcie člena Komoditnej rady pre obilniny, ako poradného orgánu MPRV SR.
    • 14.10. v Roľníckych novinách publikovaný článok o rozširovaní členskej základne ZPO a prijatých zmenách v Stanovách ZPO (jún 2020).
  • November
    • 6.11. sa tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, zúčastnila online zasadania Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Okrem zhodnotenia žatvy a stavu porastov, najmä s ohľadom na extrémy počasia, zástupca Európskej Komisie podal správu o priebehu hospodárskeho roka. Porovnali sa aktuálne pozície členov trialógu (EK, EP, Rada EÚ) k návrhom novej SPP na roky 2021-27.
    • 12.11. ZPO zaslalo svoje pripomienky k návrhu Situačnej a výhľadovej správy pre obilniny za I. polrok 2020 (k 30.6.2020), ktorú vypracoval NPPC-VÚEPP.
    • 13.11. v Solčanoch sa konalo krátke pracovné stretnutie predsedu predstavenstva, predsedníčky kontrolnej komisie a výkonnej tajomníčky najmä z dôvodu potreby doriešenia finančných tokov (úhrady členských poplatkov, sponzoring), pracovných zmlúv, oslovenia členov, apod.
    • 23.11. sme oslovili členov ZPO so žiadosťou o aktualizáciu kontaktných údajov pre potreby združenia a možnosti oslovovania členov.
    • 24.11. zaslalo ZPO stanovisko k návrhu (ministerky Veroniky Remišovej): „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 – mat.č. LP/2020/553“. Združenie predovšetkým vyzdvihuje, že Poľnohospodárska a potravinárska výroba predstavuje významnú súčasť každodenného života obyvateľov v regiónoch Slovenska. Preto by mali byť súčasťou každého z uvedených integrovaných rozvojových programov“.
  • December:
    • 9.12. bolo publikované vyhodnotenie roka 2020 z pohľadu pestovateľov obilnín na internetovej stránke SPPK a v Roľníckych novinách č.50/2020 (9.12.).
    • 8.12. a 14.12. členka Komoditnej rady pre obilniny, Ing. V.Debnárová, sa zúčastnila na online diskusii k dlhodobej „Koncepcii spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva s horizontom 2035“, ktorú pripravuje MPRV SR a NPPC. V rámci vertikál v rastlinnej a živočíšnej výrobe sa vypracuje koncepcia rozvoja do 31.3.2021, ktorá bude tvoriť podklad pre národnú stratégiu poľnohospodárstva na roky 2021-27.
    • V priebehu celého roka sme v pravidelných (dvojtýždňových) intervaloch poskytovali informácie o cenách hlavných komodít na Slovensku, v EÚ aj na svetových trhoch. Na našej stránke obilninari.sk nájdete aj všetky stanoviská a analýzy, či zásadné návrhy vedenia ZPO. Zverejňujeme štatistické údaje o obilninách. A členovia môžu využívať túto stránku aj na zverejňovanie ponuky, či dopytu, alebo aj na vlastnú propagáciu (formou článkov, minibanerov s prelinkovaním na ich webstránku).
    • celoročne poskytujeme prehľad cien obilnín na Slovensku pre čitateľov Roľníckych novín, v dvojtýždenných intervaloch.
    • po celý rok majú členovia možnosť kontaktovať vedenie združenia akýkoľvek spôsobom (email, telefón) a vyjadriť svoje pripomienky, názory, návrhy, skúsenosti. Osobne najlepšie na Valnom zhromaždení členov, ale aj kedykoľvek, podľa dohody. Radi privítame Vašu iniciatívu a pokúsime sa čo najlepšie reagovať na Vaše požiadavky. Neváhajte nás kontaktovať!

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonný tajomník ZPO, 15.12.2020.

Celý súbor na stiahnutie: Vyhodnotenie aktivít ZPO2020 dec20

Formuje sa Komoditná rada pre obilie

Formuje sa Komoditná rada pre obilie

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako zriaďovateľ poradných orgánov na zabezpečenie plnenia nevyhnutných úloh ministerstva, už dňa 12.9.2019 zverejnilo vo Vestníku MPRV SR, ročník LI, čiastka 21, pod číslom 49 nový Štatút komoditných rád MPRV SR, ktorým sa súčasne zrušujú pôvodné komoditné rady. Vzhľadom na vznik nových komoditných rád a nové zloženie ich členov bolo Združenie pestovateľov obilnín požiadané o nomináciu zástupcu združenia.

Pôvodný termín prvého zasadnutia Komoditnej rady pre obilniny v marci 2020 bol však kvôli pandémii COVID-19 odložený. Napokon sa vymenovanie realizovalo poštovou zásielkou, namiesto osobného odovzdania. Dňa 6.10.2020 bola za členku Komoditnej rady pre obilniny Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vymenovaná Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, ktorá v tejto funkcii ZPO pracuje od júla 2009.

V komoditnej rade budú pracovať zástupcovia dotknutej štátnej správy, poľnohospodárskej aj potravinárskej samosprávy, výskumných ústavov NPPC, či ekonómovia a štatisti. Predseda komoditnej rady, ktorého si zvolia spomedzi seba jej členovia, vypracúva správu o činnosti komoditnej rady a predkladá ju generálnemu riaditeľovi sekcie poľnohospodárstva MPRV SR. Členovia sú oprávnení predkladať informácie a návrhy, vyjadrovať sa k stanoviskám a hlasovať o nich. Svoju funkciu vykonávajú bez nároku na odmenu. Komoditná rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Uznesenia sú prijaté, ak hlasuje za ne nadpolovičná väčšina prítomných členov komoditnej rady. Zápisnica sa doručuje aj kancelárii ministra.

