Zadržme vodu v krajine!

Zadržme vodu v krajine!

Čoraz extrémnejšie rozdelenie zrážok a mimoriadne javy v počasí sú jedným z prejavov globálnej zmeny klímy. Povodne alebo dlhodobé sucho sa stávajú súčasťou nášho života. Voda je jedným zo základných zdrojov poľnohospodárskej výroby. Musíme sa preto zmenám prispôsobiť a zmierňovať ich negatívne dopady, ale tiež využívať všetky strategicky významné prírodné zdroje oveľa efektívnejšie. Vodozádržné opatrenia sú témou dňa.

Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2018 zverejnilo „Stratégiu adaptácie na zmeny klímy v Slovenskej republike“, ktorá o.i. očakáva pozitívne aj negatívne dopady zmeny klímy na slovenské poľnohospodárstvo. Medzi pozitívne radí posun produkčných pestovateľských oblastí severnejšie, možnosť pestovať aj teplomilnejšie rastliny, predĺženie vegetačného obdobia, apod. Negatívnymi javmi sú nárast škodcov, sucho, zmeny v štruktúre zrážok a spôsobe prezimovania rastlín, nárast veternej erózie, zmeny v pôdnej diverzite, atď.

Okrem iného stratégia tiež predpokladá nárast potreby závlahovej vody. Preto bude potrebné zintenzívniť pôdoochranné a agrotechnické opatrenia, zmeniť štruktúru plodín a systematicky obnovovať, či budovať nové závlahové systémy. Okrem toho je potrebné čo najskôr prijať opatrenia na zadržanie vody v lesných porastoch, ale tiež v nelesnej drevinovej vegetácii na trvalých trávnych porastoch. Tie majú, okrem vplyvu na mikroklímu, význam aj pre pasúce sa hospodárske zvieratá.

Slovensko má už dnes v platnosti mnoho právnych predpisov na ochranu vody, prírody a krajiny, vodných zdrojov, či mokradí. Naša krajina je unikátna aj početnými zdrojmi minerálnych a liečivých prameňov, či zásobou čistej pitnej vody v oblasti Žitného ostrova. Zdá sa však, akoby sme si to nevážili dostatočne a z roka na rok strácame z krajiny túto životodarnú tekutinu a zem vysychá. No týka sa to aj väčšiny krajín Európskej únie, prvý príklad – Českú republiku, máme na dohľad. A tak v rámci budúceho programového obdobia 2021-27 navrhuje Európska Komisia podporiť viacero nástrojov na udržanie vody v krajine a na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy.

Nielen v legislatívnych návrhoch z júna 2018 k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ale aj v tzv. „Zelenej dohode EÚ“ a na ňu nadväzujúcich strategických dokumentov „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, ktoré v ostatnom polroku predstavila komisárka Ursula von den Leyenová, sa nachádza viacero zásadných návrhov smerom k ekologickejšej poľnohospodárskej výrobe a celkovo prírode bližšiemu životu na vidieku (informovali sme Vás aj v našom článku Zelená budúcnosť Európy.) Všetky tieto návrhy by sa mali odraziť aj v našom národnom strategickom pláne SPP pre roky 2021-27. Základom pre jeho tvorbu predstavuje o.i. aj analytická štúdia Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR – tzv. Intervenčná stratégia (dokument na stiahnutie: Intervencna_strategia SR jul20 ).

V ostatnom návrhu Intervenčnej stratégie (júl 2020), po zapracovaní pripomienok agro-potravinárskej samosprávy a po diskusii so zástupcami jednotlivých sektorov, je predstavených deväť špecifických cieľov. Z toho dva sa priamo venujú adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu jej dopadov (šp.cieľ D) ako aj podpore udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch (šp. cieľ E).

  • V rámci prvého špecifického cieľa D by sa mali režimy v záujme klímy a životného prostredia podporiť sumou 135 mil. eur (I. pilier) a 200 mil. eur by mali pomôcť pri investíciách v rámci rozvoja vidieka (II. pilier).
  • Pre druhý špecifický cieľ E je určených ešte viac prostriedkov – v I. pilieri 95 mil. eur a v rámci II. piliera by sa malo na rôzne intervencie prefinancovať celkom až 549 mil. eur. Najmä pre záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia (334 mil. €), investície (210 mil. €) a pre výmenu poznatkov a informácií (5 mil. €).

Čo sa teda má podporiť konkrétne?

špecifickom cieli D je v I. pilieri určených 135 mil. euro na plošnú platbu v rámci režimov v záujme klímy a životného prostredia (Ekoschéma 1). Cieľom je zvýšiť organický uhlík v poľnohospodárskej pôde a zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Podporené budú napr. pôdo-ochranné technológie prípravy pôdy pred sejbou, zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy zapracovaním organickej hmoty (klasické hnojenie MH a zelené hnojenie), pestovanie medziplodín pre zamedzenie vodnej a veternej erózie, a ďalšie zúrodňovacie opatrenia. Z organizačných opatrení budú preferované intenzívne technológie, rýchla obmena pestovaných odrôd, zmena druhovej skladby, striedanie plodín v osevných postupoch, prispôsobenie agrotechnických termínov, pestovanie viacročných plodín a ďatelinovín na ornej pôde a údržba trvalých trávnych porastov.

V II. pilieri je strategickým cieľom vytváranie optimálnych podmienok hospodárenia s vodou. Slovensko podporí budovanie vodozádržných zariadení na poľnohospodárskej pôde a tvorbu nových lokálnych malých zdrojov vody pre potreby závlah. Taktiež bude investovať do efektívnych zavlažovacích systémov, hlavne pre špeciálnu rastlinnú výrobu (110 mil. eur), pretože sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši plocha na zavlažovanie na 160 tis. ha (zo súčasných 60 tis. ha). Okrem toho sa musí zainvestovať do vodozádržných opatrení a malých ekologických zariadení v lesoch (30 mil. euro). Pre zadržanie vody v krajine bude treba budovať prvky zelenej infraštruktúry a taktiež zlepšiť zdravotný stav lesov a vitalitu lesných spoločenstiev, aby les dokázal akumulovať vodu v lesnej krajine.

špecifickom cieli E je pre oddelené priame platby v I. pilieri alokovaných 95 mil. eur. Keďže vodná erózia je najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy, podpora by mala motivovať k budovaniu zelenej infraštruktúry. V rámci projektovej podpory v II. pilieri budú podporené čiastkou 334 mil. eur hlavne intervencie pre zvýšenie podielu poľnohospodárskej produkcie šetrnej k životnému prostrediu (integrovaná a ekologická produkcia), ochranu podzemných vôd v CHVO Žitný ostrov (24 mil. €) a protierózne agrotechnické a biologické opatrenia (70 mil. €).

Slovensko okrem toho bude sumou 210 mil. eur podporovať projekty pozemkových úprav a budovanie spoločných zariadení v SR. Kvôli fragmentácii vlastníctva pôdy sa ťažšie realizujú ekostabilizačné opatrenia, ako sú biocentrá (remízky), biokoridory a interakčné prvky v krajine a ostatnej ekostabilizačnej zelene v území (solitéry, aleje, skupinová zeleň), ktoré zároveň zabezpečujú protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Ostatných 5 mil. eur z tohto balíka bude venovaných výmene poznatkov a informácií.

Je zrejmé, že pre efektívne využitie navrhovaných alokácií finančných prostriedkov, ktoré by mali spájať európske zdroje s národnými (v II. pilieri), bude potrebné rozpracovať národný strategický plán SPP na ďalšie obdobie čo najdetailnejšie. Cieľom by malo byť zachovanie produkčnej schopnosti pôdy, udržať čo najviac vlahy a jej zdrojov v krajine a súčasne vyhovieť požiadavkám na ochranu životného prostredia so začlenením krajinotvorných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Slovenskú republiku čaká ešte veľa práce…

V máji tohto roku sa aj prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila, že je potrebné investovať do vodozádržných opatrení. Spoločnosť by sa mala do opatrení zapojiť komplexne, a teda nielen na vidieku, ale aj v mestách. Aj preto MŽP SR vyhlásilo už niekoľko výziev v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, zameraných na tieto opatrenia. Milióny eur poskytne štát  na „zelené“ projekty v urbanizovanej krajine, ktorých cieľom je zadržať a využiť čo najviac zrážkovej vody a nahradiť nepriepustné povrchy vsakovacími a retenčnými systémami.

