Zelené sny, alebo skutočne „Zelená dohoda EÚ“?

Zelené sny, alebo skutočne „Zelená dohoda EÚ“?

Novozvolená predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s novou stratégiou rozvoja – Európskym ekologickým dohovorom, tzv. európskou „Zelenou dohodou“ (EU Green Deal). Jeho hlavným cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Komisárka to považuje za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť našej doby. Treba konať hneď! Métou je dosiahnuť v budúcnosti „zelenú dohodu“ pre celý svet.

Tento ambiciózny balík opatrení zasahuje všetky oblasti politík – od stavebníctva, cez dopravu, energetiku, priemysel až po poľnohospodárstvo. Benefitmi tohto plánu by malo byť nulové znečistenie, dostupná bezpečná energia, premyslenejšia doprava a kvalitné potraviny. Návrh je zameraný na znižovanie emisií, investovanie do špičkového výskumu a inovácií, no hlavne na zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia v Európe. Nikto by nemal zostať bokom – okrem súkromných spoločností by sa mala zapojiť aj verejnosť, teda každý Európan.

Tieto nároky si samozrejme vyžiadajú zvýšené náklady. Európska únia plánuje investovať bilión eur (číslom 1 000 000 000 000 €, t.j. 1012) v nasledujúcich desiatich rokoch. Európska Komisia predložila tiež trvalo-udržateľný investičný plán – „Just transition fund“ (teda čosi ako „Fond pre prechod“). Ten ráta s kombináciou prostriedkov zo súkromného a verejného sektora, vrátane pomoci Európskej investičnej banky. Mal by zároveň poskytnúť investorom záruky na dlhodobé záväzky a projekty zodpovedné k životnému prostrediu. Tie by mali zasa priniesť nové pracovné miesta, čistejšie životné prostredie a lepšiu kvalitu života pre všetkých obyvateľov Európy.

V rámci poľnohospodárskeho sektoru sa Európsky ekologický dohovor špecifikuje v troch zásadných témach:

  • Stratégia „Z farmy na vidličku“ („Farm to fork“),
  • Transformácia poľnohospodárskych a vidieckych oblastí: Vízia pre inkluzívne (t.j. komplexné) vidiecke oblasti a Agenda Európa – Afrika,
  • Smerom k modernizovanej a jednoduchšej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP): návrh reformy SPP na roky 2021-2027.

Čiastkovo sa poľnohospodárstva a vidieka dotýkajú aj témy:

  • ochrana prírodného bohatstva Európy: EK predloží v marci 2020 Stratégiu biodiverzity 2030: „ekosystémy majú poskytovať jedlo, čistú vodu, čistý vzduch a prístrešie. Znižujú prírodné katastrofy, škodcov a choroby a pomáhajú regulovať klímu“.

V poľnohospodárstve pôjde o redukciu používania pesticídov a umelých hnojív. Taktiež je cieľom zlepšiť kvalitu a kvantitu lesov v Európe. EK pripraví novú Stratégiu pre lesy EÚ pre výsadbu nových stromov a nápravu zničených a vyčerpaných lesných území. Napokon EÚ podporí dovozy, ktoré nespôsobujú ničenie lesov v zahraničí a odlesňovanie vo svete. Ďalšou časťou je „modrá ekonomika“ oceánov, kde Únia potrebuje lepšie využívanie morské zdroje, napr. používaním rias ako nových zdrojov bielkovín.

  • EK prijme Akčný plán pre nulové znečistenie Európy, ktorý bude pozostávať z častí: čistá voda: redukcia znečistenia z nadmerného používania živín v poľnohospodárstve, vďaka Stratégii „Z farmy na vidličku“; čistý vzduch a Akčný plán zameraný na priemyselné spracovanie. Ďalšou je Stratégiu pre trvalo-udržateľné používanie chémie.
  • EK prijme Akčný plán obehového hospodárstva: namiesto čerpania zdrojov sa bude znižovať používanie materiálov (reduce), budú sa používať opakovane (reuse), až napokon sa budú recyklovať. Bude podporovať služby prenajímania si vecí, nie ich nakupovania.
  • dosiahnutie klimatickej neutrality (revízia cieľov Stratégie 2030, rozšírenie ETS, Klimatická dohoda, zákon o klíme, hraničná daň z uhlíka).

 

Už dnes sa k návrhu živo diskutuje a zástupcovia poľnohospodárov a potravinárskeho priemyslu v krajinách EÚ vyjadrujú obavy zo zvýšených nárokov Európskej Komisie, ktorá na druhej strane kráti rozpočet aj pre poľnohospodárstvo.

Napríklad COPA-COGECA (najväčšia európska organizácia farmárov a družstiev) už 11.decembra 2019 vydala tlačovú správu, ako reakciu na návrh EKomisie, v ktorej kladie mnoho otázok za znepokojených farmárov. Tí sú síce pripravení a odhodlaní prijať túto výzvu, ale chcú poznať odpovede na to:

– akú rolu zohrá Európsky rozpočet (MMF), ktorý je krátený, v realizácii týchto ambícií a osobitne v rámci stratégie „Z farmy na vidličku“?

– ako Európska Komisia predíde ďalšiemu oneskoreniu reformy SPP, v ktorej sa tiež majú odraziť opatrenia uvedenej stratégie? Najmä ak národné strategické plány majú reflektovať priority „Zelenej dohody EÚ“ od samého začiatku, no doteraz nepoznáme ani kritériá na ich schválenie?

– a či sa ambície „Zelenej dohody EÚ“ premietnu aj retroaktívne v rámci medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sa majú uplatňovať v nasledujúcich rokoch a týkajú sa práve poškodzovania životného prostredia v tretích krajinách sveta? A ďalšie vážne otázky.

Dňa 14.januára 2020 na zasadaní Európskeho Parlamentu v Štrasbugu predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen (na fotografii), svoju predstavu o jednotlivých prvkoch financovania Európskeho ekologického dohovoru. V ňom ešte sprísňuje doterajšie zámery, keď už do roku 2030 chce znížiť emisie CO2 o 50 – 55% (v porovnaní s úrovňou roku 1990), no zároveň musí brať ohľad na ekonomiky členských štátov, ktoré sú závislé od uhlia (Poľsko, Česká republika, regióny Nemecka).

K tejto téme sa vrátime, keďže ide o ďalšiu rozsiahlu oblasť.

Dokument „Zelenej dohody EU“ (v slovenčine): EU ekologicky dohovor SK 11dec19

Príloha k „Zelenej dohode EU“ – časový plán (v slovenčine): EU ekologicky dohovor priloha plan SK 11dec19

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 24.1.2020.

Celý text na stiahnutieZelená dohoda EU na web 24jan20

Informačný seriál ZPO – 10.časť

Informačný seriál ZPO – 10.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

10. ČASŤ

Prechodné obdobie a najbližšie roky

Aktuálne programové obdobie 2013-2020 sa končí. No vzhľadom na súčasný stav v procese schvaľovania základnej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2021-2027 (viď 9.časť nášho infoseriálu), je aj Európskej Komisii zrejmé, že sa s jej uplatňovaním nezačne od
1. januára 2021. Preto je potrebné naplánovať prechodné obdobie a dočasné pravidlá SPP tak, aby sa zabezpečila kontinuita poľnohospodárstva v únii až do spustenia nových pravidiel.

Dňa 31.10. 2019 predložila Európska Komisia návrh na jednoročné prechodné obdobie, podľa ktorého sa nový právny rámec začne uplatňovať od 1.januára 2022. To znamená, že prechodný rok by mal byť práve rok 2021. S týmto návrhom však nesúhlasí väčšina ministrov poľnohospodárstva členských krajín, o.i. aj Slovensko, ktorí požadujú dlhšie obdobie na prípravu. Okrem pripravených národných strategických plánov pre schválenie Európskou Komisiou, by totiž toto obdobie mali štáty venovať aj prípravným procesom na platobných agentúrach, najmä v rámci nastavenia systémov, kontrol a bezpečnej funkčnej internetovej komunikácie s poľnohospodármi.

Návrhy dvoch nariadení pre prechodné obdobie aj s prílohami, ktoré EK predložila koncom októbra prerokovali na Rade ministrov prvýkrát v polovici novembra 2019. V prvom sa nastavujú opatrenia finančnej disciplíny a možnosti prevodu financií medzi piliermi a v druhom sú navrhnuté prechodné opatrenia. V súčasnosti sú v pripomienkovom procese. Predpokladá sa, že o návrhoch budú európske inštitúcie ešte diskutovať na jar a ich prijatie sa predpokladá do leta 2020.

Texty návrhov európskej legislatívy pre mix podpôr (priložené sú texty v slovenčine):

  • Pripomienkuje sa do 6.1.2020:
  • COM(2019) 580 final–2019/0253 (COD): Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č.1306/2013, pokiaľ ide o finančnú disciplínu od rozpočtového roka 2021, a nariadenie (EÚ) č.1307/2013, pokiaľ ide o pružnosť medzi piliermi vzhľadom na kalendárny rok 2020: PART-2019-565839V1 text253
  • COM(2019) 580 final–ANNEX: Príloha k uvedenému nariadeniu: PART-2019-565825V1 prilohak253

 

  • Pripomienkuje sa do 10.1.2020:
  • COM(2019) 581 final–2019/0254 (COD): Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v roku 2021, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č.228/2013, (EÚ) č.229/2013 a (EÚ) 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich distribúciu v roku 2021, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č.1305/2013, (EÚ) č.1306/2013 a (EÚ) č.1307/2013, pokiaľ ide o ich zdroje a uplatňovanie v roku 2021 : PART-2019-576260V1 text254
  • COM(2019) 581 final–ANNEXES: Prílohy 1 až 3 k uvedenému nariadeniu: PART-2019-576291V1 prilohak254

 

V rámci prechodného obdobia by sa mali používať existujúce pravidlá, no nový, nižší rozpočet. Podľa návrhov by pre prechodné obdobie mal byť znížený rozpočet na opatrenia SPP – na priamych platbách roku 2020 asi o 11%, kým pre opatrenia II. piliera ešte nižšie. To odmieta väčšina zástupcov štátnych aj mimovládnych agrárnych organizácií v EÚ, ktorí zároveň požadujú predĺženie prechodného obdobia pre riadnu prípravu a plynulý prechod zo súčasných na nové pravidlá SPP. Najväčšou prekážkou je fakt, že zatiaľ nie sú schválené ani základné legislatívne návrhy SPP a viacročný finančný rámec pre roky 2021-2027. Podobná situácia však bola aj v roku 2013.

