Stanovisko ZPO k výsledkom žatvy 2022 na Slovensku

Stanovisko ZPO k výsledkom žatvy 2022 na Slovensku

Stanovisko Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín

k výsledkom žatvy 2022 na Slovensku, s výhľadom na hospodársky rok 2022/23

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadaní 28.septembra 2022 v Jacovciach vyhodnotilo zber hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2022.

Podľa predbežných odhadov bola produkcia pšenice, jačmeňa, raže, tritikale a ostatných hustosiatych obilnín na Slovensku priemerná. Vzhľadom na priemerné hektárové úrody a priebeh počasia v sezóne 2022 je to uspokojivý výsledok. Sklady sú plné a sebestačnosť Slovenska v týchto komoditách je na ďalší rok zabezpečená. U zrna kukurice očakávajú pestovatelia pokles produkcie o takmer polovicu, oproti minulému roku.

Podľa odhadov je predaných asi 60% produkcie obilnín a 40% zostáva na skladoch u poľnohospodárov. Slovenský trh s týmito komoditami momentálne stagnuje. Spracovatelia a obchodníci vykúpili iba množstvá vopred zmluvne dohodnuté. Pestovatelia čakajú na lepšie ceny, ktoré však u nás narušujú množstvá dovážané z Ukrajiny s omnoho nižšou ponukou. Pokiaľ by sa pestovateľom obilnín nerentovali vyššie výrobné náklady, pri ktorých zakladali tohtoročnú úrodu už na jeseň 2021, mohla by byť ohrozená produkcia pre rok 2023. Zvýšené ceny a horšia dostupnosť osív, hnojív, či pohonných látok a energie, by tak mohla spôsobiť zníženie osevnej výmery ozimín – hlavne pšenice.

Obvykle sa cena na slovenskom trhu tvorí podľa parížskej burzy MATIF, ktorú ovplyvňuje situácia vo svete. Znížené svetové zásoby hlavných komodít, spotreba obilnín prevyšujúca produkciu vo svete, celosvetový pokles produkcie pšenice (medziročne o 1,4%) kvôli extrémom počasia, rastúci dopyt aj po kŕmnych zrninách, nepriaznivý vývoj geopolitickej situácie a hlavne vysoké výrobné náklady nedávajú predpoklad výraznejšieho poklesu ceny zrnín v najbližšej dobe. Od začiatku leta, kedy Európska Komisia uvoľnila priestor Európskej únie pre dovozy komodít z Ukrajiny, dovezené množstvá ovplyvnili negatívne cenu na malom slovenskom, citlivom trhu. Chybou je, že ukrajinské obilie zásobuje náš nasýtený trh a na miesta s dopytom sa cez koridory ani nedostane. Slovenskí pestovatelia tak dotujú pomoc tretej krajine, mimo EÚ.

Poľnohospodári na Slovensku aj v zložitých podmienkach tohto roka urobili čo bolo v ich silách, aby zobrali kvalitné obilniny a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie. Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín koncom mája t.r. vyzývalo svojich členov a všetkých pestovateľov obilnín na Slovensku, aby v prípade rozhodovania sa uprednostňovali odberateľov pre domáce spracovanie, pokiaľ to bude racionálne. Dnes sme v opačnej pozícii, kedy zažívajú mnohí pestovatelia odmietnutie zo strany spracovateľov na Slovensku, ktorí nie sú ochotní akceptovať ceny komodít. Mnohí, najmä menší pestovatelia, bez dostupných skladovacích kapacít, sú preto v nevýhodnej situácii.

Pre hospodársky rok 2022/23 predpokladáme zníženie dávok priemyselných hnojív o 20-40% a zvýšenie osevných plôch plodín menej náročných na hnojivá, napr. sója a hrach. Odporúčame pestovateľom objednať si potrebný objem osív čo najskôr. Bohužiaľ, stále nie sú známe a stabilné pestovateľské podmienky pre rok 2023, z pohľadu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Súčasné zmeny podmienok v rámci GAEC (dobrej poľnohospodárskej praxe) pre ďalšie programové obdobie, znižovanie výmer poľnohospodárskej pôdy podnikov v rámci LPIS, limity na pozemkoch, či používanie pesticídov v rámci ekoschém, nám nedávajú perspektívu dobrého vývoja v slovenskom poľnohospodárstve. Očakávame preto intenzívnejšiu komunikáciu zo strany MPRV SR.

Ing. Peter Marko,

Predseda Predstavenstva ZPO

28.9.2022.

Svetu hrozí ešte väčší hladomor ako vlani

Svetu hrozí ešte väčší hladomor ako vlani

  • Extrémne sucho a horúčavy spôsobujú po celom svete pokles úrod hlavných zrnín, najmä u kukurice.
  • Zvýšené ceny energií a celkovo vstupov do poľnohospodárskej výroby ohrozujú prácu podnikateľov na pôde a ďalší osev pre úrodu roku 2023.
  • Vojna na Ukrajine a európske sankcie proti agresorovi – Ruskej federácii, spôsobujú nedostatok surovín pre výrobu priemyselných hnojív v EÚ.
  • Pokiaľ ihneď nezabezpečíme dostatok hnojív pre poľnohospodársku výrobu, v budúcom roku môže nasledovať kríza z nedostatočnej produkcie potravín.
  • Generálny tajomník OSN, António Guterres, varoval, že svet môže postihnúť ešte väčšia potravinová neistota, ako vlani vplyvom pandémie COVID-19, a vzrastie počet hladujúcich ľudí na 47 miliónov!

To sú hlavné myšlienky zasadnutia zástupcov európskych pestovateľov plodín na ornej pôde (obilniny, olejniny, strukoviny) v rámci pracovnej skupiny COPA/COGECA, ktorá sa konala 6.septembra 2022 v Bruseli. Zúčastnili sa jej aj slovenskí zástupcovia pestovateľov obilnín, olejnín a strukovín.

Vyberáme niekoľko zásadných informácií z priebehu celodenného rokovania:

  • OLEJNINY

Situácia: v EÚ rastie inflácia (júl 2022: 8,9%), Euro oslabuje voči americkému doláru (júl 2022: 0,98 €/USD), vysoká cena ropy (júl 2022: 109,9 €/barrel), zemného plynu a rastú teda aj výrobné náklady, či ceny potravín. Mierne klesla cena medzinárodnej dopravy (freight index je nízky), ale dostupnosť lodí na prepravu je horšia. V rámci EÚ je veľká závislosť na dovozoch surovín pre výrobu priemyselných hnojív.

Vo svete v tomto hospodárskom roku (2022/23) vzrástla produkcia olejnín vo svete (cca 646 mil.ton), pričom sója zaznamenala rekordný objem produkcie (389 mil.t). Stúpli aj svetové zásoby sójových bôbov (52 mil.t). C/C odhaduje, že pestovateľská výmera olejnín v rámci krajín „EÚ-27“ je v roku 2022 asi o 1 mil. ha vyššia ako vlani (11 916 tis.ha), resp. aj ako 5-ročný priemer. Podobne aj produkcia – celkovo by u olejnín mala dosiahnuť takmer 32 mil. ton (medziročne o 11,8% viac), a to aj napriek očakávanej nižšej hektárovej úrode u slnečnice (medziročný pokles o 7%) – viď tabuľku 1.

Tabuľka 1: výmera a produkcia olejnín v krajinách „EÚ-27“ – porovnanie roka 2021 a odhadu 2022 /legenda: area – výmera v tis.ha, yield – úroda t/ha, production – produkcia v tis.ton; Rape seed Colza – repka olejná, Sunflower Turnesol – slnečnica, Soyabeans – sója, Others – ostatné, Total – celkom; Variation y/y – medziročný rozdiel v % a tis.jedn./, zdroj: COPA/COGECA, k 20.9.2022.

Svetové ceny olejnín klesajú, aj vďaka vysokej úrovni svetových zásob. Napr. cena repky sa z tohtoročného maxima (MATIF Paríž k 16.5.2022) 866 €/t dostala na aktuálnych 571,50 €/t (k 19.9.2022). Cena sóje na CBoT burze v Chicagu klesla miernejšie, z maxima 580 €/t (k 9.6.2022) na súčasných 535,40 €/t (k 19.9.2022). Vysoko-olejnatá slnečnica má na burze v Budapešti cenu pre predaj termínovaný na marec 2023 vo výške 267 000 HUF, t.j. cca 666 €/t, čo je klesajúci trend. V júli sa v Bordeaux (FR) pohybovala okolo 747 €/t.

  • STRUKOVINY

Produkcia bielkovinových plodín v krajinách „EÚ-27“ sa v roku 2022 mierne zvýšila, medziročne o 5%. Najmä vďaka vyššej úrode fazule (o 17%), hlavne v severských štátoch EÚ a Pobaltia (viď Tab.2).