Hlavnými činnosťami komoditnej rady sú:

  • sledovanie a hodnotenie vývoja na trhu s komoditou, vrátane monitoringu cien;
  • prerokúvanie informácií o produkcii, spracovaní a marketingu komodity;
  • prerokúvanie návrhov na uplatňovanie opatrení pre usmerňovanie vývoja na trhu s komoditou;
  • prerokúvanie návrhov a podnetov členov komoditnej rady a zabezpečenie plnenia prijatých úloh;
  • plnenie úloh, ktoré určí minister pôdohospodárstva.

Veríme, že aj táto možnosť výmeny informácií, názorov a návrhov pomôže zlepšovaniu podnikateľského prostredia pre všetkých angažovaných vo výrobe a spracovaní obilnín a kukurice! Privítame všetky dobré návrhy zo strany našich členov.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 22.10.2020.

Ponuka osív pšenice ozimnej a tritikale pre jeseň 2020

Ponuka osív pšenice ozimnej a tritikale pre jeseň 2020

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany – výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš predstavila svoju ponuku overených osív pšenice ozimnej a tritikale pre jesenný výsev roku 2020.  V nasledovnej odrodovej skladbe a generáciách:

Popis jednotlivých odrôd pšenice:

Kompletné dokumenty si môžete stiahnuť tu:

Ponukovy_list_-_osiva_psenice_ozimnej_2020_

Popis_odrod_Psenica

Podľa podkladov NPPC-VÚRV spracovala Ing. Vlada Debnárová, tajomníčka ZPO, 7.10.2020.

Pridajte sa k členom Združenia pestovateľov obilnín!

Pridajte sa k členom Združenia pestovateľov obilnín!

Vážení pestovatelia, spracovatelia, šľachtitelia, dodávatelia vstupov, obchodníci s obilím,

Situácia v slovenskom poľnohospodárstve kladie čoraz vyššie nároky na dostupnosť kvalitných informácií, odbornú pripravenosť a schopnosti samosprávnych organizácií. Ak chceme adekvátne reagovať na všetky pripravované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike a legislatívne úpravy, potrebujeme silné zväzy zástupcov agropotravinárskej obce.

Združenie pestovateľov obilnín je reprezentatívnym občianskym združením, ktoré zastupuje svojich členov v komunikácii so štátnymi, aj mimovládnymi inštitúciami. Od svojho vzniku v roku 2004 sa aktívne venuje šíreniu informácií, vzdeláva, radí a pomáha svojim členom. Zorganizovalo niekoľko odborných konferencií s témami ako medzinárodný obchod, perspektívne prístupy v rastlinnej výrobe, pôda a pozemkové právo, zelená reforma v poľnohospodárstve. Pravidelne poskytuje prehľad o cenách a vývoji na domácom i svetovom trhu s obilím na svojej internetovej stránke www.obilninari.sk. Na facebook stránke https://www.facebook.com/obilninari získava čoraz širšie publikum sledovateľov. Svoje postoje a stanoviská zverejňuje ZPO aj v známych poľnohospodárskych médiách.

Stanovisko Predstavenstva ZPO zverejnené v Roľníckych novinách 29.9.2020.

Na XVII. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín dňa 24.júna 2020 v Nitre boli prijaté úpravy v rámci členstva v ZPO. Členmi  združenia sa tak môžu stať aj „fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľskom priemysle, obchode, alebo vo výskume a šľachtení, a teda sú producentmi, spracovateľmi, obchodníkmi, alebo výskumníkmi a šľachtiteľmi s hustosiatymi obilninami, alebo kukuricou na zrno“.

Zároveň sa v článku 6, odsek 2, písmeno a) Stanov ZPO upravila výška členského príspevku. Pre prvovýrobný podnik sa členský príspevok pre daný rok naďalej bude počítať ako násobok počtu hektárov osiatych hustosiatymi obilninami a kukuricou na zrno s výškou členského poplatku na hektár, ktorú každoročne schvaľuje Valné zhromaždenie členov. Pre rok 2020 je táto suma nezmenená: 0,13 €/ha (napr. 150 ha x 0,13 = 19,50 €, pričom minimálny poplatok je 17€). Do Stanov ZPO sa doplnilo: „Pokiaľ členský subjekt nepestuje hustosiate obilniny, alebo kukuricu na zrno ako prvovýrobca, jeho členský príspevok bude paušálne 1000 € (jedentisíc euro) na rok.“ Celé znenie Stanov ZPO nájdete aj na našej stránke.

Preto si Vás dovoľujeme aj touto cestou osloviť s možnosťou stať sa členom Združenia pestovateľov obilnín. Postačí vyplniť a zaslať prihlášku: ZPO prihláška za člena platna 2020  Ak tak urobíte najneskôr do 30.11.2020, členom ZPO sa môžete stať už k 1.januáru 2021.

Pokiaľ sa rozhodnete reagovať pozitívne, môžete získať nielen dosah na prípravu slovenskej a európskej poľnohospodárskej legislatívy, komunikovať prostredníctvom zástupcov s najvyššími štátnymi orgánmi, či stať sa členom vedenia ZPO. Ale máte aj zaujímavý priestor na prezentáciu produktov a služieb Vašej spoločnosti v priamej komunikáciu s ostatnými subjektami operujúcimi v sektore obilnín a zrnovej kukurice.

