ÚVOD – Informačný seriál ZPO k novej SPP na roky 2023-27

ÚVOD – Informačný seriál ZPO k novej SPP na roky 2023-27

Združenie pestovateľov obilnín po čase opäť prináša svojim členom prehľadné informácie o Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie (SPP EÚ) a jej uplatňovaní na Slovensku. Postupne v trinástich častiach rozoberieme na drobné formy podpory prostredníctvom priamych platieb v I. pilieri, projektových a neprojektových podpôr v rámci II. piliera, podmienky a možnosti ekoschém a environmentálnych intervencií, náhrady za osobitné znevýhodnenia, podpory pre mladých farmárov, sektorové intervencie pre vybrané agrokomodity, nástroje riadenia rizika a ďalšie formy a možnosti získania prostriedkov z európskych, aj národných zdrojov.

Vychádzať budeme z dokumentu uplatňovania SPP EÚ po roku 2023, v zmysle návrhu národného „Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky SR 2023-2027“, ktorý bude po medzirezortnom pripomienkovom konaní začiatkom roka 2022 a jeho schválení vládou SR a v NR SR, predložený Európskej Komisii do 31.januára 2022.

Koncom roka 2021 boli na európskej úrovni schválené tri základné nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.2021/2115, č.2021/2116 a č.2021/2117 (Úradný vestník EÚ L435 zo 6.12.2021), ktoré nahrádzajú alebo upravujú doteraz platné nariadenia z roku 2013, ako aj ďalšie. V týchto troch základných nariadeniach sa sústredili všetky pravidlá pre tvorbu národných strategických plánov a rozdelenia finančných zdrojov, s cieľom podpory a rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v krajinách Európskeho Spoločenstva na budúce obdobie rokov 2023-2027.

Ešte stále sa však očakáva na európskej úrovni prerokovanie a návrh vykonávacích nariadení. Preto celý rok 2022 sa bude niesť v znamení príprav podrobných usmernení a tiež ich implementácie do systémov v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Od začiatku roka 2023 by totiž tieto pravidlá mali vstúpiť do platnosti a väčšina procesov, hlavne prijímania žiadostí na PPA, ich kontrol a vyhodnocovania, mala prebiehať v digitálnom, a teda absolútne nezávislom priestore. Subjektívne hodnotenia, či iné ovplyvňovanie výsledkov predložených žiadostí a projektov by mali byť eliminované, aby sa predišlo korupcii a ďalším problémom v súvislosti s oprávneným čerpaním prostriedkov EÚ.

Počas roka 2022 sa uplatňujú pravidlá nastavené v doterajšom období 2014-2021, resp. v rámci prechodného obdobia. Ešte je stále možné čerpať doteraz nevyčerpané prostriedky končiaceho sa obdobia, no zároveň už môžeme čerpať z prostriedkov nového programového obdobia 2021-2027. Jedným z dôvodov je aj fakt, že zásadné európske inštitúcie, napriek diskusiám prebiehajúcim od roku 2017 a návrhom Európskej Komisie z júna 2018, nedokázali prijať zásadnú legislatívu pre SPP EÚ skôr, ako koncom roka 2021. Niektorí europoslanci obviňujú novú SPP EÚ zo slabej odpovede poľnohospodárstva na klimatické výzvy, kým väčšina európskych farmárov sa naopak obáva z požiadaviek obmedzení výroby, ktoré Európska Komisia nastavila na najbližšie roky aj v rámci Zelenej dohody ES.

Keďže „bruselský úradný jazyk“ nemusí byť zrozumiteľný všetkým, pokúsime sa spracovať prehľadné a zrozumiteľné informácie pre slovenských poľnohospodárov. Zoznam tém, ktoré postupne budeme publikovať pre členov ZPO:

1.časť: hlavné ciele a definície SPP EÚ

– prečo potrebujeme SPP EÚ, čo hovorí SWOT analýza slovenského agrosektoru a na čo sa zameriavajú intervencie v novom programovom období?

2.časť: základná legislatíva SPP EÚ

– aké je zacielenie a rozdelenie základných nariadení. Ako ich implementuje národný strategický plán? Prečo nás má príprava legislatívy zaujímať, ako a kedy ju môžeme ovplyvniť?

3.časť: rozdelenie finančných zdrojov na roky 2023-27

– ako budú financované členské krajiny EÚ? Aké je rozdelenie zdrojov na Slovensku, aké sú možnosti a formy ich čerpania v nasledujúcom období?

4.časť: I. pilier – priame platby

– ktoré sú hlavné formy priamych podpôr, viazané a neviazané? Aké podmienky (kondicionality) je treba splniť pre ich získanie? A aké sú cieľové ukazovatele pre Slovensko?

5.časť: II. pilier – program rozvoja vidieka

– ktoré sú hlavné opatrenia zamerané na investície, environmentálne, klimatické a iné záväzky? Ktoré sú projektové a ktoré neprojektové intervencie? Aké sú cieľové ukazovatele pre Slovensko?

6.časť: podpora mladých farmárov

– ktoré hlavné formy podpory sú zamerané na mladých v I. a II. pilieri? Aké môžu byť sumy platieb? Aké cieľové ukazovatele sú nastavené pre SR?

7.časť: ekoschémy / environmentálne intervencie

– čo znamená „celofarmová ekoschéma“? Ako sú nastavené opatrenia a podmienky a čerpania podpôr v I. a II. pilieri? Kam mieria cieľové ukazovatele SR?

8.časť: osobitné znevýhodnenia

– ako sa zmenia podpory pre osobitné znevýhodnenia (Natura 2000), prírodné a iné prekážky (ANC) na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde? Čo musí Slovensko splniť v rámci cieľových ukazovateľov?

9.časť: nástroje riadenia rizika a investície

– aký má význam riadenie rizika na podniku? Aké sú podmienky a možnosti čerpania podpôr v rámci sektorových intervencií? Možnosti investičných intervencií. A postačujú cieľové ukazovatele SR?

10.časť: sektorové intervencie a technická pomoc

– čo a ako bude podporované? Včelárstvo, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina a čo iné? Možnosti v rámci technickej pomoci.

11.časť: vzdelávanie a poradenstvo, spolupráca

– prečo je vzdelávanie, poradenstvo a spolupráca pre nás dôležité? Ako sú podporované v novom období? Ako tvoriť operačné skupiny? LEADER a možnosti čerpania nových a starších prostriedkov pre rozvoj vidieka. Cieľové ukazovatele stratégie SR.

12.časť: Zelená dohoda EÚ

– aké sú priority európskej Zelenej dohody? Ktoré ciele sa týkajú poľnohospodárstva – Stratégia z farmy na vidličku (F2F) a Stratégia biodiverzita a aké je ich prepojenie s SPP EÚ?

13.časť: časový rámec rokov 2022-2030

– čo nás čaká v druhom roku prechodného obdobia 2022? Ako to pôjde od 1.1.2023? Čo pre Slovensko znamená externá konvergencia? Má Slovensko dobre nastavenú stratégiu rozvoja poľnohospodárstva? Akú rolu zohrávajú samosprávne organizácie (NGO) v komunikácii s EÚ a štátnymi orgánmi? Kde budeme v roku 2030?

Na základe uznesenia (č. C.4. z 30.11. 2021) Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín však bude tento infoseriál dostupný iba pre členov ZPO, a preto budú jednotlivé časti chránené heslom. Heslo pre každú časť osobitne budeme distribuovať členom ZPO prostredníctvom emailu so žiadosťou o zachovanie výlučnosti. Veríme, že tento krok zameraný na rozšírenie členskej základne, a tým na podporu aktivít ZPO, slovenská poľnohospodárska prax pochopí správne.

Takže, ak nechcete zmeškať žiadnu časť, pošlite prihlášku svojho podniku do ZPO čo najskôr. Privítame v radoch členov ZPO každého poctivého pestovateľa, nielen obilnín. Základné údaje, Stanovy ZPO a prihlášku za člena ZPO nájdete na našej stránke: KONTAKT – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Pokiaľ máte otázku, alebo chcete inak reagovať na zverejňované informácie, pokojne nám napíšte na adresu: zdruzeniepo@gmail.com . Pokúsime sa Vám odpovedať čo najskôr.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO.

25.1.2022.

Celý text na stiahnutie:

Desať odporúčaní pre poľnohospodárov na Slovensku

Desať odporúčaní pre poľnohospodárov na Slovensku

Združenie pestovateľov obilnín, sledujúc aktuálne dianie v sektore poľnohospodárstva, s ohľadom na rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby, na plánovanú podporu určitých opatrení, ako aj na očakávané ohrozenia v roku 2022, predkladajú odporúčania pre prax, s cieľom poskytnúť pomoc pri preklenutie nepriaznivého obdobia.

Odporúčania sa týkajú predovšetkým agrotechnologických možností prinášajúcich úsporu nákladov, ako aj ekonomicky efektívnejších prístupov manažmentu. Odporúčania možno chápať ako inovatívne a perspektívne postupy, ktoré si samozrejme vyžadujú prvotné investície a dostatočné znalosti. Združenie pestovateľov obilnín sa preto v nasledujúcom období zameria na poskytovanie informácií aj v tomto smere.

UPOZORNENIE: Odporúčania sú dobrovoľné a každý jeden poľnohospodársky podnik ich môže využiť s ohľadom na svoje individuálne potreby a možnosti. Združenie pestovateľov obilnín nepreberá zodpovednosť za žiadny pozitívny, či negatívny dopad uplatnenia týchto odporúčaní.

  1. Optimalizujte dávky priemyselných hnojív. Čo najskôr si vypracujte plán hnojenia a plán ochrany na rok 2022, pracujte s aktuálnymi cenami a vyrátajte ekonomický dopad. Vyvarujte sa paušálnych rozhodnutí. Vyrátajte si aj alternatívne riešenia, aby ste našli hranicu maximálneho možného zníženia vstupov, pri zachovaní požadovanej kvality a množstva produkcie. Pomôže vám to nájsť cestu k „riadenej primeranej strate“. Podrobné a čo najpresnejšie individuálne kalkulácie pre plánovanie spotreby hnojív a chemických ochranných prostriedkov v nadväznosti na predpoklad tržného zhodnotenia produkcie budúceho roka sú teraz kľúčové.