Tabuľka 2: výmera a produkcia strukovín v krajinách „EÚ-27“ – porovnanie roka 2021 a odhadu 2022: /legenda: area – výmera v tis.ha, yield – úroda v t/ha, production – produkcia v tis.t; Peas – hrach, Beans – fazuľa, Sweet lupins – lupina, Total – celkom; variation y/y – medziročný rozdiel v % a v tis.jedn./, zdroj: COPA/COGECA

Strukoviny predstavujú aj významný zdroj bielkovín pre výživu hospodárskych zvierat. V r.2022 sa v EÚ vyprodukovalo kŕmnych strukovín v ekvivalente asi 6 mil.t hrubých bielkovín (zdroj: DG AGRI – Eurostat, sept.´22). Od roku 2018 stúpa podiel proteínov využívaných v krmivách s pôvodom v EÚ a v tomto roku je sebestačnosť únie na úrovni asi 77%. Na celkovom využití pre kŕmne účely v rámci EÚ však klesá podiel plodín na ornej pôde (cca 16,6 mil.t hrubých bielkovín). Dovozy sójových múčok do EÚ predstavujú v tomto roku asi 11,5 mil.t hrubých bielkovín (resp. 14,5 mil.t sójových bôbov). Obilniny sa pre kŕmne účely v EÚ využívajú (v roku 2022/23) v objeme asi 159 mil.t, olejniny (nelisované) 1,6 mil.t a strukoviny v objeme asi 3,5 mil.t. Vedľajšie produkty predstavujú v kŕmnych zmesiach v EÚ objem celkovo 77,4 mil.t., z toho šroty olejnín 47,8 mil.t. Celkovú bilanciu kŕmnych bielkovín v EÚ znázorňuje graf 1:

Graf 1: Bilancia zdrojov bielkovín pre kŕmne účely v EÚ /legenda: crude protein – hrubé bielkoviny v mil.t, self-sufficiency – sebestačnosť v %; Crops – plodiny, Oilseed meals – šroty olejnín, Other co-products – ostatné vedľajšie produkty, Non-plant sources – suroviny nerastlinného pôvodu, Roughage – objemové krmivo/, zdroj: EK – DG Agri, sept.´22.

  • OBILNINY

Podľa IGC (International Grain Council – Medzinárodná rada pre zrniny) v tomto roku prevýši svetová spotreba obilnín (2277 mil.t) nad produkciou (2252 mil.t), ktorá klesla medziročne o 1,7%. Konečné svetové zásoby klesnú na 583 mil.t.

Obdobná situácia je u pšenice. Celosvetovo sa urodilo o 1,4% menej pšenice (770,2 mil.t), no spotreba stúpla na 780 mil.t a svetové zásoby klesli na 272,2 mil.t. V rámci zásob pšenice vo svete, je takmer polovica uskladnená v Číne (135,5 mil.t) a u najväčších vyvážajúcich krajín sveta klesli zásoby na 9-ročné minimum (60,2 mil.t). V rámci krajín EÚ-27 sa predpokladá v hospodárskom roku 2022/23 produkcia pšenice o 4,3% nižšia (132,3 mil.t) ako vlani (138,3 mil.t). Naopak, v Kanade sa odhaduje medziročný nárast výroby pšenice o 49,7% (32,4 mil.t) a na Ukrajine prepad o 41,2% (19,4 mil.t). Naopak, v Rusku sa predpokladá vyššia produkcia pšenice (85,2 mil.t). Vyššia oproti očakávaniam je aj produkcia v USA (48 mil.t). Suché a mrazivé počasie spôsobilo redukciu úrody v Argentíne o 16,4% na 5-ročné minimum (18,5 mil.t). V Austrálii sú podmienky dobré, ale očakávaná úroda 30,6 mil.t asi neprekročí vlaňajší rekord.

Svetová produkcia kukurice v roku 2022 (1189 mil.t) podľa IGC taktiež nedosiahne očakávanú spotrebu vo svete (1202 mil.t). Medziročne klesne asi o 2,6%. Konečné zásoby klesnú na 271 mil.t, z toho 175 mil.t je v Číne a 37 mil.t v USA. Najväčší medziročný pokles vo výrobe kukurice sa očakáva na Ukrajine (-40,4%, t.j. 25,1 mil.t), kým v krajinách EÚ-27 predpokladajú iba 2,8%-ný pokles (na 68,3 mil.t). V USA bude asi o 4% menej zrnovej kukurice (368,4 mil.t), no na druhej strane nárast 6,5% sa očakáva v Brazílii (123,1 mil.t) aj Argentíne (60,6 mil.t). Na Ukrajine sa stále nachádza veľká zásoba zrna kukurice, ešte z predošlých ročníkov (cca 9,3 mil.t).

jačmeňa sa očakáva vyrovnaná bilancia – svetová produkcia aj spotreba na úrovni 145 mil.t. Konečné zásoby zostávajú teda na rovnakej úrovni 24 mil.t. Najväčší pokles úrody zaznamenala Ukrajina (-46,7%, t.j. 5,3 mil.t) a Austrália (-20,7%, t.j. 10,9 mil.t). V krajinách EÚ-27 došlo k medziročnému poklesu o 1,3% na 51,5 mil.t. Naopak, nárast o 31% hlási Kanada (9,1 mil.t), o 25,2% Turecko (7,2 mil.t), o 8% Rusko (19,0 mil.t) a o 5,8% Veľká Británia (7,4 mil.t).

Tabuľka 3: výmera a produkcia obilnín v krajinách „EÚ-27“ – porovnanie roka 2021 a odhadu 2022: /legenda: area – výmera v tis.ha, yield – úroda v t/ha, production – produkcia v tis.t; Common Wheat – pšenica mäkká, Durum Wheat – pšenica tvrdá, Total Wheat – pšenica celkom, Barley – jačmeň, Maize – kukurica, Rye – raž, Oats – ovos, Triticale – tritikale, Sorghum – Cirok, Others – ostatné, Total – celkom; Harvest – zber, variation y/y – medziročný rozdiel v % a v tis.jedn./, zdroj: COPA/COGECA

Kompletná správa z Bruselu (BRX – zdroj: SPPK) je v 2.prílohe k tomuto dokumentu.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO.

Mapa hladu vo svete pre r.2020 (farebná legenda – viď percentá hladujúcej populácie v danej krajine na osi dolu). Ak sa súčasný trend nezmení, do roku 2030 bude na svete trpieť hladom 840 miliónov ľudí! Zdroj: Svetový potravinový program OSN.

Príloha:

Rumunsko definuje Dunaj

Rumunsko definuje Dunaj

stručná správa zo študijnej cesty Združenia pestovateľov obilnín v Rumunsku 22.-26.8.2022.

Tretí augustový týždeň roku 2022 patril obilninárom na študijnej ceste po Rumunsku. Dvadsaťčlenná skupina zo Slovenska, zložená z pestovateľov, spracovateľov i obchodníkov so zrninami, preletela z Viedne do Bukurešti. A hneď v prvý podvečer, 22.augusta, sme sa v rámci prezentácie zástupcu Národnej asociácie pestovateľov kukurice dozvedeli mnohé o rumunskom poľnohospodárstve.

Napríklad, že na vidieku žije až 53% obyvateľov a z celej populácie až 18,5% pracuje v poľnohospodárstve. Z agropodnikov len jedna štvrtina kombinuje rastlinnú aj živočíšnu produkciu, väčšina má iba čistú rastlinnú výrobu. Priemerná výmera farmy je iba 5 hektárov, s najväčším počtom dominujú malí roľníci. No pre nich nie je táto činnosť hlavným zdrojom príjmov, často sú zamestnaní aj inde. Svoju pôdu si však chránia a kúpiť pozemky tu nie je vôbec ľahké. Priemerná cena pôdy je asi 5 000 euro/ha, a len ťažko sa hľadá. Menší vlastníci často prenajímajú svoje pozemky väčším farmárom, ktorí im za to vyplácajú nájomné vo forme „naturálií“, približne v hodnote 1-1,5 tony pšenice, či kukurice za hektár pôdy. Spravidla sa uzatvárajú dohody na 5, či 10 rokov.

Mnohí pestovatelia využívajú zavlažovanie, pokiaľ sú v blízkosti dostupné kanály od rieky Dunaj, vybudované v socialistickej ére. No pôda na juhu Rumunska je veľmi kvalitná, a tak aj pri neveľkej námahe dosahujú výborné priemerné úrody: 4,5 až 5 t/ha pšenice, 2,5 t/ha slnečnice, 4 až 5 t/ha jačmeňa a 5,5 až 6 t/ha kukurice, ktorú pestujú na takmer 2,5 milióna hektároch.

Potravinársky priemysel v krajine postihol takmer rovnaký osud, ako na Slovensku. Napríklad z pôvodných 30 cukrovarov tu zostali fungovať iba dva a samozrejme aj pestovateľské výmery kedysi kráľovnej polí, cukrovej repy, sa drasticky znížili. Saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktami od roku 2011 (4 mld.€) vzrástlo dvojnásobne (2020: 8,5 mld.€). A skutočne, v miestnych potravinách bol problém nájsť rumunské cukrovinky, či čokolády. Najväčšími dovozcami do Rumunska sú krajiny EÚ (75%), hlavne Nemecko, Taliansko, Maďarsko, malý obchod funguje aj s Tureckom a okolitými štátmi.