Tešíme sa na spoluprácu!

Vedenie Združenia pestovateľov obilnín

Stanovisko ZPO k priebehu a výsledkom žatvy 2020

Stanovisko ZPO k priebehu a výsledkom žatvy 2020

Dňa 17.septembra 2020 zasadalo Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín, na ktorom okrem iného, vyhodnotilo priebeh a výsledky zberu hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2020:

Rok 2020, resp. jeseň 2019, bol ďalší v rade s extrémnym priebehom počasia. Charakterizovali ho suchá zima i jar, neskoré mrazy a zrážkovo bohaté leto. Napokon aj negatívne dopady pandémie koronavírusu vo svete a stým spojené cenové výkyvy obilia.

Žatva hustosiatych obilnín na Slovensku prebiehala od 27. do 37.týždňa, teda dokopy takmer tri mesiace, čo je abnormálne.  Pšenica, jačmeň, raž a tritikale vykazujú v celoslovenskom meradle nadpriemerné úrody. Rozhodujúci vplyv malo množstvo a rozloženie zrážok, ktoré bolo medzi regiónmi rôznorodé.

Celková produkcia hustosiatych obilnín na Slovensku dosiahla, podľa 2.odhadu úrod Štatistického úradu SR k 15.8.2020, úroveň 2,891 mil. ton, čo by malo byť o 9% viac ako v roku 2019. Priemerná úroda hustosiatych obilnín sa odhaduje na 5,16 t/ha, čo je o takmer 8% viac ako 5-ročný priemer (t.j. 4,89 t/ha). Pritom zberová plocha obilnín bola nižšia ako vlani 560 700 ha (2019: 572 200 ha). Odhady ŠÚ SR pre kukuricu na zrno k 15.8.2020 rátajú s osevnou plochou 196 583 ha, na ktorej by kukurica s úrodou 7,59 t/ha mala dať produkciu 1,491 mil. ton.

Napriek nepriaznivým podmienkam v úvode sezóny t.r. bola napokon nielen produkcia, ale aj kvalita obilnín na vysokej úrovni. Pozitívne prekvapili aj porasty sladovníckeho jačmeňa. O to viac nás mrzí, že napriek dostatočnej ponuke sladovníckeho jačmeňa jarného, alebo aj ozimného, pretrvávajú skôr negatívne skúsenosti so sladovňami na Slovensku. Ponuka cien na mimozmluvné množstvá jačmeňa pre sladovnícke účely klesla na úroveň pod výrobnými nákladmi (100-140 €/t). Obvykle časť zazmluvneného množstva bez dohodnutej ceny pri podpise zmluvy (tzv. opcia) vykupovali sladovne za ceny o 13 až 20% nižšie oproti fixnej zmluvnej cene. V minulosti boli preto pestovatelia zvyknutí, že pri stanovení ceny na voľnom trhu vychádzali spracovatelia z vývoja na Parížskej burze Matif a vykupovali sladovnícky jačmeň za cenu najviac o 5% nižšiu oproti burzovej. Navyše výkupné parametre nastavili sladovne prísnejšie a s dodávateľmi neboli o nich ochotné rokovať. Takýto prístup bude pravdepodobne viesť k zníženiu osevu sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. ZPO zároveň apeluje na pestovateľov, aby svoju produkciu zazmluvnili najneskôr do mája.

Kvôli prepuknutiu pandémie koronavírusu sa koncom februára až do apríla 2020 spomalil odbyt už zazmluvnených množstiev obilnín pre zahraničné trhy. Problematické bolo najmä zabezpečenie transportu. Dôsledkom tejto situácie boli aj špekulácie domácich odberateľov, všeobecné skomplikovanie odbytu a zníženie cien obilnín na Slovensku. Z tohto dôvodu by ZPO privítalo určité záruky zo strany štátnej správy pri zaistení minimálnej ceny nad úrovňou výrobných nákladov.

Mnohí pestovatelia naďalej trpia rastúcimi stratami spôsobenými premnoženou poľovnou zverou, alebo inými škodcami (hraboše). Je nanajvýš potrebné, aby štát prijal opatrenia na redukciu počtov týchto zvierat a refundáciu škôd dotknutých poľnohospodárskych podnikov. Či už formou poistného fondu, alebo štátnou pomocou. V súčasnosti hrozia veľké škody aj v novozakladaných porastoch ozimín, ktoré ničia premnožené hraboše a myši. Preto je nevyhnutné čo najskôr povoliť výnimku na celoplošnú aplikáciu ochranných látok. ZPO bude v tomto smere vyvíjať aktivity a spolupracovať s ostatnými samosprávnymi organizáciami (SZO, ZPSK, SPPK).

Z dôvodu častých dažďov zaznamenali pestovatelia obilnín problémy s väčším zaburinením porastov, ktoré hlavne lokálne znehodnocovalo kvalitu zberaného zrna. Taktiež sa často stretávali s hubovitými ochoreniami, fuzariózami , hnilobou, apod. Preto ZPO bude poskytovať svojim členom čo najviac informácií a podpory pre prevenciu týchto chorôb a zaburinenia.