 

Len pre pripomenutie: v rámci I. piliera (priamych platieb) budú naďalej platiť požiadavky krížového plnenia a  zazeleňovania (tzv. greening), ktoré budú súčasťou nových, rozšírených „kondicionalít“ (povinných podmienok). Navyše sa však budú môcť poľnohospodári dobrovoľne zapojiť do využívania podpôr I. piliera pre vybrané „ekoschémy“. V II. pilieri (PRV) budú na dobrovoľnej báze uplatniteľné agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“). Pre všetky tieto opatrenia by sa malo vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov. Písali sme o nich v 3.časti nášho informačného seriálu – Zelená architektúra budúcej SPP

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 4.8.2020.

Fotografie: autorka.

Celý článok na stiahnutie: ZADANIE 2 vodozadrzne opatrenia final 4aug20

Prečo sa hráme na malých a veľkých farmárov?

Prečo sa hráme na malých a veľkých farmárov?

Poľnohospodári na Slovensku sa, ktovieprečo, delia na „malých“ a „veľkých“ a tieto dve skupiny vedú proti sebe akúsi „zákopovú vojnu“. „Malí“ sa sťažujú na „veľkých“, vraj im znemožňujú podnikať na ich pôde a komplikujú aj prístup k dotáciám. „Veľkí“ zasa nemajú pekné slovo na „malých“, ktorých ani nepovažujú za kolegov hospodárov, ale len za využívateľov systému podpôr, bez efektívnej produkcie, či očakávanej diverzifikácie. Skúsenosť však vraví, že nič nie je čiernobiele, a preto sa pokúsme nájsť vysvetlenie a napokon navrhnúť riešenie.

Odpovedajme si najskôr na otázku, akých vôbec máme na Slovensku poľnohospodárov? Početnosť všetkých skupín poľnohospodárov najlepšie dokladuje oficiálna štatistika podľa ekonomickej veľkosti. Štatistický úrad SR vykonal v roku 2016 cenzus, a tak mohol v roku 2018 poskytnúť údaje pre jednotlivé skupiny klasifikácie subjektov, v zmysle európskej metodiky. Klasifikácia vychádza z typu hospodárenia a ekonomickej veľkosti, podľa štandardnej produkcie (plocha plodín a počet hospodárskych zvierat), za ostatných 5 rokov.

Podľa nej je celkový počet fariem na Slovensku 25 658. V tomto čísle sú zahrnuté všetky právnické osoby, fyzické osoby registrované aj fyzické osoby neregistrované (t.j. domácnosti). Ak si to chcete rozložiť na drobné, pozrite si komplexný dokument ŠÚ SR: Strukturalne_zistovanie_fariem_2016_typologia_fariem

Ako vidno z údajov, najviac poľnohospodárov, spolu 22 708, je zaradených v triedach 1 až 6, ktorých ekonomická veľkosť je najviac 50 000 €. Potom sa počty znižujú. V skupinách 7 až 13, s ekonomickou veľkosťou od 50 000 do 3 mil. eur, je celkom 2 865 subjektov. Až napokon podnikov, ktorých veľkosť vyjadrená v eurách presahuje 3 milióny, je na celom Slovensku len 85. Dá sa z týchto údajov povedať, koľko je teda malých, veľkých, či stredných farmárov?

Zaujímavo vyznieva aj táto sumárna štatistika, kde sú opäť všetky formy podnikania na pôde. Podľa SO – „Standard Output“, teda štandardnej produkcie vyjadrenej v tisícoch eur, štvrtinu tvorí práve tých 85 najväčších podnikov. Tie takisto vlastnia až 37,5% všetkých dobytčích jednotiek na Slovensku (233 144 v absolútnych číslach) a obrábajú 11,2% poľnohospodárskej pôdy. Ďalších 22,8% produkcie a dokonca až takmer 22% poľnohospodárskej pôdy využívajú podniky s ekonomickou veľkosťou od 1,5 do 3 mil. eur. Dokopy s ďalšou ekonomickou triedou, tak tieto tri skupiny (č.12-14) tvoria spolu 59,8% SO (absolútne 1 155 127 tis. eur), obhospodarujú celkom 45,5% (858 405 ha) poľnohospodárskej pôdy a chovajú 65% (404 113) dobytčích jednotiek. Táto „vrstva“ najväčších poľnohospodárskych podnikov teda predstavuje gro produkcie na Slovensku. Viď tabuľka:

Zdroj: Štatistický úrad SR, Štrukturálne zisťovanie fariem, 2018.

Pozrime sa na trochu inú štatistiku: Inštitút poľnohospodárskej politiky (IPP) pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo svojej Záverečnej správe revízie výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka z júla 2019 uvádza, že na Slovensku až 94% všetkých priamych platieb skončí v rukách 20% najväčších poberateľov, t.j. cca 3 600 fariem /str.21/. Pre porovnanie, v krajinách Európskej únie poberá 20% najväčších fariem približne 82% priamych platieb. Na Slovensku je teda koncentrácia podpôr najväčšia zo všetkých štátov EÚ.

Pozastavme sa a trochu počítajme. Ak 20% poberateľov priamych platieb predstavuje 3600 fariem, podľa štatistického cenzu fariem z roku 2016 by to znamenalo, že sú to všetky podniky od 6. až po 14. triedu ekonomickej veľkosti podniku (presne 2 950 podnikov v triedach 7 až 14, plus 650 podnikov zo 6.triedy), teda s príjmom od cca 25 tis. až nad 3 mil. eur. Zjednodušene sa teda dá povedať, že 94% priamych platieb ide pre väčšinu veľkých a stredne veľkých podnikov. Zvyšných 6% priamych platieb sa rozdelí medzi 22 058 subjektov v triedach 1 až do polovice 6. triedy. Toľko počty.

Bohužiaľ, práve nenávratné finančné podpory v poľnohospodárstve predstavujú u nás najčastejší predmet závisti aj nenávisti. Paradoxne pritom vyznieva skutočnosť, že z týchto príjmov aj tak nie sme schopní vytvoriť viac pridanej hodnoty. Podľa IPP, podiel priamych platieb na zisku a pridanej hodnote predstavuje u nás až 166%. To znamená, že mnohé podniky by bez podpôr skrachovali. Prostriedky z únie sa teda nestali prostriedkom na zlepšovanie ekonomických výsledkov – zvyšovanie produktivity, zamestnávania obyvateľov na vidieku, alebo rastu príjmov z predaných finálnych produktov. Lebo to by boli tie správne ukazovatele, v ktorých by sme mohli porovnávať svoju úspešnosť a efektivitu podnikania. Podpory v podstate iba znižovali stratu príjmov mnohých podnikov, ktoré sa tak umelo držali „nad vodou“, hoci len s pár zamestnancami a minimálnymi potrebami pre udržanie často iba základnej rastlinnej výroby. Ak sa na to pozrieme pohľadom nezávislého ekonóma, ide o deformáciu trhu a nešťastný vývoj agrorezortu na Slovensku. Príčin by sme našli určite viac…

Niet sa preto čomu čudovať, keď Európska Komisia v návrhoch na nasledujúce programovacie obdobie mieni zásadnými spôsobmi zasiahnuť do doterajšieho systému prerozdeľovania financií pre európske poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Medzi jej priority patrí práve väčšia podpora pre malých a mladých poľnohospodárov. Problém s vysokou koncentráciou priamych platieb (ktorý sa samozrejme netýka iba Slovenska alebo Českej republiky), chce únia vyriešiť stropovaním a redistribúciou prostriedkov o.i. aj pre malých a mladých farmárov. Aj keď ani Európska únia dodnes nedefinovala, čo presne myslí pod pojmami „malý“, či „veľký“ farmár. No navrhovanými opatreniami ich akoby „definuje“ práve podľa výšky prijímaných priamych podpôr. Je to správne?

Stropovanie, teda obmedzenie výšky priamej platby na jeden podnik v jednom roku, opäť rozdeľuje slovenskú poľnohospodársku obec. „Malí“ ho vítajú, „veľkí“ pred ním varujú. Pravdepodobne však bude stropovanie v únii zavedené povinne a momentálne je nastavené na úroveň 100 000 euro. No mali by sa ešte dokončiť rokovania, aby boli odpočítateľné personálne náklady spojené s poľnohospodárskou činnosťou, prinajmenšom v objeme 50%, prípadne i viac. V tom prípade by väčšina podnikov, ktoré skutočne produkujú, majú diverzifikovanú výrobu a zamestnávajú desiatky pracovníkov, nemala byť nijak významnejšie ukrátená. V tomto znení je nastavené aj aktuálne Programové vyhlásenie vlády SR. Pre budúcnosť bude významná aj definícia pojmu „aktívny“, resp. „skutočný farmár“, o ktorý sa aj únia bude opierať v ďalšom nastavovaní podporných schém.