HDP na obyvateľa je v Rumunsku iba 9 380 € (SK: 15 660 €, priemer EÚ: 27 840 €), ale z celkovej spotreby energie až štvrtinu (24,5%) predstavujú obnoviteľné zdroje (SK: 17,3%, priemer EÚ: 22,10%). Naozaj, na našej ceste na juh sme videli polia plné veterných elektrární, ktoré poháňa vietor od mora. Videli sme tiež jedinú jadrovú elektráreň v oblasti „Cernavodâ“ – tá namiesto chladiacich veží využíva vodu priamo z rieky Dunaj, na brehu ktorej stojí. Rumunsko však má aj vlastné zdroje fosílnych palív, vďaka čomu je energetický mix dobre riadený a aj cena energie pre obyvateľov nižšia.

Celková životná úroveň je tu však stále pomerne nízka, hlavne na vidieku. Všade sme stretali veľkých túlavých psov, v mestách aj mimo nich. V oblastiach, kadiaľ sme cestovali autobusom, bolo pomerne málo obcí, či sídlisk. Široké lány len v mierne zvlnenej krajine pretínalo málo ciest. Príroda je tu krásna, divoká, zachovaná a mestá sa pomaly rekonštruujú.

Obyvatelia Rumunska si radi spomínajú aj na svojich kráľov a ich zásluhy pre národ. Obnovená Národná knižnica stojí oproti kráľovskému palácu, v popredí na koni kráľ Karol I.

Druhý deň bol náročný, a nielen preto, že bol horúci. Vyštartovali sme z hlavného mesta, kde sme si predošlého večera prezreli časť historického centra a vychutnali si špeciality v štýlovej reštaurácii „Hanu lui Manuc“. V okolí mesta Slobozia, východne na polceste ku Constanci, sme zamierili na dve farmy.

Farmár sa rád pochválil svojim bohatým mechanizačným vybavením a dvoma podlahovými skladmi na zrniny.

Prvá farma – „Silcomar 2000 Farm“ v obci Lalomiţa patrí predsedovi spomínanej rumunskej asociácie. Ten na 1 500 hektároch pestuje hlavne obilniny a olejniny, pričom časť pozemkov poskytuje na poľné pokusy. V súčasnosti dokončuje druhý halový sklad zrnín a zavlažovacie zariadenia. Od Dunaja vedú do poľnohospodárskej krajiny vybudované kanály, na ktoré sa môžu pestovatelia pripojiť. Rumunská vláda ich v tom podporuje aj tak, že im prepláca polovicu nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu. Farmár svoju modernú agromechanizáciu poskytuje aj ostatným, menším roľníkom v okolí, v rámci platených služieb.

Po výdatnom tradičnom obede sme zamierili do závodu Expur v meste Slobozia, najväčšom rumunskom spracovateľskom závode na olejniny. Po úvodnej prezentácii sme „vyfasovali“ ochranné prostriedky, ktoré v sparnom dni pôsobili síce saunovo, ale zato vtipne, a vybrali sa na prehliadku sýpok, fľaškovne a baliarne oleja. Podnik spracúva hlavne slnečnicu na obľúbený stolový olej a repku olejnú na biodiesel. Bielkovinové krmivá sú vedľajším produktom. Okrem domáceho trhu vyvážajú produkty aj do zahraničia. Celková kapacita je 100 000 ton. Od momentu akvizície skupinou Alimenta Group rumunskej vlády, sa v podniku odštartoval rozvojový program zameraný na technologickú modernizáciu, rozšírenie spracovateľských kapacít a skladovacích jednotiek, ako aj zosúladenie s environmentálnymi pravidlami.

Farmár (vpredu vpravo) je pyšný na svoje úspechy, ktoré dosiahol bez akýchkoľvek eurodotácií. V strede stojí predseda rumunskej Asociácie pestovateľov kukurice a celkom vľavo naša sympatická sprievodkyňa po Rumunsku, Raluca Bolnavu.

Popoludní nás čakala druhá farma – „MorarPan Com“ v oblasti Lalomiţa. Farma patrí členovi asociácie pestovateľov kukurice a na 1200 hektároch sa venuje iba rastlinnej výrobe. Farmár dosahuje vynikajúce úrody u pšenice, kukurice aj repky, dokonca aj v tomto suchšom roku. Vyrába tiež osivá, ktoré distribuuje v okolí. Pred dvoma rokmi začal investovať do stavby síl, ktoré by mali postačiť na jeho produkciu. Má už pripravený aj stavebný materiál na privedenie vody z dunajských kanálov na zavlažovanie svojich polí. Rieka Dunaj po takmer celej južnej hranici Rumunska, so široko rozvetvenou deltou, kde sa voda spomaľuje kým dosiahne breh Čierneho mora, roľníkom výrazne pomáha. Večer nás už čakalo ubytovanie na morskom pobreží v známom letovisku Eforie Nord.

Toto všetko je čiernomorský prístav Constanca – pohľad zvnútra i od nábrežia mesta prezrádza obrovské kapacity skladov i prepravných prostriedkov

Na tretí deň sme zamierili k cieľu našej cesty. Najskôr nám komentovanú prehliadku po prístave v meste Constanca poskytol skúsený zástupca obchodnej spoločnosti. Tento čiernomorský prístav sa po miliónových investíciách stal od roku 2019 najvýznamnejším európskym prístavom pre medzinárodnú lodnú dopravu. Predstihol aj dovtedy dominujúci francúzsky Rouen, či nemecký Hamburg. Na rozlohe asi 4 000 km2 (z toho 1600 km2 je na súši, zvyšok more) majú svoje zázemie všetky významné svetové obchodné spoločnosti. V prístave neustále budujú a modernizujú prístup pre vlakové súpravy, ale videli sme aj kolóny naložených kamiónov. Zámorské lode plávajúce do a z prístavu boli v dohľade aj z nádhernej promenády na okraji historického centra mesta Constanca.

Mesto v 6.storočí p.n.l. založili Gréci a volalo sa Tomis, a už od tohto obdobia sa tu začal rozvíjať obchod a lodná doprava. Zažilo Rímsku nadvládu, Vizigótov, vládcov Byzancie, osmanskú ríšu, ale až od roku 680, kedy mesto dobili Avarsko-Slovanské vojská, sa mu začína hovoriť „Konstantia“. V roku 1878 bolo mesto s prístavom vrátené z ruskej okupácie Rumunsku a kráľ Karol I. tu dal postaviť letohrádok svojej manželke, ktorá milovala more. V roku 1911 sa cez prístav prepravilo 1,4 mil.ton tovaru.

Počas celého 20.storočia sa prístav rozširoval, modernizoval a v r.1988 už prepravili 62,3 mil.ton tovaru. Od roku 2012 sa tu sústavne niečo buduje, opravuje, napr. diaľnica z Bukurešti k prístavu, mosty, riečne kanály, vlakové trate, osobný prístav, parkoviská, prístavné brány… V roku 2020 sa tu postavili skladovacie kapacity pre 200 000 ton obilia, pričom sa sprístupnilo nakladanie pre zámorské lode s ponorom 19m. Rástli aj objemy prepravy cez prístav Constanca – v roku 2019: 66,6 mil.t, v roku 2020 to bolo 60,4 mil.t. No rekord rumunských prístavov prekonali v roku 2021, kedy cez Constancu prepravili celkom 67,5 mil.ton, z čoho 25,2 mil.ton predstavovali obilniny!

RMD kanál

Na severe je staršia časť, kým južná je novšia. Tu je aj vybudovaný kanál z rieky Dunaj k Čiernemu moru, čo je súčasťou najvýznamnejšej európskej vodnej cesty „Rín – Meine – Dunaj“ (tzv. RMD kanál – viď obrázok). Obilniny sú významným podielom na celkovej preprave, keďže z Čierneho mora sa prepravujú hlavne do krajín Blízkeho východu a Afriky. Význam tohto obchodu zvýrazňujú aj ceny za poľnohospodárske komodity, napr. FOB cena pšenice je pre Constancu v súčasnosti (k 1.9.2022) 377,14 €/t (pre porovnanie v Rouen (FR): 328,43 €/t), kŕmneho jačmeňa 361,56 €/t (Rouen: 290,93 €/t) a kukurice 327,95 €/t (Bordeaux (FR): 347,79 €/t). Teda by možno stálo za to zamyslieť sa nad vodnou cestou po Dunaji až k Čiernemu moru…

Cez prístav sa však prepravuje oveľa viac rôzneho tovaru: uhlie, ropa, chemické produkty, kovy, tekuté látky, hnojivá, ale aj elektrospotrebiče, autá, nábytok, sklo a iné. V prístave nemôže chýbať manažment – riaditeľstvo pre vodnú aj pozemnú dopravu sídli v peknej rekonštruovanej historickej budove. Veľa sa o prístave dozviete aj na jeho stráne: www.portofconstantza.com

Vína z oblasti Rasova majú nielen špecifickú chuť a vôňu, ale aj dizajn fliaš – tieto s odkazom na more a piesočnú pláž.