Podľa návrhu pre Programy rozvoja vidieka môžu členské krajiny aktuálne nastavené schémy a pravidlá predĺžiť o jeden rok (do 31.12.2021), pričom môžu čerpať prostriedky z navrhovanej finančnej alokácie na rok 2021. Viacročné záväzky zo súčasného programového obdobia môžu pokračovať v novom období (max. 1 rok). Pre nové záväzky (pre agro-environmentálno-klimatické opatrenia, ekologické poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo), si stanovia členské štáty kratšie obdobie (max. 3 roky). Pokiaľ sa však štát rozhodne nepredlžovať súčasné opatrenia PRV, môže svoju finančnú obálku na rok 2021 použiť neskôr (ušetriť), po ukončení prechodného obdobia, na nové opatrenia. Predpokladá sa však, že väčšina krajín si predĺži prinajmenšom podpory v ANC oblastiach a pre ekologické poľnohospodárstvo. Európska Komisia však neodporúča, aby sa pri tom už v roku 2021 uplatňovali pri čerpaní balíka na PRV nové sadzby národného kofinancovania.

Pre priame platby sa dopĺňajú stropy na rok 2021. Návrh umožňuje členským štátom presun finančných prostriedkov medzi piliermi aj po kalendárnom roku 2020 (do 15%), pričom Slovenská republika sa môže do 20.8.2020 rozhodnúť, či v roku 2022 presunie do 25% financií z II. do I. piliera. Pokiaľ sa štát rozhodne (do 7 dní po nadobudnutí platnosti návrhu nariadenia) presunúť prostriedky z II. piliera (PRV) do I. piliera (priame platby) na kalendárny rok 2020, tieto odbudnú z obálky pre II. pilier pre rok 2021. Návrh tiež umožňuje pokračovanie v internom procese konvergencie aj po roku 2019 (rozhodnutie musia štáty oznámiť EKomisii do 1.8.2020). Upravuje aj režim jednotnej platby na plochu v prechodnom období.

TABUĽKA: Alokácie na rok 2021 a porovnanie s rokom 2020 pre všetky členské krajiny EÚ.

Legenda: Direct payments – priame platby, Rural development – rozvoj vidieka, Per cent change – percentuálna zmena. Údaj pre rok 2020 je udaný podľa prílohy pôvodného návrhu nariadenia (EÚ) č.1307/2013 pre priame platby a č.1305/2013 pre rozvoj vidieka;  Zdroj: EKomisia.

Návrhy nariadení EK na prechodné obdobie nateraz rátajú s národnými obálkami, ako sú nastavené v návrhu na viacročný finančný rámec SPP z júna 2018. Je tiež pravdepodobné, že sa budú meniť, pretože viaceré členské štáty namietajú voči celkovému kráteniu rozpočtu, ako aj „externej konvergencii“. Ak sa v rámci nich príjmu úpravy, patrične sa upravia aj návrhy v prechodnom období. Konkrétne návrhy zo strany SR zatiaľ nie sú známe. No v nasledujúcej tabuľke ponúkame aspoň predbežný návrh na rozdelenie priamych platieb u nás v r.2020:

TABUĽKA: predbežný návrh podporných schém v SR v roku 2020 (zdroj: MPRV SR).

Na záver nášho informačného seriálu si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa aktívne zaujímali o podobu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na ďalšie roky a prípadne predkladali svoje návrhy a pripomienky. Zatiaľ je ešte všetko otvorené a možné nastaviť tak, aby to vyhovovalo čo najväčšiemu počtu skutočných, zodpovedných a poctivých poľnohospodárov aj na Slovensku!

Zdroje: pri spracúvaní desiatich dielov nášho infoseriálu sme využívali informácie predovšetkým z internetových stránok Európskej Komisie, Európskeho Parlamentu, Európskej Rady a ďalších (ec.europa.eu; europarl.europa.eu; consilium.europa.eu; capreform.eu), ako aj z domácich zdrojov.

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré nájdete za sebou na našej stránke www.obilninari.sk :

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

KONIEC 🙂

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 30.12. 2019. 

Celý text na stiahnutie: 10časť serialu o SPP po 2021 dec19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete sa stať členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena. Ďakujeme!

Informačný seriál ZPO – 9.časť

Informačný seriál ZPO – 9.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

9. ČASŤ

Časový rámec SPP 2021-2027 a očakávané kroky

V tejto časti nášho informačného seriálu sa pokúsime predstaviť stručný prehľad časového rámca prípravy Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nové programovacie obdobie 2021-2027:

2.2. – 2.5. 2017 Verejná konzultácia – Európska Komisia spustila online prieskum medzi občanmi EÚ, čo očakávajú od SPP. Získala vyše 320 000 reakcií od bežných obyvateľov, farmárov, mimovládnych organizácií, zástupcov priemyslu, akademikov, verejných inštitúcií… Požiadavky: modernizácia, zjednodušenie, odpoveď na zmeny klímy, ochrana biodiverzity a životného prostredia, pomoc farmárom.
Júl 2017 Konferencia EK s vyše 500 účastníkmi o výsledkoch prieskumu.
November 2017 Európska Komisia zverejnila víziu o SPP po roku 2020. Ďalšia možnosť diskusie a výmeny názorov medzi všetkými stranami a EK na vyše 40 podujatiach, až do jari 2018.
1.6. 2018 Prvé legislatívne návrhy nariadení Európskeho Parlamentu a Rady z dielne Európskej Komisie pre SPP po roku 2020. Predbežné stanovenie viacročného finančného rámca SPP na nasledujúcich 7 rokov.
16.7. 2018 Príhovor vtedajšieho Komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Phila Hogana na Rade ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolov. Predstavil hlavné ciele novej SPP po roku 2020.
Jún – december 2018 Vo všetkých členských krajinách EÚ prebehlo vyše 80 diskusných podujatí, seminárov a konzultácií o návrhoch EK. Celkovo bolo vypočutých vyše 10 000 účastníkov.
12.11. – 10.12. 2018 Okrem týchto fór sa diskutovalo aj na odborných „okrúhlych stoloch“, napr. EK v spolupráci s Úniou pre ochranu prírody (IUCN) riešila podoba novej „zelenej architektúry“ SPP po roku 2020 (viď titulný obrázok nižšie).
priebežne CDG“ – teda skupiny pre verejný dialóg (výbory) pri Európskej Komisii, v ktorých majú zastúpenie štátne orgány, mimovládne organizácie, zástupcovia obchodníkov, spracovateľov aj občianskych združení taktiež rozoberali návrhy pre jednotlivé sektory alebo formy produkcie (napr. ekologické poľnohospodárstvo).
16.7. 2018 Príhovor vtedajšieho Komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Phila Hogana na Rade ministrov pre poľnohospodárstvo a rybolov. Predstavil hlavné ciele novej SPP po roku 2020.
21.1. 2019 EK spustila on-line diskusiu so zástupcami podnikateľov a s občanmi EÚ
Apríl 2019 Stanovisko Európskeho Parlamentu k legislatívnym návrhom SPP
Máj 2019 Voľby do Európskeho Parlamentu
31.10. 2019 EK predložila Rade ministrov návrh legislatívy na jednoročné prechodné obdobie; zatiaľ neschválené (treba prijať do VI.2020), diskutuje sa na Rade. Treba viac času
17.12. 2019 Ostatné zasadnutie Rady ministrov poľnohospodárstva krajín EÚ
Marec 2020 EK predloží Správu o pokroku v rokovaniach. Zatiaľ otvorené otázky.
Apríl 2020 Schválenie stanoviska EP (výbory COMAGRI, COMENVI)
Jún 2020 Ukončenie diskusií v rámci európskych inštitúcií EP, Rady a EK (?)
Október 2020 Rozhodnutie o viacročnom finančnom rámci by malo byť prijaté (v rámci nemeckého predsedníctva). Pravdepodobne schvália aj dlhšie prechodné obdobie
Január 2021 Nateraz platný začiatok uplatňovania novej SPP.
Január 2022 Nateraz navrhovaný odsun začiatku uplatňovania novej SPP
Január 2023 Nateraz najpravdepodobnejší začiatok uplatňovania novej SPP

 

Na národnej úrovni sme pripravovali SPP po roku 2020 na Slovensku takto:

XI. 2018 – I. 2019 Online dotazník MPRV SR s otázkami k cieľom SPP
Január 2019 Výber zhotoviteľa analytických prác a vypracovanie SWOT analýzy (VÚEPP)
Január 2019 Zriadenie Manažérskej pracovnej skupiny pri MPRV SR pre prípravu Strategického plánu SPP pre SR.
Február 2019 Zriadenie pracovnej skupiny pre prípravu SPP so širokým zastúpením (zloženie: ministerstvá, SPPK, AK, ZPDaOS, ASYF (mladí), Iniciatíva pre rozvoj poľn., SZARF, Ekotrend Slovakia, SPU, NLC, ARVI, PPA, ŠOP a iní). Diskusia o analytických záveroch, návrhoch intervencií, atď.