Pravda je, že priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku na Slovensku je 81 ha. Je to jedna z najväčších výmer v rámci členských krajín EÚ, kde je priemer 16 ha a 68% fariem má menej ako 5 hektárov. Hovorí sa tiež, že základnou jednotkou európskeho poľnohospodárstva je „rodinná farma“, no definície tohto typu podniku nie sú jednotné ani v rámci EÚ a môžu označovať výmerou celkom malú, alebo aj stredne veľkú farmu. Určite by bolo vhodné zadefinovať aj tento štatút farmy. Na veľkosť farmy totiž môžu vplývať rôzne pohľady hodnotenia, pričom najčastejšie sa porovnávajú výmera a ekonomické výsledky. No mohli by sme sa pozrieť aj z hľadiska potreby ľudskej práce, benefitov pre rodiny a miestne komunity, alebo cez prínosy pre životné prostredie a krajinu. Pohľad sa môže meniť aj s časom, či miestom – v rôznych krajinách môžu mať na vec rôzny názor. Pravdepodobne aj únia musí zvážiť redefiníciu týchto základných pojmov. Aspoň kvôli presnosti pri presadzovaní svojich budúcich cieľov…

Bude teda nesmierne dôležité pre všetkých slovenských poľnohospodárov, malých i veľkých, aby sa podmienky budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ nastavili čo najspravodlivejšie. No aby sme si na Slovensku neublížili viac ako treba (najmä vo vrstve stredne veľkých podnikov), musíme spoločne hľadať rovnováhu. Bolo by pekné, keby okrem „spoločného nepriateľa“ dokázali malých a veľkých spojiť aj spoločné záujmy. A tými by mala byť v prvom rade potravinová bezpečnosť, rozvoj agropotravinárskeho sektoru a čo najmenej korupcie pri rozdeľovaní poľnohospodárskych fondov. Riešenie preto hľadajme spolu, v rozumnom konsenze a pre prospech všetkých zodpovedne pracujúcich na pôde tejto krajiny, pre výživu jej obyvateľov a ochranu prírodných zdrojov.

 

Spracovala: Vlada Debnárová, tajomníčka ZPO, 13.7.2020.

Celý súbor na stiahnutie: ZADANIE 1 veľkosť fariem 13jul20

Štatistické odhady úrody obilnín v roku 2020

Štatistické odhady úrody obilnín v roku 2020

Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke zverejnil prvý tohtoročný odhad očakávaných úrod hustosiatych obilnín a repky olejnej:

Odhad úrody poľnohospodárskych plodín k 20. júnu 2020 potvrdil približne rovnakú úrodu obilnín ako vlani

Na základe zozbieraných informácií k 20. júnu 2020 Štatistický úrad SR očakáva tento rok úrodu hustosiatych obilnín v SR približne na úrovni minulého roka. Celková úroda hustosiatych obilnín by mala byť v porovnaní s rokom 2019 vyššia o 0,9 % na úrovni takmer 2 677 tis. ton. Tento nárast ovplyvnilo medziročné zníženie celkových osiatych plôch o 2 % a súčasne vyššia očakávaná priemerná úroda z hektára o 2,4 %.

Výmery pšenice tvoria tento rok takmer 70 % z plôch osiatych hustosiatymi obilninami. V roku 2020 je táto výmera medziročne nižšia o 4,2 %, pričom na Slovensku sa pšenica pestuje na 390,9 tis. hektároch pôdy. Jej úroda by mala dosiahnuť 1,95 mil. ton. Výmery jačmeňa, ktorý je druhou v poradí najpestovanejšou hustosiatou obilninou (23,7 % z výmery hustosiatych obilnín), sú medziročne vyššie o 4,7 % a dosiahli takmer 133 tis. ha. Očakáva sa celková úroda jačmeňa takmer 606 tis. ton.

V prípade pšenice sa očakáva výnos 4,99 tony z hektára (t/ha), čo je mierne vyšší hektárový výnos ako pred rokom, ale pod úrovňou 5-ročného priemeru. V prípade jačmeňa má byť výnos z jedného hektára medziročne nižší. V prípade očakávaných výnosov ide však o prvý odhad, ktorý bude spresňovaný v ďalších odhadoch podľa vývoja klimatických podmienok.

U ostatných sledovaných druhov obilnín sme zaznamenali zväčšenie osiatych plôch, u ovsa o 4,7 % a u tritikale o 4 %, u raže sú plochy medziročne znížené až o 9,1 % oproti minulému roku.

Repka olejka (ozimná a jarná) bola zasiata na výmere 146,9 tis. ha čo je o 0,2 % menej ako minulý rok. Očakávaná úroda je približne na úrovni minulého roka, t. j. 417 tis. ton pri odhadovanom výnose 2,84 t/ha.

Štatistický úrad Slovenskej republiky vykonal prvý odhad úrody k 20. júnu 2020. Do zisťovania boli zaradené obilniny pestované na Slovensku na najväčšej výmere a repka olejka. Odhady hektárových výnosov (t/ha) sa zisťovali u každej plodiny minimálne na 70 % z celkovej osiatej plochy.

METODICKÉ VYSVETLIVKY

Odhad úrody vybraných poľnohospodárskych plodín realizuje ŠÚ SR trikrát ročne. Druhý odhad úrody poľnohospodárskych plodín 2020 sa realizuje k 15. augustu 2020 (zverejnený bude koncom augusta) a tretí odhad k 15. septembru (zverejnený bude koncom septembra). Definitívne výsledky o úrode za rok 2020 ŠÚ SR zverejní v marci 2021. Odhad sa realizoval výberovou metódou a úroda na celú osiatu plochu zisťovaných plodín sa dopočítala matematicko-štatistickými metódami. Očakávania úrody sa uvádzajú s vymedzením miery presnosti možnej chyby vyjadrenej v percentách: A = do 5 %; B = od 5,01 do 10,0 %; C = od 10,01 do 15,0 %; D = od 15,01 do 20,0 %; E = nad 20,0 %.

ZDROJ: Štatistický úrad SR

Odhady úrod obilnín pre celé územie a podľa krajov Slovenska:

Priloha_1_Odhad_urody_v_SR_k_20_6_2020

Priloha_2_Odhad_urody_v_krajoch_k_20_6_2020

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 3.7.2020.

Zásadné zmeny v členstve ZPO po 16 rokoch

Zásadné zmeny v členstve ZPO po 16 rokoch

Keď v roku 2004 vytvorilo prvých 73 členov Združenie pestovateľov obilnín, pod vedením predsedu Ing. Jozefa Urminského, ich prvým cieľom bolo čo najlepšie sa pripraviť na vstup Slovenska do Európskej únie. Po prvom nápore obilia do intervenčného nákupu v roku 2004/2005 možno povedať, že tento cieľ sa združeniu podarilo splniť. Pôdohospodárska platobná agentúra zvládla pripraviť intervenčné sklady a výkup obilnín od slovenských pestovateľov.

Samozrejme, aj ďalšie roky priniesli členom združenia mnoho prínosov, hlavne informácií, odborných rád a školení. No v osobe predsedu aj vytrvalého bojovníka za záujmy slovenských poľnohospodárov. Nejedna legislatívna úprava vzišla z návrhu ZPO a pomohla ušetriť prostriedky, či usmerniť pestovateľov správnym smerom. Pribudla internetová stránka, emailová komunikácia úradu združenia s členmi a združenie si postupne vybudovalo stabilnú pozíciu v rámci poľnohospodárskych samospráv.

Situácia v slovenskom poľnohospodárstve sa však rokmi menila a tak ako ubúdalo členov z radov prvovýroby, stúpal záujem o spoluprácu zo strany iných ako prvovýrobných spoločností. Predovšetkým obchodných a spracovateľských. Preto sa nové vedenie Združenia pestovateľov obilnín, ktoré bolo zvolané na XVI. Valnom zhromaždení ZPO v júni 2019, rozhodlo pre zásadnú zmenu v Stanovách ZPO.