V tento deň sme si dopriali labužnícky obed v modernom vinárstve „Cernavodâ“ v oblasti Rasova (cramarasova.ro), pri ktorom sme si vychutnali aj niekoľko rôznych druhov vín. Majiteľka to chytila za správny koniec, pretože už z prvých ročníkov vinobrania získavali jej vína svetové ceny. Napokon, oblasti na brehu Dunaja s morským vánkom a vápencovými naplaveninami v podloží, predstavujú unikátny „teroir“ pre viaceré špecifické odrody viniča. Niektoré si priniesli aj zo Slovenska, hlavne z oblasti Tokaja. Večer už patril relaxu, či hrám v morských vlnách a prechádzke po miestnom trhu.

Odrazili sme na výletnej lodi na rieku od brehu, na ktorom stojí náš hotel.

Naša cesta sa akosi stále točila okolo Dunaja, tak sme si ho na štvrtý deň dopriali najviac. Niekoľkohodinová výletná plavba po ramenách Dunaja v druhej najväčšej riečnej delte v Európe bola nezabudnuteľným zážitkom. Táto biosférická rezervácia a zároveň rumunský národný park, je prísne chránená a zapísaná v rámci svetového dedičstva UNESCO. Dunaj tu tvorí mokrade, jazierka, menšie a väčšie vodné kanály a predstavuje domov pre stovky druhov vtáctva, rýb a rastlinstva.

Posledný večer v meste Tulcea sme si nenechali ujsť rybárske menu vo vychytenej reštaurácii pomenovanej podľa bájneho rumunského kajakára a lokálpatriota Ivana Pescara. Skutočne, miestna strava, bohatá na ryby a zeleninu, nám nespôsobila žiadne zažívacie problémy, pokiaľ sme to neprehnali s množstvom, čo však nebolo ľahké… 😉

Na záver môžeme zhodnotiť študijnú cestu po Rumunsku ako veľmi prínosnú. Niekoho uspokojilo množstvo odborných informácií, iného nové obzory, obchodné príležitosti, investičné inšpirácie, niekoho prímorská atmosféra. . No určite aj zistenie, že sme v slovenskom poľnohospodárstve predsa aspoň o kúsok ďalej… 😉

Všetkým účastníkom ďakujeme za aktívnu účasť, zodpovedný prístup a tešíme sa na ďalšie spoločné akcie!

A ďakujeme aj spoločnosti Agritours Slovakia, s.r.o., osobitne pani Marcele Laukovej, ktorá nám pomohla zorganizovať túto cestu!

Poľnohospodárske oko zaostrilo aj na miestnu farmu – kravy pijúce z Dunaja.

Vlada Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.

7.9.2022

Skupina zvedavých obilninárov zo Slovenska na rumunskej farme. Celkom vľavo farmár. V strede, s bielou čiapkou, Vlada Debnárová, tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín a slovenská vedúca skupiny
Ukrajinská pšenica v slovenských mlynoch

Ukrajinská pšenica v slovenských mlynoch

Stanovisko Združenia pestovateľov obilnín k aktuálnej situácii s ukrajinským obilím na Slovensku

Združenie pestovateľov obilnín je hlboko znepokojené nekontrolovaným dovozom pšenice dopestovanej na Ukrajine na územie Slovenskej republiky, pretože

  • Pestovatelia tohto obilia na Ukrajine nemuseli počas procesu jeho produkcie dodržiavať prísne normy EÚ v oblasti limitov pesticídov, priemyselných hnojív, správnej farmárskej praxe a pod., tak ako pestovatelia na Slovensku,
  • Európska únia zrušila clá na dovozy týchto množstiev s cieľom pomôcť ukrajinským producentom, pričom tieto mali byť predmetom iba tranzitnej prepravy do tretích krajín, nie členov EÚ,
  • Obilie z Ukrajiny sa na Slovensku začalo predávať za oveľa nižšiu cenu, ako je bežná trhová cena, často aj o 50-80 euro na tonu, čím podkopávajú pozíciu slovenských pestovateľov na trhu, pričom najviac sú postihnutí malí poľnohospodári a tí, ktorí nemajú vlastné skladovacie kapacity,
  • Mlynské spoločnosti operujúce na Slovensku začali prednostne vykupovať pšenicu z Ukrajiny s touto nižšou cenou, čím jednak ohrozujú zdravie obyvateľov (spotrebiteľov), kvôli nejasnej kvalite pšenice, a tiež odmietajú ponuku pšenice zo slovenských polí, s jasným úmyslom vlastného profitu,

A preto Združenie pestovateľov obilnín dôrazne žiada Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby okamžite prijal rázne opatrenia proti predaju ukrajinského obilia na Slovensku, aby zabezpečil jeho dôslednú kontrolu a tiež trval na dodržaní pôvodne plánovaného tranzitu na územie iných krajín.

Keďže s podobnými problémami sa v súčasnosti stretávajú aj poľnohospodári v Poľsku, Rumunsku, či Maďarsku, bolo by na mieste, aby predstavitelia štátu žiadali spoločne za všetky tieto krajiny zásah na úrovni Európskej únie.

V opačnom prípade môže dôjsť k stratám v príjmoch slovenských pestovateľov obilnín a následne k prípadnému zníženiu pestovateľských plôch pšenice a iných obilnín. A to najmä preto, lebo naši pestovatelia nedokážu zabezpečiť výrobné náklady na takej nízkej úrovni, ako na susednej Ukrajine. To by mohlo ohroziť budúcoročnú úrodu obilnín na Slovensku.

Veríme, že tejto situácii sa chce vláda SR vyhnúť, a preto žiadame okamžité prijatie účinných opatrení, v súlade s legislatívou EÚ a SR.

                                                                               Ing. Peter Marko

                                                                               Predseda predstavenstva ZPO

V Bratislave, 22.júla 2022.

Celé stanovisko na stiahnutie:

„Ťažký rok nás ešte iba čaká“ – predseda ZPO, Ing. Peter Marko

„Ťažký rok nás ešte iba čaká“ – predseda ZPO, Ing. Peter Marko

Na ostatnom XIX. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín odznela aj táto veta: „Ťažký rok nás ešte iba čaká“. Predseda ZPO, Ing. Peter Marko takto zhodnotil aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku. Ten je poznamenaný rastúcimi cenami vstupov do poľnohospodárskej výroby už takmer rok a naopak, neistými trhovými cenami rastlinných komodít v nasledujúcom období.

V podobnom duchu prezentoval stav u olejnín a obilnín aj Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov. Podľa ostatných relevantných zdrojov /k 16.6.2022/ sa očakáva nižšia svetová produkcia pšenice (773,43 mil.ton), ako aj zníženie jej zásob (266,85 mil.t). Podobne aj u kukurice bude zrejme nižšia úroda (1185,81 mil.t) ako vlani a zásoby sú stabilizované (310,45 mil.t). Predpokladá sa pokles spotreby zrnín na kŕmne zmesi, ale rast na potravinárske účely. Tovar z Ukrajiny prechádza cez Európu, čo vytvára tlak na zníženie cien zrnín. Na ceny obilia v krajinách, ktoré ho dovážajú, výrazne vplýva kurz euro k US doláru. Produkcia sóje vo svete rastie, no jej spotreba klesá. Naopak, stúpa dopyt po repke olejnej, čo jej dáva produkčný potenciál (v EÚ-27 je osiatych asi 18900 ha). Prudko narástli výmery slnečnice (11000 ha). Tieto predpoklady spôsobujú v súčasnosti prudký pokles cien – odhady pre úrodu 2022 sú takéto: repka: 753,50 €/t, slnečnica: 615 €/t, sója: 590 €/t, pšenica potravinárska: 340 €/t a nižšia, kukurica 290 €/t a nižšia. Paradoxom je, že ceny klesajú nezávisle od úrody, od dovozu, ale vplyvom inflácie (SR: 12,6%!). Očakáva sa rozhodnutie EÚ o primiešavaní MERO do palív, čo môže ovplyvniť cenu repky. Pšenice je v EÚ prebytok, rastie panika z odbytu.

Ing. Jozef Rebro v úvodnej prezentácii o situácii v sektore zrnín naznačil očakávaný rapídny pokles ich trhových cien. Vpravo Ing. Peter Marko, predseda ZPO

Keďže v úvode nebol počet prítomných členov ZPO uznášaniaschopný, po tejto odbornej vsuvke pokračovalo zasadanie náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO. V správe o činnosti predstavenstva ZPO za obdobie od XVIII. náhradného VZ ZPO predseda predstavenstva ZPO, Ing. Peter Marko stručne informoval o situácii v pestovateľskom hospodárskom roku 2021/22, o aktuálnych výhľadoch na hosp. rok 2021/22 a vývoji situácie vo svete aj na Slovensku.

