Author: Vladimira Debnarova

Správa z (online) zasadania pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, 4.marca 2022.

„Vlastná produkcia je nástrojom mieru“

Postoj európskych pestovateľov plodín na ornej pôde vystihuje toto vyjadrenie predsedu pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isamberta. Ostatné zasadanie zástupcov pestovateľov olejnín, obilnín a strukovín, združených v tejto najväčšej európskej organizácii farmárov a družstiev, ktoré sa konalo online v piatok 4.marca 2022, reagovalo najmä na aktuálnu situáciu, po ruskej agresii na Ukrajine. Je to pochopiteľné, keďže tieto dve krajiny sú nielen svetovými producentmi takmer tretiny obilnín, ale tiež najdôležitejšími obchodnými partnermi Európskej únie v rámci poľnohospodárskych komodít.

• OLEJNINY

Dopoludňajší program stretnutia venovali olejninám, odhadu ich produkcie v roku 2021, predpokladoch na tohtoročnú úrodu a možnostiam ako nahradiť chýbajúce množstvá z Ukrajiny. Podľa ostatných odhadov bola produkcia olejnín v roku 2021 v krajinách Európskej únie celkom 30,3 mil. ton, čo je o 7% viac ako vlani: 17 mil.t repky, 10,6 mil.t slnečnice a 2,7 mil.t sóje. V hospodárskom roku 2021/22 sa predpokladá podobný objem produkcie olejnín v krajinách EÚ-27.

Produkcia olejnín vo svete len tesne dokáže pokrývať spotrebu, tá stúpa aj na výrobu biopalív. Svetové zásoby klesli, aj kvôli nižšej úrode v Južnej Amerike. No kríza na Ukrajine zvyšuje riziko nedostatku celkovej ponuky olejnín, keďže táto krajina je svetovým lídrom v produkcii slnečnice a na svetový trh dodáva aj 61% slnečnicových výliskov. Do EÚ sa dováža až 2/3 sóje z Ukrajiny a Ruska, a len z Ukrajiny až 88% slnečnicového oleja, 37% repky a 35% repkových výliskov. Medzinárodné obchodné spoločnosti COCERAL, FEDIOL a FEFAC navrhujú možné výpadky z produkcie Ukrajiny nahradiť dovozmi z tretích krajín, ako je Brazília, Argentína, USA, či India. Komodity z týchto krajín však nespĺňajú štandardné požiadavky EÚ na kvalitu, z hľadiska obsahu pesticídov, GMO, atď. A tak nenašli podporu v radoch európskych pestovateľov.

Ceny olejnín vystrelili hore aj vďaka vyššiemu dopytu a nižšej svetovej ponuke, pričom ich podporuje aj rastúca cena ropy a rastlinných olejov. Cena repky na parížskej burze MATIF osciluje okolo 800 €/t (a môže ďalej stúpať), cena sójových bôbov na burze v Chicagu je asi 570 €/t. Rovnako stúpa aj cena repkových výliskov, k začiatku marca bola na úrovni 378 €/t, pri 34% obsahu bielkovín. Sójové výlisky (múčka) stáli 482 €/t (pri 44% obsahu proteínu) a non-GMO sójové výlisky (45,5% prot.) 714 €/t. Ceny rastlinných olejov stúpli od leta 2020 takmer dvojnásobne. Aktuálne (k 4.3.2022) je repkový olej v cene (FOB) 1 565 €/t, slnečnicový olej 1 325 €/t, sójový olej 1 355 €/t a palmový olej 1 304 €/t (CIF).

Kým politici hľadajú riešenia geopolitickej situácie na úrovni vlád, európski farmári sa musia snažiť o to, aby európsky trh fungoval. Čo sa týka dovozov z tretích krajín je potrebné zvýšiť opatrnosť pri uzatváraní kontraktov. Prítomní diskutovali o prioritách – využití olejnín prednostne na výrobu kŕmnych zmesí, či na výrobu biopalív (najmä pri vysokej cene ropy)? Je pravdepodobné, že Európska Komisia musí prehodnotiť environmentálne ciele v rámci stratégie Z farmy na vidličku („Farm to Fork“), či balíka „Fit for 55“, ktoré aj podľa eurokomisára Wojciechowskeho môžu negatívne vplývať a znížiť produkciu, čo následne spôsobí ďalší rast cien komodít. Farmári dokážu zabezpečiť domácu produkciu, ale potrebujú podporu a pochopenie zo strany EK.

• BIELKOVINOVÉ PLODINY

Podľa odhadov sa strukoviny v krajinách EÚ-27 v hosp. roku 2021/22 pestovali na celkovej výmere 1,57 mil. ha, s celkovou produkciou 3,69 mil. ton, čo je asi o 3% viac ako rok predtým.

V júni 2017 oznámil eurokomisár Hogan na konferencii FEFACu „Európsky proteínový plán“. Podľa bilancie kŕmnych bielkovinových plodín v EÚ vývoj k sebestačnosti v zdrojoch bielkovín má klesajúci trend. V súčasnosti je na úrovni asi 66 mil.t zdrojov surových bielkovín, t.j. 80,5% (viď graf). Existuje však široká ponuka plodín, ktoré by mohli uspokojiť dopyt v EÚ, ak by dostali riadnu podporu. Viacero medzinárodných organizácií združených v „Európskom reťazci hodnoty proteínov“ vyzýva Európsku Komisiu na urýchlenú akciu v rámci proteínového plánu.

Dopyt po bielkovinách rastlinného pôvodu rastie, najmä po plodinách s vyšším obsahom bielkovín (30-50%), ako je sója, či slnečnicové výlisky. Napriek špičkovým šľachtencom, technológiám a pesticídom, nie je však možné dosiahnuť sebestačnosť únie v krátkodobom horizonte, a preto bude potrebné prechodné obdobie. Pokračuje závislosť EÚ na dovozoch z tretích krajín. Osobitnú pozornosť treba venovať ponuke proteínových biokrmív.

• OBILNINY

Popoludňajšie rokovanie otvoril predseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, Jean-François Isambert, vyjadrením ľútosti nad udalosťami na Ukrajine. Program rokovania bol jednohlasne prijatý, rovnako ako aj zápis z ostatného zasadania. Guido Sedler prezentoval situáciu na trhu s obilninami: produkciu obilnín v krajinách EÚ-27 v hosp.roku 2021/22 odhaduje Európska Komisia na celkom 293,2 mil. ton, z toho 137,5 mil.t pšenice, 72,5 mil.t kukurice, 52 mil.t jačmeňa, 7,8 mil.t raže a 7,5 mil.t ovsa. Spotreba obilia v EÚ (310,5 mil.t) dosahuje takmer objem celkovej ponuky (354,4 mil.t), spolu s dovozmi (19,4 mil.t) a počiatočnými zásobami (41,8 mil.t), a preto je bilancia napätá, dokonca u pšenice deficitná už druhý rok.

Svetová produkcia obilnín (podľa USDA) bola v hosp.roku 2020/21: 2 132 mil. ton, spotreba 2 150 mil.t, čím sa znížili svetové zásoby na 607 mil.t. Odhad produkcie pre hosp.rok 2021/22 je 2 193 mil.t, spotreba 2 182 mil.t, čo opäť znižuje konečné zásoby na 601 mil.t a celkovo napína bilanciu, zvyšuje ceny aj volatilitu na trhoch. Región Čierneho mora, kde v súčasnosti prebieha vojna, je kľúčový pre mnohé krajiny severenej Afriky aj Stredného východu, či Turecko. Produkcia pšenice v Rusku (75 mil.t) a na Ukrajine (33 mil.t), z ktorej sa vyváža takmer 60 mil.t do sveta lodnou dopravou, bude zrejme zablokovaná aj v najbližších mesiacoch. Preto možno očakávať ďalšie zvyšovanie cien základných agrokomodít a panické správanie sa obchodníkov na trhoch. Odborníci odhadujú, že ceny klesnú až so začiatkom žatvy, v júli a auguste, no nikto si dnes netrúfne povedať na akú úroveň. Za ostatných 10 rokov vzrástol dopyt po zrninách o 40 mil.t a ak sa znížia dodávky z Ukrajiny a Ruska, dá sa očakávať nenasýtený trh s obilninami a olejninami. Kvôli rastúcim výrobným nákladom sa aj poľnohospodárska produkcia stáva príliš drahou.