Aktuálne trhové ceny hlavných obilnín reagujú na výsledné kvalitatívne parametre, ako aj na celkovú ponuku na trhu, a pohybujú sa približne na úrovni roku 2019. Aktuálne sa k 38.týždňu roka 2020 pohybuje cena kvalitnej pšenice medzi 145 a 160 €/t, cena jačmeňa sladovníckeho okolo 170 až 190 €/t a na mimozmluvné množstvá 110-140 €/t. Kŕmne obilie sa predáva za cenu cca 120 – 140 €/t. Cena kukurice na zrno je dnes asi 125 – 140 €/t. Obchodovanie s hustosiatymi obilninami na Slovensku stagnuje, čo má nepriaznivý vplyv na dostatok obežného kapitálu poľnohospodárskych podnikov pre nákup potrebných vstupných materiálov pre zakladanie úrody nasledujúceho roka.

Napriek tomu, pestovatelia, skladovatelia a spracovatelia obilnín na Slovensku sú pripravení pokračovať v produkcii základných surovín, ktoré zabezpečujú, ako jedna z mála komodít, potravinovú sebestačnosť na 162%. Očakávajú však, že štátna správa ako aj významné samosprávne organizácie spoja sily pre zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku a zadefinujú víziu pre pozitívne smerovanie agrorezortu v ďalšom desaťročí.

24.9.2020.

Celý text: ZPO stanovisko k žatve 2020 final 24sept20

Očakávame informácie a komunikáciu

Očakávame informácie a komunikáciu

Dňa 17.septembra 2020 zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO v Turej Lúke a o.i. prijalo nasledujúce

Stanovisko Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín

k aktuálnej situácii v poľnohospodárstve na Slovensku

Pozorne sledujeme vývoj v agrorezorte za ostatné obdobie, pretože sa nás bytostne dotýka a ovplyvňuje naše podnikanie, v ktorom zamestnávame ľudí a na našu výrobu nadväzujú ďalšie odvetvia hospodárstva. Nemôžeme už dlhšie mlčať, pretože sa obávame veľmi negatívnych dopadov súčasnej stagnácie, neistoty, chýbajúcej koncepcie rozvoja, ako aj strategickej vízie pre budúcnosť agropotravinárstva na Slovensku. V tomto smere podporujeme stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

  • Očakávame, že štát zabezpečí dostatok odborných pracovných síl na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Pôdohospodárskej platobnej agentúre pre riadny chod exekutívy a urýchlenie prípravy na budúce programovacie obdobie.
  • Očakávame od ministra pôdohospodárstva predstavenie zásadných opatrení pre štátnu pomoc, pre podporu výroby na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a pre primeraný rozvoj vidieka.
  • Očakávame otvorenú a racionálnu komunikáciu zo strany štátnych orgánov a načúvanie potrebám poľnohospodárskej praxe.
  • Očakávame, že sa minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako člen slovenskej vlády, postaví na stranu všetkých poctivých aktívnych podnikateľov na pôde, ktorí si zaslúžia lepší spoločenský status, pretože produkujú, zamestnávajú, odvádzajú dane a odvody a poskytujú celej spoločnosti aj mimoprodukčné služby.

Zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie, ako aj nový prístup Európskej Komisie k jednotlivým odvetviam hospodárstva, s cieľom vytvoriť z Európy uhlíkovo neutrálny kontinent do roku 2050, ovplyvnia v najbližších rokoch aj výrobu obilnín na Slovensku. Podnikania pestovateľov sa  dotýkajú všetky pripravované opatrenia – najmä znižovanie podielu chemických pesticídov, umelých hnojív, ekologizácie výroby, alebo zavádzania krajinotvorných prvkov. Žiaľ, doteraz nemáme informácie o ucelenej konkrétnej predstave Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o tom, ako chce tieto ciele aplikovať do praxe, v akom časovom horizonte, akým spôsobom bude kontrolovať ich dodržiavanie atď.

Napríklad uplatňovanie stropovania v ďalšom období je nateraz v legislatívnych návrhoch EÚ uvádzané ako dobrovoľné, čo vítajú viaceré členské štáty. Nerozumieme dôvodom ministra pôdohospodárstva o zavádzaní povinného stropovania priamych platieb na Slovensku.

Alebo v rámci zákazu používania určitých aktívnych látok v pesticídoch, ako sú neonikotínoidy, niektoré členské štáty (Francúzsko, Veľká Británia) dokážu získať pre svojich farmárov výnimky na povolenie ich používania vo výrobe. Zo strany nášho ministerstva nevidíme žiadnu snahu pomôcť domácim poľnohospodárom ani v tomto smere.

Vnímame informácie z Európskej Komisie, ktorá schvaľuje rôzne formy notifikovanej štátnej pomoci pre podniky postihnuté koronakrízou v rôznych členských krajinách. Napríklad Česká republika môže rozdeliť malým a stredným podnikom prvovýroby 36,3 mil. euro. Maďarsko 155 mil. euro, Poľsko 7,8 mld. euro, pričom na jeden podnik v poľnohospodárskej prvovýrobe môže byť poskytnutá podpora 100 000 euro. Rumunsko môže použiť 3,3 mld. euro aj pre ošípané a hydinu. Litva 30,5 mil. euro na podporu chovateľov HD a spracovateľov mlieka, Írsko 50 mil. euro na podporu sektoru hovädzieho mäsa, Cyprus 0,5 mil. euro na bravčovinu, Bulharsko 29 mil. euro pre chovateľov oviec, kôz, kráv a pre pestovateľov zemiakov, Grécko 51 mil. euro pre živočíšnu výrobu, atď. Dňa 17.júna 2020 schválila EK aj slovenskú schému štátnej pomoci 200 mil. euro pre všetky podniky, ktorých činnosť bola počas koronakrízy obmedzená, vo forme priamych grantov. Dodnes nemáme informácie, ako túto pomoc môžu využiť slovenskí podnikatelia v poľnohospodárstve? Taktiež nevieme, či sa rezort pôdohospodárstva usiluje získať nejaké prostriedky z európskeho fondu obnovy pre podnikateľov z agropotravinárstva.