Spomedzi aktivít Združenia za uplynulý rok upozornil najmä na rozširovanie kvalitných informácií členom, účasti pri príprave národného strategického plánu na roky 2023-27, rozširovanie členskej základne, účasť na pracovných skupinách COPA/COGECA, komunikáciu s médiami a študijnú cestu do Českej republiky. Vedenie ZPO zasadalo celkovo trikrát. Financovanie činnosti združenia je riadené v súlade so zákonmi a stanovami ZPO, ročný rozpočet je asi 15 000 €. V ďalšom období sa bude Združenie pestovateľov prioritne zameriavať na kroky k spojeniu síl s ostatnými príbuznými zväzmi pestovateľov a spracovateľov zrnín, pripravuje zahraničnú študijnú cestu do Rumunska a podľa možností aj informačné a vzdelávacie aktivity pre členov.

pohľad do Zeleného salónika, miesta zasadania XIX. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO

V šiestom bode programu predložila správu predsedníčka Kontrolnej komisie ZPO,Mária Matušíková. Informovala o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2021 a o návrhu rozpočtu na rok 2022. Komisia skontrolovala účtovné výdavkové a príjmové doklady a konštatovala, že stav v pokladni a v peňažnom ústave súhlasí s priloženými dokladmi a výpismi z bankového účtu. Zároveň, že peňažný denník je mesačne uzatváraný, odvody a hlásenia sociálnej poisťovni a daňovému úradu sú robené v súlade s platnými zákonmi. Kontrolná komisia prerokovala výsledky hospodárenia a súhlasí s vykazovanou účtovnou závierkou, a preto ju navrhuje Valnému zhromaždeniu schváliť.

Kontrolná komisia navrhla upraviť výšku členského poplatku pre prvovýrobcov v sume 0,20 euro/ha/rok a pre iný ako pestovateľský subjekt paušálne 500,-(päťsto) euro na rok. Dôvodom sú najmä rastúce náklady na činnosť ZPO.

Preto v ďalšom bode bol prítomným predložený návrh na úpravu Stanov ZPO v znení návrhu Kontrolnej komisie ZPO. Po krátkej diskusii nasledoval i voľby do orgánov Združenia pestovateľov obilnín. Predseda zlúčenej volebnej, návrhovej a mandátovej komisie, Ing. Milan Krajanec, predložil návrh Predstavenstva ZPO pre voľby členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Na členov predstavenstva boli navrhnutí: Ing. Peter Marko, Agropodnik Trnava, a.s.; Ing. Igor Jakubička, PD Devio Nové Sady, Ing. Milan Krajanec, AT TATRY, spol.s r.o. Spišská Belá, Ing. Ján Belák, PD Čachtice a Ing. Marian Cikatricis, PPD Prašice-Jacovce. Na členky Kontrolnej komisie boli navrhnuté: Mária Matušíková a Ing. Alena Gubanová.

zasadania sa zúčastnili aj noví členovia ZPO

Na záver prítomní členovia ZPO väčšinou hlasov schválili správu Predstavenstva ZPO, správu Kontrolnej komisie ZPO, návrh na úpravu Stanov ZPO, návrh na členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO, ako aj uznesenie z XIX. náhradného VZ ZPO.

Na záver Ing. Peter Marko informoval o úsilí ZPO komunikovať a podpísať Memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom olejninárov, Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice a Slovenským zväzom pestovateľov a spracovateľov sladovníckeho jačmeňa, ktoré však zatiaľ nebolo úspešné. Na záver poďakoval odchádzajúcemu členovi Predstavenstva, MgA. Vladimírovi Volečkovi za doterajšiu spoluprácu a všetkým prítomným za aktívnu účasť a zaželal úspešný priebeh žatvy a dobrú realizáciu produkcie.

budú slovenskí poľnohospodári schopní ekonomicky zhodnotiť tohtoročnú úrodu obilia?

Na následnom zasadaní vedenia ZPO si zvolení členovi Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO, v zmysle Stanov ZPO, zvolili spomedzi seba predsedov. Predsedom Predstavenstva ZPO je tak naďalej Ing. Peter Marko, Agropodnik Trnava, a.s. a predsedníčkou Kontrolnej komisie ZPO je pani Mária Matušíková, PD Nitrianska Streda.

Zápisnica a uznesenie z XIX. náhradného Valného zhromaždenia ZPO 16.6.2022 je dostupná tu: Zápisy zasadaní – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Stanovy ZPO v platnom znení od 16.6.2022 sú dostupné tu: KONTAKT – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Pozvánka na XIX. Valné zhromaždenie členov ZPO

Pozvánka na XIX. Valné zhromaždenie členov ZPO

Dňa 16.júna 2022 sa v Nitre uskutoční už 19.Valné zhromaždenie členov Združenia pestovateľov obilnín. Okrem správy predsedu predstavenstva a predsedníčky kontrolnej komisie si prítomní môžu vypočuť aj prezentáciu hosťa, ktorým je Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov.

Na Valnom zhromaždení budú členovia voliť zástupcov do orgánov ZPO pre ďalšie trojročné obdobie. Predstavenstvo navrhne kandidátov, avšak je právom každého prítomného člena navrhnúť aj iného kandidáta. Rozhodne hlasovanie členov ZPO.

Na záver zhromaždenia predstaví predseda ZPO zámer spolupráce a spojenia sa viacerých príbuzných zväzov, ktorý je predmetom Memoranda o spolupráci. Toto by malo byť podpísané prítomnými predsedami dotknutých zväzov, zaoberajúcich sa plodinami na ornej pôde. Cieľom je spojiť sily pre spoločný prospech všetkých členov a ďalší rozvoj sektora.

Zabezpečené je občerstvenie aj obed. Tradične poskytneme prítomným aj tlačený zborník s informáciami.

Srdečne pozývame všetkých členov Združenia pestovateľov obilnín, ako aj ďalších hostí!

Pozvánka na stiahnutie:

Stanovisko ZPO k výhľadu na hospodársky rok 2022/23

Stanovisko ZPO k výhľadu na hospodársky rok 2022/23

Stanovisko Predstavenstva

Združenia pestovateľov obilnín

k žatve 2022 a výhľadom na hospodársky rok 2022/23

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín odsudzuje agresiu Ruskej federácie na Ukrajine a jej kroky k obmedzeniu poľnohospodárskej produkcie a obchodných ciest cez Čierne more. Takáto forma násilia narúša tradičné trhy s obilninami a spôsobuje hlad a utrpenie nespočetnému počtu ľudí vo svete.

Pre hospodársky rok 2021/22 zabezpečili pestovatelia obilnín na Slovensku dostatočný výsev ozimnej pšenice a jačmeňa, ako aj výsev jarných druhov obilnín. Predpokladáme produkciu tohto roka na priemernej úrovni, pokiaľ vývoj počasia nepriaznivo neovplyvní vývoj a zber zrnín. To znamená, že Slovenská republika by mala dosiahnuť v rámci produkcie obilnín sebestačnosť prinajmenšom na 150%. Pšenica z produkcie roka 2022 bude pre mlynské spracovanie dostupná od septembra 2022.

Podľa údajov MPRV SR o zásobách zrnín vo verejných skladoch na Slovensku k aprílu 2022 je 20 354 ton pšenice potravinárskej, 13 950 ton jačmeňa sladovníckeho, 361 ton raže potravinárskej, 2 590 ton ovsa potravinárskeho a 13 914 ton kukurice potravinárskej. Zo záznamov však nie je jasné, v akom zmluvnom vzťahu sú zakontrahované tieto množstvá. Oznamovaciu povinnosť pre množstvá na vývoz zo Slovenska nad 380 ton (s toleranciou 20%), považujeme za ďalšie administratívne zaťaženie poľnohospodárskych výrobcov a obchodné spoločnosti, avšak chápeme jej dôvody. Európska Komisia bude k 31.7.2022 taktiež vyžadovať od producentov hlásenie o stave zásob obilia.

Zabezpečenie dostatočného množstva obilia pre nasledujúce obdobie na mlynské spracovanie a pre pekárenské a cestovinárske využitie na Slovensku závisí najmä od dohodnutých obchodných podmienok s pestovateľmi / dodávateľmi obilia. Pokiaľ má štát záujem zabezpečiť pre domácich spracovateľov dostatok pšenice na nasledujúci rok, mal by venovať pozornosť nákupu do Štátnych hmotných rezerv. Prípadne by mohol zaistiť uskladnenie potrebných objemov pre domáci spracovateľský priemysel do verejných skladov prostredníctvom skladiskových a tovarových záložných listov, s prefinancovaním služieb skladov a bonifikácie úrokov, po dohode s relevantnými bankami. Určujúca však za každých okolností bude ponúknutá cena tovaru.