Predpokladom pre optimalizáciu dávok priemyselných hnojív je dôkladné overenie agrochemických vlastností pôdy. Stará zásoba živín v pôde môže tvoriť určitú rezervu a správna bilancia vám pomôže k stanoveniu požadovanej dávky hnojív. Pôdne vzorky je možné analyzovať aj v službe NPPC-VÚRV Piešťany, ktorý zároveň poradí pri stanovení optimálnych dávok. Týmto spôsobom môžete ušetriť aj 20% vstupov.

  1. Využívajte precízne technológie na presnú aplikáciu hnojív a chemických ochranných látok. Táto technológia umožňuje dávkovať hnojivá a ošetrovať insekticídne, fungicídne, ale aj herbicídne iba rastliny v riadku, plus pár centimetrov z každej strany navyše (cca 50% plochy). Nie je predsa potrebné aplikovať napr. kontaktný insekticíd na voľnú pôdu mimo cielených a napadnutých rastliniek repy, repky, či kukurice. Týka sa to aj variabilnej aplikácii vápenca, fosforu, draslíka, ale aj variabilná sejba šetrí osivo. Ušetríte náklady na prejazdy poľnoh. technikou, ale venujte pozornosť aj bezchybovosti aplikačných zariadení a kontrolujte priebežne ich činnosť.
  2. Využívajte technológie „no-till“, t.j. žiadne, resp. minimalizačné obrábanie pôdy. Tieto moderné technológie prinášajú úsporu prevádzkových nákladov na poľnohospodársku techniku (zlučovaním a vypúšťaním niektorých pracovných operácií), personálne náklady, PHM, agrochemické vstupy a šetria aj čas. Na druhej strane chránia prirodzené funkcie pôdy, zvyšujú jej úrodnosť, zadržiavanie vlahy a podporujú lepšie zakoreňovanie rastlín.

Podmienkou je v tomto prípade správne nastavenie a dodržiavanie agrotechniky, ale tiež kvalitný penetrometer pre zodpovedné premeranie pôd na zhutnenie a utuženosť. Nie vždy je potrebné a vyhovujúce hĺbkové, a tým aj nákladné spracovanie pôdy. Nevyžaduje to napr. pšenica po vhodných predplodinách (repka, strukoviny). Nevyhnutným pomocníkom býva v týchto prípadoch totálny herbicíd.

Podľa niekoľkoročného výskumu NPPC-VÚRV Piešťany, zlepšenie fyzikálnych a biologických vlastností pôdy vplýva pozitívne aj na sprístupňovanie živín z pôdy pre rastliny. Manažment pozberových zvyškov výrazne zlepší obsah organickej zložky v pôde, čo zníži potrebu dodávaných živín vo forme priemyselných hnojív. Dostatok živín tiež umožní lepšie zapojenie porastov a ich vývin, intenzívnejšiu tvorbu koreňového systému, čo opäť zefektívni čerpanie dostupných živín z pôdy rastlinami.

4. Využívajte technológie „strip-till“. Tento spôsob zakladania porastov stále nemá u poľnohospodárov také postavenie, aké by si zaslúži. Európska legislatíva chystá nové obmedzenia na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, čo každého pestovateľa donúti premýšľať o úspore nákladov, pri zachovaní kvantity a kvality produkcie. Možností je viac, ale bez investícií do precízneho poľnohospodárstva sa to asi nezaobíde. Strip-till technológia je momentálne najvýhodnejšia možnosť ako pri precíznom poľnohospodárstve dosiahnuť úspory, napr. hĺbkovo spracovávať pôdu iba v pásoch pod rastlinami so súčasnou aplikáciou základnej výživy. Hnojivo neaplikovať plošne, ale priamo pod rastliny do pôdneho profilu. Zvýši sa rentabilita pestovaných plodín so zadržiavaním vody v pôde s významnou protieróznou ochranou.

5. Vysievajte poľnohospodárske plodiny spoločne. Teda také, ktoré sa vzájomne podporujú, nekonkurujú si navzájom. Technológia znižuje náklady na hnojenie, chemické ošetrovanie, prejazdy technikou a zlepšuje zdravotný stav produkčných porastov. Pomocné plodiny môžu vytvárať priaznivú mikroklímu, lákajú škodcov, pútajú vzdušný dusík, zabraňujú rastu nežiadúcich burín. Po odumretí zostávajú na povrchu ako mulč, čím poskytujú výživu hlavnej plodine, bránia erózii, zadržiavajú vlahu. Niektoré počas zimy vymŕzajú, ale svoju úlohu už splnili. Odstraňujú sa obvykle plečkovaním, pri súčasnej aplikácii hnojivých látok.

6. Využívajte odolnejšie odrody obilnín a širšie medziriadkové vzdialenosti, aby ste umožnili mechanické ošetrovanie porastu, namiesto využitia chemických ochranných látok. Dôležitá je aj samotná organizácia porastu, aby ste racionalizovali vstupy. Usilujte sa o trvale osiatie výmer, aj počas zimy.

7. Využívajte alternatívne prostriedky, ktoré obsahujú účinné látky a sú schválené európskou legislatívou. Taktiež zakladať a udržiavať biopásy, ktoré pritiahnu prirodzených predátorov pre škodlivý hmyz a iných škodcov. Znižujte príležitosti pre šírenie škodcov aj správnymi agrotechnickými postupmi. Využívajte aj alternatívne pseudoobilniny, ktoré nemajú rozšírených škodcov na Slovensku.

8. Počítajte návratnosť vášho strojového parku, poznajte variabilné a fixné náklady, mieru rentability. Komunikujte a spolupracujte s ostatnými poľnohospodárskymi podnikmi, vymieňajte si skúsenosti. Čo najviac využívajte techniku pri poznaní jej možností, technických parametrov, správnej obsluhy, údržby a nastavenia. Aj najdrahší samochodný stroj nie je cieľom nášho podnikania, ale len výrobným prostriedkom. Cieľom je kladný hospodársky výsledok, a teda zisk.

9. Dbajte na čo najpresnejšie využitie agrotechnických termínov, aby ste ušetrili na dosúšaní zrna, či predišli stratám z neskorého zberu. Pozberové linky a skladovacie zariadenia vám umožnia kalkulovať s umiestnením svojej produkcie na trh, čím môžete dosiahnuť jej lepšie zhodnotenie.

10. Osobitnú pozornosť v hospodárskom roku 2022/2023 venujte odbytu produkcie. Aby ste dosiahli čo najlepšie zhodnotenie, pravidelne sledujte vývoj na trhu a očakávaný vývoj. Pre aktuálne trhové ceny zrnín sledujte aj našu stránku Ceny – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk). Pre časový posun príjmov dobre zvážte využitie pohotovostných krátkodobých bankových zdrojov, alebo zdrojov od odberateľov (záloha), resp. zdrojov od dodávateľov vstupov.

Neponáhľajte sa. Eliminujte negatívne dopady vývoja cien tak, že si rozdelíte riziko, aby ste v každom prípade mali zabezpečený ziskový príjem aspoň z jednej časti predaja. Pri plánovaní hospodárenia v roku 2022 sa pokúste nájsť zlatú strednú cestu efektívnej intenzity svojej poľnohospodárskej výroby.