Stúpajú aj ceny komodít, po predchádzajúcom zvyšovaní, teraz došlo až ku skokovým nárastom vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine (viď grafy):

Cena pšenice mäkkej (DEPSILO – zo sila v nemeckom prístave Hamburg) medziročne stúpla o 19,6% na 281 €/t a pšenice kŕmnej až o 20,7% (278 €/t k 24.2.2022). Cena pšenice tvrdej v Bologni, Taliansko, medziročne stúpla až o 72,6% na 513 €/t. Kŕmny jačmeň sa v Hamburgu ku koncu februára 2022 predával za 262 €/t, čo je medziročný nárast o 27,2%. Kukurica sa na veľkých pláňach v Maďarsku (FGATE – na bráne) predávala za 250 €/t, čo je o 39,8% viac ako rok predtým. Odborníci odhadujú, že ceny agrokomodít neklesnú do konca júna 2022.

V rámci diskusie potom zástupcovia jednotlivých krajín prezentovali stav ozimín, produkčné plány na rok 2022 a vývoj počasia. Francúzsko očakáva mierne nižšiu úrodu, keďže pretrváva sucho na juhu krajiny, čo tiež ohrozuje dodávky pšenice do afrických krajín, kde klesajú zásoby. Podobne Španielsko predpokladá zníženie produkcie o cca 20% kvôli suchu, pričom sú ohrozené dovozy kukurice z Ukrajiny. V Portugalsku majú devastačné sucho, od začiatku decembra v krajine nepršalo. V Nemecku tiež znižujú odhady úrody, z dôvodu nadmerných zrážok, slabých mrazov a hlavne nižšieho využitia hnojív. V Rumunsku majú vo východnej oblasti problémy so vzchádzaním kvôli suchému počasiu, ceny rastú, prístav Konstanca v Čiernom mori zatiaľ funguje. Vo všeobecnosti všetci zástupcovia deklarovali problémy s nákupmi vstupov a ich vysoké ceny. Zástupkyňa Slovenska, Vlada Debnárová hovorila o suchej a mrazivej jari, vo všeobecnosti dobrom stave ozimín.

Tieto informácie potvrdila aj Európska Komisia, ktorá v sledovanom období január-február 2022 zaznamenala na väčšine európskeho územia o +2 až +4 ºC teplejšie počasie oproti normálu. Zimné teploty nikde neklesli pod -10 ºC. Z pohľadu zrážok prevládajú na väčšine územia EÚ suché podmienky, predovšetkým v južných oblastiach, ale tiež v Maďarsku, na juhu Slovenska, či východe Rumunska. Naopak, vlhkejšie počasie oproti normálu zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, na juhu Nemecka, Rakúska, Poľska a v pobaltských krajinách (viď mapku).

Podpredseda pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, Max Schulmann z Fínska, rokoval v rovnaký deň s predstaviteľmi Európskej Komisie, generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (DG AGRI). Otázkou dňa je zachovanie potravinovej sebestačnosti v Európe. Poľnohospodári predstavili tieto návrhy na riešenia dostatočnej ponuky zrnín v EÚ:

• Využiť všetku pôdu ležiacu v EÚ ľadom („set-aside“) v celkovej výmere asi 2,033 mil. hektárov, čo by mohlo pridať v produkcii 5,5 mil.t olejnín alebo 4,9 mil.t strukovín,
• Využiť tiež výmery určené pre ekologickú výrobu (cca 2,341 mil. ha) no s aplikáciou konvenčných prostriedkov na ochranu rastlín, aby zvýšili úrodu. Pestovanie bez akýchkoľvek reštrikcií tu chcú zachovať aspoň dva roky.
• Upraviť pravidlá pre diverzifikáciu troch plodín v osevnom postupe, čo by pomohlo zvýšiť osev slnečnice, a to aj v tých členských štátoch, ktoré zasiahne sucho, keďže táto plodina vyžaduje menej dusíka a vody,
• Uvaliť moratórium na používanie kukurice a pšenice na výrobu bioetanolu, aby sa zabezpečil plynulý tok surovín pre výrobu kŕmnych zmesí,
• Urýchliť implementáciu plánu EÚ na zníženie závislosti na dovozoch bielkovinových plodín, predovšetkým sóje,
• Keďže lodná doprava z čiernomorskej oblasti stagnuje, využiť možnosti prepravy inými spôsobmi (vlakom, kamiónmi) na dodanie zmluvných množstiev zrnín (t.j. 6,6 mil.t pšenice a 13,3 mil.t kukurice) z Ukrajiny pre vnútorný trh EÚ, aj tretie krajiny,
• Poskytnúť okamžitú finančnú pomoc EÚ pre farmárov na zabezpečenie objemu a kvality domácej produkcie zrnín v tomto roku (napr. skoršie uvoľnenie priamych platieb).

Tieto opatrenia by mala Európska Komisia prijať čo najskôr, keďže termín jarných osevov je tu. Európski farmári sú odhodlaní urobiť maximum, aby zabezpečili domácu potreby zrnín pre ľudskú aj živočíšnu výrobu. Predovšetkým bude potrebné revidovať osevné plány, keďže únia je prebytková v pšenici, no kukurica jej môže chýbať. Taktiež je priestor pre zvýšenie osevných plôch sóje, či repky olejnej so zacielením na živočíšnu výrobu. V súvislosti s tým však bude potrebné hľadať aj nové zdroje pre výrobu priemyselných hnojív.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.

Vo štvrtok 3.februára 2022 sa uskutočnila online sladovnícka konferencia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS). Okrem zástupcov tohto združenia prezentoval aj Ing. Igor Jakubička, podpredseda Združenia pestovateľov obilnín so skúsenosťami PD DEVIO Nové Sady s pestovaním sladovníckeho jačmeňa.

Video z konferencie – 1.časť: VÝNOSNOSŤ PESTOVANIA SLADOVNÍCKEHO JAČMEŇA VÝRAZNE PORASTIE

Mgr. Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS: vývoj výroby a spotreby piva v SR s výhľadom pre rok 2022;

Ing. Tomáš Ševčík, predseda sladovníckej sekcie SZVPS, Heineken Slovensko Sladovne: Dopyt po sladovníckom jačmeni v SR a EÚ, výzvy do budúcnosti a udržateľnosť;

Ing. Igor Jakubička, predseda PD DEVIO Nové Sady: Výnosnosť pestovania sladovníckeho jačmeňa z pohľadu pestovateľa;

Prof. Ing. Ján Pokrivčák, PhD., SPU Nitra/Inštitút pôdohospodárskej politiky MPRV SR: Podpora precízneho poľnohospodárstva zo Strategického plánu SR 2023 – 2027;

RNDr. Lukáš Karlík, PhD., Slovanet: Ako efektívne optimalizovať produkciu sladovníckeho jačmeňa;

Ing. Peter Grňo, YARA: Digitalizácia pri optimalizácii dávok dusíka a význam listovej výživy pri obmedzovaní pevných hnojív.

VIDEO: https://www.facebook.com/watc.h/live/?ref=watch_permalink&v=1094444024677621 (Ing. I. Jakubička začína od 28.minúty)

2.časť: ODRODY JAČMEŇA ODPORÚČANÉ SLADOVŇAMI

Mgr. Vladimír Machalík: Dopady pandémie na spracovateľov jačmeňa;

Ing. Tomáš Ševčík: Výsledky štátnych odrodových skúšok po 1., 2. a 3. roku skúšania;

Ing. Vratislav Psota CSc., vedúci laboratória pre analýzy jačmeňa a sladu VÚPS ČR; Ing. Marián Svorad, plodinový špecialista Odboru odrodového skúšobníctva ÚKSÚP: Sladovnícka kvalita odrôd po 3. roku štátnych odrodových skúšok;

Ing. Tomáš Ševčík: Schválenie zoznamu preferovaných odrôd sladovníckeho jačmeňa pre úrodu 2022.