Na XVII. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín dňa 24.júna 2020 v Nitre boli prijaté úpravy v rámci členstva v ZPO. Od tohto času sa môžu členmi stať „fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľskom priemysle, obchode, alebo vo výskume a šľachtení, a teda sú producentmi, spracovateľmi, obchodníkmi, alebo výskumníkmi a šľachtiteľmi s hustosiatymi obilninami, alebo kukuricou na zrno„. Takéto je nové znenie článku 3, odsek 2 Stanov ZPO.

Zároveň sa v článku 6, odsek 2, písmeno a) Stanov ZPO upravila výška členského príspevku. Pre prvovýrobný podnik sa členský príspevok pre daný rok vypočíta ako násobok počtu hektárov osiatych hustosiatymi obilninami a kukuricou na zrno s výškou členského poplatku na hektár, ktorú každoročne schvaľuje Valné zhromaždenie členov (pre rok 2020 je táto výška 0,13 €/ha). Do Stanov ZPO sa doplnilo: „Pokiaľ členský subjekt nepestuje hustosiate obilniny, alebo kukuricu na zrno ako prvovýrobca, jeho členský príspevok bude paušálne 1000 € (jedentisíc euro) na rok.“

Na XVII. náhradnom Valnom zhromaždení členov ZPO bolo prítomných 23% členov, ktorí pod vedením predsedu Ing. Petra Marka schválili okrem úprav Stanov ZPO aj správu predstavenstva ZPO, správu kontrolnej komisie o hospodárení ZPO ako aj uznesenie s hlavnými úlohami na ďalšie obdobie. Okrem iných úloh má Združenie pestovateľov obilnín ambíciu zúčastňovať sa prípravy národného strategického plánu pre slovenské poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027. ZPO má zástupkyňu v novozriadenej Komoditnej rade Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre obilniny.

Cieľom je aj riešiť efektívne a konštruktívne zriadenie rizikového fondu pre škody v poľnohospodárstve. Členovia majú záujem zúčastňovať sa aj na príprave systému zmeny veľkosti honov (max. 30 ha) a ďalších inovačných prístupov v zmysle návrhov zásadných stratégií Európskej Komisie do roku 2030. Členovia vyjadrili aj podporu pre ostatné aktivity a stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory k novým nájomným zmluvám Slovenského pozemkového fondu a žiadajú ich prehodnotenie.

Združenie pestovateľov obilnín pracuje ďalej v záujme slovenských poľnohospodárov, komunikuje s relevantnými organizáciami a poskytuje členom aktuálne informácie aj prostredníctvom svojej stránky a novozriadenej stránky na facebooku: www.facebook.com/obilninari – sledujte nás! Na záver niekoľko obrázkov z rokovania VZ ZPO 2020:

 predseda ZPO, Ing. Peter Marko  Pohľad na časť členov ZPO v Zelenom salóniku AI Nitra

 Podpredseda Ing. I. Jakubička a predseda Ing. P. Marko  členovia ZPO pozorne počúvali, ale aj živo diskutovali

 Ing. Jozef Urminský z PPD Prašice tiež diskutoval  Ing. Andrej Jankuliak prispel do diskusie.

Analýza nákladovosti pšenice

Analýza nákladovosti pšenice

Zdieľame analýzu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP), pri ktorej vychádzal z údajov súboru podnikov sledovaného NPPC-VÚEPP. Analýza bola zverejnená na stránke AGROBIZNIS dňa 3.6.2020.

Vývoj ekonomickej efektívnosti pestovania pšenice v podmienkach Slovenskej republiky

Tieto údaje ústav dlhodobo sleduje a sú spracované podľa výrobných oblastí a za Slovensko. Vzhľadom na to, že sa jedná o vybranú vzorku podnikov je potrebné chápať výsledné informácie ako orientačné. Vybraný súbor tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným). Súbor neobsahuje informácie od samostatne hospodáriacich roľníkov – fyzických osôb. Ekonomika pestovania pšenice je hodnotená na základe dostupných údajov v časovom rade rokov 2009 – 2018 v trojročných intervaloch.

Náklady a úrody

Náklady na hektár pšenice sa respondentom vybraného súboru v ostatnom hodnotenom roku (2018) v porovnaní s rokom 2009 zvýšili o 41,2 %. Z dlhodobého hľadiska sa zvýšili najmä náklady na agrochemické služby (o 32,6 €/ha), ostatné priame náklady a služby (spotreba energie, dane, nájomné atď.) sa zvýšili (o 57,1 €/ha) a mzdové a sociálne náklady (o 17,0 €/ha). V porovnaní s rokom 2009 boli vyššie aj priame materiálové náklady spolu (osivá, hnojivá, chemické ochranné prostriedky a ostatný priamy materiál) a to o 28,5 %, čo bolo ovplyvnené najmä zvýšenými nákladmi na chemické ochranné prostriedky a ostatný pomocný materiál. V priebehu ostatných troch rokov (v porovnaní s rokom 2015) sa respondentom zvýšili celkové náklady na ha pšenice o 13,7 %. V porovnaní s rokom 2015 boli v ostatnom hodnotenom roku vyššie takmer všetky nákladové položky. Naopak klesli priame materiálové náklady spolu, ktoré boli v roku 2018 o 3,2 % nižšie ako pred tromi rokmi. Klesli náklady na osivá (8,5 %), hnojivá (21,2 %) aj chemické ochranné prostriedky (20,5 %). Pokles priamych materiálových nákladov celkom zmiernili náklady na ostatný priamy materiál (pohonné látky a mazadlá, náhr. dielce na opravy a ostatný materiál), ktoré sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšili na dvojnásobok. Vo všetkých hodnotených rokoch rástli aj náklady na réžiu, ktoré boli v porovnaní s rokom 2009 v ostatnom hodnotenom roku vyššie o 52,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie o 21,1 %. V štruktúre celkových nákladov na pšenicu v hodnotených rokoch dominovali priame materiálové náklady, ktorých podiel tvoril takmer polovicu celkových nákladov (41 % – 49 %). Najväčší podiel na priamych materiálových nákladoch mali náklady hnojivá (37,3 % – 48,1 %).

V roku 2018 respondenti vybraného súboru podnikov zozbierali z 1 hektára 5 ton pšenice, čo bolo o 1 tonu menej ako pred tromi rokmi. Nižšia hektárová úroda pšenice mala negatívny vplyv na jednotkové náklady a v roku 2018 bola výroba pšenice z hodnotených rokov najdrahšia (201,5 €/t). Najlacnejšie vyrábali respondenti pšenicu v roku 2015 kedy dokázali 1 tonu pšenice vyrobiť za 147,8 €. V porovnaní s rokom 2009 boli náklady na 1 tonu pšenice vyššie o 30,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie až o 36,4 %. Vývoj úrody, nákladov, zisku a rentability pšenice v hodnotenom období prezentuje tabuľka č. 2.

Ceny a rentabilita

V roku 2018 respondenti realizovali v rámci SR tonu pšenice za 172,6 €, čo bola o 67,6 % vyššia realizačná cena ako na začiatku hodnoteného obdobia v roku 2009. V porovnaní s rokom 2015 bola realizačná cena pšenice v ostatnom hodnotenom roku vyššia o 13,8 %. Extrémne sucho vo vegetačnom období v roku 2018 spôsobilo, že hektárová úroda pšenice bola v porovnaní s rokom 2015 nižšia o 1 tonu a ani pri vyšších nákladoch na hektár pôdy a priaznivejšej realizačnej cene nedosahovali respondenti bez započítania podpory zisk. Aj keď v poslednom hodnotenom roku bola realizačná cena pšenice v rámci SR vyššia ako v roku 2015, jednotkové náklady na jej výrobu v ostatnom hodnotenom roku nepokryla. Respondenti v ostatnom hodnotenom roku strácali 29,0 € na 1 tone pšenice.

