Rumunsko definuje Dunaj

stručná správa zo študijnej cesty Združenia pestovateľov obilnín v Rumunsku 22.-26.8.2022.

Tretí augustový týždeň roku 2022 patril obilninárom na študijnej ceste po Rumunsku. Dvadsaťčlenná skupina zo Slovenska, zložená z pestovateľov, spracovateľov i obchodníkov so zrninami, preletela z Viedne do Bukurešti. A hneď v prvý podvečer, 22.augusta, sme sa v rámci prezentácie zástupcu Národnej asociácie pestovateľov kukurice dozvedeli mnohé o rumunskom poľnohospodárstve.

Napríklad, že na vidieku žije až 53% obyvateľov a z celej populácie až 18,5% pracuje v poľnohospodárstve. Z agropodnikov len jedna štvrtina kombinuje rastlinnú aj živočíšnu produkciu, väčšina má iba čistú rastlinnú výrobu. Priemerná výmera farmy je iba 5 hektárov, s najväčším počtom dominujú malí roľníci. No pre nich nie je táto činnosť hlavným zdrojom príjmov, často sú zamestnaní aj inde. Svoju pôdu si však chránia a kúpiť pozemky tu nie je vôbec ľahké. Priemerná cena pôdy je asi 5 000 euro/ha, a len ťažko sa hľadá. Menší vlastníci často prenajímajú svoje pozemky väčším farmárom, ktorí im za to vyplácajú nájomné vo forme „naturálií“, približne v hodnote 1-1,5 tony pšenice, či kukurice za hektár pôdy. Spravidla sa uzatvárajú dohody na 5, či 10 rokov.

Mnohí pestovatelia využívajú zavlažovanie, pokiaľ sú v blízkosti dostupné kanály od rieky Dunaj, vybudované v socialistickej ére. No pôda na juhu Rumunska je veľmi kvalitná, a tak aj pri neveľkej námahe dosahujú výborné priemerné úrody: 4,5 až 5 t/ha pšenice, 2,5 t/ha slnečnice, 4 až 5 t/ha jačmeňa a 5,5 až 6 t/ha kukurice, ktorú pestujú na takmer 2,5 milióna hektároch.

Potravinársky priemysel v krajine postihol takmer rovnaký osud, ako na Slovensku. Napríklad z pôvodných 30 cukrovarov tu zostali fungovať iba dva a samozrejme aj pestovateľské výmery kedysi kráľovnej polí, cukrovej repy, sa drasticky znížili. Saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktami od roku 2011 (4 mld.€) vzrástlo dvojnásobne (2020: 8,5 mld.€). A skutočne, v miestnych potravinách bol problém nájsť rumunské cukrovinky, či čokolády. Najväčšími dovozcami do Rumunska sú krajiny EÚ (75%), hlavne Nemecko, Taliansko, Maďarsko, malý obchod funguje aj s Tureckom a okolitými štátmi.

HDP na obyvateľa je v Rumunsku iba 9 380 € (SK: 15 660 €, priemer EÚ: 27 840 €), ale z celkovej spotreby energie až štvrtinu (24,5%) predstavujú obnoviteľné zdroje (SK: 17,3%, priemer EÚ: 22,10%). Naozaj, na našej ceste na juh sme videli polia plné veterných elektrární, ktoré poháňa vietor od mora. Videli sme tiež jedinú jadrovú elektráreň v oblasti „Cernavodâ“ – tá namiesto chladiacich veží využíva vodu priamo z rieky Dunaj, na brehu ktorej stojí. Rumunsko však má aj vlastné zdroje fosílnych palív, vďaka čomu je energetický mix dobre riadený a aj cena energie pre obyvateľov nižšia.

Celková životná úroveň je tu však stále pomerne nízka, hlavne na vidieku. Všade sme stretali veľkých túlavých psov, v mestách aj mimo nich. V oblastiach, kadiaľ sme cestovali autobusom, bolo pomerne málo obcí, či sídlisk. Široké lány len v mierne zvlnenej krajine pretínalo málo ciest. Príroda je tu krásna, divoká, zachovaná a mestá sa pomaly rekonštruujú.

Obyvatelia Rumunska si radi spomínajú aj na svojich kráľov a ich zásluhy pre národ. Obnovená Národná knižnica stojí oproti kráľovskému palácu, v popredí na koni kráľ Karol I.

Druhý deň bol náročný, a nielen preto, že bol horúci. Vyštartovali sme z hlavného mesta, kde sme si predošlého večera prezreli časť historického centra a vychutnali si špeciality v štýlovej reštaurácii „Hanu lui Manuc“. V okolí mesta Slobozia, východne na polceste ku Constanci, sme zamierili na dve farmy.

Farmár sa rád pochválil svojim bohatým mechanizačným vybavením a dvoma podlahovými skladmi na zrniny.