Vyhodnotenie aktivít Združenia pestovateľov obilnín v roku 2021

  • Január
    •  ZPO spolupracovalo s príbuznými samosprávnymi zväzmi vo vertikále obilie pri tvorbe dlhodobej stratégie „Koncepcia spoločných postupov pri budovaní moderného poľnohospodárstva v horizonte r.2035“. Spracovali sme podklady a analýzy za vertikálu obilie pre prípravu dokumentu v NPPC-VÚEPP.
    • 26.1. sme na našej webovej stránke poskytli podrobnejšie informácie k ekoschémam
  • Február
    •  12.2. vedenie ZPO nominovalo zástupcov do vybraných pracovných skupín pre prípravu národného strategického plánu SPP na roky 2023-27 pri MPRV SR: PS1 pre AKIS, poradenstvo, prenos znalostí: Ing. V. Debnárová; PS3 pre investičnú podporu fariem: Ing. I.Jakubička a Ing. P.Marko; PS18 pre životné podmienky zvierat: Ing. I.Jakubička. Zasadnutia sa konali v priebehu marca 2021.
    •  17.2. ZPO predložilo NPPC-VÚEPP finálne znenie analýzy pre vertikálu obilniny a pripravilo aj tabuľku investičných potrieb vo vertikále. Zúčastnili sme sa online prerokovania materiálu „Koncepcia spoločných postupov..“.
    •  aktualizovali sme web stránku obilninari.sk – vzhľad a funkcie.
  • Marec
    •  4.3. sa Ing. V. Debnárová zúčastnila online zasadnutia pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Stúpajúce ceny surovín od začiatku roka zvyšovali obavy pestovateľov. Bilancia produkcie obilnín za hospodársky rok 2020/21, predpoklady na rok 2021/22 a iné boli ďalšími bodmi rokovania.
  • 6.3. sme poskytli pre denník Pravda stanovisko k zdražovaniu cien chleba a pečiva
    • 17.3. zverejnili Roľnícke noviny článok Situácia na trhu s obilím začiatkom roku 2021
    •  menovaní zástupcovia ZPO sa zúčastňovali online rokovaní pracovných skupín pre tvorbu strategického plánu SPP pri MPRV SR. 
    • 29.3. prebehlo online rokovanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Okrem iného vedenie ZPO schválilo aj plán práce na rok 2021 a v rámci neho študijnú cestu do Českej republiky, účasť na tvorbe zásadných strategických dokumentov pre oblasť poľnohospodárstva, ale tiež pokračovanie v snahách o vytvorenie jedného silného zväzu pre plodiny na ornej pôde.
  • Apríl
    • 20.4. sa predseda Ing. P. Marko stretol so zástupcami NPPC-VÚRV Piešťany ohľadom budúcej spolupráce.
    •  Vykonali sme archiváciu všetkých doterajších dokumentov ZPO od vzniku r.2004, roztriedenie a zaradenie do spisov.
  • Máj
    •  12.5. predseda Ing. P. Marko a tajomníčka Ing. V. Debnárová predložili zásadné pripomienky na online porade k prerokúvaniu materiálu Koncepcia rozvoja do r.2035 – vertikála obilniny. Materiál pripravoval NPPC-VÚEPP na základe podkladov od samospráv, avšak nezapracoval všetky podstatné investičné požiadavky.
    • 21.5. v Trnave zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO. Okrem prípravy XVIII. Valného zhromaždenia schválilo aj spracovanie propagačného letáku ZPO a organizáciu študijnej cesty do ČR.
  • Jún
    •  17.6. sa v Nitre konalo XIII. Valné zhromdenie členov ZPO. Prezentoval sa aj nový člen ZPO, Istropol Solary, a.s. Predseda zhodnotil v správe rok 2020 ako výnimočný, najmä kvôli negatívnym dopadom pandémie koronavírusu aj na agro-potravinársky sektor. Úrodu obilnín roku 2020 vyhodnotil ako veľmi dobrú. Odbornú prezentáciu sme venovali procesu prípravy národného strategického plánu SPP, na ktorej sa zúčastňovali aj zástupcovia ZPO.
  • 29.6. sa tajomníčka ZPO, Ing. V.Debnárová, zúčastnila online zasadnutia Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Hlavnými témami boli politická dohoda k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike, opatrenia Zelenej dohody EÚ a stratégií F2F a Biodiverzita a ich dopady na poľnohospodárov. Prerokovali sa aj odhady úrod roku 2021, rastúce ceny vstupov a obavy z nárastu cien produktov. Prezentovali sa údaje o zabezpečení dostatočnej produkcie obilnín v budúcich rokoch, pri klesajúcich pestovateľských výmerách.
    • 23.6. 2020 sme vytvorili na sociálnej sieti facebook stránku pre všetkých záujemcov o sektor obilnín: https://www.facebook.com/obilninari– ku koncu roka 2021 ju (organicky) sleduje už 773 ľudí, čo je medziročný nárast o 340%! Teší nás záujem širokej odbornej verejnosti, ale rozhodli sme sa niektoré vlastné spracované informácie od roka 2022 sprístupniť iba pre členov ZPO. Cieľom je získanie finančnej podpory pre činnosť ZPO v ďalšom období.
  • Júl
    •  6.7. sme predložili pripomienky k návrhu Situačnej a výhľadovej správy NPPC-VÚEPP pre obilniny k 31.12.2020.
  • August
    •  Spracovali sme propagačný leták – listovku ZPO pre komunikáciu a oslovovanie podnikateľských subjektov na Slovensku:
  • September
    •  28.9. sa Ing. V. Debnárová zúčastnila online rokovania Komoditnej rady MPRV SR pre obilniny. Ustanovujúce zasadanie obnovenej komoditnej rady zvolilo za predsedu Ing. P. Močka (mlyn).
    •  v dňoch 30.9.-1.10. zorganizovalo ZPO študijnú cestu do Českej republiky so zameraním na inovatívne prístupy v agrotechnike a presné poľnohospodárstvo. Cesty sa zúčastnilo 18 účastníkov, členov aj nečlenov a program sa stretol s pozitívnym ohlasom.
  • Október
  • November
    •  10.11. sme v Roľníckych novinách publikovali celostranový článok „Prečo rastú ceny priemyselných hnojív?“.
    •  V novembri sa zástupca ZPO zúčastnil rozporového konania k pripomienkam ZPO k návrhu „Vízie 2035“ (predtým Koncepcia spoločných postupov…) a k návrhu „stratégie celoživotného vzdelávania“ – všetky zásadné pripomienky ZPO boli akceptované, resp. čiastočne akcept. Celoročne sledujeme slovenskú aj európsku legislatívu v súvisiacich oblastiach.
    •  25.11. ZPO zaslalo svoje pripomienky k návrhu Situačnej a výhľadovej správy pre obilniny k 30.6.2021, ktorú vypracoval NPPC-VÚEPP.
    •  30.11. sa konalo online zasadanie Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Okrem iného pripravilo odporúčania pre pestovateľov v súvislosti s aktuálnou situáciou v poľnohospodárstve a uložilo tajomníčke úlohu pripraviť informačný seriál k novej SPP na roky 2023-27, ktorý bude členom poskytovať zásadné informácie začiatkom roka 2022 prostredníctvom webovej stránky.
  • December:
    •  9.12. sa Ing. V. Debnárová zúčastnila online zasadania pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde. Zástupcovia členských štátov takmer jednohlasne prezentovali problémy s rastúcimi cenami vstupov do výroby a pocitmi ohrozenia poľnohospodárov v budúcom roku plnom neistoty.
    •  Komunikovali sme tri darovacie zmluvy so sponzormi činnosti ZPO: ACHP Levice, a.s., Agropodnik Trnava, a.s., Arimex Bratislava, spol. s r.o.
  • CELOROČNE:
    •  V priebehu celého roka sme v pravidelných (dvojtýždňových) intervaloch poskytovali informácie o cenách hlavných komodít na Slovensku, v EÚ aj na svetových trhoch. Na našej stránke obilninari.sk nájdete aj všetky stanoviská a analýzy, zápisy z rokovaní, či zásadné návrhy vedenia ZPO. Zverejňujeme štatistické údaje o obilninách. A členovia môžu využívať túto stránku aj na zverejňovanie ponuky, či dopytu, alebo aj na vlastnú propagáciu (formou článkov, minibanerov s prelinkovaním na ich webstránku).
    •  celoročne poskytujeme prehľad cien obilnín na Slovensku pre čitateľov Roľníckych novín, v dvojtýždenných intervaloch.
    • po celý rok majú členovia možnosť kontaktovať vedenie združenia akýkoľvek spôsobom (email, telefón) a vyjadriť svoje pripomienky, názory, návrhy, skúsenosti. Osobne najlepšie na Valnom zhromaždení členov, ale aj kedykoľvek, podľa dohody. Radi privítame Vašu iniciatívu a pokúsime sa čo najlepšie reagovať na Vaše požiadavky. Neváhajte nás kontaktovať!

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonný tajomník ZPO, 10.12.2021.

Najneistejší rok nás ešte len čaká

Najneistejší rok nás ešte len čaká

Zdá sa, akoby pandémia koronavírusu bola iba štartovacím výstrelom, ktorým sa začal pre poľnohospodárov beh cez prekážky. Ako kamene domina pandémia rozkývala svetový obchod so surovinami a komoditami, nasledoval rast cien potravín, energií, pohonných látok, dopravy, priemyselných hnojív, chémie aj osív. Rast trhových cien zrnín však dosahuje sotva desatinu z rastu ceny hnojív. Ceny živočíšnych komodít dokonca klesli. V celom svete rastie nervozita a podnikanie v poľnohospodárstve je z roka na rok neistejšie. S touto záťažou vyšších výrobných nákladov vstupujeme do roku 2022. Najčastejšie sa v medzi farmármi spomína slovo „resilience“ – odolnosť…

Takto by sa stručne dala zhrnúť diskusia účastníkov online zasadania pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde COPA/COGECA dňa 9.decembra 2021. Zástupcovia poľnohospodárov zo všetkých kútov Európskej únie takmer jednohlasne deklarujú komplikovanú a neistú situáciu, ktorej budúcnosť si nikto netrúfa odhadnúť. Za Združenie pestovateľov obilnín sa pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová a za Slovenský zväz olejninárov tajomníčka, Mgr. Lenka Braunová.

  • V rámci dopoludňajšieho programu bola jednou z tém európska legislatíva proti odlesňovaniu. Stratu lesov vo svete spôsobuje dopyt najmä po šiestich hlavných produktoch: palmový olej, sója, drevo, hovädzie mäso, kakao a káva. EÚ sa usiluje nastaviť presné pravidlá pre svetový obchod s týmito produktami v snahe zastaviť ďalšie odlesňovanie. Pracovné skupiny C/C žiadajú zoznam produktov rozšíriť aj o kukuricu a trstinový cukor. Diskusia k pripravovanej legislatíve bude pokračovať aj počas českého predsedníctva v EÚ v nasledujúcom polroku.
  • Na základe Zelenej dohody EÚ a na ňu nadväzujúce stratégie „Z farmy na vidličku“ (F2F – Farm to Fork) a „Biodiverzita“, sa jedným z cieľov stal „Rámec pre trvaloudržateľný potravinový systém“ (angl.skr. SFSF – Sustainable Food System Framework). Jeho súčasťou sú právne povinnosti pre postupnú adaptáciu potravín a krmovín na trhu EÚ smerom k udržateľnosti, a tiež udržateľné označovanie potravín pre lepšie rozhodovanie spotrebiteľov v EÚ. COPA/COGECA síce víta túto iniciatívu, ale zároveň požaduje od Európskej Komisie vypracovať najskôr počiatočnú analýzu dopadov. Obáva sa totiž negatívnych ekonomických, sociálnych a ekologických dopadov pri zavádzaní tohto systému.

Pozn.: 9.-10.12.2021 sa konala aj (online) európska konferencia o výhľadoch v poľnohospodárstve, na ktorej odzneli názory na potrebnú radikálnu zmenu stravovacích návykov, najmä v krajinách vyspelého sveta. V ostatných rokoch sa veľmi zúžil výber potravín, čím klesla ich rôznorodosť. Taktiež mimoriadne stúpla spotreba cukrov a tukov a naopak poklesla konzumácia čerstvej zeleniny a ovocia. Väčšina obyvateľov vidí ako jediný zdroj bielkovín mäso, čo by mohlo viesť k nárastu stavov zvierat v rámci živočíšnej výroby do r.2030 o 250%! Ak nezmeníme náš prístup (napr. stravu založiť na rastlinných komoditách), do konca desaťročia bude vo svete hladovať 800 mil. ľudí. Musíme prijať konkrétne kroky, ochrániť a obnoviť celkový ekosystém a farmárčiť v súlade s ekológiou, biodiverzitou a zdravou výživou. 

  • Národné iniciatívy pre sekvestráciu uhlíka predstavili zástupcovia Švédska a Francúzska. V rámci poľnohospodárstva je potenciál pre redukciu ne-CO2 emisií o 20% do roku 2035, napríklad aj prostredníctvom presného poľnohospodárstva, efektívneho využívania hnojív, zdravia stád prežúvavcov, anaeróbneho trávenia (vyhnívania), apod.
Graf: cesta ku klimatickej neutralite do r.2050 za rôzne odvetvia hospodárstva. Stupnica vľavo: emisie k referenčnému roku 1990 v %. Zdroj: EK.