VIDEO: https://www.facebook.com/PriateliaPiva/videos/286287580156699

Ďakujeme SZVPS za informácie!

Združenie pestovateľov obilnín po čase opäť prináša svojim členom prehľadné informácie o Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie (SPP EÚ) a jej uplatňovaní na Slovensku. Postupne v trinástich častiach rozoberieme na drobné formy podpory prostredníctvom priamych platieb v I. pilieri, projektových a neprojektových podpôr v rámci II. piliera, podmienky a možnosti ekoschém a environmentálnych intervencií, náhrady za osobitné znevýhodnenia, podpory pre mladých farmárov, sektorové intervencie pre vybrané agrokomodity, nástroje riadenia rizika a ďalšie formy a možnosti získania prostriedkov z európskych, aj národných zdrojov.

Vychádzať budeme z dokumentu uplatňovania SPP EÚ po roku 2023, v zmysle návrhu národného „Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky SR 2023-2027“, ktorý bude po medzirezortnom pripomienkovom konaní začiatkom roka 2022 a jeho schválení vládou SR a v NR SR, predložený Európskej Komisii do 31.januára 2022.

Koncom roka 2021 boli na európskej úrovni schválené tri základné nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.2021/2115, č.2021/2116 a č.2021/2117 (Úradný vestník EÚ L435 zo 6.12.2021), ktoré nahrádzajú alebo upravujú doteraz platné nariadenia z roku 2013, ako aj ďalšie. V týchto troch základných nariadeniach sa sústredili všetky pravidlá pre tvorbu národných strategických plánov a rozdelenia finančných zdrojov, s cieľom podpory a rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v krajinách Európskeho Spoločenstva na budúce obdobie rokov 2023-2027.

Ešte stále sa však očakáva na európskej úrovni prerokovanie a návrh vykonávacích nariadení. Preto celý rok 2022 sa bude niesť v znamení príprav podrobných usmernení a tiež ich implementácie do systémov v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Od začiatku roka 2023 by totiž tieto pravidlá mali vstúpiť do platnosti a väčšina procesov, hlavne prijímania žiadostí na PPA, ich kontrol a vyhodnocovania, mala prebiehať v digitálnom, a teda absolútne nezávislom priestore. Subjektívne hodnotenia, či iné ovplyvňovanie výsledkov predložených žiadostí a projektov by mali byť eliminované, aby sa predišlo korupcii a ďalším problémom v súvislosti s oprávneným čerpaním prostriedkov EÚ.

Počas roka 2022 sa uplatňujú pravidlá nastavené v doterajšom období 2014-2021, resp. v rámci prechodného obdobia. Ešte je stále možné čerpať doteraz nevyčerpané prostriedky končiaceho sa obdobia, no zároveň už môžeme čerpať z prostriedkov nového programového obdobia 2021-2027. Jedným z dôvodov je aj fakt, že zásadné európske inštitúcie, napriek diskusiám prebiehajúcim od roku 2017 a návrhom Európskej Komisie z júna 2018, nedokázali prijať zásadnú legislatívu pre SPP EÚ skôr, ako koncom roka 2021. Niektorí europoslanci obviňujú novú SPP EÚ zo slabej odpovede poľnohospodárstva na klimatické výzvy, kým väčšina európskych farmárov sa naopak obáva z požiadaviek obmedzení výroby, ktoré Európska Komisia nastavila na najbližšie roky aj v rámci Zelenej dohody ES.

Keďže „bruselský úradný jazyk“ nemusí byť zrozumiteľný všetkým, pokúsime sa spracovať prehľadné a zrozumiteľné informácie pre slovenských poľnohospodárov. Zoznam tém, ktoré postupne budeme publikovať pre členov ZPO:

1.časť: hlavné ciele a definície SPP EÚ

– prečo potrebujeme SPP EÚ, čo hovorí SWOT analýza slovenského agrosektoru a na čo sa zameriavajú intervencie v novom programovom období?

2.časť: základná legislatíva SPP EÚ

– aké je zacielenie a rozdelenie základných nariadení. Ako ich implementuje národný strategický plán? Prečo nás má príprava legislatívy zaujímať, ako a kedy ju môžeme ovplyvniť?

3.časť: rozdelenie finančných zdrojov na roky 2023-27

– ako budú financované členské krajiny EÚ? Aké je rozdelenie zdrojov na Slovensku, aké sú možnosti a formy ich čerpania v nasledujúcom období?

4.časť: I. pilier – priame platby

– ktoré sú hlavné formy priamych podpôr, viazané a neviazané? Aké podmienky (kondicionality) je treba splniť pre ich získanie? A aké sú cieľové ukazovatele pre Slovensko?

5.časť: II. pilier – program rozvoja vidieka

– ktoré sú hlavné opatrenia zamerané na investície, environmentálne, klimatické a iné záväzky? Ktoré sú projektové a ktoré neprojektové intervencie? Aké sú cieľové ukazovatele pre Slovensko?

6.časť: podpora mladých farmárov

– ktoré hlavné formy podpory sú zamerané na mladých v I. a II. pilieri? Aké môžu byť sumy platieb? Aké cieľové ukazovatele sú nastavené pre SR?

7.časť: ekoschémy / environmentálne intervencie

– čo znamená „celofarmová ekoschéma“? Ako sú nastavené opatrenia a podmienky a čerpania podpôr v I. a II. pilieri? Kam mieria cieľové ukazovatele SR?

8.časť: osobitné znevýhodnenia

– ako sa zmenia podpory pre osobitné znevýhodnenia (Natura 2000), prírodné a iné prekážky (ANC) na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde? Čo musí Slovensko splniť v rámci cieľových ukazovateľov?

9.časť: nástroje riadenia rizika a investície

– aký má význam riadenie rizika na podniku? Aké sú podmienky a možnosti čerpania podpôr v rámci sektorových intervencií? Možnosti investičných intervencií. A postačujú cieľové ukazovatele SR?

10.časť: sektorové intervencie a technická pomoc

– čo a ako bude podporované? Včelárstvo, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina a čo iné? Možnosti v rámci technickej pomoci.

11.časť: vzdelávanie a poradenstvo, spolupráca

– prečo je vzdelávanie, poradenstvo a spolupráca pre nás dôležité? Ako sú podporované v novom období? Ako tvoriť operačné skupiny? LEADER a možnosti čerpania nových a starších prostriedkov pre rozvoj vidieka. Cieľové ukazovatele stratégie SR.

12.časť: Zelená dohoda EÚ

– aké sú priority európskej Zelenej dohody? Ktoré ciele sa týkajú poľnohospodárstva – Stratégia z farmy na vidličku (F2F) a Stratégia biodiverzita a aké je ich prepojenie s SPP EÚ?

13.časť: časový rámec rokov 2022-2030

– čo nás čaká v druhom roku prechodného obdobia 2022? Ako to pôjde od 1.1.2023? Čo pre Slovensko znamená externá konvergencia? Má Slovensko dobre nastavenú stratégiu rozvoja poľnohospodárstva? Akú rolu zohrávajú samosprávne organizácie (NGO) v komunikácii s EÚ a štátnymi orgánmi? Kde budeme v roku 2030?

Na základe uznesenia (č. C.4. z 30.11. 2021) Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín však bude tento infoseriál dostupný iba pre členov ZPO, a preto budú jednotlivé časti chránené heslom. Heslo pre každú časť osobitne budeme distribuovať členom ZPO prostredníctvom emailu so žiadosťou o zachovanie výlučnosti. Veríme, že tento krok zameraný na rozšírenie členskej základne, a tým na podporu aktivít ZPO, slovenská poľnohospodárska prax pochopí správne.