Prvá farma – „Silcomar 2000 Farm“ v obci Lalomiţa patrí predsedovi spomínanej rumunskej asociácie. Ten na 1 500 hektároch pestuje hlavne obilniny a olejniny, pričom časť pozemkov poskytuje na poľné pokusy. V súčasnosti dokončuje druhý halový sklad zrnín a zavlažovacie zariadenia. Od Dunaja vedú do poľnohospodárskej krajiny vybudované kanály, na ktoré sa môžu pestovatelia pripojiť. Rumunská vláda ich v tom podporuje aj tak, že im prepláca polovicu nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu. Farmár svoju modernú agromechanizáciu poskytuje aj ostatným, menším roľníkom v okolí, v rámci platených služieb.

Po výdatnom tradičnom obede sme zamierili do závodu Expur v meste Slobozia, najväčšom rumunskom spracovateľskom závode na olejniny. Po úvodnej prezentácii sme „vyfasovali“ ochranné prostriedky, ktoré v sparnom dni pôsobili síce saunovo, ale zato vtipne, a vybrali sa na prehliadku sýpok, fľaškovne a baliarne oleja. Podnik spracúva hlavne slnečnicu na obľúbený stolový olej a repku olejnú na biodiesel. Bielkovinové krmivá sú vedľajším produktom. Okrem domáceho trhu vyvážajú produkty aj do zahraničia. Celková kapacita je 100 000 ton. Od momentu akvizície skupinou Alimenta Group rumunskej vlády, sa v podniku odštartoval rozvojový program zameraný na technologickú modernizáciu, rozšírenie spracovateľských kapacít a skladovacích jednotiek, ako aj zosúladenie s environmentálnymi pravidlami.

Farmár (vpredu vpravo) je pyšný na svoje úspechy, ktoré dosiahol bez akýchkoľvek eurodotácií. V strede stojí predseda rumunskej Asociácie pestovateľov kukurice a celkom vľavo naša sympatická sprievodkyňa po Rumunsku, Raluca Bolnavu.

Popoludní nás čakala druhá farma – „MorarPan Com“ v oblasti Lalomiţa. Farma patrí členovi asociácie pestovateľov kukurice a na 1200 hektároch sa venuje iba rastlinnej výrobe. Farmár dosahuje vynikajúce úrody u pšenice, kukurice aj repky, dokonca aj v tomto suchšom roku. Vyrába tiež osivá, ktoré distribuuje v okolí. Pred dvoma rokmi začal investovať do stavby síl, ktoré by mali postačiť na jeho produkciu. Má už pripravený aj stavebný materiál na privedenie vody z dunajských kanálov na zavlažovanie svojich polí. Rieka Dunaj po takmer celej južnej hranici Rumunska, so široko rozvetvenou deltou, kde sa voda spomaľuje kým dosiahne breh Čierneho mora, roľníkom výrazne pomáha. Večer nás už čakalo ubytovanie na morskom pobreží v známom letovisku Eforie Nord.

Toto všetko je čiernomorský prístav Constanca – pohľad zvnútra i od nábrežia mesta prezrádza obrovské kapacity skladov i prepravných prostriedkov

Na tretí deň sme zamierili k cieľu našej cesty. Najskôr nám komentovanú prehliadku po prístave v meste Constanca poskytol skúsený zástupca obchodnej spoločnosti. Tento čiernomorský prístav sa po miliónových investíciách stal od roku 2019 najvýznamnejším európskym prístavom pre medzinárodnú lodnú dopravu. Predstihol aj dovtedy dominujúci francúzsky Rouen, či nemecký Hamburg. Na rozlohe asi 4 000 km2 (z toho 1600 km2 je na súši, zvyšok more) majú svoje zázemie všetky významné svetové obchodné spoločnosti. V prístave neustále budujú a modernizujú prístup pre vlakové súpravy, ale videli sme aj kolóny naložených kamiónov. Zámorské lode plávajúce do a z prístavu boli v dohľade aj z nádhernej promenády na okraji historického centra mesta Constanca.

Mesto v 6.storočí p.n.l. založili Gréci a volalo sa Tomis, a už od tohto obdobia sa tu začal rozvíjať obchod a lodná doprava. Zažilo Rímsku nadvládu, Vizigótov, vládcov Byzancie, osmanskú ríšu, ale až od roku 680, kedy mesto dobili Avarsko-Slovanské vojská, sa mu začína hovoriť „Konstantia“. V roku 1878 bolo mesto s prístavom vrátené z ruskej okupácie Rumunsku a kráľ Karol I. tu dal postaviť letohrádok svojej manželke, ktorá milovala more. V roku 1911 sa cez prístav prepravilo 1,4 mil.ton tovaru.