Keďže pestovatelia zrnín musia prioritne po zbere úrody roku 2022 ekonomicky zabezpečiť svoju poľnohospodársku produkciu pre ďalší pestovateľský rok, zvýšené ceny nákladov na vstupy do poľnohospodárskej výroby (hnojivá, osivá, pesticídy, PHM, energie…) nútia producentov hľadať čo najlepšiu cenovú ponuku. Obchodné dohody na produkciu tohto roka sa už začali uzatvárať. Ceny agrokomodít na domácom trhu sú ovplyvnené vývojom na svetovom trhu, relevantná je predovšetkým cena na parížskej burze MATIF. Aktuálne sa trh prejavuje vysokou volatilitou (nestabilitou) a výraznými skokmi ceny v krátkom čase. Nižšie svetové zásoby, rastúci dopyt a nepriaznivý vývoj geopolitickej situácie vo svete nedávajú predpoklad výraznejšieho poklesu cien obilnín v krátkom čase, aj keď obvykle po žatve môže cena prechodne mierne klesnúť. Cenu potravín ovplyvňuje však aj cena energií, pohonných hmôt, obalov, personálne a ďalšie náklady spracovateľských podnikov.

Oveľa náročnejší však môže byť pre poľnohospodárov budúci rok. Úrodu roku 2023 totiž zakladajú pestovatelia už na jeseň tohto roka, pričom ale nemajú istotu, že ceny komodít po žatve budúceho roka pokryjú vyššie vstupné náklady na výrobu v tomto roku. Pri rastúcej inflácii sa obávame vývoja situácie a cien obilnín z úrody 2023. Možným riešením sú terminované obchody s vopred dohodnutými cenami. V každom prípade odporúčame diverzifikovať (rozdeliť) riziko a uzavrieť viacero zmlúv.

Z pohľadu vývoja vo svete, obyvateľom krajín Európskej únie nehrozí nedostatok potravín, aj keď zrejme budú musieť akceptovať vyššie ceny. Hladomor ohrozuje chudobnejšie krajiny sveta, predovšetkým africké štáty, kde majú ľudia ťažší prístup k potravinám, resp. sú pre nich cenovo nedostupné. Pre vývozy obilia z Ukrajiny, resp. dovozy potravín do Ukrajiny, zabezpečuje Európska únia koridory po súši aj po mori. Zrniny zo Slovenska majú svoje tradičné odbytiská skôr v okolitých krajinách (Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko), kde sú spracovateľské kapacity a odkiaľ sa na Slovensko dovážajú potraviny. Podľa ostatných údajov je Slovensko v potravinách sebestačné na cca 40%, a teda zvyšok dovážame, najmä z týchto krajín EÚ. Obchodovanie s komoditami z/do Ukrajiny preto slovenský priestor ovplyvnia len okrajovo.

Potravinová sebestačnosť Slovenska v rámci obilnín by nemala byť narušená. Poľnohospodári urobia čo je v ich silách, aby zobrali kvalitné obilniny z úrody roku 2022 a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie. Je to úloha odberateľov domácej produkcie, aby sa včas dohodli a zabezpečili si dostatok zásob na celý rok. Záleží však aj na prístupe štátu v rámci regulácie cien energií, ktoré majú výrazný podiel na výslednej cene výrobkov.

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín vyzýva svojich členov a všetkých pestovateľov obilnín na Slovensku, aby v prípade rozhodovania sa uprednostňovali odberateľov pre domáce spracovanie, pokiaľ to bude racionálne.

Predstavenstvo ZPO

31.5.2022.

Celý súbor na stiahnutie:

Rumunsko – odborne aj rekreačne

Rumunsko – odborne aj rekreačne

Poďte s nami do Rumunska! Združenie pestovateľov obilnín na konci leta 22.-26.augusta 2022 organizuje atraktívnu študijnú cestu pre pestovateľov aj spracovateľov a obchodníkov na poľnohospodárske podniky, do obchodného prístavu Constanta, aj do historických miest a dunajskej delty – skvostov Rumunska. Neváhajte a prihláste sa čím skôr! Máme obmedzený počet miest a skvelý program! Prihláška na stiahnutie:

Celá ponuka s programom a podrobnosťami na stiahnutie:

Prihláška na stiahnutie:

Článok v Roľníckych novinách

Článok v Roľníckych novinách

Vlastná produkcia ako nástroj mieru

Invázia Ruska na Ukrajinu je v modernom svete tragédiou, s dosahom na celý svet. Aj kvôli rozsahu dodávok surovín, ktoré nemalou mierou zasahujú do výživy a agropotravinárskej výroby. Nejde iba o zemný plyn a ropu, ale aj o obilniny, olejniny, priemyselné hnojivá, osivá, krmivá, či poľnohospodárske stroje a náhradné diely. Pri sledovaní ničivých zásahov do krajiny našich východných susedov si každý musí uvedomiť, že na niekoľko rokov nemôžeme rátať s tradičnými obchodnými vzťahmi, ktoré pre Európsku úniu predstavovali miliardové hodnoty. Zdá sa, že po dvoch rokoch pandémie, aktuálnej vojne a hroziacom suchu je najvyšší čas zamyslieť sa nad potravinovou bezpečnosťou únie.

Krajiny Európskej únie dokážu zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľstvo kontinentu, ale zároveň majú živé obchodné vzťahy s okolitými tretími krajinami. A tak napríklad z celkovej produkcie obilnín (v hospodárskom roku 2020/21: 293 mil. ton) sa vyvezie takmer 50 mil.t, predovšetkým pšenice, do krajín severnej Afriky. Naopak dovezieme takmer 20 mil.t, hlavne kukurice. Výrobu olejnín v EÚ (2020/21: 30 mil.t) však už potrebujeme dopĺňať dovozmi, asi 20 mil.t v zrne, 19 mil.t v šrotoch a 8,5 mil.t v oleji. V súvislosti s environmentálnymi cieľmi sa zrniny v EÚ začali spracúvať aj na bioetanol (12 mil.t), resp. biopalivá. Výlisky z olejnín sa zasa využívajú na výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Pre dosiahnutie úplnej sebestačnosti, napríklad v zrninách ako hlavných zdrojoch výživy, by Európe zrejme postačilo len prispôsobiť štruktúru výroby a obchodné zmluvy s tretími krajinami.

Obilnica Európy

Po roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym, sa upravila aj obchodná politika EÚ. Kvôli ekonomickým sankciám uvaleným na Ruskú federáciu sa znižujúce dovozy z tejto krajiny začali nahrádzať dovozmi agrokomodít z Ukrajiny, v rámci určitých množstevných kvót so zníženou sadzbou colných poplatkov. V hospodárskom roku 2020/21 tak únia doviezla z Ukrajiny asi 650 tis. ton pšenice (30% všetkých dovozov), 7 mil.t kukurice (50%), 15 mil.t slnečnicového oleja (88%), 1,7 mil.t slnečnicových šrotov (63%), 1,6 mil.t repky (72%), 120 tis.t repkového oleja (49%) a 80 tis.t sójového oleja (33%). V roku 2020 predstavovali agropotravinárske komodity dovezené z Ukrajiny celkovú hodnotu asi 6 mld. EUR.

Na druhej strane, Európska únia je najvýznamnejší obchodný partner Ruskej federácie. V roku 2020 Rusko zobchodovalo tovary v celkovom objeme 174 mld. EUR, samozrejme najväčší podiel má ropa a zemný plyn (70,6% objemu). V rámci dovozov zrnín, draselných hnojív a ďalších poľnohospodárskych surovín, celkový dovoz z Ruska predstavoval v r.2020 asi 1,8 mld. EUR. Ekonomické sankcie však obmedzili najmä vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ (mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, rýb, nespracovanej zeleniny a ovocia), ktorý sa znížil na hodnotu sotva 3,8 mld. EUR v r.2020. Pozitívne dôsledky týchto politicko-ekonomických rozhodnutí sú však otázne, keďže Ruská federácia už v roku 2010 prijala doktrínu potravinovej sebestačnosti v určitých komoditách: 95% zrnín a zemiakov, 90% mlieka a mliečnych výrobkov, 85% mäsa a mäsových výrobkov, 80% cukru a rastlinných olejov.

Traktor vs. tank

Je zrejmé, že vojna na Ukrajine, a s tým súvisiace zastavenie lodnej dopravy z Čierneho mora, spôsobili narušenie tradičných trhov a zvýšili ceny takmer všetkých komodít. Denne sledujeme nárast ceny pšenice, kukurice, repky, či sóje na svetových burzách a ťaháme zvislú os cenových grafov stále vyššie. Napr. na parížskej burze MATIF k 10.3.2022 bola cena pšenice potravinárskej 375 EUR/t, kukurice 351,50 EUR/t (dodávka v júni) a cena repky siahala na hranicu 900 EUR/t (dodávka v máji). Cena sójových bôbov na burze v Chicagu bola 564 EUR/t. Odborníci sa zhodujú, že ceny zrnín výraznejšie neklesnú do konca júna 2022.