Takže, ak nechcete zmeškať žiadnu časť, pošlite prihlášku svojho podniku do ZPO čo najskôr. Privítame v radoch členov ZPO každého poctivého pestovateľa, nielen obilnín. Základné údaje, Stanovy ZPO a prihlášku za člena ZPO nájdete na našej stránke: KONTAKT – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)

Pokiaľ máte otázku, alebo chcete inak reagovať na zverejňované informácie, pokojne nám napíšte na adresu: zdruzeniepo@gmail.com . Pokúsime sa Vám odpovedať čo najskôr.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO.

25.1.2022.

Celý text na stiahnutie:

Združenie pestovateľov obilnín, sledujúc aktuálne dianie v sektore poľnohospodárstva, s ohľadom na rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby, na plánovanú podporu určitých opatrení, ako aj na očakávané ohrozenia v roku 2022, predkladajú odporúčania pre prax, s cieľom poskytnúť pomoc pri preklenutie nepriaznivého obdobia.

Odporúčania sa týkajú predovšetkým agrotechnologických možností prinášajúcich úsporu nákladov, ako aj ekonomicky efektívnejších prístupov manažmentu. Odporúčania možno chápať ako inovatívne a perspektívne postupy, ktoré si samozrejme vyžadujú prvotné investície a dostatočné znalosti. Združenie pestovateľov obilnín sa preto v nasledujúcom období zameria na poskytovanie informácií aj v tomto smere.

UPOZORNENIE: Odporúčania sú dobrovoľné a každý jeden poľnohospodársky podnik ich môže využiť s ohľadom na svoje individuálne potreby a možnosti. Združenie pestovateľov obilnín nepreberá zodpovednosť za žiadny pozitívny, či negatívny dopad uplatnenia týchto odporúčaní.

1. Optimalizujte dávky priemyselných hnojív. Čo najskôr si vypracujte plán hnojenia a plán ochrany na rok 2022, pracujte s aktuálnymi cenami a vyrátajte ekonomický dopad. Vyvarujte sa paušálnych rozhodnutí. Vyrátajte si aj alternatívne riešenia, aby ste našli hranicu maximálneho možného zníženia vstupov, pri zachovaní požadovanej kvality a množstva produkcie. Pomôže vám to nájsť cestu k „riadenej primeranej strate“. Podrobné a čo najpresnejšie individuálne kalkulácie pre plánovanie spotreby hnojív a chemických ochranných prostriedkov v nadväznosti na predpoklad tržného zhodnotenia produkcie budúceho roka sú teraz kľúčové.

Predpokladom pre optimalizáciu dávok priemyselných hnojív je dôkladné overenie agrochemických vlastností pôdy. Stará zásoba živín v pôde môže tvoriť určitú rezervu a správna bilancia vám pomôže k stanoveniu požadovanej dávky hnojív. Pôdne vzorky je možné analyzovať aj v službe NPPC-VÚRV Piešťany, ktorý zároveň poradí pri stanovení optimálnych dávok. Týmto spôsobom môžete ušetriť aj 20% vstupov.

2. Využívajte precízne technológie na presnú aplikáciu hnojív a chemických ochranných látok. Táto technológia umožňuje dávkovať hnojivá a ošetrovať insekticídne, fungicídne, ale aj herbicídne iba rastliny v riadku, plus pár centimetrov z každej strany navyše (cca 50% plochy). Nie je predsa potrebné aplikovať napr. kontaktný insekticíd na voľnú pôdu mimo cielených a napadnutých rastliniek repy, repky, či kukurice. Týka sa to aj variabilnej aplikácii vápenca, fosforu, draslíka, ale aj variabilná sejba šetrí osivo. Ušetríte náklady na prejazdy poľnoh. technikou, ale venujte pozornosť aj bezchybovosti aplikačných zariadení a kontrolujte priebežne ich činnosť.
3. Využívajte technológie „no-till“, t.j. žiadne, resp. minimalizačné obrábanie pôdy. Tieto moderné technológie prinášajú úsporu prevádzkových nákladov na poľnohospodársku techniku (zlučovaním a vypúšťaním niektorých pracovných operácií), personálne náklady, PHM, agrochemické vstupy a šetria aj čas. Na druhej strane chránia prirodzené funkcie pôdy, zvyšujú jej úrodnosť, zadržiavanie vlahy a podporujú lepšie zakoreňovanie rastlín.

Podmienkou je v tomto prípade správne nastavenie a dodržiavanie agrotechniky, ale tiež kvalitný penetrometer pre zodpovedné premeranie pôd na zhutnenie a utuženosť. Nie vždy je potrebné a vyhovujúce hĺbkové, a tým aj nákladné spracovanie pôdy. Nevyžaduje to napr. pšenica po vhodných predplodinách (repka, strukoviny). Nevyhnutným pomocníkom býva v týchto prípadoch totálny herbicíd.

Podľa niekoľkoročného výskumu NPPC-VÚRV Piešťany, zlepšenie fyzikálnych a biologických vlastností pôdy vplýva pozitívne aj na sprístupňovanie živín z pôdy pre rastliny. Manažment pozberových zvyškov výrazne zlepší obsah organickej zložky v pôde, čo zníži potrebu dodávaných živín vo forme priemyselných hnojív. Dostatok živín tiež umožní lepšie zapojenie porastov a ich vývin, intenzívnejšiu tvorbu koreňového systému, čo opäť zefektívni čerpanie dostupných živín z pôdy rastlinami.

4. Využívajte technológie „strip-till“. Tento spôsob zakladania porastov stále nemá u poľnohospodárov také postavenie, aké by si zaslúži. Európska legislatíva chystá nové obmedzenia na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, čo každého pestovateľa donúti premýšľať o úspore nákladov, pri zachovaní kvantity a kvality produkcie. Možností je viac, ale bez investícií do precízneho poľnohospodárstva sa to asi nezaobíde. Strip-till technológia je momentálne najvýhodnejšia možnosť ako pri precíznom poľnohospodárstve dosiahnuť úspory, napr. hĺbkovo spracovávať pôdu iba v pásoch pod rastlinami so súčasnou aplikáciou základnej výživy. Hnojivo neaplikovať plošne, ale priamo pod rastliny do pôdneho profilu. Zvýši sa rentabilita pestovaných plodín so zadržiavaním vody v pôde s významnou protieróznou ochranou.

5. Vysievajte poľnohospodárske plodiny spoločne. Teda také, ktoré sa vzájomne podporujú, nekonkurujú si navzájom. Technológia znižuje náklady na hnojenie, chemické ošetrovanie, prejazdy technikou a zlepšuje zdravotný stav produkčných porastov. Pomocné plodiny môžu vytvárať priaznivú mikroklímu, lákajú škodcov, pútajú vzdušný dusík, zabraňujú rastu nežiadúcich burín. Po odumretí zostávajú na povrchu ako mulč, čím poskytujú výživu hlavnej plodine, bránia erózii, zadržiavajú vlahu. Niektoré počas zimy vymŕzajú, ale svoju úlohu už splnili. Odstraňujú sa obvykle plečkovaním, pri súčasnej aplikácii hnojivých látok.

6. Využívajte odolnejšie odrody obilnín a širšie medziriadkové vzdialenosti, aby ste umožnili mechanické ošetrovanie porastu, namiesto využitia chemických ochranných látok. Dôležitá je aj samotná organizácia porastu, aby ste racionalizovali vstupy. Usilujte sa o trvale osiatie výmer, aj počas zimy.

7. Využívajte alternatívne prostriedky, ktoré obsahujú účinné látky a sú schválené európskou legislatívou. Taktiež zakladať a udržiavať biopásy, ktoré pritiahnu prirodzených predátorov pre škodlivý hmyz a iných škodcov. Znižujte príležitosti pre šírenie škodcov aj správnymi agrotechnickými postupmi. Využívajte aj alternatívne pseudoobilniny, ktoré nemajú rozšírených škodcov na Slovensku.