Pozn. prvé zasadnutie bolo vo II.2019, celkom tri zasadnutia doteraz.

XI.2018 – V.2019 Výber hodnotiteľa Ex-ante (predbežné) a spracovateľa podkladov pre SEA (t.j. strategické posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Táto povinná súčasť prípravy na SPP trvá od júna 2019 a bude až do ukončenia prípravy Strategického plánu SPP pre SR
I. – VI. 2019 Vypracovanie analytických dokumentov a SWOT analýzy (VÚEPP).

Má 3 časti: všeobecná sektorová analýza, analýza podľa spoločných kontextových ukazovateľov a identifikácia potrieb.

Júl 2019 Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka – záverečná správa (IPP) – analýza uplatňovania SPP v SR v doterajšom programovom období.
priebežne COPA-COGECA, rokovania pracovných skupín (zástupcovia v CDG EK). Zástupcov do C/C nominuje SPPK ako člen tejto európskej organizácie.
Pozn. SPPK spracúva vlastný návrh strategického plánu (III. 2020)
priebežne Diskusie zástupcov MPRV SR so zástupcami odbornej praxe na rôznych akciách (organizovali polnoinfo.sk, Euractiv, SPPK, atď.)
XII. 2019 – I. 2020 Vypracovanie Intervenčnej stratégie – analytickej štúdie pre tvorbu Strategického plánu SPP 2021-2027 (MPRV SR, IPP) – pripomienkovanie!
II.2020 – ? Rozpracovanie intervencií vrátane výberu indikátorov, za jednotlivé sektory
29.2. 2020 Voľby do NR SR a nové zloženie vlády SR
VI. 2020 MPRV SR by malo predložiť návrh stratégie SR na pripomienkovanie (?)
IX. 2020 Schvaľovanie Strategického plánu vedením MPRV SR
IX. 2020 – ? Prvý revidovaný návrh Národného strategického plánu SR by mal byť predložený na medzirezortné pripomienkové konanie
X. 2020 Zriadenie Monitorovacieho výboru
X.-XI. 2020 Schvaľovanie Strategického plánu vládou SR
31.12. 2020 Predložiť návrh stratégie SR Európskej Komisii (ktorá má 8 mesiacov na ich posúdenie a prijatie, resp. pripomienkovanie)

Tempo príprav na novú SPP po roku 2020 na národných úrovniach štátov EÚ spomaľuje skutočnosť, že zatiaľ stále nie sú ukončené diskusie a úpravy základných legislatívnych návrhov, ani viacročný finančný rámec na úrovni Európskej únie.

Keďže proces prípravy sa síce naštartoval, ale jeho ukončenie sa predpokladá až do konca roka 2020, je pravdepodobné, že dôjde k úpravám návrhov pre Strategický plán SR v závislosti od zloženia novej vlády SR a vedenia MPRV SR. V súčasnosti je v pripomienkovom konaní návrh Intervenčnej stratégie, ktorý sme 13.12.2019 posielali emailom všetkým členom ZPO! Termín na zaslanie pripomienok so zdôvodnením je do 10.1.2020 – prosím, venujte tomu pozornosť!

Taktiež je pravdepodobné, že o prechodnom období – jeho začiatku a dĺžke sa ešte rozhodne neskôr a predpokladá sa, že bude pokračovať až do roku 2022 (teda bude dvojročné). Aké pravidlá podpôr budú platiť v rámci tohto obdobia a z akých zdrojov budú štáty čerpať? O tom nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Titulný obrázok: poznámky k procesu tvorby „zelenej architektúry“ SPP po roku 2020, ktorý spracúvala Európska Komisia s Úniou pre ochranu prírody (IUCN): 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín,
23.12. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 9časť serialu o SPP po 2021 dec19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete sa stať členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena. Ďakujeme!

Informačný seriál ZPO – 8.časť

Informačný seriál ZPO – 8.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

8. ČASŤ

Otvorené otázky a pojmy

Po predchádzajúcej verejnej diskusii zverejnila v júni 2018 Európska Komisia prvé návrhy základných nariadení, ktoré by mali definovať princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2021. Ku koncu roka 2019 však stále nie sú na úrovni európskych inštitúcií ukončené pripomienkovacie procesy k týmto návrhom, a teda stále nemáme k dispozícii konečnú verziu legislatívy, ani viacročný finančný rámec.

Okrem iných zmien, najväčšie polemiky vedú členské krajiny o niekoľkých základných úpravách, ktoré zásadným spôsobom nasmerujú finančné podpory v poľnohospodárstve v nasledujúcom programovom období, teda ďalších sedem až desať rokov. Medzi najdiskutovanejšie patria pojmy ako je „stropovanie“, „komplementárna redistribučná platba“, definícia „skutočného farmára“, „viazané podpory“, či rýchlosť „externej konvergencie“. Pokúsime sa teda vysvetliť, o čo ide.

  • Stropovanie

V predošlých častiach sme už hovorili o nevhodnej štruktúre poľnohospodárstva u nás a o rozdelení balíka priamych platieb medzi podniky, ktoré je na Slovensku a v Českej republike najviac koncentrované (len asi 20% fariem – v počte cca 3600 – prijíma až 94% priamych platieb; IPP). Sektor tak neprináša žiadané benefity, o ktoré predovšetkým ide Európskej únii pri vynakladaní prostriedkov zo spoločného rozpočtu. No aj v rámci krajín EÚ-28 je vysoká koncentrácia podpôr, keď priemerne 20% najväčších fariem poberá približne 82% priamych platieb. Zrejme aj táto skutočnosť primäla Európsku Komisiu k návrhu obmedziť príjmy z priamych platieb na jednu farmu.

Podľa článku 15 návrhu nariadenia EPaRady, ktorým sa mení nariadenie č.1305/2013 a 1307/2013 a ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, bude stropovanie, teda limit objemu priamych platieb na jednu farmu, v budúcom období povinné (pozn. dnes ho 9 členských krajín EÚ aplikuje dobrovoľne). V návrhu je stanovené, že suma priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť na daný kalendárny rok, bude znížená takto:

  • minimálne 25% pri tranži 60 000 až 75 000 euro
  • minimálne 50% pri tranži 75 000 až 90 000 euro
  • minimálne 75% pri tranži 90 000 až 100 000 euro
  • 100% pri sume presahujúcej 100 000 euro.

Predtým, kým sa uplatní toto znižovanie, môže členský štát od sumy priamych platieb odpočítať mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, vrátane daní a sociálnych príspevkov (pozn. nateraz sa majú používať priemerné štandardné mzdy vynásobené počtom ročných prac.jednotiek).

Na svojom jarnom zasadaní Európsky Parlament vyjadril k tomuto článku stanovisko, v ktorom navrhuje zrušiť postupné tranže krátenia platby a zaviesť krátenie iba pre jednu hranicu, a to 100 000 euro na jednu farmu a rok. Taktiež navrhuje znížiť možnosť odpočtu mzdových nákladov iba na 50% platov, pričom musia členské štáty použiť skutočné mzdové náklady, alebo priemerný štandardný plat, spojený s poľnoh. činnosťou. EP tu tiež doplnilo odsek, ktorý má brániť umelému vytvoreniu podmienok pre vyhnutie sa efektom tohto článku (t.j. rozdelenie veľkého podniku na menšie subjekty), resp. bude ho možné aplikovať na všetkých členov v rámci právnickej osoby, či skupiny právnických osôb, ktorí majú rovnaké práva a povinnosti ako jednotliví farmári.

Po ostatných voľbách do Európskeho Parlamentu (máj 2019) sa však jeho obsadenie zmenilo, najmä v prospech „zelených“ politických frakcií, a tak je možné, že sa ešte do polovice roku 2020 dočkáme ďalších zmien a návrhov úprav pôvodných legislatívnych návrhov Komisie.

Na Slovensku sa stropovanie dotkne hlavne veľkých fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Podľa návrhu analytickej štúdie „Intervenčná stratégia“ pre tvorbu strategického plánu SPP na roky 2021-2027*, ktorú aktuálne (11.12.2019) predložilo na pripomienkovanie odbornej verejnosti MPRV SR (ďalej len „Intervenčná stratégia“), bude stropovaná suma na úrovni 105 mil. euro za 7 rokov presunutá do II. piliera (t.j. PRV) na investície (t.j. podpora konkurencieschopnosti, hydromeliorácie, závlahy…), kde bude vďaka 40%-nému národnému spolufinancovaniu navýšená na 175 mil. euro na 7 rokov.

Riadne predbežné stanovisko Slovenskej republiky k tomuto bodu je trvanie na dobrovoľnom stropovaní (aby si každá členská krajina mohla zvoliť či a na akej úrovni bude stropovať priame platby); a vylúčenie ekoschém z povinnosti stropovania (pozn. taktiež bude potrebné na úrovni európskych inštitúcií rokovať o možnosti odpočtu celkových osobných nákladov, pretože v tomto znení je u nás nariadenie ťažko vykonateľné).

(pozn. podľa SPPK je potrebná právna analýza, či stropovanie riešiť v podnikoch podľa IČO, alebo na konečného užívateľa výhod).