Teda tzv. „uhlíkové farmárčenie“ (viď obrázok) by malo byť postavené na manažmente ornej pôdy (redukcia orby, rezíduí, diverzifikovaný osevný postup..), manažmente živočíšnej výroby (ustajnenie, kŕmenie, zdravie, šľachtenie..), efektívnejšom využívaní dusíka (skladovanie MH a jeho aplikácia..), obnove mokradí a rašelinísk, zalesňovaní…

Vo Švédsku sa do nového biznis modelu zapojilo 41 pilotných fariem na celkom 900 hektároch, ktoré spolupracujú s vedcami, či súkromnými spoločnosťami. Záujem je veľký, ale stále je tiež veľa otázok a názorov.

Vo Francúzsku chcú zapracovať „uhlíkový kredit“, ako jeden z ďalších benefitov spoločnosti, v rámci národného strategického plánu. Farmárom budú preto udeľovať značku „Label Bas-Carbone“ (LBC), pokiaľ sa budú v celofarmovom prístupe (ŽV, RV) usilovať o minimálnu úroveň emisií. No zároveň zavedú aj pokuty za negatívne dopady zlého manažmentu. Značka LBC sa bude týkať aj všetkých rastlinných komodít, teda aj pestovania obilnín, olejnín, strukovín, krmovín, technických plodín, aj produkcie osív. Podľa štúdií však jednotlivé postupy uhlíkového farmárčenia prinášajú so sebou vysokú mieru neistoty a tiež riziko zvýšených nákladov.

  • Spoločná poľnohospodárska politika po r.2023: GAEC 7 – ekoschémy v osevnom postupe: členské štáty prijali vo svojich národných strategických plánoch rôzne prístupy. Niektoré aplikujú 3 ekoschémy, iné 4, 5, 6, 7, či dokonca testujú 20 ekoschém (Holandsko). Pre príklad:
    • Česká republika: pestovanie plodín viažucich dusík a medziplodín, viacročné striedanie plodín, hnojenie MH, podpora sejby strip-till, zapravenie slamy, agrolesníctvo, prevencia erózie, zadržiavanie vody v krajine, udržovanie dostatočného množstva organickej hmoty v pôde, znižovanie chem. prípravkov na ošetrovanie rastlín a hnojenia priemyselnými hnojivami, znižovanie výmer pôdnych blokov, podpora ekologického poľnohospodárstva.
    •  Rakúsko: 4 opatrenia pokrývajúce TTP, ornú pôdu a viacročné plodiny: min. 120 dní pasenia, prevencia erózie vo vinohradoch, ovocných sadoch a chmeľniciach zazeleňovaním koľají pre mechanizmy, medziplodiny na OP každoročne, zazeleňovanie min.10% OP, trvalý zelený pokryv OP, min.85% povrchu.
    •  Francúzsko: 3 ekoschémy: jednu na výber každoročne každým farmárom. Dve úrovne platieb na každú ekoschému. Ekoschéma 1: poľnohospodárska prax = diverzifikácia plodín na OP (body v mriežke) + žiadna orba na TTP (80-90%) + pokrytie medziriadkov vo viacročných plodinách. Ekoschéma 2: certifikácia (environmentálna úroveň certifikácie „vysoká2“ alebo „3“, alebo „bio“ značka). Ekoschéma 3: agro-ekologické prvky: 70% na 10% využívanej poľnoh. pôdy.

Francúzsko tak ponecháva voľbu na farmárovi, či bude diverzifikovať osevný postup v jednom roku, alebo bude meniť plodiny na ročnej báze. No medzi rovnakými plodinami musí využiť zimné medziplodiny.

V.Debnárová upozornila na riziko, že sa do ekoschém nezapoja všetci poľnohospodári, pretože suma platby za hektár nie je motivačná (SR: 55€/ha). Pestovatelia, aj s ohľadom na aktuálnu vyššiu cenu zrnín na trhu, zrejme uprednostnia produkciu pre získanie vyšších prostriedkov z ich predaja. Na to reagoval aj zástupca Francúzska, ktorý potvrdil rovnaké obavy aj v ich krajine, aj keď tam je platba na ekoschémy v I. pilieri cca 60-70 €/ha.

  • Situácia na trhu: Guido Seedler prezentoval situáciu na svetovom trhu so zrninami a perspektívy pre nový rok. Za rastúcimi cenami je úzka ponuka najmä v hlavných vývozných krajinách, pokračujúci vysoký dopyt najmä v Číne a na Strednom východe, drahá logistika a tiež nová vývozná politika Ruska od r.2022 (vyššie vývozné clá). Rastie nervozita a neistota na trhu a ceny zrejme zostanú na vysokej úrovni ešte niekoľko mesiacov roka 2022.

Podľa USDA (Ministerstva poľnohospodárstva USA) je svetová produkcia zrnín v hosp.roku 2021/22  2 179 mil.t, spotreba 2 161 mil.t a konečné zásoby 601 mil.t. V rámci svetového obchodu so zrninami (z celkového objemu roka 2021/22: 600 mil.t) má najväčší podiel Čína (352 mil.t), USA (55 mil.t), India (30 mil.t), EÚ (22 mil.t) a ostatné krajiny sveta (140 mil.t).

Problém je, že ubúda ornej pôdy na poľnohospodárske využitie, a tak zrejme budeme zberať menej na čoraz menšej výmere.

V roku 2018 bolo v krajinách EÚ-27 využitie poľnohospodárskej pôdy takéto: 42% poľnohospodárstvo (172 mil.ha, z toho na plodiny 100 mil.ha a na TTP 72 mil.ha), 42% lesy (170 mil.ha), 3% vodstvo (13 mil.ha) a 14% iné (57 mil.ha). Do roku 2030 bude na Zemi 8,6 mld.ľudí a do r.2100 až 10,9 mld. ľudí. Takže čisto matematicky bude bilancia čoraz napätejšia, keďže dopyt bude rásť a ponuka klesať. V EÚ budeme strácať nielen na výmere (-10%), ale aj na úrode (-5%), čo môže predstavovať o 1 mil.ton nižšiu ponuku zrnín. Riešením je produkovať viac, ale trvaloudržateľne.

Následne niektorí účastníci stručne referovali o situácii v ich členskej krajine. V Nemecku mali kvôli zlému počasiu len podpriemernú úrodu, problém s rastúcimi cenami hnojív a dopravy. Obdobné problémy komunikovali aj zástupcovia Francúzska (horšia kvalita techn.plodín), Fínska, Írska a ďalších.

Graf: Porovnanie produkcie obilnín v rámci EÚ za roky 2020, 2021 v rôznych mesiacoch (Dec., Sept., Júl) a 5-ročný priemer (5Y avg), v mil.ton.
Legenda: Total – celkom, Common wheat – pšenica obyčajná, Durum – pšenica tvrdá, Maize – kukurica, Others – ostatné; zdroj: COPA/COGECA.
  • Výrobné náklady: predseda pracovnej skupiny François Isambert komentoval aktuálnu situáciu v sektore obilnín v EÚ ako veľmi neistú, s nižšími ako predpokladanými úrodami, producenti sú ohrození vyššími výrobnými nákladmi, čo prispieva k rastúcim obavám z budúcnosti.

Európska Komisia však konečne, po mesiacoch žiadostí C/C, začala preskúmavať dôvody a možnosti zrušenia antidumpingových opatrení na dovoz dusíkatých hnojív, močoviny (UAN) z tretích krajín (Rusko, USA, Trinidad a Tobago). Na ostatnom zasadaní Rady EÚ túto problematiku otvorilo aj 7 agro-ministrov členských štátov a 8 členovia Eur.Parlamentu taktiež podporili zrušenie obchodných bariér na dovoz hnojív do EÚ (poďakoval sa za lobbying konkrétnym krajinám). EK sa tak bude zaoberať požiadavkami C/C. COPA očakáva, že ak by clá zrušili, klesne cena hnojív prinajmenšom o 10 €/t a trh sa uvoľní, spustí sa tok dodávok hnojív do EÚ, pravdepodobne v II.-III. 2022.

Graf: vývoj cien amoniaku, močoviny, dusičnanu fosforečného (v USD/t) a zemného plynu (v USD/MMBtu). Zdroj: FAO-AMIS.

V rámci diskusie zástupca Švédska hovoril o tom, že okrem priemyselných hnojív stúpli výrazne aj ceny energií, PHM, elektriny, krmív, no zatiaľ sme „v čiernych číslach“. Otázka znie, ako sa teraz majú rozhodnúť farmári, koľko produkcie roku 2022 majú predať za fixné ceny? J. Mlodecki z Poľska hovoril o roku 2022 ako o „roku pravdy“, kedy sa súčasné náklady premietnu do výroby. Dnes nikto netuší, aké náklady budú budúci rok a či súčasné kótované ceny vydržia. Podľa Maxa Schulmanna z Fínska ceny energie neklesnú tak skoro, lebo jej spotreba rastie. Popri vysokej cene hnojív a chemických ochranných látok (PPP) je aj ich všeobecný nedostatok na trhu. Niektorí farmári si vytvorili zásoby a vyšším dopytom zvyšovali ceny, ale skladovacie kapacity sú už naplnené. Iní zasa neobjednali. Pravdepodobne tak klesne produkcia aj kvalita zrnín. Okrem toho zdraželi aj stavebné materiály 3x, poľnoh. mechanizácia, nie sú súčiastky pre opravy strojov. Dnes je ťažké plánovať, čo urobiť na jar. Jamie Burrows z Írska informoval, že nielen priemyselné, ale aj organické hnojivá zdraželi, a preto mnoho bioproducentov žiada EK o flexibilnejší prístup k ekoprodukcii. Obavy rastú v celom potravinovom reťazci.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 10.12.2021.

Europoslanci schválili Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie na roky 2023-27

Europoslanci schválili Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie na roky 2023-27

Dňa 23.novembra 2021 sa ukončilo dlhé obdobie prípravy novej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Európsky Parlament schválil návrhy nariadení, ktoré už v júni 2018 predložila Európska Komisia na širokú odbornú diskusiu. Začiatkom decembra 2021 by malo byť legislatívne znenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pokiaľ ho dovtedy schvália členské štáty. Počas roka 2022 by mala Komisia schvaľovať národné strategické plány a krajiny sa pripravovať, pretože nové pravidlá SPP sa začnú uplatňovať od 1.januára 2023.