8. Počítajte návratnosť vášho strojového parku, poznajte variabilné a fixné náklady, mieru rentability. Komunikujte a spolupracujte s ostatnými poľnohospodárskymi podnikmi, vymieňajte si skúsenosti. Čo najviac využívajte techniku pri poznaní jej možností, technických parametrov, správnej obsluhy, údržby a nastavenia. Aj najdrahší samochodný stroj nie je cieľom nášho podnikania, ale len výrobným prostriedkom. Cieľom je kladný hospodársky výsledok, a teda zisk.

9. Dbajte na čo najpresnejšie využitie agrotechnických termínov, aby ste ušetrili na dosúšaní zrna, či predišli stratám z neskorého zberu. Pozberové linky a skladovacie zariadenia vám umožnia kalkulovať s umiestnením svojej produkcie na trh, čím môžete dosiahnuť jej lepšie zhodnotenie.

10. Osobitnú pozornosť v hospodárskom roku 2022/2023 venujte odbytu produkcie. Aby ste dosiahli čo najlepšie zhodnotenie, pravidelne sledujte vývoj na trhu a očakávaný vývoj. Pre aktuálne trhové ceny zrnín sledujte aj našu stránku Ceny – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk). Pre časový posun príjmov dobre zvážte využitie pohotovostných krátkodobých bankových zdrojov, alebo zdrojov od odberateľov (záloha), resp. zdrojov od dodávateľov vstupov.

Neponáhľajte sa. Eliminujte negatívne dopady vývoja cien tak, že si rozdelíte riziko, aby ste v každom prípade mali zabezpečený ziskový príjem aspoň z jednej časti predaja. Pri plánovaní hospodárenia v roku 2022 sa pokúste nájsť zlatú strednú cestu efektívnej intenzity svojej poľnohospodárskej výroby.

Zdá sa, akoby pandémia koronavírusu bola iba štartovacím výstrelom, ktorým sa začal pre poľnohospodárov beh cez prekážky. Ako kamene domina pandémia rozkývala svetový obchod so surovinami a komoditami, nasledoval rast cien potravín, energií, pohonných látok, dopravy, priemyselných hnojív, chémie aj osív. Rast trhových cien zrnín však dosahuje sotva desatinu z rastu ceny hnojív. Ceny živočíšnych komodít dokonca klesli. V celom svete rastie nervozita a podnikanie v poľnohospodárstve je z roka na rok neistejšie. S touto záťažou vyšších výrobných nákladov vstupujeme do roku 2022. Najčastejšie sa v medzi farmármi spomína slovo „resilience“ – odolnosť…

Takto by sa stručne dala zhrnúť diskusia účastníkov online zasadania pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde COPA/COGECA dňa 9.decembra 2021. Zástupcovia poľnohospodárov zo všetkých kútov Európskej únie takmer jednohlasne deklarujú komplikovanú a neistú situáciu, ktorej budúcnosť si nikto netrúfa odhadnúť. Za Združenie pestovateľov obilnín sa pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová a za Slovenský zväz olejninárov tajomníčka, Mgr. Lenka Braunová.

• V rámci dopoludňajšieho programu bola jednou z tém európska legislatíva proti odlesňovaniu. Stratu lesov vo svete spôsobuje dopyt najmä po šiestich hlavných produktoch: palmový olej, sója, drevo, hovädzie mäso, kakao a káva. EÚ sa usiluje nastaviť presné pravidlá pre svetový obchod s týmito produktami v snahe zastaviť ďalšie odlesňovanie. Pracovné skupiny C/C žiadajú zoznam produktov rozšíriť aj o kukuricu a trstinový cukor. Diskusia k pripravovanej legislatíve bude pokračovať aj počas českého predsedníctva v EÚ v nasledujúcom polroku.

• Na základe Zelenej dohody EÚ a na ňu nadväzujúce stratégie „Z farmy na vidličku“ (F2F – Farm to Fork) a „Biodiverzita“, sa jedným z cieľov stal „Rámec pre trvaloudržateľný potravinový systém“ (angl.skr. SFSF – Sustainable Food System Framework). Jeho súčasťou sú právne povinnosti pre postupnú adaptáciu potravín a krmovín na trhu EÚ smerom k udržateľnosti, a tiež udržateľné označovanie potravín pre lepšie rozhodovanie spotrebiteľov v EÚ. COPA/COGECA síce víta túto iniciatívu, ale zároveň požaduje od Európskej Komisie vypracovať najskôr počiatočnú analýzu dopadov. Obáva sa totiž negatívnych ekonomických, sociálnych a ekologických dopadov pri zavádzaní tohto systému.

Pozn.: 9.-10.12.2021 sa konala aj (online) európska konferencia o výhľadoch v poľnohospodárstve, na ktorej odzneli názory na potrebnú radikálnu zmenu stravovacích návykov, najmä v krajinách vyspelého sveta. V ostatných rokoch sa veľmi zúžil výber potravín, čím klesla ich rôznorodosť. Taktiež mimoriadne stúpla spotreba cukrov a tukov a naopak poklesla konzumácia čerstvej zeleniny a ovocia. Väčšina obyvateľov vidí ako jediný zdroj bielkovín mäso, čo by mohlo viesť k nárastu stavov zvierat v rámci živočíšnej výroby do r.2030 o 250%! Ak nezmeníme náš prístup (napr. stravu založiť na rastlinných komoditách), do konca desaťročia bude vo svete hladovať 800 mil. ľudí. Musíme prijať konkrétne kroky, ochrániť a obnoviť celkový ekosystém a farmárčiť v súlade s ekológiou, biodiverzitou a zdravou výživou. 

• Národné iniciatívy pre sekvestráciu uhlíka predstavili zástupcovia Švédska a Francúzska. V rámci poľnohospodárstva je potenciál pre redukciu ne-CO₂ emisií o 20% do roku 2035, napríklad aj prostredníctvom presného poľnohospodárstva, efektívneho využívania hnojív, zdravia stád prežúvavcov, anaeróbneho trávenia (vyhnívania), apod.

Teda tzv. „uhlíkové farmárčenie“ (viď obrázok) by malo byť postavené na manažmente ornej pôdy (redukcia orby, rezíduí, diverzifikovaný osevný postup..), manažmente živočíšnej výroby (ustajnenie, kŕmenie, zdravie, šľachtenie..), efektívnejšom využívaní dusíka (skladovanie MH a jeho aplikácia..), obnove mokradí a rašelinísk, zalesňovaní…

Vo Švédsku sa do nového biznis modelu zapojilo 41 pilotných fariem na celkom 900 hektároch, ktoré spolupracujú s vedcami, či súkromnými spoločnosťami. Záujem je veľký, ale stále je tiež veľa otázok a názorov.

Vo Francúzsku chcú zapracovať „uhlíkový kredit“, ako jeden z ďalších benefitov spoločnosti, v rámci národného strategického plánu. Farmárom budú preto udeľovať značku „Label Bas-Carbone“ (LBC), pokiaľ sa budú v celofarmovom prístupe (ŽV, RV) usilovať o minimálnu úroveň emisií. No zároveň zavedú aj pokuty za negatívne dopady zlého manažmentu. Značka LBC sa bude týkať aj všetkých rastlinných komodít, teda aj pestovania obilnín, olejnín, strukovín, krmovín, technických plodín, aj produkcie osív. Podľa štúdií však jednotlivé postupy uhlíkového farmárčenia prinášajú so sebou vysokú mieru neistoty a tiež riziko zvýšených nákladov.