Chýbajú nám informácie o tom, akým spôsobom sa bude realizovať Spoločná poľnohospodárska politika v rámci prechodného dvojročného obdobia. Blíži sa koniec roka 2020, ktorý mal uzavrieť aktuálne programové obdobie 2013-2020, no z objektívnych dôvodov nie sú zatiaľ ujasnené ani nové pravidlá a podmienky pre podporu agropotravinárstva a rozvoj vidieka. Európska legislatíva je už však známa, a tak má exekutíva na čom stavať. Chýba nám jasná a vecná komunikácia z nášho rezortu.

Preto dôrazne žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby čo najskôr predložilo zástupcom poľnohospodárskej praxe informácie:

  • koncepciu podpory agropotravinárstva v rámci prechodného obdobia
  • návrh národného strategického plánu SPP na roky 2021-2027
  • návrh na formy štátnej pomoci pre nasledujúce obdobie
  • návrh rozpočtu v rámci štátneho rozpočtu 2021, ako aj pre ďalšie roky
  • dlhodobú víziu rozvoja agropotravinárskeho sektoru na Slovensku.

Združenie pestovateľov obilnín je pripravené k týmto témam poskytnúť potrebné informácie a je ochotné diskutovať a zúčastňovať sa na procese ich tvorby.

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín:

Ing. Peter Marko (ACHP Levice, a.s.), predseda predstavenstva

Ing. Igor Jakubička (PD Devio Nové Sady), podpredseda predstavenstva

Ing. Milan Krajanec (AT Tatry, spol. s r.o. Spišská Belá), člen predstavenstva

Ing. Ján Belák (PD Čachtice), člen predstavenstva

MgA. Vladimír Volečko (RD Turá Lúka), člen predstavenstva

Združenie pestovateľov obilnín je občianske združenie zastupujúce pestovateľov a spracovateľov hustosiatych obilnín a kukurice na Slovensku a pôsobí už od roku 2004. Združuje podnikateľov, ktorí vyrábajú alebo spracúvajú hlavné plodiny na ornej pôde, ktoré tvoria základ ľudskej výživy i krmív pre hospodárske zvieratá. Ide teda o trhové plodiny, ktoré často tvoria základný obežný kapitál  podnikov a predstavujú pre nich nevyhnutnú súčasť osevných postupov. Obilniny zaberajú každý rok približne 57% ornej pôdy na Slovensku, ktoré je u týchto komodít sebestačné na 162%.

V Turej Lúke, 17.9.2020.

PS: stanovisko bolo zaslané pre informáciu: Predsedovi vlády SR, Ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Predstavenstvu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

a bolo publikované v Roľníckych novinách 30.9.2020. 

Celý text stanoviska: ZPO Stanovisko k situácii v polnohospodarstve 28sept20

Čo bráni tomu, aby malo Slovensko dostatok sladovníckeho jačmeňa?

Čo bráni tomu, aby malo Slovensko dostatok sladovníckeho jačmeňa?

Ponúkame Vám príspevok výkonnej tajomníčky Združenia pestovateľov obilnín k aktuálnej téme jačmeňa, jeho dostatku a cien na Slovensku, ktorý bol publikovaný v Roľníckych novinách č.33/2020 z 12.augusta 2020:

Spracovatelia jačmenného sladu sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, a napriek tomu sa ho na Slovensku pestuje čoraz menej. Zato rastú výmery jačmeňa ozimného. Za ostatné desaťročie narástla pestovateľská plocha jačmeňa ozimného u nás viac ako trojnásobne (2010: 15 141 ha, 2020: 50 654 ha). Prečo je to tak?

Dopestovať sladovnícky jačmeň jarný tak, aby splnil požadované kvalitatívne parametre nie je ľahké a nepraje mu ani zmena klímy. Sladovnícky jačmeň však neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Je náročnejší na pôdno-klimatické podmienky, ako iné obilniny, aj na kvalitnú predsejbovú prípravu, predplodinu a správny termín sejby. Vyžaduje dostatok vlahy a dlhší svetelný deň. Kvôli plytkému koreňovému systému a kratšiemu obdobiu potrebuje v správnom čase dodať dostatok výživy. Treba ho sledovať takmer denne pre včasné ošetrenie proti škodcom a chorobám. Škodí mu sucho aj príliš vysoké teploty nad 30 ºC. Taktiež nesprávny čas a technológia zberu a skladovania mu môžu ublížiť. A na to všetko má najväčší vplyv počasie. Každý skúsený a šikovný pestovateľ sladovníckeho jačmeňa tak „maturuje“ každý rok a ak sa mu podarí dodať sladovníkom dohodnuté množstvo v požadovanej kvalite, môže si gratulovať.