Hlavnou zmenou v podporných schémach pre poľnohospodárstvo je výraznejšia orientácia na mladých, aj nových farmárov, či  mimoprodukčné prínosy pre ochranu prírodných zdrojov, vzácnych biotopov, či zadržiavaniu vody v krajine. Naďalej však zostáva najvyšší podiel prostriedkov I.piliera v základnej platbe na plochu, pričom stropovanie zostáva dobrovoľné, resp. na rozhodnutí štátov. Podľa ostatného návrhu Intervenčnej stratégie SPP v SR (z 11.11.2021) by sa na Slovensku malo stropovať od hranice príjmu nad 60 000 €, ktorý by sa mal krátiť 85 percentami a nad 100 000€ 100 percentami, avšak až po odčítaní personálnych nákladov. Viazané podpory príjmu, žiaľ, zostávajú naďalej nízke, iba 15% (13+2%). Teda financovanie viazané na produkciu určitých výrobkov (zelenina, ovocie, cukr.repa, chmeľ, bielkovinové plodiny, alebo tiež kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, kozy, vybraný výkrmový dobytok) bude naďalej nízke. Dokonca došlo k zníženiu platby pre mladých farmárov (iba 0,6%).

Do zoznamu podpôr v I.pilieri pribudli ekoschémy, ktoré sú síce pre poľnohospodárov dobrovoľné, no po prepočtoch sa zrejme väčšina rozhodne ich uplatňovať. Zavedie sa tzv. celofarmová eko-schéma, ktorá sa však bude líšiť podľa podmienok (veľkosť podniku do/nad 10ha, podiel ornej pôdy na postupe pre zlepšenie štruktúry pôdy, podiel TTP, hospodárenie v chránenom území apod.). Ekoschémy v I.pilieri by na Slovensku mali byť financované podielom až 27,6% z celého balíka na priame platby.

BISS: 943,56 mil.€ (základná platba na plochu);
CRISS: 204,9 mil.€ (doplnková redistributívna platba);
CISYF: 12,2 mil.€ (doplnková podpora pre mladých farm.);
Viazané platby: 303,5 mil.€ (13+2% bielk.plodiny);
Ekoschémy: 559 mil.€;
CELKOM SR I.pilier: 2 023,16 mil.€

II.pilieri (objem 2 015,4 mil.€) potom predstavujú ďalšie environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia podiel vyše 31% z celkového objemu. Investície do rôznych grantov, produktívnych a neproduktívnych opatrení, na vertikálnu spoluprácu, rozširovanie kapacít pre zvyšovanie pridanej hodnoty a potravinovej bezpečnosti, ale aj vodozádržné opatrenia, výsadbu pre sekvestráciu uhlíka do pôdy, či na pozemkové úpravy, by malo na Slovensku ísť 36,6% z balíka pre II. pilier (PRV). Pre ANC oblasti je určených 360 mil.€ na obdobie a pre osobitné znevýhodnenia oblastí Natura 2000 na TTP a lesnej pôde spolu 6,64 mil.€. Zvyšok je určený na opatrenia spolupráce, modernizáciu, vzdelávanie a poradenstvo, riadenie rizika, či pre začatie podnikania na vidieku.

Okrem toho, určitá časť prostriedkov z celkového slovenského balíka na obdobie rokov 2023-27, t.j. 4 185 667 462 €, bude nasmerovaná do spoločnej organizácie trhu – sektoru včelárskych výrobkov, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina, zemiaky, ale aj mlieko, ovce a kozy. Čiastka sa bude postupne zvyšovať so zapojením sa subjektov do operačných skupín, pre ktoré je taktiež vyčlenená čiastka. Na technickú pomoc by malo mať Slovensko 70 mil.€. Intervenčná stratégia SPP pre Slovensko by mala byť do konca novembra predložená na medzirezortné pripomienkové konanie a po schválení vládou SR predložená Európskej Komisii do konca roka 2021. Je to však len prvý dôležitý krok v náročnej príprave štátnej správy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a všetkých poľnohospodárov pre nové programové obdobie po prechodnom období, od 1.1. 2023.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vznikla v roku 1962 s prvoradým povojnovým cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok cenovo dostupných a kvalitných potravín, ale tiež zabezpečiť farmárom férový príjem pre udržanie života na vidieku. Rokmi sa jej ciele a nástroje menili. Výraznou podporou sa rozbehla produkcia potravín tak, že v osemdesiatych rokoch už bolo nutné ju limitovať a riadene vykupovať prebytky z trhu. Neskôr v rámci „Agendy 2000“ sa už podpora rozdelila na dva základné piliere a okrem priamych platieb sa začali poskytovať aj podpory viacročných projektov pre rozvoj vidieka. Keď sa v Eurobarometri v roku 2017 vyslovilo vyše 28 000 respondentov za prioritnú krajinotvorbu, Európska Komisia zadefinovala nových deväť základných cieľov SPP EÚ na obdobie 2023-27.

Okrem zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ však pribudli ďalšie zásadné požiadavky, ktoré v decembri 2019 predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von den Leyenová ako tzv. „Zelenú dohodu EÚ“. Zadefinovala nové ciele smerujúce k tomu, aby Európske Spoločenstvo bolo do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. No následne strategické dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ z marca 2020 vyčíslili čiastkové ciele pre sektor poľnohospodárstva už do roku 2030. Medzi hlavné požiadavky patrí zníženie používania priemyselných hnojív o 25%, nebezpečných chemických ochranných látok o 50%, či antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat o 25%. Koncom novembra 2021 Európska Komisia v rámci zámerov Zelenej dohody EÚ prijala ďalšie návrhy proti odlesňovaniu, k inovatívnemu trvalo-udržateľnému manažmentu odpadov a na ochranu zdravia pôdy.

Konečné znenie Intervenčnej stratégie SPP na roky 2023-27 pre Slovensko sa má spracovať v priebehu decembra 2021. Pravdepodobne 3.12. by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené tri finálne nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktoré ešte predtým musia schváliť jednotlivé členské štáty. Výrazné zmeny sa však už neočakávajú. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k Intervenčnej stratégii SR by mal byť dokument schválený vládou SR a odoslaný Európskej Komisii.

Lada Debnárová, 25.11.2021.

Prečo rastú ceny priemyselných hnojív?

Prečo rastú ceny priemyselných hnojív?

Aktuálna situácia na svetovom trhu so základnými komoditami je bezprecedentná.

Môžu súvisieť rastúce ceny rastlinných komodít s cenami zdrojov energie?

Od začiatku roka 2021 sledujeme rast cien rôznych tovarov. Najcitlivejšie ľudia vnímajú vyššie ceny potravín, ktoré výrobcovia zdôvodňujú vyššími cenami obilnín a olejnín. Pre rast cien zrnín by ste však márne hľadali racionálnu príčinu v horšej produkcii. Podľa oficiálnych štatistík FAO, či IGC je svetová produkcia zrnín v tomto pestovateľskom roku mimoriadne dobrá, dokonca vyššia ako vlani. Svetové zásoby zrnín sa držia na historických maximách. Napriek tomu je cena pšenice potravinárskej vysokej kvality na parížskej burze MATIF 290 €/t (platí pre XII.2021) a kukurica sa na burze v Chicagu predáva za 561 USD/t (t.j. 179 €/t, platí pre XII.2021).

Rastú aj ceny pohonných látok a zdrojov energie. Cena ropy sa v priebehu roka zdvojnásobila, zo 42 na 83 USD za barel. Podobne, na jeseň začala rásť aj cena zemného plynu. Ten je tiež hlavnou zložkou pri výrobe močoviny, čo je jednak aditívum AdBlue pre naftové motory, ale tiež súčasť niektorých priemyselných hnojív. Lenže ceny hnojív rastú už takmer rok, nezávisle od ceny plynu. Čo všetko spôsobuje takýto vývoj cien? Do zoznamu vplyvov pribúdajú nové, ktoré vyvolávajú nestabilitu: hlavne dostupnosť medzinárodnej dopravy, vplyv pandémie COVID-19 na ľudské zdroje, či špekulatívne obchody. Ale možno sa nájdu aj ďalšie…

Keď sa obzrieme za minulým rokom, po historickom prepade cien ropy začiatkom roku 2020 a poklese objemu potravinového reťazca vo svete na 70-75%, tak súčasná situácia provokuje k domnienke, že sa svetoví hráči snažia nahradiť si finančné straty. Po obnove ekonomík v EÚ, USA aj Číne, postupne rastie dopyt. Zrejme chvíľu potrvá, kým sa spomalené kolesá svetového obchodu zasa roztočia a ustáli sa tak rozvlnená hladina cien hlavných komodít. A potraviny, ako produkty dennej spotreby, tomu majú zrejme pomôcť.

Príčiny rastu priemyselných hnojív

Podľa FAO-AMIS (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo – Systém informácií o poľnohospodárskych trhoch) sa cena zemného plynu rapídne zvýšila z dôvodu narušenia dodávok z Mexického zálivu v Spojených štátoch a tiež jeho nižších zásob v Európe. Tu sa kvôli horúčavám v lete zvýšila jeho spotreba pre potrebu chladenia, ako aj spomalenie dodávok veternej energie (viď graf).

Graf: Priemerná SPOT cena amoniaku (Ammonia), močoviny (Urea) v USD na tonu a zemného plynu (Natural Gas) v USD na MMBtu (mil.Brit.teplot.jednotiek); zdroj: AMIS Monitor, október 2021.

Podľa FAO-AMIS na ceny dusíkatých umelých hnojív v EÚ negatívne vplývajú:

– vyššie ceny zemného plynu,

– pozastavenie vývozov močoviny z niektorých krajín (Egypt, Pakistan)

– nižšie dodávky do Európy pre rastúci dopyt z krajín Ázie,

– prudký nárast nákladov na námornú prepravu,

– pokles výmenného kurzu euro k doláru, ktorý predražuje dovozy do EÚ,

– dovozné poplatky (6,5%) a antidumpingové clá na dovoz dusíkatých hnojív od tradičných výrobcov z USA, Ruska a Trinidadu&Tobaga, do Európskej únie.

Niektoré spoločnosti (Yara, Borealis, BASF, ale aj Duslo Šaľa) už oznámili pozastavenie výroby dusíka/močoviny kvôli rastúcim cenám zemného plynu. To narušuje obchodné vzťahy medzi predajcami hnojív a farmármi a môže znížiť produkciu v budúcom roku, predovšetkým obsah bielkovín (dusíkatých látok) v ozimnej pšenici.

Absorbujeme rast cien?