Cena pšenice potravinárskej na burze MATIF Paríž k 10.3.2022, v EUR/t.

Kým vyššie ceny zrnín najskôr pocítia spotrebitelia pri nákupe chleba, múky, olejov, a tiež chovatelia hospodárskych zvierat, rastúce ceny hnojív, osív, či pohonných hmôt zasiahnu všetkých poľnohospodárov. Sme v jarnom období, kedy väčšina manažérov už obstarala na podnik osivá a hnojivá pre úrodu roku 2022. Nedá sa teda predpokladať výraznejší odklon od ich osevných plánov v tomto roku. Budú však musieť prijať neľahké rozhodnutie, či zachovajú dávky výživy pre dosiahnutie čo najlepšej kvality produkcie na úkor zisku podniku, alebo znížia množstvo vstupov potrebných pre rastlinnú výrobu a udržia si príjmy pre prežitie podniku. Pritom už o pár mesiacov budú musieť premýšľať nad osevným postupom pre budúci rok.

Obr. Pestovateľské oblasti hlavných plodín Ukrajiny: ružová – obilniny, zelená – slnečnica, tmavožltá – kukurica, svetlomodrá – sója, svetložltá – repka.

Nikto si dnes netrúfa odhadnúť, aké dôsledky bude mať súčasná geopolitická situácia na poľnohospodársku produkciu na Ukrajine. Pokiaľ okupácia tamojším roľníkom nedovolí osiať jariny, predovšetkým kukuricu a slnečnicu, možno predpokladať ďalšie nepredvídateľné reakcie svetového trhu. Očakávané výpadky v produkcii zrnín na Ukrajine budú chýbať nielen Európe, ale hlavne v štátoch Afriky a Stredného východu, ktoré sú na dovozoch z čiernomorskej oblasti závislé. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v decembri varovala, že prinajmenšom 44 krajín sveta bude v tomto roku vyžadovať potravinovú pomoc zvonka. Je medzi nimi až 33 afrických krajín, kde kvôli suchu a pretrvávajúcim konfliktom hrozí ešte väčší hladomor. No aj v ďalších krajinách Južnej Ameriky, či Ázie sa dajú očakávať sociálne nepokoje a ďalšie vlny utečencov pred chudobou.

Návrhy riešení

Situácia sa vyvíja veľmi rýchlo a taká by mala byť aj reakcia európskych orgánov. Európska Komisia sa obrátila o radu na európskych poľnohospodárov, ktorí preukázali svoje schopnosti a odvahu aj v rokoch pandémie ochorenia COVID-19. Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Návrh medzinárodných organizácií so zrninami a krmivami COCERAL, FEDIOL a FEFAC, aby únia dovážala suroviny z tretích krajín ako Brazília, Argentína, USA, či India, nenašiel podporu u európskych pestovateľov plodín na ornej pôde, združených v najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, COPA/COGECA. Tí sa 4.marca stretli na online rokovaní a neskôr aj na pôde Európskej Komisie, ktorej predstavili svoju predstavu a riešenia:

  • Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
  • Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
  • Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
  • Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
  • Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
  • Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
  • Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Európske vs. národné

Bude zaujímavé sledovať, ako sa k týmto návrhom postaví Európska Komisia. Viaceré totiž zasahujú do nastavenia národných strategických plánov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ od roku 2023. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo, Janusz Wojciechowski už naznačil, že kvôli ruskej agresii na Ukrajine bude zrejme potrebné prehodnotiť ekologické a klimatické ciele stratégie „Z farmy na vidličku“ („Farm to Fork“). Tá vychádza zo Zelenej dohody EÚ a cieli k roku 2030, kedy by mali európski poľnohospodári používať o 20% menej hnojív, o 50% menej pesticídov s nebezpečnými látkami, či zvýšiť ekologickú výmeru na 25% poľnohospodárskej pôdy. Podpredseda EK Frans Timmermans si to však nemyslí a nechce tieto ciele odďaľovať, ani oslabovať. A naopak, považuje ich za súčasť riešenia.

No kým sa v Bruseli dohadujú, mnohé vlády už začali v panike prijímať rozhodnutia na národnej úrovni. Niektoré členské štáty únie navrhujú pozastaviť vývozy základných agrokomodít (Maďarsko), poskytnúť nemalé štátne podpory roľníkom na nákupy vstupov (Poľsko), či inak chrániť záujmy svojich obyvateľov. Akoby sme zabudli, že sme súčasťou Európskeho Spoločenstva, ktoré má nastavené jednotné pravidlá a nástroje na spoločnú organizáciu trhu. Mechanizmus intervenčného nákupu obilnín by však potreboval riadne oprášiť a zrevidovať hlavne nákupnú cenu, ktorá sa už roky nepohla z úrovne 101,31 EUR/t, pri štandardnej kvalite, pretože tá už nepokrýva ani výrobné náklady na tonu pšenice. Verme, že zodpovední nájdu riešenie, pretože to existuje. Dokážeme mať oboje – dostatočnú produkciu, aj správne udržiavanú krajinu. Chce to len rozumnú mieru podpory aj pre rodinné podniky, ktoré sú základom environmentálnej, klimatickej aj sociálnej stability vidieka. A tiež uvedomiť si, že do únie sme vstupovali dobrovoľne a tak ako v manželstve, musíme spolu držať v dobrom aj zlom. Ak nebudeme jednotní, nepriateľ nás ľahšie rozoberie na drobné a porazí. A my chceme mier.

Lada Debnárová, 10.marca 2022.

Článok môžete nájsť vo vydaní Roľníckych novín č.11/2022 z 16.3.2022

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

Správa z (online) zasadania pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, 4.marca 2022.

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

Postoj európskych pestovateľov plodín na ornej pôde vystihuje toto vyjadrenie predsedu pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isamberta. Ostatné zasadanie zástupcov pestovateľov olejnín, obilnín a strukovín, združených v tejto najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, ktoré sa konalo online v piatok 4.marca 2022, reagovalo najmä na aktuálnu situáciu, po ruskej agresii na Ukrajine. Je to pochopiteľné, keďže tieto dve krajiny sú nielen svetovými producentmi takmer tretiny obilnín, ale tiež najdôležitejšími obchodnými partnermi Európskej únie v rámci poľnohospodárskych komodít.

  • OLEJNINY

Dopoludňajší program stretnutia venovali olejninám, odhadu ich produkcie v roku 2021, predpokladoch na tohtoročnú úrodu a možnostiam ako nahradiť chýbajúce množstvá z Ukrajiny. Podľa ostatných odhadov bola produkcia olejnín v roku 2021 v krajinách Európskej únie celkom 30,3 mil. ton, čo je o 7% viac ako vlani: 17 mil.t repky, 10,6 mil.t slnečnice a 2,7 mil.t sóje. V hospodárskom roku 2021/22 sa predpokladá podobný objem produkcie olejnín v krajinách EÚ-27.

Produkcia olejnín vo svete len tesne dokáže pokrývať spotrebu, tá stúpa aj na výrobu biopalív. Svetové zásoby klesli, aj kvôli nižšej úrode v Južnej Amerike. No kríza na Ukrajine zvyšuje riziko nedostatku celkovej ponuky olejnín, keďže táto krajina je svetovým lídrom v produkcii slnečnice a na svetový trh dodáva aj 61% slnečnicových výliskov. Do EÚ sa dováža až 2/3 sóje z Ukrajiny a Ruska, a len z Ukrajiny až 88% slnečnicového oleja, 37% repky a 35% repkových výliskov. Medzinárodné obchodné spoločnosti COCERAL, FEDIOL a FEFAC navrhujú možné výpadky z produkcie Ukrajiny nahradiť dovozmi z tretích krajín, ako je Brazília, Argentína, USA, či India. Komodity z týchto krajín však nespĺňajú štandardné požiadavky EÚ na kvalitu, z hľadiska obsahu pesticídov, GMO, atď. A tak nenašli podporu v radoch európskych pestovateľov.

Ceny olejnín vystrelili hore aj vďaka vyššiemu dopytu a nižšej svetovej ponuke, pričom ich podporuje aj rastúca cena ropy a rastlinných olejov. Cena repky na parížskej burze MATIF osciluje okolo 800 €/t (a môže ďalej stúpať), cena sójových bôbov na burze v Chicagu je asi 570 €/t. Rovnako stúpa aj cena repkových výliskov, k začiatku marca bola na úrovni 378 €/t, pri 34% obsahu bielkovín. Sójové výlisky (múčka) stáli 482 €/t (pri 44% obsahu proteínu) a non-GMO sójové výlisky (45,5% prot.) 714 €/t. Ceny rastlinných olejov stúpli od leta 2020 takmer dvojnásobne. Aktuálne (k 4.3.2022) je repkový olej v cene (FOB) 1 565 €/t, slnečnicový olej 1 325 €/t, sójový olej 1 355 €/t a palmový olej 1 304 €/t (CIF).