Ale nielen náročnosť produkcie sladovníckeho jačmeňa jarného je dôvodom znižujúcich sa výmer u nás. Aj keď udržať kvalitu pôdy pri súčasnej štruktúre poľnohospodárskej výroby je čoraz ťažšie. Dôvod je prozaický – peniaze. Každý poľnohospodár si na začiatku plánovania budúcoročnej produkcie musí spočítať, čo sa podniku oplatí pestovať. Ohľadom jačmeňa má v podstate dve možnosti – ak zaseje na jar sladovnícky jačmeň, musí rátať s adekvátnymi nákladmi, aby dosiahol požadovanú kvalitu a množstvo, ktoré predá za zmluvnú cenu napr. okolo 180 euro na tonu. Pri úrode 4,77 tony z hektára (t.j. priemerná úroda jarného jačmeňa sladovníckeho za ostatných 5 rokov podľa Štatistického úradu SR), môže inkasovať – ak ho nepostihnú zrážky z ceny za zníženú kvalitu – asi 859 euro z hektára.

Ak zaseje na jeseň ozimný jačmeň, hoci i sladovníckej odrody, môže očakávať úrodu priemerne 5,15 t/ha. A aj keď ho nepredá na sladovnícke účely, tak pri cene kŕmneho obilia, ktorá sa vlani na Slovensku držala okolo 140 euro na tonu, môže očakávať príjem okolo 721 euro z hektára. Bez väčších stresov a s nižšími nákladmi. Preto čoraz viac podnikov siaha po tejto ozimine, ktorá dokáže ponúknuť zaujímavú ekonomiku a navyše po zbere poskytuje dostatočný čas a priestor na ďalšie letné práce na poli. No existujú aj iné alternatívy pre atraktívne oziminy, napr. pšenica tvrdá (Triticum durum).

Jediný problém kŕmneho obilia na Slovensku je jeho odbyt. Na veľké množstvo ozimného jačmeňa poľnohospodári neuzatvárajú zmluvy vopred, čo ich neskôr dobehne pri predaji a spôsobuje problémy. No je to na zodpovednosti a šikovnosti každého agromanažéra. Problém je, že stavy hospodárskych zvierat, najmä monogastrov, sú u nás na žalostne nízkej úrovni. Kŕmne zmesi s obilím tak nie je pre koho vyrábať. Rokmi sme si na Slovensku vytvorili trestuhodnú nerovnováhu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Jedna bez druhej môže len ťažko prosperovať. A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. A to by mala byť jedna z kľúčových priorít agrorezortu! Predovšetkým preto, že jačmenný slad je naším najúspešnejším vývozným artiklom, ktorý pomáha zlepšovať katastrofálne saldo zahraničného agroobchodu. Ale tiež preto, že je potrebné uspokojiť domáci dopyt po kvalitnom bravčovom a hydinovom mäse, či vajciach. Ich výkupné ceny na Slovensku však momentálne smerujú skôr k opačnému trendu a ďalšiemu znižovaniu stavov týchto zvierat na Slovensku. Ak by sme však dokázali zaistiť pestovateľovi odbyt jačmeňa akejkoľvek kvality, za patričnú cenu, nebude sa obávať zvýšiť výmery ani sladovníckeho jačmeňa. A o to ide.


A čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi. Spracovatelia sladu spravidla v septembri zverejňujú indikatívne ceny a vo februári nasledujúceho roka zmluvné ceny pre výkup jačmeňa. V každoročných zmluvách upresňujú preferované odrody a stanovujú podiely, obsah dusíkatých látok, klíčivosť, prípadne aj ďalšie kvalitatívne parametre. Pre výrobu sladu uzatvárajú spracovatelia na Slovensku na jar zmluvy asi na polovicu produkcie jačmeňa fixnými cenami. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v roku 2020 by mali vykúpiť sladovne na Slovensku takmer 260 tisíc ton jačmeňa jarného a vyše 82 tisíc ton jačmeňa ozimného, pravdaže sladovníckej kvality. Ceny, ktoré v tomto roku podpisovali v zmluvách obe strany sa pohybujú okolo 180-195 euro na tonu. Obvykle tú druhú – teda nezazmluvnenú polovicu produkcie jačmeňa so sladovníckymi parametrami, vykupujú sladovne za o niečo nižšiu cenu, zvyčajne okolo 170 euro na tonu. Pokiaľ však pestovatelia začnú dostávať signály o rapídne klesajúcej cene výkupu jačmeňa, ľahko môže dôjsť k ešte výraznejšiemu a rýchlejšiemu prepadu jeho pestovateľských výmer v ďalších rokoch. Bolo by dobré uvedomiť si, že v rámci podnikania sme na jednej lodi a tá, ak nemá stroskotať, si vyžaduje vzájomnú dôveru a dlhodobo stabilnú spoluprácu.

Navyše, kým nie je ukončená žatva, bolo by dobré vyhnúť sa vyjadreniam o nedostatku sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Aj napriek nepriaznivým výkyvom počasia od začiatku tohto roka, sa napokon úroda jačmeňa jarného ukazuje vcelku priaznivá, aj z pohľadu kvality. Podľa odhadov štatistiky by v tomto roku mohli slovenskí pestovatelia ponúknuť asi 348 267 ton jačmeňa jarného, z toho možno okolo 200 000 ton v sladovníckej kvalite. Ak prirátame cca 70 000 ton jačmeňa ozimného sladovníckeho, dalo by sa povedať, že domáca produkcia by pokryla väčšinu tohtoročnej potreby sladovní na Slovensku. Zvyšok by mohli doplniť dovozom z iných krajín, napríklad aj podľa marketingových požiadaviek lokálnych výrobcov piva. Priestor na obchod tu teda je. A aktuálne výrazné znižovanie ceny sladovníckeho jačmeňa od slovenských výrobcov preto nedáva logicky zmysel.