Pestovatelia zrnín sa z očakávaní dobrého príjmu z predaja úrody roku 2021 netešili dlho. Po prvotnom nadšení prišlo vytriezvenie, keď sa začali zvyšovať aj ceny vstupov do výroby. Európska Komisia však verí, že s tohtoročnými vo všeobecnosti dobrými úrodami a vysokými cenami komodít, by pestovatelia plodín v Európe mali byť schopní „absorbovať“ aj nárast cien vstupov. Vyslovila to v rámci „Krátkodobého výhľadu“, ktorý začiatkom októbra 2021 zverejnilo Generálne riaditeľstvo EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI).

Komisia vo výhľade dokladuje takmer zdvojnásobenie ceny hnojív v priebehu roka (Svetová banka: Index hnojív pre september 2021 je 77% nad Indexom pre september 2020). Od začiatku roka totiž rapídne stúpajú ceny priemyselných hnojív, hlavne tých s obsahom dusíka, čo očividne nespôsobil iba nárast cien zemného plynu v ostatných jesenných týždňoch.

Na Slovensku predajcovia hnojív zvýšili ceny za ostatných desať mesiacov dokonca dvoj až trojnásobne (viď tabuľku):

Problém je, že ceny hlavných rastlinných komodít nerástli takým istým podielom, a živočíšne komodity dokonca klesali na cene.


Ceny rastlinných komodít

Na európskej úrovni je medziročný rozdiel v cenách pšenice a kukurice asi 30-40%. Napríklad pšenica potravinárska 1.tiedy kvality sa vo francúzskom prístave Rouen k 29.10.2020 predávala za 207 €/t, kým k 28.10.2021 za 289 €/t. Pšenica kŕmna mala v Hamburgu na konci októbra 2021 cenu 270 €t (X.2020: 175 €/t) a v Rotterdame 284 €/t (X.2020: 217 €/t). Pšenica tvrdá mala ku koncu októbra 2021 v Španielsku a Taliansku cenu asi 540 €/t (X.2020: 260-290 €/t).

Kukurica vo francúzskom prístave Bordeaux mala k 29.10.2020 cenu 196 €/t (dodané do prístavu), no rok na to je cena už 279 €/t. V rumunskom prístave Konstanca sa cena kukurice (fob) na konci októbra 2021 pohybovala nad 193 €/t a v Rotterdame na úrovni 280 €/t (viď graf). Bezprecedentne stúpli aj ceny kŕmneho jačmeňa, ktorý sa vo francúzskom prístave Rouen predáva na konci októbra 2021 za 254 €/t, kým pred rokom bola cena 199 €/t. Tento vývoj cien zrnín pre výrobu kŕmnych zmesí nie sú dobrou správou pre chovateľov hospodárskych zvierat.

Graf: vývoj trhovej ceny kukurice v EÚ (euro/t). Legenda: červená línia: Bordeaux, Francúzsko (dodané do prístavu), zelená línia: Konstanca, Rumunsko (FOB), fialová línia: Rotterdam (CIF); zdroj: Európska Komisia

Na Slovensku je obvykle cena zrnín oproti cene na parížskej burze MATIF znížená o asi 30 €/t (po odrátaní ceny za dopravu a poistenie). U nás bol medziročný nárast cien obilnín na úrovni 43-53% u pšenice, 46-64% u kŕmneho obilia a až 69-72% u kukurice. Pozoruhodný je aj rozdiel u jačmeňa sladovníckeho, keď tohtoročná cena na voľnom trhu je o 30-57% vyššia ako bola vlani zmluvná cena (viď tabuľku).

Cena repky olejnej na Slovensku (burza KBB) bola v októbri minulého roka 371 €/t, no tento rok dosiahla cenu 516 €/t (platí pre XII.2021). Rozdiel cien je 40%. Repka na burze MATIF v Paríži prekonala asi všetky očakávania, keď sa koncom tohto októbra predávala za 700,00 €/t (platí pre XI.2021), kým pred rokom bola jej cena 379,50 €/t, čo je medziročný rozdiel takmer 85%.

Čo možno očakávať?

Vyššie ceny priemyselných hnojív spôsobovali problémy už pri zakladaní úrody pre rok 2022. Môžu spôsobiť zníženie úrody ozimín, hlavne ozimnej pšenice. Ak jej pestovatelia nedodajú dostatočné množstvo výživných látok, nemusí dosiahnuť požadovanú potravinársku kvalitu, ani splniť medzinárodné obchodné štandardy pre vývoz.

Poľnohospodári v Európe sa tiež môžu preorientovať na plodiny s nižšími požiadavkami na dusíkaté hnojenie, ako je slnečnica, cukrová repa, či zemiaky. No aj tu už počuť avízo dodávateľov na zvyšovanie cien osív jarín o 7 až 12%. Pre jarný osev sa tiež dá očakávať zvýšenie cien chemických ochranných látok o 5%, a to už na prelome rokov. Agronómovia tak zrejme budú musieť zvažovať aj možnosti pre zelené hnojenie, či iné alternatívy s kalkulačkou v ruke, hoci najviac by si asi priali mať kryštálovú guľu.

Samostatnou kapitolou sú ceny živočíšnych komodít, ktoré v ostatných mesiacoch nepochopiteľne v celej Európe klesajú. Napríklad kilo bravčového mäsa sa predáva za 0,95 € v živej hmotnosti, čo núti chovateľov ošípaných zaoberať sa existenčnou otázkou „chovať, či nechovať?“ Už dnes im totiž chýba v tržbách 0,25-0,30 euro za kilogram (v medziročnom porovnaní predajnej ceny za obdobie I.-X.). A ceny kŕmnych zmesí, ako aj sójové a repkové šroty, momentálne opäť zvyšujú chovateľom náklady.

Očakávané podpory pre poľnohospodársku výrobu sú iba tenkým vankúšom, pokiaľ sa výrobné podniky nedokážu prikryť dostatočnou perinou príjmov z podnikateľskej činnosti. Ak bublina umelo nafúknutých cien vstupov čoskoro nepraskne, zrejme prežijú len také podniky, ktoré majú vytvorené zásoby, alebo dostatočnú finančnú rezervu. Mimoriadny význam nadobúda aj správne nastavený výrobný program s tvorbou pridanej hodnoty.

Lada Debnárová, 5.11.2021.

Článok bol publikovaný v Roľníckych novinách č.45:

Obilninári vycestovali za inováciami do Čiech

Obilninári vycestovali za inováciami do Čiech

Inovácie v poľnohospodárskej výrobe sa asi nikdy nepresadzovali ľahko, ale vždy boli nevyhnutnou súčasťou pokroku. Rozhodnúť sa pre zmenu zavedeného postupu si vyžaduje odvážneho ducha, motiváciu, počiatočné investície, ale tiež dostatok informácií pre krok správnym smerom. Pre príklady a odovzdanie skúseností treba občas vycestovať aj za hranice. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky na prelome septembra a októbra 2021.

Demofarma⃰ v stredných Čechách

Prvá návšteva demofarmy „Statek Bureš“ v obci Bučina, po ktorej nás sprevádzal majiteľ Jindřich Šmöger, poskytla novátorský pohľad na spracovanie pôdy systémom „strip-till“ s maximálnym pokrytím pôdy vegetáciou. Cieľom je ochrániť pôdu pred vodnou a veternou eróziou a obnoviť jej úrodnosť. Tú zabezpečujú hlavne rastlinné zvyšky, ktoré zostávajú na povrchu pozemku v medziriadkoch aj pri sejbe hlavnej plodiny. Seje sa v šírke pásu od 100 do 250 mm, hĺbka podrytia je v rozmedzí 100 až 350 mm. Pôda sa teda nerozrušuje celoplošne, čím si uchováva vlhkosť, chráni pred stratou ornice a spomaľuje sa mineralizácia organickej hmoty. Tým sa zlepšuje retenčná schopnosť a v konečnom dôsledku aj znižuje energetická náročnosť obrábania.

Účastníci študijnej cesty ZPO, pán Jindřich Šmöger celkom vľavo.

Pán Šmöger nám pri prehliadke porastu repky olejnej ozimnej vysvetlil situáciu na poli. Repka bola zasiata v dvojriadkoch vo vzdialenosti 250 mm. Pod dvojriadkom vykonali hĺbkové spracovanie strip-till do hĺbky 30 cm s uložením základnej výživy, prevažne fosforu. Vysiatych bolo od 40 – maximálne 50 rastlín na 1 m2 líniovej bielokvitnúcej odrody Witt s cieľom dosiahnuť najviac 20 rastlín pri zbere. Medzi dvojriadkami, na šírke 500 mm bola súbežne s repkou zasiata zmes pomocných plodín – pohánka, peluška, ďatelina a ovos. Herbicídne a insekticídne boli ošetrené iba riadky repky v šírke 500 mm (medziriadky neošetrovali), čím sa ušetrilo 50% prípravkov. Porast repky bol koncom septembra zdravý, vitálny, v správnej fáze rastu. Pomocné rastliny postupne vymrznú a ďatelina repke nekonkuruje vďaka neskoršiemu rastu. Na jar sa zlikviduje zvyšok pomocných plodín plečkou so súčasnou aplikáciou živín, obilniny sa zlikvidujú graminicídom. Touto technológiou a s priemernými miestnymi zrážkami (ročne 650 mm) dosahujú na statku úrodu repky vyše 5 ton z hektára.

Technológia pásového obrábania prináša výrazné úspory nákladov pestovateľov. Môže znížiť počet prejazdov po poli, ak sa použije špeciálne náradie, ktoré vykoná viacero operácií naraz. S využitím GPS a presného navádzania traktorov môže sejba do pásov zvýšiť celkové výnosy pri znížení výrobných nákladov, v súlade s pôdo-ochranným prístupom. Dokázala to aj ďalšia prehliadka porastu kukurice na zrno (viď obrázok). Na parcele boli pravidelné medzery osiate ďatelinovinami, ktoré sú využívané na prejazd poľnohospodárskej techniky, podľa dosahu mechanizmov pre ošetrenie porastu. Zelené pásy sú trvalé, so šírkou 225 cm nahrádzajú úlohu koľajových riadkov a súčasne zabezpečujú zazeleňovanie. Chemicky ošetrujú iba rastliny v riadku, medzi ktorými je šírka 500 mm. Povrch v medziriadku sa nekontaminuje prípravkami na ochranu rastlín, a tým sa výrazne usporia vstupy.

V nasledujúcej prezentácii nás pán Jindřich Šmöger informoval aj o činnosti „Spolku pro inovace a udržitelné zemědělství“ (www.siuz.cz), ktoré sleduje trendy moderného poľnohospodárstva a šíri ich v Čechách prostredníctvom vzdelávania, vzorových demofariem a poradenstva.