  • Komplementárna redistributívna platba

Finančný balík, ktorý sa získa stropovaním priamych platieb sa musí prioritne použiť pre financovanie komplementárnej (t.j. doplnkovej) redistributívnej platby, až potom na ďalšie intervencie v rámci priamych platieb (nateraz: len oddelených, neviazaných). Tento objem prostriedkov sa „redistribuuje“ pre malých a stredných farmárov, a to na výmeru do prvých 100 hektárov so sadzbou stanovenou na úrovni minimálne 30% priemernej priamej platby na hektár.

Podľa Intervenčnej stratégie* sa bude táto platba týkať 450 tisíc hektárov. Pritom pre mladých farmárov by mala byť určená celková suma min. 55,6 mil. euro (z toho 12,2 mil. euro na priame platby, t.j. 100 euro na prvých 100 ha, čo sa týka 17 430 ha; a 43,5 mil. euro pre začínajúcich formou „start-up“ grantov v II.pilieri, t.j. 70 000 euro na grant pre 620 farmárov; – podľa podmienok r. 2018).

Okrem toho by sa z „komplementárnej redistributívnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti“ mali doplniť podpory aj pre malé farmy v hodnote 100 euro na prvých 100 hektárov. Ide o oddelenú priamu platbu I. piliera s celkovým objemom 315 mil. euro na 7 rokov. Na Slovensku bolo v roku 2018 asi 16 292 fariem s podpriemernou veľkosťou (tá je aktuálne 80,7 ha) a ich celková výmera spolu predstavovala 205 744 ha. Podpora na prvých 100 ha sa bude v budúcom období poskytovať na celkom 450 000 ha (t.j. plocha podpriemerne veľkých fariem a plocha prvých 100 ha nadpriemerne veľkých fariem). Malo by ísť o 149,2% dodatočnej podpory na hektár pre oprávnené farmy. (pozn. keďže počet oprávnených hektárov na túto platbu určuje členský štát, je možné aj stanovenie minimálnej hranice, napr. od 5 ha, do ktorej sa nebude uplatňovať, napr. aj z dôvodu veľkej administratívnej záťaže).

  • Skutočný (aktívny) farmár

Tento pojem bol zavedený už pre aktuálne programové obdobie 2014-2020 a trvalo istý čas, kým sa ho podarilo zadefinovať a pochopiť. Podľa európskej legislatívy iba „aktívny, či skutočný farmár“ má nárok na finančnú podporu z EÚ fondov. A teda je to podstatný pojem aj pre budúce programové obdobie. Mal by pomôcť rozlíšiť a vyradiť zo systému podpôr takých podnikateľov na pôde, ktorí sú len pasívnymi poberateľmi podpôr za splnenie základných podmienok, no reálne nemajú žiadnu poľnohospodársku produkciu, ani neposkytujú ďalšie služby verejnosti.

V pôvodnom legislatívnom návrhu EK z júna 2018 v článku 4 je uvedené, že členské štáty si musia vo svojich strategických plánoch SPP vymedziť tieto pojmy: poľnohospodárska činnosť; poľnohospodárska plocha (a jej ďalšia špecifikácia: orná pôda, trvalé plodiny, trvalý trávny porast a trvalé pasienky); hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu; skutočný poľnohospodár a mladý poľnohospodár. Pod písmenom d) je uvedené: „pojem „skutočný poľnohospodár“ sa musí vymedziť tak, aby sa zabezpečilo, aby sa podpora neposkytla nikomu, koho poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo koho hlavná ekonomická činnosť nie je poľnohospodárstvo, pričom by z podpory nemali byť vylúčení poľnohospodári vyvíjajúci viaceré činnosti. Vymedzenie tohto pojmu by malo umožniť určiť, akí poľnohospodári sa nepovažujú za skutočných poľnohospodárov, a to na základe podmienok ako test príjmov, vstupov práce v poľnohospodárskom podniku, účel podniku a/alebo zápis v registroch.“

Európsky Parlament vo svojom stanovisku z apríla 2019 navrhol upraviť článok 4, písmeno d) takto: „skutočný aktívny poľnohospodár musí byť definovaný členskými štátmi tak, aby bolo zabezpečené, že podpora nebude poskytnutá tým, ktorých poľnohospodárska aktivita tvorí iba nepatrnú časť ich celkových ekonomických aktivít a zároveň nevylučuje podporu mnohonásobných aktívnych poľnohospodárov. Definícia musí v každom prípade zachovať model rodinného poľnohospodárstva Únie v rámci individuálnej alebo skupinovej povahy, bez ohľadu na veľkosť, a pokiaľ je to potrebné, môže brať do úvahy špeciálne znaky daného regiónu definované v článku 355 (1) TFEU. Členské štáty môžu z tejto definície vylúčiť jedincov alebo spoločnosti vykonávajúce spracovanie poľnohospodárskej produkcie vo veľkom rozsahu, s výnimkou skupín poľnohospodárov (družstvá).“ Namiesto prívlastku „skutočný“ teda navrhuje „aktívny“ a upriamuje pozornosť na menšie rodinné farmy, ktoré v krajinách EÚ môžu popri poľnohospodárskej činnosti podnikať aj so spracovaním výrobkov, či poskytovať ubytovacie a iné služby, z ktorých žijú viacerí členovia rodiny.

Riadne predbežné stanovisko SR k tomuto bodu je požiadavka, aby si členské štáty EÚ mohli dobrovoľne uplatňovať a definovať pojem „aktívneho farmára“ na základe vlastných objektívnych a nediskriminačných kritérií. S týmto návrhom sa nateraz, po rozsiahlych rokovaniach, stotožnilo aj predsedníctvo Rady Európy.

  • Viazaná (z anglického coupled / kaplovaná) podpora

Cieľom viazanej podpory v I. pilieri je stimulácia produkcie v sektoroch, ktoré nie sú síce ekonomicky atraktívne, ale majú svoj špecifický ekonomický, sociálny, alebo environmentálny význam a prispievajú k rozvoju vidieka, či životnému prostrediu. Uplatňujú sa už aj v aktuálnom programovom období (pozn. v SR sú viazané platby na cukrovú repu, chmeľ, vybrané druhy ovocia s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou, vybrané druhy zeleniny, vybrané druhy bielkovinových plodín, rajčiaky, chov bahníc, jariek a kôz, výkrm vybraných kategórií HD, kravy s trhovou produkciou mlieka).

V článku 86, ods.5 návrhu nariadenia z júna 2018 je stanovená maximálna finančná alokácia pre viazané platby na 10% zo sumy stanovenej v prílohe VII (I.pilier), ktorý sa môže zvýšiť maximálne o 2% pre podporu bielkovinových plodín. V článkoch 29 až 33 legislatívneho návrhu EK sú stanovené základné pravidlá pre uplatňovanie viazaných platieb (vo forme platby na hektár, či na registrované zviera) a špecifikovaný rozsah pôsobnosti (sektory).

Podľa návrhu Intervenčnej stratégie* sa na Slovensku viazanou formou podporí živočíšna výroba (chov bahníc, jariek a kôz, výkrm vybraných kategórií HD a kravy s TPM), špeciálna rastlinná výroba (zakryté plochy, vybrané druhy ovocia a zeleniny s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou), cukrová repa a chmeľ. Celková alokácia bude 333,8 mil. euro na 7 rokov. V živočíšnej výrobe tak dôjde k poklesu podpory (cca o 77 mil. euro oproti súčasnému obdobiu), ktorú chce SR kompenzovať z národných zdrojov. Naopak, výraznejšie sa podporí výroba zeleniny, bielkovinových plodín a cukrovej repy.

Stanovisko Európskeho Parlamentu z jari t.r. však tieto ustanovenia napáda a upravuje tak, aby boli viazané platby viac v súlade s cieľmi a obmedzovali výrobu. O.i. majú mať formu ročnej platby založenej na pevne daných oblastiach a výnosoch, alebo na pevne danom počte zvierat a musia dodržovať finančné stropy stanovené členskými štátmi. Medzi oprávnené oblasti zaradil iba: obilniny, olejniny, bielkovinové plodiny, strukoviny na zrno, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na škrob, mlieko a mliečne výrobky, osivá, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, cukrová trstina, čakanka, ovocie a zelenina, výmladkové plantáže s krátkou rotáciou (vyradil kŕmne strukoviny a miešanky, víno, olivy, bravčové mäso, hydinové mäso, vajcia, med, rezané kvety, a ďalšie nepotravinové plodiny s výnimkou stromov na výrobu produktov, ktoré môžu potenciálne nahradiť fosílne palivá). Čo sa týka viazanej podpory na zvieratá (HD, ovce, kozy), členské krajiny musia definovať podmienky oprávnenosti na podporu požiadaviek na identifikáciu a evidenciu zvierat.

Je teda otázne, ako táto diskusia dopadne a či sa viazaná podpora nebude vzťahovať na vopred stanovenú produkciu výrobkov, namiesto hektárov a kusov. Pritom každá členská krajina EÚ si musí sama stanoviť tzv. „citlivé sektory“, ktoré majú význam a potenciál pre krajinu a spoločnosť.

Riadne predbežné stanovisko SR: podporujeme viazanú podporu na úrovni 13 + 2% na bielkovinové plodiny (pozn. SPPK navrhuje 16+4%) a prepočítať prínos platby na uhlíkovú stopu.

(pozn. keďže Slovensko už teraz uplatňuje dobrovoľnú viazanú podporu viac ako 13% svojho ročného vnútroštátneho stropu, môže v zmysle výnimky použiť na účely viazanej podpory príjmu viac ako 10%. Slovensko chce uplatňovať viazanú podporu príjmu na úrovni 15%, t.j. 13% + 2% na bielkovinové plodiny).