• Spoločná poľnohospodárska politika po r.2023: GAEC 7 – ekoschémy v osevnom postupe: členské štáty prijali vo svojich národných strategických plánoch rôzne prístupy. Niektoré aplikujú 3 ekoschémy, iné 4, 5, 6, 7, či dokonca testujú 20 ekoschém (Holandsko). Pre príklad:
  • Česká republika: pestovanie plodín viažucich dusík a medziplodín, viacročné striedanie plodín, hnojenie MH, podpora sejby strip-till, zapravenie slamy, agrolesníctvo, prevencia erózie, zadržiavanie vody v krajine, udržovanie dostatočného množstva organickej hmoty v pôde, znižovanie chem. prípravkov na ošetrovanie rastlín a hnojenia priemyselnými hnojivami, znižovanie výmer pôdnych blokov, podpora ekologického poľnohospodárstva.
  •  Rakúsko: 4 opatrenia pokrývajúce TTP, ornú pôdu a viacročné plodiny: min. 120 dní pasenia, prevencia erózie vo vinohradoch, ovocných sadoch a chmeľniciach zazeleňovaním koľají pre mechanizmy, medziplodiny na OP každoročne, zazeleňovanie min.10% OP, trvalý zelený pokryv OP, min.85% povrchu.
  •  Francúzsko: 3 ekoschémy: jednu na výber každoročne každým farmárom. Dve úrovne platieb na každú ekoschému. Ekoschéma 1: poľnohospodárska prax = diverzifikácia plodín na OP (body v mriežke) + žiadna orba na TTP (80-90%) + pokrytie medziriadkov vo viacročných plodinách. Ekoschéma 2: certifikácia (environmentálna úroveň certifikácie „vysoká2“ alebo „3“, alebo „bio“ značka). Ekoschéma 3: agro-ekologické prvky: 70% na 10% využívanej poľnoh. pôdy.

Francúzsko tak ponecháva voľbu na farmárovi, či bude diverzifikovať osevný postup v jednom roku, alebo bude meniť plodiny na ročnej báze. No medzi rovnakými plodinami musí využiť zimné medziplodiny.

V.Debnárová upozornila na riziko, že sa do ekoschém nezapoja všetci poľnohospodári, pretože suma platby za hektár nie je motivačná (SR: 55€/ha). Pestovatelia, aj s ohľadom na aktuálnu vyššiu cenu zrnín na trhu, zrejme uprednostnia produkciu pre získanie vyšších prostriedkov z ich predaja. Na to reagoval aj zástupca Francúzska, ktorý potvrdil rovnaké obavy aj v ich krajine, aj keď tam je platba na ekoschémy v I. pilieri cca 60-70 €/ha.

• Situácia na trhu: Guido Seedler prezentoval situáciu na svetovom trhu so zrninami a perspektívy pre nový rok. Za rastúcimi cenami je úzka ponuka najmä v hlavných vývozných krajinách, pokračujúci vysoký dopyt najmä v Číne a na Strednom východe, drahá logistika a tiež nová vývozná politika Ruska od r.2022 (vyššie vývozné clá). Rastie nervozita a neistota na trhu a ceny zrejme zostanú na vysokej úrovni ešte niekoľko mesiacov roka 2022.

Podľa USDA (Ministerstva poľnohospodárstva USA) je svetová produkcia zrnín v hosp.roku 2021/22  2 179 mil.t, spotreba 2 161 mil.t a konečné zásoby 601 mil.t. V rámci svetového obchodu so zrninami (z celkového objemu roka 2021/22: 600 mil.t) má najväčší podiel Čína (352 mil.t), USA (55 mil.t), India (30 mil.t), EÚ (22 mil.t) a ostatné krajiny sveta (140 mil.t).

Problém je, že ubúda ornej pôdy na poľnohospodárske využitie, a tak zrejme budeme zberať menej na čoraz menšej výmere.

V roku 2018 bolo v krajinách EÚ-27 využitie poľnohospodárskej pôdy takéto: 42% poľnohospodárstvo (172 mil.ha, z toho na plodiny 100 mil.ha a na TTP 72 mil.ha), 42% lesy (170 mil.ha), 3% vodstvo (13 mil.ha) a 14% iné (57 mil.ha). Do roku 2030 bude na Zemi 8,6 mld.ľudí a do r.2100 až 10,9 mld. ľudí. Takže čisto matematicky bude bilancia čoraz napätejšia, keďže dopyt bude rásť a ponuka klesať. V EÚ budeme strácať nielen na výmere (-10%), ale aj na úrode (-5%), čo môže predstavovať o 1 mil.ton nižšiu ponuku zrnín. Riešením je produkovať viac, ale trvaloudržateľne.

Následne niektorí účastníci stručne referovali o situácii v ich členskej krajine. V Nemecku mali kvôli zlému počasiu len podpriemernú úrodu, problém s rastúcimi cenami hnojív a dopravy. Obdobné problémy komunikovali aj zástupcovia Francúzska (horšia kvalita techn.plodín), Fínska, Írska a ďalších.

• Výrobné náklady: predseda pracovnej skupiny François Isambert komentoval aktuálnu situáciu v sektore obilnín v EÚ ako veľmi neistú, s nižšími ako predpokladanými úrodami, producenti sú ohrození vyššími výrobnými nákladmi, čo prispieva k rastúcim obavám z budúcnosti.

Európska Komisia však konečne, po mesiacoch žiadostí C/C, začala preskúmavať dôvody a možnosti zrušenia antidumpingových opatrení na dovoz dusíkatých hnojív, močoviny (UAN) z tretích krajín (Rusko, USA, Trinidad a Tobago). Na ostatnom zasadaní Rady EÚ túto problematiku otvorilo aj 7 agro-ministrov členských štátov a 8 členovia Eur.Parlamentu taktiež podporili zrušenie obchodných bariér na dovoz hnojív do EÚ (poďakoval sa za lobbying konkrétnym krajinám). EK sa tak bude zaoberať požiadavkami C/C. COPA očakáva, že ak by clá zrušili, klesne cena hnojív prinajmenšom o 10 €/t a trh sa uvoľní, spustí sa tok dodávok hnojív do EÚ, pravdepodobne v II.-III. 2022.

V rámci diskusie zástupca Švédska hovoril o tom, že okrem priemyselných hnojív stúpli výrazne aj ceny energií, PHM, elektriny, krmív, no zatiaľ sme „v čiernych číslach“. Otázka znie, ako sa teraz majú rozhodnúť farmári, koľko produkcie roku 2022 majú predať za fixné ceny? J. Mlodecki z Poľska hovoril o roku 2022 ako o „roku pravdy“, kedy sa súčasné náklady premietnu do výroby. Dnes nikto netuší, aké náklady budú budúci rok a či súčasné kótované ceny vydržia. Podľa Maxa Schulmanna z Fínska ceny energie neklesnú tak skoro, lebo jej spotreba rastie. Popri vysokej cene hnojív a chemických ochranných látok (PPP) je aj ich všeobecný nedostatok na trhu. Niektorí farmári si vytvorili zásoby a vyšším dopytom zvyšovali ceny, ale skladovacie kapacity sú už naplnené. Iní zasa neobjednali. Pravdepodobne tak klesne produkcia aj kvalita zrnín. Okrem toho zdraželi aj stavebné materiály 3x, poľnoh. mechanizácia, nie sú súčiastky pre opravy strojov. Dnes je ťažké plánovať, čo urobiť na jar. Jamie Burrows z Írska informoval, že nielen priemyselné, ale aj organické hnojivá zdraželi, a preto mnoho bioproducentov žiada EK o flexibilnejší prístup k ekoprodukcii. Obavy rastú v celom potravinovom reťazci.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 10.12.2021.

Dňa 23.novembra 2021 sa ukončilo dlhé obdobie prípravy novej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Európsky Parlament schválil návrhy nariadení, ktoré už v júni 2018 predložila Európska Komisia na širokú odbornú diskusiu. Začiatkom decembra 2021 by malo byť legislatívne znenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pokiaľ ho dovtedy schvália členské štáty. Počas roka 2022 by mala Komisia schvaľovať národné strategické plány a krajiny sa pripravovať, pretože nové pravidlá SPP sa začnú uplatňovať od 1.januára 2023.