Ekonomická efektívnosť pšenice bola v roku 2018 nepriaznivo ovplyvnená vysokými jednotkovými nákladmi, spôsobenými nižšou hektárovou úrodou ako pred tromi rokmi a vyššími celkovými nákladmi na 1 hektár pšenice ako v ostatných hodnotených rokoch. Výroba pšenice bola bez započítania podpory pre respondentov v ostatnom hodnotenom roku nerentabilná (-14,4 %). Do plusových čísiel sa pšenica dostala iba za pomoci dotačných stimulov a dosahovala rentabilitu 11,7 %. Kritickým z hodnotených rokov bol pre pšenicu rok 2009, kedy bola stratová aj so započítaním získanej podpory a záporná rentabilita jej výroby sa podporou iba zmiernila z -33,5 % na -12,7 %. Naopak ekonomicky najpriaznivejším rokom pre pšenicu bol rok 2015, kedy realizačná cena pšenice prevýšila náklady na jej výrobu a pestovatelia pšenice dosahovali zisk aj bez započítania dotačných stimulov a rentabilitu 2,6 %. So započítaním štátnej podpory dosahovali v roku 2015 respondenti vybraného súboru podnikov pri výrobe pšenice rentabilitu 24,3 %.

Efektívnosť výroby pšenice, tak ako aj iných rastlinných komodít je ovplyvnená klimatickými podmienkami, vynaloženými nákladmi na jej výrobu, vývojom realizačnej ceny a v značnej miere aj poskytnutou podporou. Pestovanie pšenice bolo pre podnikateľské subjekty v ostatných hodnotených rokoch výhodné. Napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, nižšej úrode a vyšším nákladom na pšenicu v porovnaní s rokom 2015, vyrábali respondenti so započítaním štátnej podpory pšenicu so ziskom aj v roku 2018.

Ing. Anna Trubačová

NPPC – VÚEPP Bratislava

 

Fungicídna ochrana obilnín

Fungicídna ochrana obilnín

Správne vykonaná ochrana obilnín proti hubovým patogénom a škodcom je kľúčovým prvkom v ich pestovaní s priamym dosahom na rentabilitu výroby, keďže choroby dokážu v priaznivých podmienkach svojou škodlivosťou výrazne znížiť úrody a kvalitu produkcie. Zanedbanie fungicídnej ochrany môže pre patogény v priaznivej sezóne spôsobiť pokles na úrodách o viac ako 50 %.

Viac sa dočítate v článku na stránke spoločnosti Osivo Zvolen, a.s.

Zelená budúcnosť Európy

Zelená budúcnosť Európy

Keď sme Vás v januári 2020 informovali o „Zelenej dohode EÚ“ a pripravovaných stratégiách pre jednotlivé odvetvia hospodárstva, prešlo niekoľko mesiacov, z ktorých väčšinu zahltili správy o šírení koronavírusu vo svete. Ten odsúval aj pôvodný plán príprav a zverejňovania jednotlivých dokumentov z dielne Európskej Komisie. Až napokon 20.mája 2020 predstavila predsedníčka EK, Ursula von den Leyenová návrh stratégií „Farm to Fork“ a „Biodiversity“.

Tieto dva dokumenty totiž majú dať rámec pre budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku na obdobie rokov 2021-2027. Tá sa však začne uplatňovať najskôr až od r.2023, keďže doteraz nie sú ukončené diskusie o pôvodných návrhoch legislatívy z júna 2018, ani o viacročnom finančnom rámci na uvedené roky. No aj tieto dve stratégie rozšírili „notový papier“ pre tvorbu národných strategických plánov členských štátov, a tak ich nesmieme prehliadať ani na Slovensku. U nás je však proces prípravy národného dokumentu stále len v analytickej fáze (naposledy v januári 2020 sme pripomienkovali návrh Inštitútu pôdohospodárskej politiky – analytický materiál „Intervenčná stratégia“).

Poznámka 27.5.2020: dnes predsedníčka EK predstaví finančný rámec EÚ pre ďalšie sedemročné obdobie.

Keďže smelým cieľom von der Leyenovej je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete, k tejto výzve smerujú aj čiastkové ciele všetkých strategických plánov. Teda napríklad pre európske poľnohospodárstvo to bude znamenať zníženie používania nebezpečnejších pesticídov do roku 2030 o 50%, hnojív o min. 20%, alebo do toho istého roku zvýšenie podielu ekologického spôsobu poľnohospodárstva na 25% p.pôdy.

Samotná stratégia nemá formu legislatívnej úpravy, zato bude priamo podmieňovať zmeny, či celkom nové pravidlá vo viacerých nariadeniach. Udržateľnosť bude totiž podmienkou v celom reťazci produkcie potravín v krajinách EÚ.

Namiesto chémie „Motykazín“?

Ohľadom redukcie chemických pesticídov sa v stratégii „F2F“ uvádza, že Európska Komisia chce znížiť celkové používanie a riziko z používania pesticídov o 50% (tak ako za ostatných 5 rokov preukázal Harmonizovaný indikátor rizika možné zníženie rizika o 20%) a tiež znížiť používanie nebezpečnejších pesticídov o 50%. Tieto sú definované ako ochranné prostriedky pre plodiny, ktoré obsahujú aktívne substancie spĺňajúce kritériá pre odstavenie podľa bodov 3.6.2. až 3.6.5. a 3.8.2. Prílohy II k Nariadeniu (ES) č.1107/2009, prípadne sú uvedené ako látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s kritériami v bode 4 tejto Prílohy (napr. obsahuje karciongény, reprodukčne toxické apod.).

Aby sa poľnohospodárom redukciou spomínaných pesticídov neznížil príjem z výroby, prijme EK rad opatrení. Okrem iných reviduje aj Smernicu na trvalo-udržateľné používanie pesticídov a zlepší opatrenia „Integrovaného manažmentu škodcov“ (IPM). Namiesto chemických látok bude podporovať bezpečnejšie alternatívne nástroje na ochranu pred škodcami, napr. rotácia plodín v osevnom postupe, mechanické odburiňovanie. Komisia tiež zjednoduší prístup na trh pre pesticídy obsahujúce biologicky aktívne zložky, skráti dĺžku procesu schvaľovania nových ochranných látok pre predaj v členských štátoch a navrhne aj úpravy v štatistických zisťovaniach ohľadom používania pesticídov.

Nadbytok živín…všade?

Nadbytok živín z poľnohospodárskeho hnojenia, najmä dusíka a fosforu, ktoré neabsorbujú poľnohospodárske plodiny, spôsobujú v životnom prostredí (v pôde, vode, vzduchu) množstvo negatívnych dopadov (napr. emisie N2O vo vzduchu predstavovali v roku 2017 až 43% z celkových emisií z poľnohospodárstva v EÚ). Následkom je redukcia diverzity života v jazerách, riekach, moriach a na mokradiach. Komisia chce prijať opatrenia na zníženie strát živín o 50% a súčasne zabezpečiť, že nedôjde k zníženiu úrodnosti pôdy. Teda do roku 2030 by sa mala znížiť celková úroveň používania hnojív o 20%. Mala by byť prijatá environmentálna a klimatická európska legislatíva, ktorá usmerní tento cieľ.

Komisia s členskými štátmi vytvorí Akčný plán pre integrované riadenie živín, ktorým zamedzí únik živín zo zdroja a zvýši trvalú udržateľnosť živočíšnej výroby. Mali by sa tiež rozšíriť možnosti presného hnojenia a ďalšie moderné prístupy, napr. recyklácia organického odpadu na obnoviteľné hnojivá. To všetko budú musieť členské štáty uplatniť už v rámci „nástroja na trvalú udržateľnosť fariem pre riadenie živín“ vo svojich strategických plánoch na ďalšie obdobie.

 

Stručne uvedené kroky v rámci stratégie „Z farmy na stôl“ (F2F) (v slovenčine)

Celý dokument stratégie „F2F“ je dostupný na internete:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a Príloha k oznámeniu

Stručne popísaná stratégia Biodiverzity (v slovenčine).

Celý dokument stratégie (v angličtine): https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-annex-eu-biodiversity-strategy-2030_en.pdf

 

Pre doplnenie, Združenie pestovateľov obilnín (a nielen to) pripomienkovalo návrhy Európskej Komisie v priebehu marca v tomto znení:

„Zástupcovia pestovateľov obilnín na Slovensku chcú v súvislosti s plánom znižovania používania pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve zdôrazniť nutnosť zohľadniť národné špecifiká a v žiadnom prípade neriešiť tieto usmernenia paušálne, či jednotným percentom pre všetky členské štáty EÚ. Úroveň používania spomínaných látok je totiž v rôznych štátoch rôzna a na Slovensku je už dnes pomerne nízka.

Taktiež chceme upozorniť na zatiaľ nedostatočne zmapovaný rozsah tzv. bielych plôch, ktoré nie sú využívané na poľnohospodársku produkciu, ale mali by sa zohľadniť do spotreby chemických ochranných prostriedkov na hektár poľ.výmery podniku. Na Slovensku tieto biele plochy, ktoré ležia úhorom, predstavujú značnú časť pôdneho fondu a sú súčasťou ekosystému.