  

  • Externá konvergencia

Po rozšírení Európskeho Spoločenstva v roku 2004 o 10 nových členských krajín strednej Európy, kedy vstúpila aj Slovenská republika s 55% priamych platieb úrovne EÚ, sa mali podmienky dorovnať do roku 2013. V súčasnosti sú priame platby v SR na úrovni asi 88,3% priemeru EÚ-28 (hnedá línia – viď graf). Aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. „externú konvergenciu priamych platieb“ (približovanie). Slovensko by malo do roku 2027 dosiahnuť 82% priemeru podpôr v EÚ.

Graf: priemerné sadzby priamych platieb v EÚ, v euro/ha, v r.2016, zdroj: EK, IPP.

Na viacerých fórach poľnohospodárskej štátnej správy, ale aj samospráv sa ozývajú hlasy, že tento návrh je pre väčšinu „nových“ členských krajín neprijateľný a požadujeme skorší termín vyrovnania hektárovej sadzby priamych platieb vo všetkých krajinách EÚ. Niektoré z krajín, napr. Maďarsko, Česká republika a Slovinsko by však mohli viac stratiť, ako získať.

Aj o tomto návrhu teda ešte prebieha diskusia. Priame platby totiž tvoria len jednu časť možných podpôr pre poľnohospodársku výrobu a rozvoj vidieka. Na túto otázku sa teda treba pozrieť komplexne, aby sme videli všetky, a teda aj iné možnosti na dosiahnutie cieľov Slovenskej republiky v rámci návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ pre roky 2021-2027.

Riadne predbežné stanovisko SR: požadujeme zvýšenie tempa externej konvergencie.

Uvedené pojmy sú však len jednými z mnohých v komplexnej Spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá poskytuje veľa alternatív a možností ako získať a prerozdeliť prostriedky. Najdôležitejšie bude zmeniť myslenie a prístup, pretože príjmy sa budú odvíjať od dosiahnutých cieľov, ktoré si vopred určí každá členská krajina podľa seba (a SWOT analýzy) v rámci Národného strategického plánu na obdobie 2021-2027. Ako je na tom Slovenská republika? Sme pripravení? Ako a dokedy bude ešte prebiehať tento proces? O tom si povieme viac nabudúce… J

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky a pojmy (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 17.12. 2019.

Celý súbor na stiahnutie: 8časť serialu o SPP po 2021 dec19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

Informačný seriál ZPO – 7. časť

Informačný seriál ZPO – 7. časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

7. ČASŤ

Spoločná organizácia trhu s obilninami v rokoch 2021-2027

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004) sa u nás uplatňujú pravidlá „Spoločnej organizácie trhu“ (SOT) EÚ pre vybrané komodity, vrátane obilnín a určitých výrobkov spracovaných z obilnín (uvedených v Prílohe I – časť I Nariadenia EPaR č.1308/2013, OJ L 347 z 20.12.2013). V súčasnosti platí Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č.1308/2013, Nariadenie Rady (EÚ) č.1370/2013, ktoré sú pre systém SOT s obilninami zásadné. Zároveň ich dopĺňajú desiatky ďalších európskych nariadení, delegovaných nariadení a rozhodnutí (celý zoznam nájdete v Situačnej a výhľadovej správe NPPC-VÚEPP pre obilniny).

Hlavnými nástrojmi organizácie trhu s obilím sú:

  • Hospodársky rok – trvá od 1.júla do 30.júna nasledujúceho roka (napr. 1.7.2018-30.6.2019).
  • Intervenčný nákup, skladovanie a predaj z intervencie – bol zavedený ako „záchranná sieť“ pre tých poľnohospodárov, ktorým sa nepodarí realizovať svoju produkciu obilia na voľnom trhu. Po splnení určitých podmienok môžu aj dnes v rámci intervenčného obdobia 1.11. až 31.5. ponúknuť do intervenčného nákupu min. 100 ton pšenice obyčajnej (do limitu 3 mil. t). Intervenčná cena je 101,31 euro/t pre štandardnú kvalitu a je jednotná pre celé územie EÚ. Systém verejnej intervencie je financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF). Kompetentným orgánom je Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá tiež uzatvára zmluvy s intervenčnými skladmi na Slovensku (aktuálna kapacita 26 skladov je 340 000 ton). V praxi sa však už intervenčný nákup v EÚ neuplatňuje niekoľko rokov. Pozn. v prvom roku vstupu Slovenska do únie bol záujem slovenských pestovateľov o intervenčný nákup enormný. V súčasnosti sa cena na voľnom trhu pohybuje na vyššej úrovni, a tak nie je záujem o predaj do intervencie.
    Predaj intervenčných zásob obilnín realizuje Európska Komisia formou výziev (tendrov), avšak prioritne sú zásoby využívané na program potravinovej pomoci najodkázanejším osobám v krajinách EÚ. Od júla 2013 je stav intervenčných zásob obilnín v EÚ nulový.
  • Obchodovanie s tretími krajinami (licencie, dovozné clá, vývozné náhrady) – účelom dovozného režimu je ochrana domáceho trhu pred lacnejším tovarom, a preto Európska Komisia schvaľuje dovozné licencie na určité objemy. Dovozný poplatok (clo) sa mení podľa svetovej ceny, ale nesmie presiahnuť maximum stanovené obchodnou dohodou GATT (s určitými výnimkami). EÚ má s niektorými krajinami uzatvorené obchodné dohody na dovoz produktov so zníženým clom (napr. africké krajiny, Ukrajina atď.). Dovozné clo sa neuplatňuje ani v rámci tzv. „zušľachťovacieho styku“, kedy sa nazad z EÚ vyvezú výrobky z dovezených obilnín. Po rokovaní vo WTO sa EÚ od roku 2016 zaviazala neuplatňovať vývozné náhrady na podporu domácich výrobkov (nielen z obilnín) na trhoch tretích krajín.

Obr. vývoj dovozov a vývozov do/z krajín EÚ od začiatku hospodárskeho roku 2019/20 (t.j. od 1.7.2019) s obilninami a výrobkami z nich (červená línia), v porovnaní s vývojom v hospodárskom roku 2018/19 (modrá línia) a s 5-ročným priemerom (zelená línia), podľa týždňov (stĺpce), v tis. ton. Legenda: Common wheat – pšenica obyčajná, Maize – kukurica, barley, Malt included – jačmeň, vrátane sladu, Common wheat and flour – pšenica obyčajná a múka; Imports – dovozy, Exports – vývozy. Celkový objem za hospodársky rok je v mil. ton (vpravo modrou a zelenou). Zdroj: Európska Komisia (circabc.europa.eu).

Pre obdobie rokov 2021-2027 predložila Európska Komisia v júni 2018 návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č.1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ďalšie. Okrem iného celkom vypúšťa článok 6, ktorý definuje hospodárske roky pre všetky dotknuté komodity. Znamenalo by to, že aj pre obilniny zanikne hospodársky rok, a teda aj povinnosť sledovať štatistické údaje, ceny atď. podľa obdobia začínajúceho 1.júlom. Tento návrh pravdepodobne súvisí so zmenou v štatistickom zisťovaní v rámci EÚ, ktoré sa má v blízkej budúcnosti celé orientovať už iba podľa bežného roka, t.j. od 1.1. do 31.12.

Intervenčné opatrenia pre určité obilniny (pšenica letná, pšenica tvrdá, jačmeň, kukurica) zostávajú v platnosti bez zmenených podmienok. Nemení sa ani intervenčná cena. (Rušia sa doteraz uplatňované podporné programy pre sektor olivového oleja, zeleniny a ovocia, vinohradníctva a vinárstva, včelárstva a chmeľu, uvedené v článkoch 29 až 60 pôvodného nariadenia. Taktiež sa rušia všetky nástroje organizácie trhu s cukrom – články 127 až 144. atď.).

Rovnako zostávajú v platnosti pravidlá pre obchod s tretími krajinami (články 176 až 195, s výnimkou článkov týkajúcich sa dovozu konope a cukru). Vypúšťajú sa však články 196 až 204 ohľadom vývozných náhrad (zachováva sa len pasívny zušľachťovací styk). Nástroje organizácie trhu pre obchod s tretími krajinami (mimo EÚ) teda zostávajú pre obilniny v zásade nezmenené.

Ako sme už viac krát pripomenuli, zatiaľ ide o legislatívne návrhy, o ktorých sa stále rokuje a pravdepodobne ešte budú upravované. Koncom októbra 2019 bolo na Rade ministrov krajín EÚ prijaté rozhodnutie o jednoročnom prechodnom období, no pravdepodobnejšie je, že toto obdobie bude trvať dlhšiu dobu (1-2 roky). Predmetom diskusií sú viaceré oblasti, ktoré zásadne menia prístup a možnosti podpory poľnohospodárskej výroby, či rozvoja vidieka. Každá členská krajina EÚ má svoje problémy, ktoré chce prioritne riešiť. Na Slovensku je to hlavne aktuálna výrobná štruktúra poľnohospodárstva, malá tvorba pridanej hodnoty a nízka potravinová sebestačnosť. Preto odborná verejnosť u nás rieši najmä otázky ohľadom stropovania priamych platieb, redistribučnej platby, definovania „aktívneho farmára“, či obsahu tzv. „zelenej architektúry“ vhodnej pre Slovensko. O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 10.12. 2019.

Celý súbor na stiahnutie: 7časť serialu o SPP po 2021 dec19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

Informačný seriál – 6.časť

Informačný seriál – 6.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

6. ČASŤ

Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka v rokoch 2021-2027

Poznámka na úvod:

Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!