Isteže, neočakávaná situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu vo svete, zasiahla mnohé sektory ekonomiky. Určite znížila aj spotrebu piva a ďalších výrobkov z jačmenného sladu, pretože hotely, reštaurácie a kaviarne (t.j. segment „HoReCa“) museli kvôli preventívnym opatreniam zatvoriť svoje prevádzky. Aj to je podnikateľské riziko. Podobne nesú riziko pestovatelia, a to je každoročný boj s počasím. Znížená spotreba piva a nahromadenie zásob sladu sa samozrejme musia nejako odraziť v obchodnej politike spracovateľských spoločností. Bolo by však nešťastným rozhodnutím sanovať straty na úkor dodávateľov základných surovín pre vlastnú výrobu.

Aj preto na nedávnom stretnutí (24.7.2020) zástupcov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) so zástupcami Združenia pestovateľov obilnín (ZPO) v Bratislave vyjadril podpredseda ZPO, Ing. Igor Jakubička, želanie, aby sladovne na Slovensku vykúpili najskôr všetok sladovnícky jačmeň zo Slovenska za čo najférovejšie ceny. Bol by to vynikajúci signál a motivácia pre domácich poľnohospodárov na ďalšie produkčné roky.

Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, august 2020.

Fotografie: autorka

Poznámka: zápis z pracovného stretnutia zástupcov ZPO a SZVPaS nájdete na našej stránke v časti Zápisy zasadaní.

Zadržme vodu v krajine!

Zadržme vodu v krajine!

Čoraz extrémnejšie rozdelenie zrážok a mimoriadne javy v počasí sú jedným z prejavov globálnej zmeny klímy. Povodne alebo dlhodobé sucho sa stávajú súčasťou nášho života. Voda je jedným zo základných zdrojov poľnohospodárskej výroby. Musíme sa preto zmenám prispôsobiť a zmierňovať ich negatívne dopady, ale tiež využívať všetky strategicky významné prírodné zdroje oveľa efektívnejšie. Vodozádržné opatrenia sú témou dňa.

Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2018 zverejnilo „Stratégiu adaptácie na zmeny klímy v Slovenskej republike“, ktorá o.i. očakáva pozitívne aj negatívne dopady zmeny klímy na slovenské poľnohospodárstvo. Medzi pozitívne radí posun produkčných pestovateľských oblastí severnejšie, možnosť pestovať aj teplomilnejšie rastliny, predĺženie vegetačného obdobia, apod. Negatívnymi javmi sú nárast škodcov, sucho, zmeny v štruktúre zrážok a spôsobe prezimovania rastlín, nárast veternej erózie, zmeny v pôdnej diverzite, atď.

Okrem iného stratégia tiež predpokladá nárast potreby závlahovej vody. Preto bude potrebné zintenzívniť pôdoochranné a agrotechnické opatrenia, zmeniť štruktúru plodín a systematicky obnovovať, či budovať nové závlahové systémy. Okrem toho je potrebné čo najskôr prijať opatrenia na zadržanie vody v lesných porastoch, ale tiež v nelesnej drevinovej vegetácii na trvalých trávnych porastoch. Tie majú, okrem vplyvu na mikroklímu, význam aj pre pasúce sa hospodárske zvieratá.

Slovensko má už dnes v platnosti mnoho právnych predpisov na ochranu vody, prírody a krajiny, vodných zdrojov, či mokradí. Naša krajina je unikátna aj početnými zdrojmi minerálnych a liečivých prameňov, či zásobou čistej pitnej vody v oblasti Žitného ostrova. Zdá sa však, akoby sme si to nevážili dostatočne a z roka na rok strácame z krajiny túto životodarnú tekutinu a zem vysychá. No týka sa to aj väčšiny krajín Európskej únie, prvý príklad – Českú republiku, máme na dohľad. A tak v rámci budúceho programového obdobia 2021-27 navrhuje Európska Komisia podporiť viacero nástrojov na udržanie vody v krajine a na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy.

Nielen v legislatívnych návrhoch z júna 2018 k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ale aj v tzv. „Zelenej dohode EÚ“ a na ňu nadväzujúcich strategických dokumentov „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, ktoré v ostatnom polroku predstavila komisárka Ursula von den Leyenová, sa nachádza viacero zásadných návrhov smerom k ekologickejšej poľnohospodárskej výrobe a celkovo prírode bližšiemu životu na vidieku (informovali sme Vás aj v našom článku Zelená budúcnosť Európy.) Všetky tieto návrhy by sa mali odraziť aj v našom národnom strategickom pláne SPP pre roky 2021-27. Základom pre jeho tvorbu predstavuje o.i. aj analytická štúdia Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR – tzv. Intervenčná stratégia (dokument na stiahnutie: Intervencna_strategia SR jul20 ).

V ostatnom návrhu Intervenčnej stratégie (júl 2020), po zapracovaní pripomienok agro-potravinárskej samosprávy a po diskusii so zástupcami jednotlivých sektorov, je predstavených deväť špecifických cieľov. Z toho dva sa priamo venujú adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu jej dopadov (šp.cieľ D) ako aj podpore udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch (šp. cieľ E).

