Hoci rozhovory o finálnej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie (SPP) na ďalšie programové obdobie po roku 2023 stále neboli ukončené, pomaly sa Európa blíži k dohode. Nateraz sú otvorené otázky hlavne ohľadom percentuálneho rozdelenia jednotlivých podporných schém v I. a II. pilieri, presunov financií navzájom medzi piliermi, tiež o povinnosti, či dobrovoľnosti stropovania, či o miere spoluúčasti štátu na financovaní opatrení pre rozvoj vidieka (II. pilier). Riešia to predstavitelia členských štátov v rámci trialógu – rokovaní medzi troma zásadnými európskymi inštitúciami – Európskym Parlamentom, Európskou Komisiou a Radou EÚ. Preto akékoľvek číselné údaje, pre nasledujúce sedemročné obdobie, dnes treba chápať s vedomím, že sú len orientačné a môže dôjsť k ich úpravám (viď graf).
No či už bude podiel ekoschém 20 %, ako chcú ministri v Rade EÚ, alebo 30 %, ako navrhuje Európsky Parlament, v každom prípade pôjde o významný podiel z celkového balíka financií. Navyše ich čerpanie bude dobrovoľné, a tak bude záležať na samotných poľnohospodároch, či a ktoré z nich využijú. A preto je dobré už dnes vedieť, na aké účely budeme pravdepodobne používať milióny eur. Či už v rámci ekoschém v I. pilieri (na Slovensku to bude cca 120,9 mil. euro ročne), alebo v II. pilieri, kde balík na agro-environmentálne a klimatické opatrenia (AEKO) bude v objeme cca 750 mil. euro (t.j. asi 107 mil. eur ročne). Všetky opatrenia však musia reagovať na špecifické ciele SPP a strategické európske dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, vytvorené na základe Zelenej dohody.
Základné ciele Zelenej dohody – strategického rozvojovému dokumentu Európskej Komisie, ktorý by mal Európsku úniu do roku 2050 premeniť na klimaticky neutrálne územie:
- znížiť o 50% celkové použitie a riziko chemických pesticídov a znížiť používanie nebezpečnejších pesticídov o 50% do roku 2030
- dosiahnuť, aby najmenej 25% poľnohospodárskej pôdy v EÚ bolo obhospodarovanej ekologickým spôsobom a taktiež významný nárast ekologického rybného hospodárstva do roku 2030
- znížiť predaj antibiotík pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50% do roku 2030
- znížiť stratu živín o prinajmenšom 50% a zároveň zabezpečiť nulové poškodzovanie úrodnosti pôdy. Toto zabezpečí zníženie používania hnojív o 20% do roku 2030
- do roku 2030 prinavrátiť najmenej 10% poľnohospodárskej pôdy pod prvky vysoko-diverzifikovanej krajiny.
Európska Komisia sa snaží pomôcť členským štátom a inšpiruje ich odporúčaniami (z 18.12.2020) pre tvorbu strategického plánu. Medzi príklady možných ekologických režimov, ktoré majú potenciál prispieť k viacerým cieľom spomínaných stratégií, zaraďuje agrolesníctvo, agroekológiu, presné poľnohospodárstvo a sekvestráciu oxidu uhličitého. Okrem toho, 14.januára 2021 zverejnila Európska Komisia zoznam potenciálnych poľnohospodárskych postupov, ktoré by mohli byť podporované v rámci ekoschém. Ekoschémy sú novým nástrojom vytvoreným pre ocenenie tých poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú ísť aspoň jeden krok nad rámec povinností pre starostlivosť o životné prostredie a aktivít reagujúcich na klimatickú zmenu. Poľnohospodári sa tak budú môcť každý rok sami rozhodnúť, či akceptujú záväzok v rámci ekoschém, a získajú tak nárok na podporu pre jeho naplnenie.
Prijaté opatrenia majú prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov, podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov ako sú voda, pôda a vzduch, tiež prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovávať biotopy a krajinné oblasti. V neposlednom rade je dôležité reagovať aj na zlepšenie životných podmienok zvierat a napĺňať požiadavky spoločnosti na potraviny. Opatrenia k ekoschémam sú uvedené v špecifických cieľoch D, E, F a I národného strategického plánu.
Aká by teda mohla byť konkrétna podoba opatrení ekoschém, či enviroschém? (pozn. ide o návrhy, nie o konečné znenie!):
Praktiky, ktoré už majú oporu v európskych nástrojoch SPP:
- Ekologické poľnohospodárstvo (konverzia a udržanie ekologického poľnohospodárstva)
- Integrovaná ochrana pred škodcami (oddeľovacie pásy bez pesticídov, mechanické odburiňovanie, väčšie používanie odrôd a druhov plodín odolných voči škodcom, pôda ležiaca ľadom s druhovým zložením pre účely biodiverzity)
Ďalšie praktiky:
- Agroekológia (napr. osevný postup so strukovinami, zmes druhov – „multi“ poľný systém, rastlinný pokryv medzi radmi trvalých druhov – v ovocných sadoch a vinohradoch – nad rámec povinného, zimné prekrytie pôdy a drenážne plodiny – nad rámec povinného, nízko intenzívny systém chovu spásaním trávy, používanie odrôd odolnejších ku klimatickým zmenám, zmiešané trvalé trávne porasty pre účely biodiverzity – pre opeľovače, vtáky, spásanie lovnou zverou, atď.),
- Živočíšna výroba a dobré životné podmienky zvierat (napr. kŕmne plány – trvalá udržateľnosť a prístup ku krmivu a vode, analýzy kvality krmiva a vody na mykotoxíny, optimalizované kŕmne stratégie, priateľské podmienky ustajnenia – väčšie priestory pre zviera, lepšie podstieľanie, voľné kotenie, predpoklady pre obohatené prostredie, zatienenie, sprchy, ventilácia pre zníženie tepelného stresu, praktiky a štandardy pre ekologické poľnoh., praktiky pre zvyšovanie zdatnosti, plodnosti, dlhovekosti a prispôsobivosti zvierat, t.j. životnosť dojníc; chov zvierat s nižšími emisiami, poskytovanie genetickej rôznorodosti a odolnosti, plány na prevenciu a kontrolu zdravia zvierat: všeobecný plán pre zníženie rizika infekcií, ktoré vyžadujú antibiotiká a pokrytie všetkých praktík v živočíšnej výrobe; poskytnúť prístup k pastvinám a rozšíriť obdobie na pastvine; poskytnúť a riadiť pravidelný prístup k plochám na voľnom ovzduší),
- Agrolesníctvo (zakladanie a údržba krajinných prvkov – nad rámec povinného, riadenie a plán výrubu krajinných prvkov, zakladanie a údržba vysoko-diverzifikovaných lesnícko-pastevných systémov),
- Hospodárenie s vysokou prírodnou hodnotou („HNV“) (pôda ležiaca ľadom so zložením druhov pre účely biodiverzity – opeľovače, vtáky, lovnú zver, ovčiarstvo na otvorených priestranstvách a medzi trvalými porastmi, presúvanie dobytka medzi pastvinami a spoločné spásanie, vytvorenie a obohatenie poloprírodného životného prostredia, zníženie používania hnojív, nízko intenzívne pestovanie plodín na ornej pôde),
- Uhlíkové hospodárenie (udržiavacie poľnohospodárstvo, zamokrenie rašelinísk a mokradí, minimálna úroveň vodnej hladiny počas zimy, adekvátny manažment rezíduí, zakladanie a udržovanie trvalých trávnych porastov, extentívne využívanie TTP),
- Presné poľnohospodárstvo (plán riadenia živín, používanie inovatívnych prístupov na minimalizáciu strát živín, optimálne pH pre príjem živín, obehové poľnohospodárstvo, precízne pestovanie pre znižovanie vstupov – hnojív, vody, prostriedkov na ochranu rastlín, zlepšovanie efektivitu závlah),
- Zlepšenie manažmentu výživy (implementácia opatrení súvisiacich s dusičnanmi, ktoré idú nad základné povinnosti, opatrenia na zníženie a prevenciu znečistenia vody, vzduchu a pôdy z prebytku živín ako je pôdne vzorkovanie ak to ešte nie je povinné, vytvorenie lapačov živín),
- Ochrana vodných zdrojov (riadenie potreby zavlažovania, prechod na plodiny s menšou potrebou závlah, zmena výsevných dátumov, optimalizované zavlažovanie),
- Ostatné praktiky prospešné pre pôdu (vetrolamy, stromoradia a pásy predchádzajúce erózii, zakladanie a udržovanie terás a pásov plodín),
- Ostatné praktiky súvisiace s emisiami skleníkových plynov (prídavky do krmív znižujúce emisie z črevnej fermentácie zvierat, lepší manažment a skladovanie maštaľného hnoja.
Na Slovensku sa k tomu ešte pridáva napr. ochrana biotopu dropa fúzatého, či sysľa pasienkového.
V národnom strategickom pláne, ktorý si pripravuje každá členská krajina EÚ, by tak „zelenú architektúru“ SPP mali tvoriť:
- povinné schémy (t.j. 14 známych minimálnych požiadaviek pre ochranu životného prostredia, Nitrátová smernica, Vodná smernica a Natura 2000 + zazeleňovanie), ktoré budú podmienkou pre získanie základnej priamej platby na plochu,
- dobrovoľné ekoschémy a enviroschémy,
- farmársky poradenský systém,
- AEKO a investície.
Podľa vyjadrení ministra pôdohospodárstva SR, Slovensko vypracuje svoj strategický plán pre budúce obdobie do 1.1.2022. V prvých dvoch rokoch bude možná jeho určitá flexibilita a úpravy. Najdôležitejšie však bude vopred si čo najlepšie nastaviť cieľové hodnoty ukazovateľov v jednotlivých intervenčných opatreniach. Pokiaľ by ich totiž Slovensko nedosahovalo, nemalo by zaručené 100% čerpanie na ne vyčlenených finančných prostriedkov z EÚ fondov.
Spracovala: Vlada Debnárová, tajomník ZPO, 26.január 2021.
Celý článok na stiahnutie: Ekoschemy jan21