V 5. časti nášho informačného seriálu sme uviedli hlavné prvky podpory v I. pilieri (priame platby):

  • Základná podpora príjmu a trvalej udržateľnosti – na plochu („BISS“)
  • Doplnková redistributívna podpora príjmu a trvalej udržateľnosti („CRISS“)
  • Doplnková podpora príjmu pre mladých farmárov („CISYF“)
  • Schémy pre klímu a životné prostredie („ekoschémy“)
  • Podpora viazaná na produkciu.

V tejto časti si predstavíme hlavné navrhované oblasti pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka). Pre opatrenia II. piliera platí, že je povinné ich spolufinancovanie zo štátnych zdrojov a taktiež aj samotným prijímateľom, v prípade predpokladu ziskovosti investičných projektov (príspevok je nižší ako 100%). O finančnom rozdelení obálky pre Slovensko a možnostiach kofinancovania sme písali v 4.časti nášho infoseriálu. Prostriedky „Programu rozvoja vidieka“ môžu účinne pomôcť rozvoju vybraných sektorov a pre mnohé členské krajiny EÚ ide o kľúčový zdroj rozvoja podnikania na vidieku. Podľa Inštitútu poľnohospodárskej politiky (IPP) je predpokladom efektívneho fungovania PRV vypracovaný presný plán výziev pre každý rok a jeho dodržiavanie, vyššia frekvencia výziev, podporených viac menších projektov, elektronické podávanie žiadostí a efektívnejšie hodnotenie projektov. Pre úspešnosť dobrých projektov je podstatné aj vyčleniť zdroje aj pre najnižšie rozvinuté okresy, rozšíriť využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a samozrejme nulová miera korupcie.

V rámci PRV možno opatrenia rozdeliť do dvoch kategórií – neprojektové opatrenia (kompenzácia straty príjmu spôsobenej nepriaznivými prírodnými podmienkami, či dodržiavaním určitých podmienok) a projektové opatrenia (investičné, na zlepšovanie podmienok, rozvoj).

Medzi neprojektové opatrenia patria hlavne „AEKO“ (agroenvironmentálno-klimatické opatrenia), na ktoré bude treba vyčleniť aspoň 30% z celého balíka pre PRV. Ich uplatňovanie však bude pre poľnohospodárov dobrovoľné. V budúcom období pre roky 2021-2027 sa môžu aktuálne existujúce požiadavky rozšíriť o ďalšie operácie zamerané na efektívne využívanie prírodných zdrojov (zvýšenie kvality pôdy, vody), zachovanie biodiverzity v krajine, ochranu biotopov, obmedzenia v oblastiach Natura 2000 a ďalšie opatrenia pre environmentálne a klimatické záväzky. Nárok na kompenzačnú platbu má subjekt automaticky po splnení stanovených podmienok. Avšak IPP odporúča v záujme efektívnejšej podpory zvýhodniť ANC oblasti v projektových opatreniach PRV zameraných na agroturizmus, živočíšnu výrobu a modernizáciu výroby. Taktiež diferencovať platbu podľa zaťaženosti poľnohospodárskej pôdy živočíšnou výrobou (napr. min.0,3 VDJ/ha celej poľnoh. pôdy, t.j. TTP + orná pôda). Vyššiu platbu by získal subjekt s vyšším zaťažením.

Zvyšných max. 70% prostriedkov určených pre II. pilier bude možné zacieliť na plánované projekty rozvoja, ktoré Slovenský agropotravinársky sektor potrebuje najviac. V rámci ôsmych „intervencií“ si môže každý členský štát EÚ vybrať a „ušiť“ si ich na mieru. Samozrejme musí pritom vychádzať zo SWOT analýzy stavu v krajine (t.j. analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození), ktorú si vopred vypracuje (pozn. NPPC – VÚEPP ju už vypracoval pre SR).

A tu je možné vybrať si z možností, ktoré aktuálne ponúka legislatívny návrh Európskej Komisie, napríklad:

  • Investície:
    • podľa IPP by Slovensko malo predovšetkým investovať do konsolidácie trhu s pôdou, a teda do pozemkových úprav a sceľovania vlastníctva pôdy (tzv. komasácia). Pomocou projektov komplexných pozemkových úprav, alebo čiastočne prostredníctvom projektov jednoduchých pozemkových úprav je možné v praxi zrealizovať konsolidáciu v horizonte 30 rokov, pri predpokladaných nákladoch 1 093 mil. eur. Iba fungujúci trh s pôdou môže odstrániť súčasné problémy s vyplácaním priamych platieb a platieb v rámci PRV (viac na str.25-28 Revízie výdavkov IPP).
    • ďalšou významnou investíciou by malo byť posilnenie spracovateľského a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, na ktorý by bolo možné naviazať poľnohospodársku prvovýrobu. V niektorých sektoroch by bolo potrebné dobudovať výrobné kapacity, inde zasa využiť kapacity voľné, no nevyužívané (viď graf), napr. cukrovarnícky, škrobárenský, pivovarnícky a sladovnícky, liehovarnícky priemysel, atď. Okrem toho by bolo možné podporiť aj spracovanie ďalších (druhotných) surovín, ako napr. ovčia vlna, ľanové a konopné vlákna, odpady apod.
    • zároveň je dôležité pre komplexný rozvoj výrobnej vertikály budovať aj priebežné menšie aj väčšie sklady a kompletnú distribučnú sieť zacielenú na domáce potraviny. Podstatou je vybudovať čo najkratší obchodný reťazec od výrobcu po spotrebiteľa. Súčasťou tejto investície preto môže byť aj podpora odbytových organizácií výrobcov, v ktorých by spájali sily najmä menší domáci producenti kvalitných potravín.
    • Podľa IPP je potrebné identifikovať také investičné oblasti v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré je ekonomicky možné podporiť návratnými formami financovania alebo kombináciou návratného a nenávratného financovania.

Graf: Rozmiestnenie sektorov spracovateľského priemyslu na Slovensku, podľa pridanej hodnoty na zamestnanca (v euro) a naplnenosti kapacít (v %), Zdroj: MPRV SR (2017).

  • Riadenie rizík („risk management“): Podnikateľské riziko v poľnohospodárstve je všeobecne väčšie ako v iných odvetviach národného hospodárstva. IPP odporúča zaviesť systémové nástroje na podporu riadenia rizík, najmä prostredníctvom spolufinancovania komerčného poistného. S príspevkom štátu a samotných farmárov by bolo možné vytvoriť fond pre tzv. „nepoistiteľné“ riziká, katastrofického rozsahu, ktoré čoraz častejšie zasahujú lokálne a negatívne ovplyvňujú ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Prípadne by bolo lepšie vytvoriť poistný produkt na súkromnom trhu, ktorý by mohol štát dotovať. Dôležité je aj nastavenie obojstranne výhodných poistných podmienok a ich dodržiavanie zmluvnými stranami.
  • Mladí a začínajúci farmári, „start-upy“ (t.j. zakladacie projekty): zamestnanosť v poľnohospodárstve na Slovensku je veľmi nízka a naďalej klesá. Navyše máme nízky podiel zamestnancov vo vekovej kategórii do 24 rokov a vysoký podiel pracovníkov nad 50 rokov ( priemerný vek je 47 r.). V rámci PRV je nevyhnutné podporiť kapitálovo nízko vybavené farmy, ktoré majú problém získať úvery na komerčnom a farmy schopné tvoriť vyššiu pridanú hodnotu trhu (mladí a rodinné farmy). IPP navrhuje dosiahnuť efektívnejšiu podporu mladých začínajúcich farmárov týmito spôsobmi:
    • Zvýšiť hektárovú hranicu pre podporu mladých poľnohospodárov prostredníctvom priamych platieb (t.j. na 100 ha, ako vo väčšine európskych štátov)
    • podporiť investície mladých poľnohospodárov v rámci PRV prostredníctvom bodového zvýhodnenia a formou nastavenia vhodných typov výziev a veľkostí projektov
    • zvýšiť maximálnu podporu pre mladého poľnohospodára a začatie podnikania (max. 100 000 euro)
    • zvýšiť frekvenciu a pravidelnosť výziev pre mladých poľnohospodárov v rámci projektových opatrení PRV (napr. každoročne  k 30.6.)
    • zvýšiť účasť poľnohospodárov, vrátane mladých, na vzdelávacích aktivitách.
  • Systém prenosu vedomostí a inovácií v poľnohospodárstve (tzv. „AKIS“ z anglického „Agricultural Knowledge and Innovation Systems“) – medzi výskumníkmi, poradcami, pracovníkmi na vidieku. Zároveň bude veľmi dôležité zaviesť kvalitný poradenský systém pre poľnohospodárov, založený na skúsených poradcoch s certifikátom o vzdelaní. Jednou z významným súčastí prenosu vedomostí a skúseností bude aj medzigeneračná spolupráca. Podporiť by sa mali aj projekty pre modernizáciu a digitalizáciu procesu poľnohospodárskej výroby, kde má významnú príležitosť hlavne mladá generácia farmárov.
  • Spolupráca a synergické efekty: spolupráca v rámci organizácií výrobcov s finančnou podporou by mohla vylepšiť vyjednávaciu pozíciu výrobcov v konkurencii na trhu. Žiadané by mali byť tiež projekty spolupráce subjektov v určitej komunite na vidieku, v ktorých je možné prepojiť výrobu, spracovanie, predaj produktov so vzdelávaním, kultúrou, tradíciami, remeslami, cestovným ruchom, apod. Určitý pozitívny synergický efekt by mohli priniesť projekty na spoluprácu napr. vo forme spoločných „dvorov služieb“ so strojovým a technickým vybavením pre menších farmárov (tzv. „zdieľaná ekonomika“).
  • Podpora ekologickej produkcie: v súčasnosti sa na Slovensku podporuje sedem typov plôch s výmerou asi 157 tis. ha v ekologickom poľnohospodárstve. Dominujú trvalé trávne porasty (TTP, až 66%), no prepojenie na živočíšnu výrobu nie je zabezpečené. Ekologické poľnohospodárstvo má potenciál zvýšiť zamestnanosť na vidieku a prinášať vyššiu pridanú hodnotu. Odporúča sa preto postupné navýšenie minimálneho zaťaženia TTP zvieratami (zo súčasných 0,3 DJ/ha na 0,5 DJ/ha). A tiež plošné hodnotenie environmentálnych dopadov ekologického poľnohospodárstva (merateľné ukazovatele).