DEMOFARMA: podporiť rozvoj tzv. demofariem a živých laboratórií je úlohou Európskeho inovačného partnerstva (EIP). Prepojenie inovácií a ich transfer do praxe zabezpečujú v členských krajinách EÚ aj „Operačné skupiny EIP“. Sú zamerané na rôzne inovatívne riešenia praktických problémov nezávislými aktérmi v poľnohospodárstve, potravinárstve aj lesnom hospodárstve, a to v spolupráci so subjektami vedy a výskumu. Slovensko v tomto smere zaostáva, preto verme, že v najbližších rokoch bude toto jedna z priorít rezortného ministerstva.

v poraste kukurice

Variabilné, precízne alebo presne cielené

Presné poľnohospodárstvo bolo hlavnou témou aj prezentácie v centrále spoločnosti Cleverfarm v Brne (www.cleverfarm.cz), kam sa skupina slovenských obilninárov presunula z krásneho historického mesta Litomyšl na druhý deň. Zakladateľ spoločnosti, pán Adam Zlotý, upozornil na prínosy precízneho variabilného hospodárenia, ktoré môže automatizáciou výrazne uľahčiť a zefektívniť výrobu a zároveň uspokojiť požiadavky na trvalú udržateľnosť. Aby však mohol systém fungovať, podmienkou je dokonalá znalosť agronóma o parametroch pozemkov na podniku. Predovšetkým pH pôdy, stav organickej hmoty a obsah živín. Zber dát je dôležitý pre manažment každej zóny a čo najlepšie využitie modernej techniky pri aplikáciách. Tie sú potom schopné vykonávať lokálne cielené úkony a variabilne aplikovať potrebné dávky výživy a ochrany.

Okrem vstupných dát, softwarovo vybavenej strojovej techniky, aplikačných máp a satelitnej navigácie je však obvykle najcitlivejšou zložkou funkčnosti kvalitne pripravený obslužný personál. Ekonomická návratnosť variabilnej aplikácie sa môže prejaviť pri každej vykonávanej činnosti, ale najmä tam, kde sa aplikujú nakúpené materiály. Materiálové náklady je podstatná zložka nákladov na dosiahnutie produkcie, preto treba variabilne aplikovať osivo, hnojivo, prípravky na ochranu a reguláciu rastlín tak, aby sa optimálne rozmiestnili po pozemku s ohľadom na rozdielnu zónovú výkonnosť jeho jednotlivých častí. Získané údaje treba – obyčajne po zbere úrody – dôsledne vyhodnotiť a vypočítať ekonomickú návratnosť. Na základe toho treba zvážiť a smerovať ďalší postup pri zavádzaní precízneho poľnohospodárstva do praxe.

Obr. Adam Zlotý vysvetľuje možnosti aplikácie pre precízne poľnohospodárstvo.

K optimalizácii technológií pestovania plodín na ornej pôde s cieľom znížiť pôsobenie extrémnych vplyvov počasia a k uplatňovaniu tzv. Nitrátovej smernice v praxi na území Moravy sa predstavil Ing. Jiří Koblížek, nezávislý odborník AKČR v Brne. Za ostatné desaťročie majú klimatické zmeny, ale aj ľudská činnosť v Českej republike negatívne dopady hlavne vo vysúšaní krajiny a strate ornice. Podstatné je vrátiť do pôdy život a biologickú aktivitu mikroorganizmov, aby aj ostatné poľnohospodárske úkony mali zmysel.

Obr. Všetci pozorne počúvali prednášku Adama Zlotého. Vpravo vpredu sedí predseda ZPO, Ing. Peter Marko.

Pozitívne hodnotenie

Študijná cesta Združenia pestovateľov obilnín sa stretla s vysokým záujmom. Bezpečná doprava s dostatkom zastávok na občerstvenie, úžasné ubytovanie a služby v štvorhviezdičkovom hoteli v centre historického mesta Litomyšl, ale najmä odborné vedomosti a praktické ukážky uspokojili snáď všetkých účastníkov. Touto cestou im ďakujeme za účasť aj dodržiavanie protipandemických opatrení. ZPO preto plánuje zorganizovať aj ďalšie cesty s atraktívnymi témami.

A ako hodnotí ciele študijnej cesty predseda ZPO, Ing. Peter Marko, ktorý bol jej iniciátorom? „Inovatívne prístupy v agronómii vidím ako jednu z perspektívnych ciest pre pestovateľov. Práve v tejto dobe nárastu cien vstupov do výroby na jednej strane a ekologickými cieľmi európskej politiky na strane druhej, je dôležité zvážiť investície do úsporných riešení. Preto verím, že aj na Slovensku sa nájdu vizionári na pozíciách predsedov, riaditeľov, či agronómov, ktorí tento prístup budú schopní realizovať a ukazovať tak cestu ostatným, aby slovenským pestovateľom neušiel vlak modernizácie.“

(viď fotogalériu pod článkom)

Obilninári hodnotia rok 2021

Obilninári hodnotia rok 2021

Združenie pestovateľov obilnín združuje menších i väčších pestovateľov hustosiatych obilnín a zrnovej kukurice už 17 rokov. Od počiatku sa aktívne zúčastňuje tvorby legislatívy a koncepčných dokumentov. No hlavnou úlohou tohto občianskeho združenia je poskytovať aktuálne informácie svojim členom. Ani v ťažších časoch totiž pestovatelia neprestávajú pracovať a zabezpečovať produkty.

Rastúce ceny obilia od začiatku roka 2021 najskôr potešili pestovateľov očakávajúcich novú úrodu. Konečne majú obilniny takú cenu, akú by poľnohospodári potrebovali, aby im umožnila zamyslieť sa aj nad potrebnými investíciami. Vzápätí však prišlo vytriezvenie so zvyšovaním cien vstupov do výroby. Pritom rozdielne ich vnímajú podniky, ktoré sú zamerané iba na rastlinnú výrobu a podniky, ktoré majú aj hospodárske zvieratá. Zdražovanie sa dotklo nielen cien umelých hnojív, ktoré zvýšili náklady na zakladanie novej úrody roku 2022. Negatívne dopady tohto vývoja sa prejavujú aj v rastúcich cenách kŕmnych zmesí pre zvieratá. Existujú teda dôvody na radosť?

Uspokojivé výsledky

Výsledky žatvy tohto roka uspokojili slovenských producentov obilnín, ale aj pestovateľov repky olejnej. Podľa dispečingu SPPK bola úroda pšenice 5,84 t.ha-1 (najviac za ostatných 5 rokov), jačmeňa 5,14 t.ha-1 a raže 3,61 t.ha-1. Celkovo hustosiate obilniny dosiahli v roku 2021 úrodu 5,48 t.ha-1, čo je pre Slovensko nadpriemerný výsledok. Produkcia obilia je teda dostatočná a Slovensko je u tejto komodity sebestačné na asi 150%. Spokojnosť je aj s kvalitou zrnín, dokonca pre sladovnícky jačmeň bol, z pohľadu päťročného priemeru, lepší rok.

Tento hospodársky rok bol pre poľnohospodárov najextrémnejší z pohľadu priebehu počasia. Od jesene 2020, kedy daždivý september bránil kompletnému osevu ozimín, cez pomerne suchú zimu až po mokré leto 2021 s lokálnymi prívalovými zrážkami, ktoré spomaľovali žatvu. Pestovateľov nepotešili ani najnovšie odhady Štatistického úradu SR k 15.9., podľa ktorých bude produkcia zrnovej kukurice nižšia, napriek väčšej osiatej výmere (203 000 ha). Hektárový výnos 7,51, ktorý je nižší ako v minulom roku (8,58 t.ha-1), aj ako päťročný priemer úrod kukurice (7,85 t.ha-1), dáva predpoklad jej tohtoročnej produkcie na Slovensku v objeme iba 1,5 mil.ton. Ceny sú však zaujímavé aj tu.

Mimoriadne vysoké ceny

Rok 2021 charakterizujú aj nezvyčajne vysoké ceny obilnín. Medziročne vzrástli v Európskej únii o 30 až 40 percent. Na vývoj cien obilia na svetovom trhu vplývajú nielen extrémy počasia, ktoré sa vo svete pomaly stávajú skôr pravidlom a znižujú objem aj u najväčších výrobcov, ale aj negatívne dopady pandémie korony, rastúci dopyt z ázijských krajín, či špekulácie obchodníkov. Ku koncu septembra bola cena pšenice potravinárskej vo francúzskom prístave Rouen 264 €/t (1.trieda kvality), pšenica tvrdá sa v Port-la-Nouvelle predáva za 454 €/t a kukurica v Bordeaux za 244 €/t. V Spojených štátoch sú ceny ešte vyššie a siahajú na úroveň 300 euro na tonu (viď graf).

Legenda: svetové vývozné ceny pšenice potravinárskej v euro na tonu,
červená línia – cena v USA Mexický záliv (hard red winter), modrá línia – Rouen (FR), 1.trieda kvality, zelená línia – Ukrajina; zdroj: Európska Komisia (IGC, France Agrimer).

Ceny obilnín na Slovensku sa obvykle odrážajú od hodnoty na parížskej burze Matif, avšak znížené o prepravné a poistné náklady (cca 30 €/t). Pohybujú sa na úrovni okolo 200-220 €/t u pšenice potravinárskej, 180-210 €/t u kukurice na zrno a 170-200 €/t u kŕmneho obilia. U jačmeňa sladovníckeho došlo dokonca k paradoxu, keď ceny v zmluvách, ktoré uzatvárali sladovne s pestovateľmi začiatkom roka (t.j. 170-190 €/t) vysoko prekračujú ceny jačmeňa na voľnom trhu (220-240 €/t). Domáci dopyt je vysoký, keďže u viacerých významných európskych producentov došlo k poklesu úrody aj kvality jačmeňa na slad.

K stabilizovaniu situácie na trhu v našej oblasti neprispieva ani neistota, pretože dopady zmien Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v najbližších rokoch sú diskutabilné. Predovšetkým veľmi ambiciózne ciele Zelenej dohody EÚ, pretavené do stratégií „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“. Zámery znížiť o 25% používanie umelých hnojív, rovnako niektorých chemických látok na ochranu rastlín a pritom zvýšiť podiel ekologickej produkcie na štvrtinu poľnohospodárskej výmery, totiž neposkytujú optimistické výhľady na zvyšovanie objemu výroby zrnín v Európe. Medzi európskymi obilninármi rastú obavy, či dokážu zabezpečiť dostatok aj kvalitu produkcie v budúcich rokoch.