Kým politici hľadajú riešenia geopolitickej situácie na úrovni vlád, európski farmári sa musia snažiť o to, aby európsky trh fungoval. Čo sa týka dovozov z tretích krajín je potrebné zvýšiť opatrnosť pri uzatváraní kontraktov. Prítomní diskutovali o prioritách – využití olejnín prednostne na výrobu kŕmnych zmesí, či na výrobu biopalív (najmä pri vysokej cene ropy)? Je pravdepodobné, že Európska Komisia musí prehodnotiť environmentálne ciele v rámci stratégie Z farmy na vidličku („Farm to Fork“), či balíka „Fit for 55“, ktoré aj podľa eurokomisára Wojciechowskeho môžu negatívne vplývať a znížiť produkciu, čo následne spôsobí ďalší rast cien komodít. Farmári dokážu zabezpečiť domácu produkciu, ale potrebujú podporu a pochopenie zo strany EK.

Graf: Produkcia olejnín v krajinách EÚ-27, v mil. ton; Soybeans – sója, Sunflower seeds – slnečnica, rapeseed – repka olejná. Zdroj: Európska Komisia, AMI.

  • BIELKOVINOVÉ PLODINY

Podľa odhadov sa strukoviny v krajinách EÚ-27 v hosp. roku 2021/22 pestovali na celkovej výmere 1,57 mil. ha, s celkovou produkciou 3,69 mil. ton, čo je asi o 3% viac ako rok predtým.

V júni 2017 oznámil eurokomisár Hogan na konferencii FEFACu „Európsky proteínový plán“. Podľa bilancie kŕmnych bielkovinových plodín v EÚ vývoj k sebestačnosti v zdrojoch bielkovín má klesajúci trend. V súčasnosti je na úrovni asi 66 mil.t zdrojov surových bielkovín, t.j. 80,5% (viď graf). Existuje však široká ponuka plodín, ktoré by mohli uspokojiť dopyt v EÚ, ak by dostali riadnu podporu. Viacero medzinárodných organizácií združených v „Európskom reťazci hodnoty proteínov“ vyzýva Európsku Komisiu na urýchlenú akciu v rámci proteínového plánu.

Dopyt po bielkovinách rastlinného pôvodu rastie, najmä po plodinách s vyšším obsahom bielkovín (30-50%), ako je sója, či slnečnicové výlisky. Napriek špičkovým šľachtencom, technológiám a pesticídom, nie je však možné dosiahnuť sebestačnosť únie v krátkodobom horizonte, a preto bude potrebné prechodné obdobie. Pokračuje závislosť EÚ na dovozoch z tretích krajín. Osobitnú pozornosť treba venovať ponuke proteínových biokrmív.

Graf: sebestačnosť EÚ v proteínových zdrojoch: vľavo-surové bielkoviny v mil. ton; vpravo-percento surovín podľa obsahu bielkovín; zelená krivka – úroveň sebestačnosti (klesajúci trend). Zdroj: Európska Komisia, marec 2022.

  • OBILNINY

Popoludňajšie rokovanie otvoril predseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isambert, vyjadrením ľútosti nad udalosťami na Ukrajine. Program rokovania bol jednohlasne prijatý, rovnako ako aj zápis z ostatného zasadania. Guido Sedler prezentoval situáciu na trhu s obilninami: produkciu obilnín v krajinách EÚ-27 v hosp.roku 2021/22 odhaduje Európska Komisia na celkom 293,2 mil. ton, z toho 137,5 mil.t pšenice, 72,5 mil.t kukurice, 52 mil.t jačmeňa, 7,8 mil.t raže a 7,5 mil.t ovsa. Spotreba obilia v EÚ (310,5 mil.t) dosahuje takmer objem celkovej ponuky (354,4 mil.t), spolu s dovozmi (19,4 mil.t) a počiatočnými zásobami (41,8 mil.t), a preto je bilancia napätá, dokonca u pšenice deficitná už druhý rok.

Svetová produkcia obilnín (podľa USDA) bola v hosp.roku 2020/21: 2 132 mil. ton, spotreba 2 150 mil.t, čím sa znížili svetové zásoby na 607 mil.t. Odhad produkcie pre hosp.rok 2021/22 je 2 193 mil.t, spotreba 2 182 mil.t, čo opäť znižuje konečné zásoby na 601 mil.t a celkovo napína bilanciu, zvyšuje ceny aj volatilitu na trhoch. Región Čierneho mora, kde v súčasnosti prebieha vojna, je kľúčový pre mnohé krajiny severenej Afriky aj Stredného východu, či Turecko. Produkcia pšenice v Rusku (75 mil.t) a na Ukrajine (33 mil.t), z ktorej sa vyváža takmer 60 mil.t do sveta lodnou dopravou, bude zrejme zablokovaná aj v najbližších mesiacoch. Preto možno očakávať ďalšie zvyšovanie cien základných agrokomodít a panické správanie sa obchodníkov na trhoch. Odborníci odhadujú, že ceny klesnú až so začiatkom žatvy, v júli a auguste, no nikto si dnes netrúfne povedať na akú úroveň. Za ostatných 10 rokov vzrástol dopyt po zrninách o 40 mil.t a ak sa znížia dodávky z Ukrajiny a Ruska, dá sa očakávať nenasýtený trh s obilninami a olejninami. Kvôli rastúcim výrobným nákladom sa aj poľnohospodárska produkcia stáva príliš drahou.

Stúpajú aj ceny komodít, po predchádzajúcom zvyšovaní, teraz došlo až ku skokovým nárastom vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine (viď grafy):

Cena pšenice potravinárskej na trhu EÚ (medziročný vývoj): Hamburg (DE): 281 €/t, Zachodni (PL): 279 €/t.
Cena kukurice na trhu EÚ (medziročný vývoj): Rotterdam (NL): 289 €/t, Constanta (RO): 252 €/t, Great Plane (HU): 250 €/t.

Cena pšenice mäkkej (DEPSILO – zo sila v nemeckom prístave Hamburg) medziročne stúpla o 19,6% na 281 €/t a pšenice kŕmnej až o 20,7% (278 €/t k 24.2.2022). Cena pšenice tvrdej v Bologni, Taliansko, medziročne stúpla až o 72,6% na 513 €/t. Kŕmny jačmeň sa v Hamburgu ku koncu februára 2022 predával za 262 €/t, čo je medziročný nárast o 27,2%. Kukurica sa na veľkých pláňach v Maďarsku (FGATE – na bráne) predávala za 250 €/t, čo je o 39,8% viac ako rok predtým. Odborníci odhadujú, že ceny agrokomodít neklesnú do konca júna 2022.

V rámci diskusie potom zástupcovia jednotlivých krajín prezentovali stav ozimín, produkčné plány na rok 2022 a vývoj počasia. Francúzsko očakáva mierne nižšiu úrodu, keďže pretrváva sucho na juhu krajiny, čo tiež ohrozuje dodávky pšenice do afrických krajín, kde klesajú zásoby. Podobne Španielsko predpokladá zníženie produkcie o cca 20% kvôli suchu, pričom sú ohrozené dovozy kukurice z Ukrajiny. V Portugalsku majú devastačné sucho, od začiatku decembra v krajine nepršalo. V Nemecku tiež znižujú odhady úrody, z dôvodu nadmerných zrážok, slabých mrazov a hlavne nižšieho využitia hnojív. V Rumunsku majú vo východnej oblasti problémy so vzchádzaním kvôli suchému počasiu, ceny rastú, prístav Konstanca v Čiernom mori zatiaľ funguje. Vo všeobecnosti všetci zástupcovia deklarovali problémy s nákupmi vstupov a ich vysoké ceny. Zástupkyňa Slovenska, Vlada Debnárová hovorila o suchej a mrazivej jari, vo všeobecnosti dobrom stave ozimín.

printscreen z diskusie pracovnej skupiny online v aplikácii KUDO.

Tieto informácie potvrdila aj Európska Komisia, ktorá v sledovanom období január-február 2022 zaznamenala na väčšine európskeho územia o +2 až +4 ºC teplejšie počasie oproti normálu. Zimné teploty nikde neklesli pod -10 ºC. Z pohľadu zrážok prevládajú na väčšine územia EÚ suché podmienky, predovšetkým v južných oblastiach, ale tiež v Maďarsku, na juhu Slovenska, či východe Rumunska. Naopak, vlhkejšie počasie oproti normálu zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, na juhu Nemecka, Rakúska, Poľska a v pobaltských krajinách (viď mapku).

Extrémne podmienky začiatkom roka 2022: deficit vlahy na juhu Európy, teplotné extrémy v západnej a strednej časti, nadmerné zrážky na severe a čiastočne západe Európy.

Podpredseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, Max Schulmann z Fínska, rokoval v rovnaký deň s predstaviteľmi Európskej Komisie, generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (DG AGRI). Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Poľnohospodári predstavili tieto návrhy na riešenia dostatočnej ponuky zrnín v EÚ:

  • Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
  • Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
  • Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
  • Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
  • Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
  • Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
  • Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.