Pre Slovensko je dôležité uvoľniť aj pravidlá „predaja z dvora“, ktoré sú v súčasnosti príliš limitované, v porovnaní s okolitými krajinami. Cieľom by malo byť podporiť miestnych výrobcov kvalitných potravín a originálnych produktov. Bolo by žiadúce, okrem produktov živočíšnej výroby, zamerať sa aj na ekologickú výrobu zeleniny a ovocia, či liečivých bylín a korenín.

Aká je perspektíva pre pestovateľov obilnín v tomto kontexte? Bude sa produkcia obilia na Slovensku nejako podporovať, alebo môžeme očakávať skôr jej pokles? Budú ešte obilniny patriť medzi komodity, ktorých trh je organizovaný v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky? O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 3.12. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 6časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

Ingormačný seriál ZPO – 5.časť

Ingormačný seriál ZPO – 5.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

5. ČASŤ

Hlavné priame podpory I. piliera v rokoch 2021-2027

Poznámka na úvod:

Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Flexibilitu poskytujú aj možnosti presunu prostriedkov medzi piliermi, alternatíva negovania stropovania v prípade min.10% redistribučnej platby z I. piliera, alebo podiel národného kofinancovania opatrení II. piliera pre rozvoj vidieka, apod. Tie zatiaľ nepoznáme. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!

Európska Komisia, v rámci svojej štúdie výsledkov roku 2017, zistila, že v členských krajinách EÚ 20% prijímateľov čerpá 80% priamych platieb, resp. naopak 80% prijímateľov sa delí o zvyšných 20% priamych platieb. Potvrdilo sa, že koncentrácia priamych platieb je priamoúmerná koncentrácii pôdy. V únii pätina najväčších poľnohospodárskych podnikov sústreďuje 82% poľnohospodárskej pôdy a produkcie. Pritom v rebríčku vedie Slovenská republika, nasledovaná Českou republikou. Na Slovensku je koncentrácia spomedzi všetkých členských krajín EÚ najvypuklejšia, keď 20% podnikov čerpá 94% priamych platieb (v ČR je to 89%; priemer EÚ je 82%) – viď graf.

Graf: percentuálny podiel 20% najväčších poľnohospodárskych podnikov na: prijatých priamych platbách (modrý stĺpec), na poľnohospodárskej pôde (červený stĺpec). Zdroj: Európska Komisia, údaje roku 2015.

Pritom priame platby v SR tvoria až 166% podiel na zisku a 68% na pridanej hodnote (to znamená, že bez priamych platieb by väčšina poľnoh. podnikov vykazovala stratu, podľa IPP).

V budúcom období preto Európska Komisia navrhuje zaviesť namiesto základnej oddelenej platby na plochu novú, tzv. BISS schému (z anglického Basic Income Support for Sustainability), t.j. „základnú podporu príjmu pre trvalú udržateľnosť“. V nej kombinuje platbu na plochu so zazeleňovaním.  A zároveň ju podmieňuje dodržiavaním tzv. „kondicionalít“, teda rozšírených povinných podmienok pre ochranu životného prostredia a klímy (doterajšie „GAEC“ – 10 požiadaviek, „SMR“- 16 požiadaviek + rotácia plodín, plán riadenia živín, atď. – viď 3.časť nášho infoseriálu!). Pre túto formu podpory je nateraz stanovených min.30% až 60% (resp. 70%) rozpočtu I. piliera. No keďže ide o najjednoduchšiu formu platby, jej objem sa vypočíta až po odrátaní všetkých ostatných nevyhnutných platieb v rámci I. piliera.

Ďalšiu časť podpôr v I. pilieri budú tvoriť ekochémy, na ktoré v súčasnom návrhu nariadenia nie je stanovený percentuálny limit (odporúča sa však min. 20%). Ekoschémy sú však už akousi nadstavbou nad základnými požiadavkami a pre poľnohospodárov bude ich uplatňovanie dobrovoľné, pričom ich záväzok bude platiť vždy len na jeden rok. Členský štát je povinný navrhnúť ekoschémy, aby pomocou nich reagoval na najväčšie problémy krajiny, či konkrétnych jej regiónov, v oblasti environmentu. A teda môže ísť napr. o protierózne opatrenia, vodozádržné opatrenia, uplatňovanie prvkov krajinotvorby – remízky, aleje stromov na okrajoch polí a ciest, trvalo-udržateľný manažment lúk a pasienkov, apod. Ciele možno prispôsobovať výrobnej oblasti, typu pôdy, prevažujúcemu systému hospodárenia apod. Táto podpora môže mať formu fixnej platby na hektár (ako „top-up“ k základnej platbe), alebo formu kompenzácie ušlých príjmov. Možno tiež zvážiť prenos niektorých požiadaviek agroenvironmentu z II. piliera, ako je napr. prvé zalesnenie, či hospodárenie v ekologickom systéme (pozn. treba brať do úvahy, že platby v I. pilieri sú plne hradené z rozpočtu EÚ a netreba ich kofinancovať zo štátneho rozpočtu). Taktiež treba spomenúť aj ďalšiu z podmienok EK, že platba sa bude môcť vyplatiť len na „oprávnenú pôdu“, ktorej definícia je tiež viac-menej v rukách daného štátu, no na návrhu sa zatiaľ nezjednotili ani hlavné zainteresované európske inštitúcie.

Podpora dobrovoľne viazaná na produkciu bude zasa limitovaná zhora, teda z balíka pre priame platby max. 10 + 2% na bielkovinové plodiny. To znamená, že ak chceme zachovať platby na pestovanie vybraných druhov ovocia a zeleniny, alebo vybraných kategórií hospodárskych zvierat, podpora by mala byť napojená čo najviac na produkciu (kg zeleniny, ovocia, mäsa, syra, či litrov mlieka), nie na počet, či kusy. Zásadnou zmenou v systéme podpôr je totiž aj zacielenie na dosahované výsledky, ktoré Európska Komisia presadzuje. No opäť je na rozhodnutí vlády SR, ktoré komodity a v akej miere bude chcieť podporiť v budúcom období. IPP odporúča využiť maximálnu možnú mieru viazaných priamych platieb, najmä pre ekonomicky málo atraktívne sektory, ktoré však majú svoj špecifický ekonomický, sociálny, alebo environmentálny význam.

Legislatívny návrh nateraz obsahuje aj vyňatie časti z balíka pre priame platby (min. 3%) na podporu aktivít organizácií výrobcov v širokom spektre sektorov, ako je ovocie a zelenina, obilniny, hovädzie mäso, bravčové mäso, ovčie mäso, hydinové mäso, či vajcia. Zatiaľ sa diskutuje o povinnosti, či dobrovoľnosti zakladať organizácie výrobcov (pozn. Združenie pestovateľov obilnín zaujalo negatívne stanovisko k povinnému zakladaniu organizácií výrobcov v sektore obilia).

Nateraz panuje zhoda v tom, že min. 2% z balíka pre I. pilier bude určených na doplnkovú podporu pre mladých a začínajúcich poľnohospodárov (tzv. „CISYF“ z anglického Complementary Income Support for Young Farmers). Táto časť priamych platieb teda bude presne zacielená na tých, ktorí vyhovejú podmienkam v rámci uvedenej skupiny. Jej cieľom je tiež zatraktívniť sektor pre mladých a tých, ktorí zvažujú tento spôsob podnikania na pôde a prispieť ku generačnej obmene. V súčasnom období najväčšou mierou (14,4%) prispievajú mladým farmárom v Českej republike.

Redistributívnu platbu už dnes dobrovoľne uplatňuje asi tretina členských štátov EÚ (napr. aj Poľsko). Doplnková redistributívna platba (tzv. „CRISS“ z anglického Complementary Redistributive Income Support for Sustainability) je ďalším kúskom z „koláča“ priamych platieb, o ktorý sa budú musieť podeliť veľké poľnohospodárske subjekty s menšími. Hlavným zámerom je podpora malých a stredných fariem, ktoré nemajú dobrý prístup k úverom, ani dostatočné príjmy. Redistributívna platba by sa mala, podľa odporúčania IPP, zaviesť ako hektárová platba so sadzbou 30% priemernej priamej platby, najviac do prvých 100 ha podniku. Každý štát si musí sám nastaviť výšku a rozsah tejto platby. Na túto formu platby by sa mali využiť prostriedky zo „stropovania“.

Priame platby totiž môžu byť obmedzené najvyššou možnou úrovňou pre jeden poľnohospodársky podnik, tzv. „stropom“. Týka sa to najmä veľkých „neaktívnych“ fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Nemal by sa však týkať podpory pre mladých, ani ekoschém a malo by byť možné odrátať aj časť nákladov na prácu súvisiacu s poľnohospodárstvom. No viac o tzv. „stropovaní“ a redistribúcii napíšeme v 8.časti nášho seriálu.