Počas celého 20.storočia sa prístav rozširoval, modernizoval a v r.1988 už prepravili 62,3 mil.ton tovaru. Od roku 2012 sa tu sústavne niečo buduje, opravuje, napr. diaľnica z Bukurešti k prístavu, mosty, riečne kanály, vlakové trate, osobný prístav, parkoviská, prístavné brány… V roku 2020 sa tu postavili skladovacie kapacity pre 200 000 ton obilia, pričom sa sprístupnilo nakladanie pre zámorské lode s ponorom 19m. Rástli aj objemy prepravy cez prístav Constanca – v roku 2019: 66,6 mil.t, v roku 2020 to bolo 60,4 mil.t. No rekord rumunských prístavov prekonali v roku 2021, kedy cez Constancu prepravili celkom 67,5 mil.ton, z čoho 25,2 mil.ton predstavovali obilniny!

RMD kanál

Na severe je staršia časť, kým južná je novšia. Tu je aj vybudovaný kanál z rieky Dunaj k Čiernemu moru, čo je súčasťou najvýznamnejšej európskej vodnej cesty „Rín – Meine – Dunaj“ (tzv. RMD kanál – viď obrázok). Obilniny sú významným podielom na celkovej preprave, keďže z Čierneho mora sa prepravujú hlavne do krajín Blízkeho východu a Afriky. Význam tohto obchodu zvýrazňujú aj ceny za poľnohospodárske komodity, napr. FOB cena pšenice je pre Constancu v súčasnosti (k 1.9.2022) 377,14 €/t (pre porovnanie v Rouen (FR): 328,43 €/t), kŕmneho jačmeňa 361,56 €/t (Rouen: 290,93 €/t) a kukurice 327,95 €/t (Bordeaux (FR): 347,79 €/t). Teda by možno stálo za to zamyslieť sa nad vodnou cestou po Dunaji až k Čiernemu moru…

Cez prístav sa však prepravuje oveľa viac rôzneho tovaru: uhlie, ropa, chemické produkty, kovy, tekuté látky, hnojivá, ale aj elektrospotrebiče, autá, nábytok, sklo a iné. V prístave nemôže chýbať manažment – riaditeľstvo pre vodnú aj pozemnú dopravu sídli v peknej rekonštruovanej historickej budove. Veľa sa o prístave dozviete aj na jeho stráne: www.portofconstantza.com

Vína z oblasti Rasova majú nielen špecifickú chuť a vôňu, ale aj dizajn fliaš – tieto s odkazom na more a piesočnú pláž.

V tento deň sme si dopriali labužnícky obed v modernom vinárstve „Cernavodâ“ v oblasti Rasova (cramarasova.ro), pri ktorom sme si vychutnali aj niekoľko rôznych druhov vín. Majiteľka to chytila za správny koniec, pretože už z prvých ročníkov vinobrania získavali jej vína svetové ceny. Napokon, oblasti na brehu Dunaja s morským vánkom a vápencovými naplaveninami v podloží, predstavujú unikátny „teroir“ pre viaceré špecifické odrody viniča. Niektoré si priniesli aj zo Slovenska, hlavne z oblasti Tokaja. Večer už patril relaxu, či hrám v morských vlnách a prechádzke po miestnom trhu.

Odrazili sme na výletnej lodi na rieku od brehu, na ktorom stojí náš hotel.

Naša cesta sa akosi stále točila okolo Dunaja, tak sme si ho na štvrtý deň dopriali najviac. Niekoľkohodinová výletná plavba po ramenách Dunaja v druhej najväčšej riečnej delte v Európe bola nezabudnuteľným zážitkom. Táto biosférická rezervácia a zároveň rumunský národný park, je prísne chránená a zapísaná v rámci svetového dedičstva UNESCO. Dunaj tu tvorí mokrade, jazierka, menšie a väčšie vodné kanály a predstavuje domov pre stovky druhov vtáctva, rýb a rastlinstva.

Posledný večer v meste Tulcea sme si nenechali ujsť rybárske menu vo vychytenej reštaurácii pomenovanej podľa bájneho rumunského kajakára a lokálpatriota Ivana Pescara. Skutočne, miestna strava, bohatá na ryby a zeleninu, nám nespôsobila žiadne zažívacie problémy, pokiaľ sme to neprehnali s množstvom, čo však nebolo ľahké… 😉

Na záver môžeme zhodnotiť študijnú cestu po Rumunsku ako veľmi prínosnú. Niekoho uspokojilo množstvo odborných informácií, iného nové obzory, obchodné príležitosti, investičné inšpirácie, niekoho prímorská atmosféra. . No určite aj zistenie, že sme v slovenskom poľnohospodárstve predsa aspoň o kúsok ďalej… 😉

Všetkým účastníkom ďakujeme za aktívnu účasť, zodpovedný prístup a tešíme sa na ďalšie spoločné akcie!

A ďakujeme aj spoločnosti Agritours Slovakia, s.r.o., osobitne pani Marcele Laukovej, ktorá nám pomohla zorganizovať túto cestu!

Poľnohospodárske oko zaostrilo aj na miestnu farmu – kravy pijúce z Dunaja.

Vlada Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.

7.9.2022

Skupina zvedavých obilninárov zo Slovenska na rumunskej farme. Celkom vľavo farmár. V strede, s bielou čiapkou, Vlada Debnárová, tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín a slovenská vedúca skupiny