Lavína sa odtrhla

Vyššie ceny obilnín sú len jedným z dôvodov rastúcich cien pečiva, múky, či kŕmnych zmesí pre zvieratá. Na výslednej cene pekárskych výrobkov sa podieľajú iba asi tretinou. Ceny potravín navyšujú aj personálne náklady (preplatené víkendy, nočná práca a nadčasy), energie, pohonné hmoty, obaly, nájmy, či ďalšie výdavky. No asi najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka. Spotrebiteľ by mal pri nákupe chleba myslieť aj na to, kde nakupuje a koho tak podporuje.

Prakticky všetci účastníci výrobného procesu – od prvovýroby surovín, cez dopravu, skladovanie, spracovanie potravín až po ich predaj – dnes avizujú nevyhnutné zvyšovanie cien. Cena ropy sa v priebehu roka takmer zdvojnásobila a ku koncu septembra je na úrovni 75 USD za barel (september 2020: 42 USD). Na to nadväzujú ceny pohonných hmôt, umelých hnojív, zemného plynu na sušenie zrna, či pečenie chleba. Následne tiež ceny mäsových a mliečnych výrobkov. FAO predpokladalo tento nárast cien základných surovín už v roku 2020 (viď graf). Cena pšenice stále stúpa, kukurica mala svoj vrchol v máji 2021. Trendy exponuje aj pandémia korony, ktorá spomalila svetový obchod a obmedzila dostupné ľudské zdroje pre prácu.

Graf: cenové indexy základných komodít vo svete: od augusta 2020 do augusta 2021 (hodnota 100 platí pre január 2000).
Maize – kukurica. Rice – ryža, Wheat – pšenica, Soybeans – sója, GOI – index cien olejnín (červená línia).
Zdroj: IGC – Medzinárodná rada pre zrniny; portál FAO:
Agricultural Market Information System: Electronic edition (amis-outlook.org)

Ing. Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva DEVIO Nové Sady, podpredseda ZPO, výstižne zhodnotil aktuálnu situáciu na trhu takto: „z dlhodobého pohľadu to bol veľmi úspešný rok. Najviac asi vyčnieva cena repky olejnej. V decembri 2020 sme ju kontrahovali za cenu 390 €/t a aj to už bola cena o 30 euro vyššia ako v roku 2020. Od začiatku roka 2021 však došlo k prudkému nárastu ceny, ktorá sa na voľnom trhu vyšplhala doteraz až na 550-560 €/t. Výrazný rozdiel medzi zmluvnými cenami a tými na voľnom trhu bol aj u jačmeňa sladovníckeho. Z môjho pohľadu teda pestovateľ, ktorý nezazmluvňoval úrodu tohto roku vopred, vyšiel napokon ekonomicky lepšie. Dopyt je určujúci pre trhovú cenu, ale tieto trendy môžu ešte viac roztrhať krehké väzby slovenských pestovateľov so spracovateľmi, čo by nebolo dobré.“

Ing. Jakubička však vníma dopady vyšších cien zrnín aj z druhej strany: „Pozitívna zmena v realizácii rastlinnej výroby znamená negatívne dopady pri vstupoch do živočíšnej výroby. V našom podniku je pomer tržieb z rastlinnej a živočíšnej výroby asi 50:50. A tak to, čo mi príde do jedného vrecka, z druhého odíde. Napríklad repkové šroty, ale aj sójové šroty, ktoré využívame na výrobu kŕmnych zmesí pre naše zvieratá, budú v nasledujúcom období drahšie. Taktiež cena kŕmnej pšenice je asi až umelo vyhnaná na 200 €/t, veď vlani bola aj potravinárska kvalita lacnejšia. K tomu všetkému treba ešte spomenúť medziročne nižšie výkupné ceny produktov živočíšnej výroby. Napokon, vyššie náklady majú poľnohospodári aj pri zakladaní novej úrody. Najväčšie obavy mám pre jar 2022, lebo pre prihnojovanie ozimín a osev jarín sú avizované u niektorých priemyselných hnojív ceny vyššie aj o 100 až 150% ako boli rok predtým.“

Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, vidí jednu z perspektívnych ciest pre obilninárov v inovatívnych prístupoch v agronómii. Návratnosť prvotných investícií spočíva najmä v úspore množstva použitých priemyselných hnojív, osív a prípravkov na ochranu rastlín. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti študijnú cestu do Českej republiky, ktorej hlavnou témou bolo precízne poľnohospodárstvo a šetrné prístupy k pôde. Viac informácií o jej obsahu nájdete v nasledujúcom článku.

Obilninári nelenia

A ako hodnotí Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, rok 2021 z pohľadu činnosti samosprávy? „Naše združenie fungovalo aj v čase koronakrízy, rovnako ako museli pracovať naši členovia. V marci zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia online spôsobom a prakticky celá komunikácia až do mája prebiehala prostredníctvom internetu a telefónu. Zúčastňovali sme sa teda aj online zasadnutí pracovných skupín pre prípravu strategického plánu SPP, či rokovaní COPA/COGECA.

Prakticky od konca roka 2020 sme spolupracovali s NPPC-VÚEPP pri príprave „Koncepcie spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035“, ktorá je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podklady sme spracúvali v spolupráci s ostatnými samosprávnymi zväzmi vertikály obilnín, aby sme predložili čo najlepšie návrhy pre rozvoj tohto sektora na Slovensku. Napokon sme vyčíslili investičné potreby pre obilniny v sume 2,36 miliárd euro! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku.

Na jeseň sme zorganizovali dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky s témou presného poľnohospodárstva a inovatívnych prístupov v agrotechnike, ktorá sa stretla s vysokým záujmom a pozitívnym hodnotením. Spracovali sme tiež propagačný leták združenia a po celý rok prinášame aktuálne informácie a prehľad o trhových cenách komodít prostredníctvom internetovej stránky www.obilninari.sk. Ďakujeme našim členom za priazeň a finančné príspevky. Priali by sme si, aby samosprávne organizácie dokázali spojiť sily a pripravili slovenských poľnohospodárov a potravinárov na nadchádzajúce náročné obdobie. Myslíme si, že v ťažších časoch uspejú práve tie podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť.“

Ing. Vladimíra Debnárová, 7.10.2021

Článok bol publikovaný v týždenníku Roľnícke noviny č.41/2021

Kukurice bude menej, napriek vyššej výmere

Kukurice bude menej, napriek vyššej výmere

Štatistický úrad Slovenskej republiky publikoval 5.10.2021 tretí odhad úrod jesenných plodín na Slovensku k 15.septembru. Napriek medziročne vyššej osiatej výmere kukurice na jar 2021, jej hektárová úroda bude nižšia ako vlani o 7,3%.

Podľa portálu ŠÚ SR by objem produkcie kukurice mal dosiahnuť 1,5 mil. ton, čo je v absolútnom vyjadrení o 119 tis. ton menej ako v roku 2020. Očakávaný hektárový výnos je nižší ako minulý rok o 1,07 tony z hektára a súčasne nižší ako 5-ročný priemer o 0,34 tony z hektára. Kukurica na zrno bola zasiata na výmere 203 tis. ha čo je oproti roku 2020 vyššia výmera o 3,3 %.

Nižší celkový objem úrody sa očakáva aj u kukurice a jej miešankách na zeleno a siláž, a to o 14,1 % (celková úroda sa očakáva na úrovni takmer 2 mil. ton). Hektárový výnos je oproti minulému roku nižší o 4,4 tony z hektára a súčasne nižší o 1,3 tony z hektára oproti 5-ročnému priemeru. Medziročne sa znížila aj zasiata plocha o 2,7 tis. ha (pokles o 3,9 %).

zdroj: Štatistický úrad SR

Poďte s nami!

Poďte s nami!

Poďte so Združením pestovateľov obilnín nazrieť na úspešné poľnohospodárske podniky s inšpiratívnymi inováciami!

Združenie pestovateľov obilnín organizuje v dňoch 30.9. – 1.10. 2021 atraktívnu krátku študijnú cestu do Českej republiky. Najskôr navštívime Statek Bureš, s.r.o. v Bučine (pri Vysokom Mýte). Na tejto „demofarme“ uvidíte zlúčené sejby viac plodín, medziriadkové plodiny, trvalé rastlinné pokryvy, progresívnu agrotechnika, jej ekologický a ekonomický prínos.

Na druhý deň navštívime v Brne Cleverfarm, ktorá prezentuje precízne poľnohospodárstvo, variabilnú aplikáciu a ďalšie novinky v agronómii.

Ubytovaní budete v štvorhviezdičkovom hoteli Zlatá hvězda v centre historického mesta Litomyšl. Zabezpečená je plná penzia, spoločný obed v hoteli pri príchode. Večera v meste individuálne. Raňajky v hoteli. Občerstvenie a obed na druhý deň formou bufetu. Klimatizovaný autobus vás odvezie z Trenčína – Nových Zlatoviec a dovezie na to isté miesto, kde si môžete bezpečne zaparkovať svoje auto v oplotenom a stráženom areáli PD Zámostie. Samozrejmosťou je komplexné cestovné poistenie a ochranné návleky na obuv.

Cena pre člena Združenia pestovateľov obilnín je 80 euro. Pre nečlena 160 euro. ZPO nie je platcom DPH. Faktúru na úhradu vám pošleme po akceptovaní vašej prihlášky, o čom vás informujeme obratom po zaslaní prihlášky emailom.

Neváhajte a prihláste sa čo najskôr! Počet osôb je limitovaný! Členovia ZPO majú prednosť. Prihlášku s detailnými informáciami nájdete v prílohe k tomuto textu. Vyplnenú prihlášku posielajte na adresu: zdruzeniepo@gmail.com najneskôr do pondelka 30.8.2021!

Z dôvodu protipandemických opatrení Vás prosíme o dodržiavanie pokynov krízového štábu a úplné informácie ohľadom vášho zaočkovania sa proti COVID-19. Odporúčame, pre čo najľahší prechod hraníc s ČR aj zabezpečenie digitálneho Covid-pasu. Pri príchode zo zahraničia na Slovensko bude potrebné vyplniť formulár eHranica.

Tešíme sa na vás!