Keďže Slovensko má v súčasnosti, v porovnaní s EÚ, jednu z najvyšších úrovní priemerných priamych platieb na farmu (t.j. SR: 23 287 €, EÚ: 6 104 €, zdroj: IPP), bude z hľadiska rozvoja agropotravinárskeho sektora na Slovensku strategicky najdôležitejšie motivovať k produkcii potravín a čo najefektívnejšie zacieliť rôzne dostupné formy podpôr. A to najmä nepriamych, projektových, v rámci II. piliera. O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 27.11. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 5časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

NPPC-VÚEPP ocenil spoluprácu so ZPO

NPPC-VÚEPP ocenil spoluprácu so ZPO

Združenie pestovateľov obilnín dostalo

PAMÄTNÝ LIST

pri príležitosti 100.výročia založenia Výskumného ústavu ekonomiky
poľnohospodárstva a potravinárstva

za dlhoročnú spoluprácu v oblasti vedy a výskumu v agropotravinárskom sektore.

Združenie pestovateľov obilnín spolupracuje s VÚEPP najmä pri príprave situačných a výhľadových správ k obilninám, pri získavaní informácií z poľnohospodárskej praxe a spracúvaní ekonomických analýz. Pomoc je však vzájomná a Združenie pestovateľov oceňuje ochotu a odborný prístup pracovníkov NPPC – VÚEPP.

Pamätný list bol združeniu venovaný 17.10. 2019, pri príležitosti poľnohospodársko-ekonomickej konferencie v Bratislave.

List je podpísaný Ing. Zuzanou Nouzovskou, generálnou riaditeľkou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra
a Ing. Štefanom Adamom, riaditeľom NPPC – VÚEPP.

Informačný seriál ZPO – 4.časť

Informačný seriál ZPO – 4.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

4. ČASŤ

Finančný rámec pre EÚ a Slovenskú republiku

Pamätníci si pamätajú na socialistické „päťročnice“. Dnes, v rámci Európskej únie, plánujeme na sedem rokov a nové rozpočtové obdobie sa začína v roku 2021. Európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo sa však zrejme zníži asi o 11% (aj „vďaka“ Brexitu), a tak sa zvýši tlak na efektívne využívanie dostupných prostriedkov.

V súčasnom programovacom období rokov 2014-2020 sa Slovenská republika rozhodla presunúť zdroje z II. piliera (PRV) do I. piliera (priame platby) v objeme 330 mil. euro. Priame platby však nie sú viazané na produkciu a čiastočne slúžia na kompenzáciu straty príjmov za postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (zazeleňovanie). Opatrenia pre rozvoj vidieka (PRV) sú v krajinách EÚ chápané ako najefektívnejší spôsob podpory vidieka, ktoré zároveň umožňujú členskej krajine kofinancovať opatrenia zo štátneho rozpočtu až do výšky 80% celkových zdrojov (Slovensko aktuálne používa mieru národného spolufinancovania na úrovni 25,7%). Dnes na konci aktuálneho obdobia je diskutabilné, či toto rozhodnutie o presune bolo zo strategického pohľadu správne.

Na základe návrhu nariadenia č.1306/2018, ktorý v júni 2018 predložila Európska Komisia, by sa mal znížiť rozpočet pre Slovensko na opatrenia I. piliera (priame platby) o 10%, no rozpočet pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) až o 26% (v stálych cenách, bez inflácie).  A aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. “externú konvergenciu priamych platieb“, čo pre Slovensko znamená, že 82% priemeru podpôr v EÚ dosiahne v roku 2027. Slovensko je na dôležitej križovatke rozhodnutí a už dnes musí definovať, kam nasmeruje podpory v agrorezorte na ďalšie sedemročné obdobie.

Pre obdobie rokov 2021-27 je pre Slovensko alokovaných 4 417 mil. eur (2 823 mil. eur pre I. pilier a 1 594 mil. eur pre II. pilier) z rozpočtu EÚ, čo spolu s minimálnym kofinancovaním pre II. pilier (30,9%, t.j. 711 mil. eur) predstavuje celkom sumu 5 128 mil. eur (t.j. 732,3 mil. eur ročne) /viď tabuľku č.4, zdroj: Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidiekazáverečná správa Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR a MF SR – útvar hodnota za peniaze, júl 2019/.

V nasledujúcom období rokov 2021-2027 Európska únia opäť ponúka členským štátom možnosti presunu najviac 15% prostriedkov medzi oboma piliermi navzájom. Úroveň povinného národného spolufinancovania v II. pilieri stanovila v rámci limitov min. 30% – max. 80%. V zobrazenej tabuľke sú tri zásadné varianty alokácie prostriedkov z EÚ – maximálny presun z I. do II. piliera, bez presunu a maximálny presun z II. do I. piliera. Obálka pre II. pilier je potom s dvoma možnosťami kofinancovania zo štátneho rozpočtu – s minimálnou možnou úrovňou 30,9% a s možnosťou 40%. Tretí stĺpec potom sčítava celkový rozpočet zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na roky 2021-2027.

Z prehľadu týchto akýsi „hraničných“ hodnôt si môžeme dedukovať naše možnosti, ktoré nám v nasledujúcom období ponúkne Európska únia a štát. Najpodstatnejšie bude uvedomiť si význam agropotravinárskej výroby pre Slovensko z pohľadu dlhodobej stratégie rozvoja našej krajiny.

Inštitút pôdohospodárskej politiky v uvedenej Revízii odporúča zvýšenie národného spolufinancovania PRV ako najefektívnejšieho nástroja podpory slovenského poľnohospodárstva. Opatrenia pre rozvoj vidieka sa totiž dajú oveľa lepšie zacieliť, naplánovať, napojiť na produkciu potravín a pomôcť aj mladým a menším podnikateľom na pôde. Pokiaľ sa teda vláda SR napríklad rozhodne presunúť 15% prostriedkov z I. do II. piliera, jeho balík sa navýši o 60,4 mil. euro ročne. Priame platby by sa znížili asi o 31 euro/ha. To by zároveň zvýšilo nároky na štátny rozpočet asi 128,6 mil. euro za rok (t.j. 900 mil. euro za celé 7-ročné obdobie). A táto suma by sa mohla ešte zvýšiť, ak by sme sa odpútali od minimálnej sadzby 30,9% a rozhodli sa kofinancovať aspoň 40%. V celkovom súčte by sme tak mohli získať na opatrenia PRV balík 3 362 mil. euro na 7 rokov (pre porovnanie: bez presunu a s min. kofinancovaním 30,9% by táto suma bola 2 305 mil. euro).

V súčasnosti je riadne predbežné stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ohľadom financovania takéto:

  • Zvýšenie tempa externej konvergencie (urýchlenie dorovnania priamych platieb)
  • Nepresúvať financie medzi piliermi
  • Stanovenie pevnej miery národného spolufinancovania II. piliera

Každá členská krajina sa musí na nové podmienky obdobia rokov 2021-2027 zodpovedne pripraviť a hlavne správne rozhodnúť o prioritách, pričom by nemala podceniť diskusiu so všetkými zástupcami poľnohospodárskej a potravinárskej praxe, či obchodu. Tých všetkých sa totiž dotkne „Národný strategický plán pre roky 2021-2027“. Pôvodný termín na jeho predloženie Európskej Komisii (t.j. 1.1.2020) nebude zrejme zo strany viacerých členských štátov dodržaný.

Keďže ani k dnešnému dátumu (tri týždne po plánovanom začiatku 1.11.2019) nepracuje Európska Komisia v novom zložení, nie je zatiaľ schválený ani legislatívny návrh na viacročný finančný rámec pre SPP na roky 2021-2027. Bude to prvý rozpočet EÚ po odchode Veľkej Británie z únie, aj preto bude nižší, keď ráta s 1,114% hrubého národného príjmu (GNI – gross national income; predtým hrubý domáci produkt) 27 členských krajín únie (v súčasnosti predstavuje 1,6% GNI). Európska Komisia tlačí na zástupcov vlád krajín EÚ, aby do konca roka 2019 poskytli politické záruky k tomu, aby návrh rozpočtu na roky 2021-2027 mohol byť prijatý čo najskôr. No rokovania EParlamentu, ERady a EKomisie majú prebiehať ešte do leta 2020, takže sa dajú očakávať aj ďalšie zmeny v legislatívnych návrhoch a nielen ohľadom rozpočtu.

O tom, aké opatrenia by mohli byť financované v budúcom období nabudúce… 🙂

 

BONUS: Graf: Rozpočet SPP do roku 2027, v stálych cenách.

Legenda: škála vľavo: 0-80 v mld. euro, škála vpravo: 0-0,8% ako podiel na HDP (hrubý domáci produkt). Export subsidies – vývozné podpory, other market measures – ostatné trhové opatrenia, coupled support – platba viazaná na produkciu, decoupled support – podpora oddelená od produkcie, of which direct payments – z toho priame platby, of which green payments – z toho platby na zazeleňovanie, Rural development – environment/climate – rozvoj vidieka – životné prostredie/klíma, Rural development – other measures – rozvoj vidieka – ostatné opatrenia, Pillar I post-2020 proposal – I.pilier po roku 2020 – návrh, Pillar II post-2020 proposal – II. pilier po roku 2020 – návrh, Current CAP excl UK – súčasná SPP bez V.Británie, CAP as share of EU GDP – SPP ako podiel na HDP EÚ.  Zdroj: Európska Komisia, DG Agri.

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 20.11. 2019.

 Celý text na stiahnutie: 4časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete sa stať členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju ZPO prihláška za člena platna 2016. Vopred ďakujeme!