Dovoľujeme si tiež apelovať na nerovnaký prístup k výrobcom obilia ako aj producentom potravín v rámci členských krajín EÚ a v rámci tretích krajín. V záujme znižovania uhlíkovej stopy by bolo žiadúce revidovať obchodné dohody a uprednostniť európskych výrobcov obilnín (napr. dovozy kukurice z USA, dovozy obilia z Ukrajiny apod.).“

 

Spracovala Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 26.5.2020

Celý text na stiahnutie: F2F strategia 26maj20

 

Ako úspešne pestovať kukuricu – 4.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 4.časť

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V štyroch častiach sme Vám ponúkli základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice. Všetky texty sú voľné dostupné.

4.časť: Zber a pozberová úprava kukurice

V našich podmienkach sa zber zrnovej kukurice vykonáva pomocou upravených obilných kombajnov. Neodlistené kukuričné šúľky zberáme v fyziologickej zrelosti, keď sú už steblá suché. Následne prebieha výmlat v mlátiacom mechanizme kombajnu a výsledný produkt – čisté a nepoškodené zrno sa uloží do zásobníka kombajnu.

Agrotechnický termín začiatku zberu je dôležitý pre obmedzenie strát. Pre súčasné skoré typy hybridov je to obdobie v prvej polovici septembra, pre neskoré až prvá polovica októbra (10.9.-31.10). Porast má byť nezaburinený a vlhkosť zrna 18-20% (najviac do 30%). Rizikom je priebeh počasia počas zberu a tiež poškodenie porastu zverou.

Princíp práce adaptéra obilného kombajnu pre zber kukurice na zrno spočíva vo vťahovaní stebla medzi odlamovacie valce, resp. lišty, v oddelení šúľka od stebla a jeho dopravu do priestoru priebežnej závitovky. Aby toto fungovalo, adaptér musí byť v bezchybnom technickom stave a musí mať:

  • pevné a funkčné zábranové gumy
  • správnu výšku odlamovacích valcov nad povrchom poľa
  • správnu vzdialenosť medzi odlamovacími valcami, podľa priemeru stebla a šúľka
    (moderné adaptéry umožňujú nastavovať túto vzdialenosť priamo z kabíny kombajnu).

   

Mlátiace ústrojenstvo je potrebné nastaviť:

  • Znížiť frekvenciu otáčania mlátiaceho bubna na 350-600 otáčok za minútu
  • Demontovať, alebo zakryť lapač kameňov
  • Vyplniť medzimlátkový priestor mlátiaceho bubna plechovými vložkami, ktoré zamedzia možnosti vstupu šúľkov do mlátiaceho bubna
  • Vstupnú a výstupnú medzeru medzi košom a bubnom
  • Namontovať prídavné stupne na stupňovitú dosku
  • Vymeniť sitá v čistiacom mechanizme
  • Frekvenciu otáčania rotora ventilátora nastaviť na hornú hranicu regulovateľného rozsahu.

A samozrejme, treba sústavne sledovať prípadné poškodenie zrna, aby sme potvrdili správnosť nastavenia, prípadne ho upravili podľa potreby.

   

obr.: klas – šúľok – zrno kukurice

Steblá rastlín kukurice sú následne podrvené drvičom stebiel umiestneným v zadnej časti pod adaptérom. Podrvená hmota stebiel je pritom voľne rozmetaná po povrchu poľa. Optimálna pracovná rýchlosť obilného kombajnu vybaveného adaptérom pre zber kukurice je v rozmedzí 6-10 km.h-1, pričom straty zrna u nových kombajnov sú na úrovni cca 1-1,5%, no nepresahujú 2%.

Agrotechnika po zbere kukurice na zrno spočíva predovšetkým v drvení kôrovia. Taktiež môžeme aplikovať organické hnojivá – kalov (saturačných, hnojovice, digestátu apod.). Aplikujte aj vápenec (kalcium) a hnojivá obsahujúce fosfor, dusík a draslík (N, P, K) podľa ASP a požiadaviek pre následný osev.

Pozberové zvyšky je najvýhodnejšie zapraviť kvalitnou hlbokou orbou cca 30 cm s urovnaním povrchu. Hlboká orba je najvhodnejšia aj preto, že je to najlacnejšie riešenie – cena za jeden hektár je porovnateľná s podrývaním. Táto jednoduchá agrotechnická operácia je účinná proti škodcom (víjačka, hlodavce), burinám, aj proti hubovitým chorobám. Zároveň účinne rozmiestni výživu do celého profilu pôdy.

Pozornosť treba venovať aj pozberovej úprave zrna kukurice. Keďže zrno má pri zbere vysoký obsah vody a cukrov, čo vytvára podmienky pre mikrobiálnu fermentáciu, môže dôjsť k zahrievaniu a zhoršovaniu kvalitatívnych parametrov zrna. Preto čím skôr po zbere musíme zrno dosušiť na skladovaciu vlhkosť 14%, alebo použiť iné spôsoby konzervácie. Najbežnejšie sa používa teplovzdušné sušenie. Podľa typu sušiarne sa teplota pohybuje od 70 do 120 ºC. Vstupná teplota sa musí nastaviť podľa vlhkosti zrna – čím je vlhkejšie, tým je treba sušiť pomalšie a pri nižšej teplote.

 

V štyroch krokoch sme teda priblížili sejbu a predsejbovú prípravu, ošetrovanie porastu kukurice počas vegetácie a jeho ochranu pred škodlivými činiteľmi, až po zber, pozberovú agrotechniku a úpravu zrna kukurice. Všetky časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu nájdete na našej stránke www.obilninari.sk

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, máj 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť4 na web 6maj20

Svetový obchod s agrokomoditami počas koronakrízy

Svetový obchod s agrokomoditami počas koronakrízy

Koncom marca 2020 Európska Komisia vyhodnotila rok 2019 ako rekordný z hľadiska obchodovania s agrokomoditami. Hodnota vývozu agropotravinárskych výrobkov z krajín Európskej únie dosiahla celkom 151,2 mld. euro (nárast o 10% od decembra 2018) a dovozy rátali na 119, mld. euro (nárast o 2,5% oproti 2018). Dnes, pod tlakom nejasného vývoja globálnej ekonomiky, hlavní výrobcovia agrokomodít vo svete riešia dilemu, či ich obchodovať ďalej, alebo si radšej udržať strategické zásoby pre domácu spotrebu. Koronavírus zrejme preverí nielen charaktery, ale aj pripravenosť vlád jednotlivých štátov. A ich vzájomnú komunikáciu.

Celková hodnota zahraničného obchodu EÚ s agrokomoditami v roku 2019 dosiahla 270,5 mld. euro. Obchodný zisk dosiahol rekordnú výšku 31,9 mld. euro, a teda stúpol o 52% oproti predošlému roku. Medzi hlavné destinácie pre európske potraviny v roku 2019 boli USA, Čína, Švajčiarsko, Japonsko a Ruská federácia (spolu odoberajú vyše 40% vývozov z EÚ). Naopak, únia dovážala potraviny hlavne z USA, Brazílie, Ukrajiny, Číny a Argentíny. Nárast v hodnote vývozu zaznamenala EÚ u rôznych produktov, ale najviac u bravčového mäsa (nárast o 2,36 mld.€), pšenice (viac o 1,75 mld.€) a liehoviny a alkohol (nárast o 1,13 mld.€). Najvýraznejší pokles v hodnote vývozu eviduje Komisia u cukru z repy a trstiny (pokles o 523 mil.€), olivového oleja (menej o 125 mil.€) a surové kože (pokles o 114 mil.€).

Obchod s poľnohospodárskymi komoditami v rámci krajín EÚ pokračoval v rastúcom trende aj v januári 2020. Za prvý mesiac tohto roka EÚ zaznamenala nárast zisku z vývozu o 22% oproti januáru 2019, konkrétne v hodnote 3,76 mld.€. Zdá sa, akoby COVID19 ešte neovplyvnil predaj potravín z EÚ do Číny (mesačná hodnota vývozu medziročne vzrástla o 483 mil.€). Stúpol tiež vývoz do Spojených štátov amerických (+150 mil.€), Maroka (+103 mil.€) a Saudskej Arábie (+90 mil. €). Vyvážalo sa najmä bravčové mäso, pšenica, zrniny a odpadové mäso.

Od začiatku pandémie koronavírusu vo svete sa však svetový trh s agrokomoditami začal správať nepredvídateľne a narušil dovtedajšie zvyklosti. Zmenili sa najmä požiadavky na potraviny – spotrebitelia si začali vytvárať zásoby a reštaurácie, bary a hotely sa zatvorili, čo malo priamy dopad na výrobcov agrokomodít. Na jednej strane skladné potraviny, ako cestoviny, ryža, múka, konzervované ovocie a zelenina zaznamenali zvýšený predaj. Na strane druhej, vysokokvalitné produkty, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, či špeciálne syry, značne konzumované vonku, vidia výrazný pokles v spotrebe. Napriek tejto výzve sa európske poľnohospodárstvo pružne usiluje prispôsobiť zmeneným podmienkam a Európska Komisia prijíma celý rad opatrení na zmiernenie negatívneho vývoja.

Na stretnutí Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dňa 23.4.2020 v Bruseli sa zástupcovia Európskej únie a ostatných 21 členov zaviazalo zabezpečiť plne funkčný svetový obchod s potravinami. V spoločnom stanovisku všetkých 164 členov WTO podporilo ciele zabrániť negatívnym dopadom aktuálnej koronakrízy na potravinovú bezpečnosť, výživu a zdravie obyvateľov všetkých členských krajín tejto svetovej organizácie. Nevyhnutné opatrenia, ktoré krajiny prijímajú v rámci poľnohospodárstva a potravinárskej výroby by mali byť dočasné a transparentné a nemali by narúšať medzinárodný obchod s produktami, ani vytvárať neoprávnené bariéry obchodu.

Napriek tomu, analýzy trhu IHS Markit v niekoľkých krajinách (V.Británia, Nemecko, USA) dospeli k niektorým alarmujúcim záverom. Jedným z nich je to, že svet síce je schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné – nie dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Dodávateľské reťazce škrípu. IHS Markit našiel až 12 „zádrheľov“ na ceste potravín – od farmy po tanier. Z nich je možné pri najlepšej vôli a rýchlom zásahu vyriešiť najviac ak štyri. No úsilie dosiahnuť bezchybnosť v tomto procese je takmer nemožné. Ide napríklad o dostatok ľudí na zobratie úrody, pričom odlet množstva Rumunov do Veľkej Británie, alebo povolanie národnej gardy na pomoc jatkám v USA je skôr prejavom zúfalosti, ako systémového riešenia.

No podobne je na tom aj spracovateľský priemysel, kde sa nedajú jednotliví zamestnanci zmysluplne rozmiestniť dva metre od seba. Medzinárodná preprava je ďalší kameň úrazu, kde tiež pôsobí ľudský faktor, ale tiež prekážky na hraniciach a opatrenia jednotlivých štátov, hlavne v EÚ. Prístavy ďalekého východu sú zablokované kontajnermi. Problém je nielen s kontajnermi, ale aj s loďami a posádkou – každé je totiž na inom mieste. Omeškáva sa aj dôležitá administratíva medzinárodného obchodu a je čoraz ťažšie vôbec naplánovať nejaký obchod. Navyše, niektoré krajiny už začínajú obmedzovať svoj vývoz potravín, predovšetkým ryže (India, Vietnam, Kambodža). Vyschli aj toky čerstvého mlieka z Francúzska, ktoré ho spracúva na trvanlivé sušené mlieko. Trendom je aj konzervovať, mraziť, či dehydrovať všetky čerstvé potraviny, čo znižuje ich aktuálnu ponuku na trhu. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom a to isté sa deje aj s mrazenou zeleninou.

Americkí farmári ženú svoje stáda hovädziny na skorú porážku, pretože konzumenti steakov, či tradičných amerických raňajok so slaninou a vajcom, sedia doma. Trh cateringu (občerstvenia) vyschol. „Skapal“ aj trh s bioetanolom z kukurice, čo však má dopad aj na živočíšnu výrobu, pretože po fermentácii sa zmes sušila a peletovala na krmivo. Kvôli prepadu ceny ropy musia aj v bohatých krajinách Stredného východu zrazu zvyšovať daň (a tým cenu) sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte. Je jasné, že to, čo máme momentálne v obchodoch je všetko, až do novej úrody, takže akýkoľvek nedostatok výrobkov bude zrejmý až o niekoľko mesiacov.

Podľa najoptimistickejších odhadov IEG Vu (t.j. medzinárodní ekonomickí odborníci) by kapacita celého potravinového reťazca sveta mala klesnúť na 70-75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Zmeniť to môže iba ďalšia veľká vlna panického nakupovania. V ostatných krajinách je však situácia ešte horšia. Analytici očakávajú nepokoje a rabovanie všade tam, kde množstvo obyvateľstva žije v chudobných podmienkach preľudnených slumov a kde už teraz viazne dodávka jedla (napr. India, Južná Afrika, Brazília, Mexiko). No aj Ruská federácia môže zažiť sociálne nepokoje, pretože má len slabú štruktúru sociálneho zabezpečenia a pokles ceny ropy kráti príjmy vlády. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejšie je, že príde recesia.

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO. 30.4.2020.

Zdroje informácií:

https://ec.europa.eu/info/news/2019-record-year-eu-agri-food-trade-2020-mar-27_en

https://ec.europa.eu/info/news/2020-started-strong-performance-eu-agri-food-exports-2020-apr-17_en

https://ec.europa.eu/info/news/short-term-outlook-despite-challenges-arising-coronavirus-outbreak-eu-agri-food-sectors-show-resilience-2020-apr-20_en

https://ec.europa.eu/info/news/maize-sorghum-and-rye-import-duties-updated-european-commission-2020-apr-27_en

https://ec.europa.eu/info/news/coronavirus-eu-and-21-other-wto-members-pledge-ensure-well-functioning-global-food-supply-chains-2020-apr-23_en

https://ihsmarkit.com/research-analysis/article-who-is-likely-to-go-without-food-in-the-looming-supply.html

Celý článok na stiahnutie: Svetový obchod s agrokom 30apr20

Ako úspešne pestovať kukuricu – 3.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 3.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu

– príručka pre pestovateľov obilnín –

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V nasledujúcich štyroch častiach Vám ponúkneme základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice.

3.časť: Ochrana kukurice pred burinami, škodcami a chorobami

Kukurica je plodina náročnejšia na starostlivosť a dobré znalosti a skúsenosti agronóma. Preto okrem dobrej predsejbovej prípravy pôdy, správneho termínu sejby a výberu vhodnej odrody si môžeme zvýšiť šance na bohatú úrodu kukurice zvýšiť správnym použitím ochranných látok proti burinám, škodcom a chorobám.

  • Herbicídna ochrana porastov

Na začiatku rastu ohrozujú rastlinky kukurice nielen nízke teploty, ale aj nízka konkurenčná schopnosť voči burinám. Výsev so širokými medzriadkami vytvára dobrý predpoklad pre rast a vývoj burín. Buriny v kukurici odoberajú nielen vodu, živiny a svetlo, ale zanechávajú porast oslabený a neschopný konkurovať im. Preto je dôležité udržiavať porast kukurice bez burín, najmä v prvých 40-50 dňoch po jeho vzídení.

Herbicídna ochrana kukurice spočíva v aplikácii ochranných prostriedkov pred vzídením (preemergentne) a po vzídení plodiny (postemergentne). Ak sú vhodné vlahové podmienky pri príprave pôdy a po sejbe až do vzídenia kukurice sú zrážky, je ideálna preemergentná ochrana. Netreba váhať a čakať, lebo je aj lacnejšia a spoľahlivejšia. Nemôžeme nechať buriny prerásť do vyšších rastových fáz (3-4 listov). Aplikáciu je potrebné vykonať cielene a konkrétne na tie druhy burín , ktoré sa v poraste vyskytujú. Pre účinnú ochranu je potrebné dodržať určité podmienky:

  • Drobnohrudkovitá štruktúra pôdy
  • Bezvetrie
  • Dostatočné množstvo vody pri aplikácii, cca 400-500 litrov, aby sa vytvoril potrebný film, ktorý zasiahne hypokotyl každej vzchádzajúcej rastlinky
  • Ideálne, ak je aj dostatočná pôdna vlhkosť a v ďalšom období očakávané zrážky.

Vhodnými prípravkami pre túto aplikáciu sú Gardoprim gold plus, Spectrum, Trophy Guardian, Akris a iné, ktoré majú vysoký – až 90% účinok aj cez pôdu. Nie je však zaručené, že všetky porasty ošetrené preemergentne budú čisté až do zberu. Asi tretinu výmery bude treba ošetriť znovu cielenou aplikáciou na pichliač, výmrv slnečnice, prípadne na jednoklíčnolistové buriny. Je vždy výhodnejšie vynaložiť na úplné odburinenie aj postemergentnou aplikáciou cca 30 euro na hektár, a získať tak kontrolu nad porastom s predpokladom vysokej úrody.

Ďalšou vhodnou je skorá postemergentná ochrana v skorých rastových fázach kukurice. Najmä v suchom roku má lepší biologický účinok, pretože je cielená na už vzídené teplomilné, ale aj trváce buriny. Práce možno vykonať vo väčšom časovom intervale a nie je natoľko závislá od pôdnej vlhkosti ako aplikácia preemergentnej ochrany. Pritom je s ňou ekonomicky porovnateľná.

Neskoršie postemergentné aplikácie nie sú už také náročné na prácu ako súpravy strojov, ktoré potrebujeme pri aplikáciách preemergentných herbicídov, ani natoľko závislé od stavu pôdy. Môžu byť lepšie cielené na vzídené buriny a lokality ich výskytu. Dobrý agronóm pracuje šetrne a zodpovedne, preto ošetruje pozemky preemergentne a len v prípade potreby zasahuje počas vegetácie. Realita na Slovensku je však často taká, že preemergentne sa ošetruje asi iba 60% porastov kukurice.

  • Insekticídna ochrana
    Kukurica má niekoľko významných škodcov z ríše hmyzu, ale aj tých väčších – lesnú zver. Včasným a správnym ošetrením porastu kukurice môžeme predísť väčším škodám na úrode.

  

Kukuričiar koreňový (obr.) poškodzuje larvami korene kukurice. Má jednu generáciu ročne. Prezimujúcim štádiom sú vajíčka nakladené do pôdy v hĺbke 5-15 cm. Teploty pod -8 ºC a obdobie sucha spôsobujú ich úhyn. Pri 50% poškodení koreňového systému dochádza k poľahnutiu rastlín („husie krky“), pričom intenzitu poliehania napadnutých rastlín zvyšuje suché počasie. Dospelce požierajú blizny kukurice, čím bránia opeľovaniu. Výsledkom je veľký pokles úrody zrna. Najvýznamnejším faktorom zvyšujúcim počet jedincov kukuričiara koreňového je pestovanie kukurice v monokultúre. Larvy sa živia požieraním koreňov kukurice, čo oslabuje rastliny. Ochranné opatrenia vychádzajú z poznania biológie kukuričiara a jeho životných požiadaviek.

Medzi hlavné ochranné opatrenia proti kukuričiarovi (Diabrotica virgifera) patrí správna agrotechnika a chemické ošetrenie. Najúčinnejšou a najlacnejšou metódou ochrany je však striedanie plodín, resp. zmena plodiny na celej ploche osiatej kukuricou. Problematické môže byť najmä to, ak má kukurica vysoké zastúpenie v osevnom postupe. V rámci správnej agrotechniky je dôležitá hlboká jesenná orba (vajíčka zdola sa dostanú do vrchných vrstiev a vymrznú), sejba hybridného osiva s nižším číslom FAO a v termíne koncom mája až začiatok júna, dôsledná výživa pre posilnenie porastu a ničenie burín ako hostiteľov. V rámci chemickej ochrany je treba sledovať stav populácie škodcu feromónovými a svetelnými lapačmi, využívanie moreného osiva a aplikáciou insekticídov. Počas sejby priamo do pôdy, alebo do riadku vo forme granúl. Pri používaní chemického ošetrovania počas vegetácie treba však rátať s vytvorením rezistencie kukuričiara voči účinným látkam.

     

Víjačka kukuričná (obr.hore) je ďalším významným škodcom kukurice na zrno. Spôsobuje viditeľné otvory v byli a šúľkoch s typickou drvinou. Prezimuje v poslednom štádiu húsenice vo zvyškoch stebla, ktoré zostane po zbere na povrchu pôdy. Kuklenie prebieha v máji až júni a motýle vylietajú od júna do začiatku septembra. Postupne kladú biele vajíčka po 10-30 ks na spodnú stranu listov, z ktorých sa po 5-15 dňoch liahnu húsenice. Každá samička dokáže naklásť za sezónu aj 250-350 vajíčok. Vyliahnuté húsenice najskôr ožierajú listy alebo sa živia peľom z metliny a potom prenikajú do stebiel a šúľkov kukurice. Napadnuté rastliny sa často lámu, zasychajú a nevytvoria plnohodnotné šúľky. Výskyt víjačky kukuričnej výrazne znižuje úrodu, ale aj kvalitu zrna, či siláže. Poškodenie rastliny víjačkou môže spôsobiť aj následné napadnutie kukurice hubovými chorobami rodu Fusarium, ktoré produkujú mykotoxíny.

Aj proti víjačke môžeme použiť agrotechnické, chemické alebo biologické spôsoby ochrany. Kukuričnú slamu po zbere treba čo najjemnejšie rozrezať a dôsledne zaorať. Týmto jednoduchým spôsobom zničíte až 90% prezimujúcich lariev. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez pozostatkov kukurice na povrchu pôdy. Insekticídy použite po hlavnom nálete (počas júla) pri výške rastliny asi 1m. Vysoko selektívny kontaktný a požerový insekticíd Integro zastavuje požer húseníc už po niekoľkých hodinách a nevyliahnu sa ani zasiahnuté vajíčka. Rovnako pôsobí postrek s účinnou látkou indoxacarb, už do štyroch hodín po aplikácii (napr. Decis, Karate). Biologická ochrana spočíva v rozmiestnení kapslí prípravku so živými osičkami rodu Trichogramma maidis, ktoré kladú vajíčka do vajíčok víjačky kukuričnej aj mory bavlníkovej, a tým ich ničia. Aplikácia sa robí dvakrát v intervale 8-10 dní, pričom na jeden hektár je potrebné rovnomerne zavesiť 200 kapsúl.

 Kohútik pestrý     Liskavkovité

   

Porast napadnutý drôtovcami (vpravo červy drôtovca)

Okrem toho kukuricu napáda aj ďalší škodlivý hmyz, ktorý v prípade premnoženia môže spôsobiť zníženie úrody. Napr. drôtovce – larvy kováčikov prezimujú v pôde v hĺbke 25-50 cm, ohniskovo. Spočiatku sa živia výhradne humusom, no ich vývoj je dlhší, až 3-5 rokov. Objavujú sa v apríli až máji a už po prvom roku vývoja poškodzujú rastliny. Ochranou je morené osivo, alebo mikrogranuláty (Sonido, Kentaur, Force). Ďalšími škodcami sú tiež chrobák dlhánik kukuričný, mucha kvetárka všežravá, mora bavlníková, mucha zunčavka jačmenná.

  • Ochrana proti chorobám

Medzi choroby kukurice patria listové choroby, fuzariózy a snete. Listové choroby pestovatelia často ignorujú, aj preto, že sú často rozpoznateľné až vo vyšších štádiách vývoja rastliny. A tiež je ich ekonomická škodlivosť zanedbateľná. Základné agrotechnické opatrenia budú vždy najlacnejšie a najúčinnejšie v prevencii týchto chorôb.

Fuzariózy sú najvážnejšími chorobami kukurice, lebo fuzáriá môžu infikovať ktorúkoľvek časť rastliny. Nebezpečné sú aj patogénne organizmy, najmä pre mladé rastlinky. K najrozšírenejším patogénom patria snete. Najvhodnejšou ochranou je používanie odolných hybridov kukurice, morenie osiva a dodržiavanie zásad pre striedanie plodín. Dôležitá je aj vyvážená výživa. V prípade nebezpečného výskytu, ktorý hrozí najmä vo vlhkom počasí, použite fungicídy na ošetrenie napadnutého porastu kukurice.

  

Obr. Fuzarióza klasu kukurice a spála listov kukurice (Helmintospóriová škvrnitosť listov)

V ďalších krokoch prejdeme k zberu a pozberovej úprave kukurice, ako aj k agrotechnickým opatreniam na poli po zbere tejto plodiny. Sledujte ďalšie časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu.

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, marec 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť3 na web 24mar20