Hlavnou zmenou v podporných schémach pre poľnohospodárstvo je výraznejšia orientácia na mladých, aj nových farmárov, či  mimoprodukčné prínosy pre ochranu prírodných zdrojov, vzácnych biotopov, či zadržiavaniu vody v krajine. Naďalej však zostáva najvyšší podiel prostriedkov I.piliera v základnej platbe na plochu, pričom stropovanie zostáva dobrovoľné, resp. na rozhodnutí štátov. Podľa ostatného návrhu Intervenčnej stratégie SPP v SR (z 11.11.2021) by sa na Slovensku malo stropovať od hranice príjmu nad 60 000 €, ktorý by sa mal krátiť 85 percentami a nad 100 000€ 100 percentami, avšak až po odčítaní personálnych nákladov. Viazané podpory príjmu, žiaľ, zostávajú naďalej nízke, iba 15% (13+2%). Teda financovanie viazané na produkciu určitých výrobkov (zelenina, ovocie, cukr.repa, chmeľ, bielkovinové plodiny, alebo tiež kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, kozy, vybraný výkrmový dobytok) bude naďalej nízke. Dokonca došlo k zníženiu platby pre mladých farmárov (iba 0,6%).

Do zoznamu podpôr v I.pilieri pribudli ekoschémy, ktoré sú síce pre poľnohospodárov dobrovoľné, no po prepočtoch sa zrejme väčšina rozhodne ich uplatňovať. Zavedie sa tzv. celofarmová eko-schéma, ktorá sa však bude líšiť podľa podmienok (veľkosť podniku do/nad 10ha, podiel ornej pôdy na postupe pre zlepšenie štruktúry pôdy, podiel TTP, hospodárenie v chránenom území apod.). Ekoschémy v I.pilieri by na Slovensku mali byť financované podielom až 27,6% z celého balíka na priame platby.

V II.pilieri (objem 2 015,4 mil.€) potom predstavujú ďalšie environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia podiel vyše 31% z celkového objemu. Investície do rôznych grantov, produktívnych a neproduktívnych opatrení, na vertikálnu spoluprácu, rozširovanie kapacít pre zvyšovanie pridanej hodnoty a potravinovej bezpečnosti, ale aj vodozádržné opatrenia, výsadbu pre sekvestráciu uhlíka do pôdy, či na pozemkové úpravy, by malo na Slovensku ísť 36,6% z balíka pre II. pilier (PRV). Pre ANC oblasti je určených 360 mil.€ na obdobie a pre osobitné znevýhodnenia oblastí Natura 2000 na TTP a lesnej pôde spolu 6,64 mil.€. Zvyšok je určený na opatrenia spolupráce, modernizáciu, vzdelávanie a poradenstvo, riadenie rizika, či pre začatie podnikania na vidieku.

Okrem toho, určitá časť prostriedkov z celkového slovenského balíka na obdobie rokov 2023-27, t.j. 4 185 667 462 €, bude nasmerovaná do spoločnej organizácie trhu – sektoru včelárskych výrobkov, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina, zemiaky, ale aj mlieko, ovce a kozy. Čiastka sa bude postupne zvyšovať so zapojením sa subjektov do operačných skupín, pre ktoré je taktiež vyčlenená čiastka. Na technickú pomoc by malo mať Slovensko 70 mil.€. Intervenčná stratégia SPP pre Slovensko by mala byť do konca novembra predložená na medzirezortné pripomienkové konanie a po schválení vládou SR predložená Európskej Komisii do konca roka 2021. Je to však len prvý dôležitý krok v náročnej príprave štátnej správy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a všetkých poľnohospodárov pre nové programové obdobie po prechodnom období, od 1.1. 2023.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vznikla v roku 1962 s prvoradým povojnovým cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok cenovo dostupných a kvalitných potravín, ale tiež zabezpečiť farmárom férový príjem pre udržanie života na vidieku. Rokmi sa jej ciele a nástroje menili. Výraznou podporou sa rozbehla produkcia potravín tak, že v osemdesiatych rokoch už bolo nutné ju limitovať a riadene vykupovať prebytky z trhu. Neskôr v rámci „Agendy 2000“ sa už podpora rozdelila na dva základné piliere a okrem priamych platieb sa začali poskytovať aj podpory viacročných projektov pre rozvoj vidieka. Keď sa v Eurobarometri v roku 2017 vyslovilo vyše 28 000 respondentov za prioritnú krajinotvorbu, Európska Komisia zadefinovala nových deväť základných cieľov SPP EÚ na obdobie 2023-27.

Okrem zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ však pribudli ďalšie zásadné požiadavky, ktoré v decembri 2019 predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von den Leyenová ako tzv. „Zelenú dohodu EÚ“. Zadefinovala nové ciele smerujúce k tomu, aby Európske Spoločenstvo bolo do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. No následne strategické dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ z marca 2020 vyčíslili čiastkové ciele pre sektor poľnohospodárstva už do roku 2030. Medzi hlavné požiadavky patrí zníženie používania priemyselných hnojív o 25%, nebezpečných chemických ochranných látok o 50%, či antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat o 25%. Koncom novembra 2021 Európska Komisia v rámci zámerov Zelenej dohody EÚ prijala ďalšie návrhy proti odlesňovaniu, k inovatívnemu trvalo-udržateľnému manažmentu odpadov a na ochranu zdravia pôdy.

Konečné znenie Intervenčnej stratégie SPP na roky 2023-27 pre Slovensko sa má spracovať v priebehu decembra 2021. Pravdepodobne 3.12. by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené tri finálne nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktoré ešte predtým musia schváliť jednotlivé členské štáty. Výrazné zmeny sa však už neočakávajú. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k Intervenčnej stratégii SR by mal byť dokument schválený vládou SR a odoslaný Európskej Komisii.

Lada Debnárová, 25.11.2021.

Aktuálna situácia na svetovom trhu so základnými komoditami je bezprecedentná.

Môžu súvisieť rastúce ceny rastlinných komodít s cenami zdrojov energie?

Od začiatku roka 2021 sledujeme rast cien rôznych tovarov. Najcitlivejšie ľudia vnímajú vyššie ceny potravín, ktoré výrobcovia zdôvodňujú vyššími cenami obilnín a olejnín. Pre rast cien zrnín by ste však márne hľadali racionálnu príčinu v horšej produkcii. Podľa oficiálnych štatistík FAO, či IGC je svetová produkcia zrnín v tomto pestovateľskom roku mimoriadne dobrá, dokonca vyššia ako vlani. Svetové zásoby zrnín sa držia na historických maximách. Napriek tomu je cena pšenice potravinárskej vysokej kvality na parížskej burze MATIF 290 €/t (platí pre XII.2021) a kukurica sa na burze v Chicagu predáva za 561 USD/t (t.j. 179 €/t, platí pre XII.2021).

Rastú aj ceny pohonných látok a zdrojov energie. Cena ropy sa v priebehu roka zdvojnásobila, zo 42 na 83 USD za barel. Podobne, na jeseň začala rásť aj cena zemného plynu. Ten je tiež hlavnou zložkou pri výrobe močoviny, čo je jednak aditívum AdBlue pre naftové motory, ale tiež súčasť niektorých priemyselných hnojív. Lenže ceny hnojív rastú už takmer rok, nezávisle od ceny plynu. Čo všetko spôsobuje takýto vývoj cien? Do zoznamu vplyvov pribúdajú nové, ktoré vyvolávajú nestabilitu: hlavne dostupnosť medzinárodnej dopravy, vplyv pandémie COVID-19 na ľudské zdroje, či špekulatívne obchody. Ale možno sa nájdu aj ďalšie…

Keď sa obzrieme za minulým rokom, po historickom prepade cien ropy začiatkom roku 2020 a poklese objemu potravinového reťazca vo svete na 70-75%, tak súčasná situácia provokuje k domnienke, že sa svetoví hráči snažia nahradiť si finančné straty. Po obnove ekonomík v EÚ, USA aj Číne, postupne rastie dopyt. Zrejme chvíľu potrvá, kým sa spomalené kolesá svetového obchodu zasa roztočia a ustáli sa tak rozvlnená hladina cien hlavných komodít. A potraviny, ako produkty dennej spotreby, tomu majú zrejme pomôcť.