  • V rámci prvého špecifického cieľa D by sa mali režimy v záujme klímy a životného prostredia podporiť sumou 135 mil. eur (I. pilier) a 200 mil. eur by mali pomôcť pri investíciách v rámci rozvoja vidieka (II. pilier).
  • Pre druhý špecifický cieľ E je určených ešte viac prostriedkov – v I. pilieri 95 mil. eur a v rámci II. piliera by sa malo na rôzne intervencie prefinancovať celkom až 549 mil. eur. Najmä pre záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia (334 mil. €), investície (210 mil. €) a pre výmenu poznatkov a informácií (5 mil. €).

Čo sa teda má podporiť konkrétne?

špecifickom cieli D je v I. pilieri určených 135 mil. euro na plošnú platbu v rámci režimov v záujme klímy a životného prostredia (Ekoschéma 1). Cieľom je zvýšiť organický uhlík v poľnohospodárskej pôde a zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Podporené budú napr. pôdo-ochranné technológie prípravy pôdy pred sejbou, zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy zapracovaním organickej hmoty (klasické hnojenie MH a zelené hnojenie), pestovanie medziplodín pre zamedzenie vodnej a veternej erózie, a ďalšie zúrodňovacie opatrenia. Z organizačných opatrení budú preferované intenzívne technológie, rýchla obmena pestovaných odrôd, zmena druhovej skladby, striedanie plodín v osevných postupoch, prispôsobenie agrotechnických termínov, pestovanie viacročných plodín a ďatelinovín na ornej pôde a údržba trvalých trávnych porastov.

V II. pilieri je strategickým cieľom vytváranie optimálnych podmienok hospodárenia s vodou. Slovensko podporí budovanie vodozádržných zariadení na poľnohospodárskej pôde a tvorbu nových lokálnych malých zdrojov vody pre potreby závlah. Taktiež bude investovať do efektívnych zavlažovacích systémov, hlavne pre špeciálnu rastlinnú výrobu (110 mil. eur), pretože sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši plocha na zavlažovanie na 160 tis. ha (zo súčasných 60 tis. ha). Okrem toho sa musí zainvestovať do vodozádržných opatrení a malých ekologických zariadení v lesoch (30 mil. euro). Pre zadržanie vody v krajine bude treba budovať prvky zelenej infraštruktúry a taktiež zlepšiť zdravotný stav lesov a vitalitu lesných spoločenstiev, aby les dokázal akumulovať vodu v lesnej krajine.

špecifickom cieli E je pre oddelené priame platby v I. pilieri alokovaných 95 mil. eur. Keďže vodná erózia je najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy, podpora by mala motivovať k budovaniu zelenej infraštruktúry. V rámci projektovej podpory v II. pilieri budú podporené čiastkou 334 mil. eur hlavne intervencie pre zvýšenie podielu poľnohospodárskej produkcie šetrnej k životnému prostrediu (integrovaná a ekologická produkcia), ochranu podzemných vôd v CHVO Žitný ostrov (24 mil. €) a protierózne agrotechnické a biologické opatrenia (70 mil. €).

Slovensko okrem toho bude sumou 210 mil. eur podporovať projekty pozemkových úprav a budovanie spoločných zariadení v SR. Kvôli fragmentácii vlastníctva pôdy sa ťažšie realizujú ekostabilizačné opatrenia, ako sú biocentrá (remízky), biokoridory a interakčné prvky v krajine a ostatnej ekostabilizačnej zelene v území (solitéry, aleje, skupinová zeleň), ktoré zároveň zabezpečujú protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Ostatných 5 mil. eur z tohto balíka bude venovaných výmene poznatkov a informácií.

Je zrejmé, že pre efektívne využitie navrhovaných alokácií finančných prostriedkov, ktoré by mali spájať európske zdroje s národnými (v II. pilieri), bude potrebné rozpracovať národný strategický plán SPP na ďalšie obdobie čo najdetailnejšie. Cieľom by malo byť zachovanie produkčnej schopnosti pôdy, udržať čo najviac vlahy a jej zdrojov v krajine a súčasne vyhovieť požiadavkám na ochranu životného prostredia so začlenením krajinotvorných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Slovenskú republiku čaká ešte veľa práce…

V máji tohto roku sa aj prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila, že je potrebné investovať do vodozádržných opatrení. Spoločnosť by sa mala do opatrení zapojiť komplexne, a teda nielen na vidieku, ale aj v mestách. Aj preto MŽP SR vyhlásilo už niekoľko výziev v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, zameraných na tieto opatrenia. Milióny eur poskytne štát  na „zelené“ projekty v urbanizovanej krajine, ktorých cieľom je zadržať a využiť čo najviac zrážkovej vody a nahradiť nepriepustné povrchy vsakovacími a retenčnými systémami.

 

Len pre pripomenutie: v rámci I. piliera (priamych platieb) budú naďalej platiť požiadavky krížového plnenia a  zazeleňovania (tzv. greening), ktoré budú súčasťou nových, rozšírených „kondicionalít“ (povinných podmienok). Navyše sa však budú môcť poľnohospodári dobrovoľne zapojiť do využívania podpôr I. piliera pre vybrané „ekoschémy“. V II. pilieri (PRV) budú na dobrovoľnej báze uplatniteľné agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“). Pre všetky tieto opatrenia by sa malo vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov. Písali sme o nich v 3.časti nášho informačného seriálu – Zelená architektúra budúcej SPP

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 4.8.2020.

Fotografie: autorka.

Celý článok na stiahnutie: ZADANIE 2 vodozadrzne opatrenia final 4aug20