Príčiny rastu priemyselných hnojív

Podľa FAO-AMIS (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo – Systém informácií o poľnohospodárskych trhoch) sa cena zemného plynu rapídne zvýšila z dôvodu narušenia dodávok z Mexického zálivu v Spojených štátoch a tiež jeho nižších zásob v Európe. Tu sa kvôli horúčavám v lete zvýšila jeho spotreba pre potrebu chladenia, ako aj spomalenie dodávok veternej energie (viď graf).

Podľa FAO-AMIS na ceny dusíkatých umelých hnojív v EÚ negatívne vplývajú:

– vyššie ceny zemného plynu,

– pozastavenie vývozov močoviny z niektorých krajín (Egypt, Pakistan)

– nižšie dodávky do Európy pre rastúci dopyt z krajín Ázie,

– prudký nárast nákladov na námornú prepravu,

– pokles výmenného kurzu euro k doláru, ktorý predražuje dovozy do EÚ,

– dovozné poplatky (6,5%) a antidumpingové clá na dovoz dusíkatých hnojív od tradičných výrobcov z USA, Ruska a Trinidadu&Tobaga, do Európskej únie.

Niektoré spoločnosti (Yara, Borealis, BASF, ale aj Duslo Šaľa) už oznámili pozastavenie výroby dusíka/močoviny kvôli rastúcim cenám zemného plynu. To narušuje obchodné vzťahy medzi predajcami hnojív a farmármi a môže znížiť produkciu v budúcom roku, predovšetkým obsah bielkovín (dusíkatých látok) v ozimnej pšenici.

Absorbujeme rast cien?

Pestovatelia zrnín sa z očakávaní dobrého príjmu z predaja úrody roku 2021 netešili dlho. Po prvotnom nadšení prišlo vytriezvenie, keď sa začali zvyšovať aj ceny vstupov do výroby. Európska Komisia však verí, že s tohtoročnými vo všeobecnosti dobrými úrodami a vysokými cenami komodít, by pestovatelia plodín v Európe mali byť schopní „absorbovať“ aj nárast cien vstupov. Vyslovila to v rámci „Krátkodobého výhľadu“, ktorý začiatkom októbra 2021 zverejnilo Generálne riaditeľstvo EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI).

Komisia vo výhľade dokladuje takmer zdvojnásobenie ceny hnojív v priebehu roka (Svetová banka: Index hnojív pre september 2021 je 77% nad Indexom pre september 2020). Od začiatku roka totiž rapídne stúpajú ceny priemyselných hnojív, hlavne tých s obsahom dusíka, čo očividne nespôsobil iba nárast cien zemného plynu v ostatných jesenných týždňoch.

Na Slovensku predajcovia hnojív zvýšili ceny za ostatných desať mesiacov dokonca dvoj až trojnásobne (viď tabuľku):

Problém je, že ceny hlavných rastlinných komodít nerástli takým istým podielom, a živočíšne komodity dokonca klesali na cene.

Ceny rastlinných komodít

Na európskej úrovni je medziročný rozdiel v cenách pšenice a kukurice asi 30-40%. Napríklad pšenica potravinárska 1.tiedy kvality sa vo francúzskom prístave Rouen k 29.10.2020 predávala za 207 €/t, kým k 28.10.2021 za 289 €/t. Pšenica kŕmna mala v Hamburgu na konci októbra 2021 cenu 270 €t (X.2020: 175 €/t) a v Rotterdame 284 €/t (X.2020: 217 €/t). Pšenica tvrdá mala ku koncu októbra 2021 v Španielsku a Taliansku cenu asi 540 €/t (X.2020: 260-290 €/t).

Kukurica vo francúzskom prístave Bordeaux mala k 29.10.2020 cenu 196 €/t (dodané do prístavu), no rok na to je cena už 279 €/t. V rumunskom prístave Konstanca sa cena kukurice (fob) na konci októbra 2021 pohybovala nad 193 €/t a v Rotterdame na úrovni 280 €/t (viď graf). Bezprecedentne stúpli aj ceny kŕmneho jačmeňa, ktorý sa vo francúzskom prístave Rouen predáva na konci októbra 2021 za 254 €/t, kým pred rokom bola cena 199 €/t. Tento vývoj cien zrnín pre výrobu kŕmnych zmesí nie sú dobrou správou pre chovateľov hospodárskych zvierat.

Na Slovensku je obvykle cena zrnín oproti cene na parížskej burze MATIF znížená o asi 30 €/t (po odrátaní ceny za dopravu a poistenie). U nás bol medziročný nárast cien obilnín na úrovni 43-53% u pšenice, 46-64% u kŕmneho obilia a až 69-72% u kukurice. Pozoruhodný je aj rozdiel u jačmeňa sladovníckeho, keď tohtoročná cena na voľnom trhu je o 30-57% vyššia ako bola vlani zmluvná cena (viď tabuľku).

Cena repky olejnej na Slovensku (burza KBB) bola v októbri minulého roka 371 €/t, no tento rok dosiahla cenu 516 €/t (platí pre XII.2021). Rozdiel cien je 40%. Repka na burze MATIF v Paríži prekonala asi všetky očakávania, keď sa koncom tohto októbra predávala za 700,00 €/t (platí pre XI.2021), kým pred rokom bola jej cena 379,50 €/t, čo je medziročný rozdiel takmer 85%.

Čo možno očakávať?

Vyššie ceny priemyselných hnojív spôsobovali problémy už pri zakladaní úrody pre rok 2022. Môžu spôsobiť zníženie úrody ozimín, hlavne ozimnej pšenice. Ak jej pestovatelia nedodajú dostatočné množstvo výživných látok, nemusí dosiahnuť požadovanú potravinársku kvalitu, ani splniť medzinárodné obchodné štandardy pre vývoz.

Poľnohospodári v Európe sa tiež môžu preorientovať na plodiny s nižšími požiadavkami na dusíkaté hnojenie, ako je slnečnica, cukrová repa, či zemiaky. No aj tu už počuť avízo dodávateľov na zvyšovanie cien osív jarín o 7 až 12%. Pre jarný osev sa tiež dá očakávať zvýšenie cien chemických ochranných látok o 5%, a to už na prelome rokov. Agronómovia tak zrejme budú musieť zvažovať aj možnosti pre zelené hnojenie, či iné alternatívy s kalkulačkou v ruke, hoci najviac by si asi priali mať kryštálovú guľu.

Samostatnou kapitolou sú ceny živočíšnych komodít, ktoré v ostatných mesiacoch nepochopiteľne v celej Európe klesajú. Napríklad kilo bravčového mäsa sa predáva za 0,95 € v živej hmotnosti, čo núti chovateľov ošípaných zaoberať sa existenčnou otázkou „chovať, či nechovať?“ Už dnes im totiž chýba v tržbách 0,25-0,30 euro za kilogram (v medziročnom porovnaní predajnej ceny za obdobie I.-X.). A ceny kŕmnych zmesí, ako aj sójové a repkové šroty, momentálne opäť zvyšujú chovateľom náklady.

Očakávané podpory pre poľnohospodársku výrobu sú iba tenkým vankúšom, pokiaľ sa výrobné podniky nedokážu prikryť dostatočnou perinou príjmov z podnikateľskej činnosti. Ak bublina umelo nafúknutých cien vstupov čoskoro nepraskne, zrejme prežijú len také podniky, ktoré majú vytvorené zásoby, alebo dostatočnú finančnú rezervu. Mimoriadny význam nadobúda aj správne nastavený výrobný program s tvorbou pridanej hodnoty.

Lada Debnárová, 5.11.2021.

Článok bol publikovaný v Roľníckych novinách č.45: