Author: Vladimira Debnarova

Zdá sa, akoby pandémia koronavírusu bola iba štartovacím výstrelom, ktorým sa začal pre poľnohospodárov beh cez prekážky. Ako kamene domina pandémia rozkývala svetový obchod so surovinami a komoditami, nasledoval rast cien potravín, energií, pohonných látok, dopravy, priemyselných hnojív, chémie aj osív. Rast trhových cien zrnín však dosahuje sotva desatinu z rastu ceny hnojív. Ceny živočíšnych komodít dokonca klesli. V celom svete rastie nervozita a podnikanie v poľnohospodárstve je z roka na rok neistejšie. S touto záťažou vyšších výrobných nákladov vstupujeme do roku 2022. Najčastejšie sa v medzi farmármi spomína slovo „resilience“ – odolnosť…

Takto by sa stručne dala zhrnúť diskusia účastníkov online zasadania pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde COPA/COGECA dňa 9.decembra 2021. Zástupcovia poľnohospodárov zo všetkých kútov Európskej únie takmer jednohlasne deklarujú komplikovanú a neistú situáciu, ktorej budúcnosť si nikto netrúfa odhadnúť. Za Združenie pestovateľov obilnín sa pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová a za Slovenský zväz olejninárov tajomníčka, Mgr. Lenka Braunová.

• V rámci dopoludňajšieho programu bola jednou z tém európska legislatíva proti odlesňovaniu. Stratu lesov vo svete spôsobuje dopyt najmä po šiestich hlavných produktoch: palmový olej, sója, drevo, hovädzie mäso, kakao a káva. EÚ sa usiluje nastaviť presné pravidlá pre svetový obchod s týmito produktami v snahe zastaviť ďalšie odlesňovanie. Pracovné skupiny C/C žiadajú zoznam produktov rozšíriť aj o kukuricu a trstinový cukor. Diskusia k pripravovanej legislatíve bude pokračovať aj počas českého predsedníctva v EÚ v nasledujúcom polroku.

• Na základe Zelenej dohody EÚ a na ňu nadväzujúce stratégie „Z farmy na vidličku“ (F2F – Farm to Fork) a „Biodiverzita“, sa jedným z cieľov stal „Rámec pre trvaloudržateľný potravinový systém“ (angl.skr. SFSF – Sustainable Food System Framework). Jeho súčasťou sú právne povinnosti pre postupnú adaptáciu potravín a krmovín na trhu EÚ smerom k udržateľnosti, a tiež udržateľné označovanie potravín pre lepšie rozhodovanie spotrebiteľov v EÚ. COPA/COGECA síce víta túto iniciatívu, ale zároveň požaduje od Európskej Komisie vypracovať najskôr počiatočnú analýzu dopadov. Obáva sa totiž negatívnych ekonomických, sociálnych a ekologických dopadov pri zavádzaní tohto systému.

Pozn.: 9.-10.12.2021 sa konala aj (online) európska konferencia o výhľadoch v poľnohospodárstve, na ktorej odzneli názory na potrebnú radikálnu zmenu stravovacích návykov, najmä v krajinách vyspelého sveta. V ostatných rokoch sa veľmi zúžil výber potravín, čím klesla ich rôznorodosť. Taktiež mimoriadne stúpla spotreba cukrov a tukov a naopak poklesla konzumácia čerstvej zeleniny a ovocia. Väčšina obyvateľov vidí ako jediný zdroj bielkovín mäso, čo by mohlo viesť k nárastu stavov zvierat v rámci živočíšnej výroby do r.2030 o 250%! Ak nezmeníme náš prístup (napr. stravu založiť na rastlinných komoditách), do konca desaťročia bude vo svete hladovať 800 mil. ľudí. Musíme prijať konkrétne kroky, ochrániť a obnoviť celkový ekosystém a farmárčiť v súlade s ekológiou, biodiverzitou a zdravou výživou. 

• Národné iniciatívy pre sekvestráciu uhlíka predstavili zástupcovia Švédska a Francúzska. V rámci poľnohospodárstva je potenciál pre redukciu ne-CO₂ emisií o 20% do roku 2035, napríklad aj prostredníctvom presného poľnohospodárstva, efektívneho využívania hnojív, zdravia stád prežúvavcov, anaeróbneho trávenia (vyhnívania), apod.

Teda tzv. „uhlíkové farmárčenie“ (viď obrázok) by malo byť postavené na manažmente ornej pôdy (redukcia orby, rezíduí, diverzifikovaný osevný postup..), manažmente živočíšnej výroby (ustajnenie, kŕmenie, zdravie, šľachtenie..), efektívnejšom využívaní dusíka (skladovanie MH a jeho aplikácia..), obnove mokradí a rašelinísk, zalesňovaní…

Vo Švédsku sa do nového biznis modelu zapojilo 41 pilotných fariem na celkom 900 hektároch, ktoré spolupracujú s vedcami, či súkromnými spoločnosťami. Záujem je veľký, ale stále je tiež veľa otázok a názorov.

Vo Francúzsku chcú zapracovať „uhlíkový kredit“, ako jeden z ďalších benefitov spoločnosti, v rámci národného strategického plánu. Farmárom budú preto udeľovať značku „Label Bas-Carbone“ (LBC), pokiaľ sa budú v celofarmovom prístupe (ŽV, RV) usilovať o minimálnu úroveň emisií. No zároveň zavedú aj pokuty za negatívne dopady zlého manažmentu. Značka LBC sa bude týkať aj všetkých rastlinných komodít, teda aj pestovania obilnín, olejnín, strukovín, krmovín, technických plodín, aj produkcie osív. Podľa štúdií však jednotlivé postupy uhlíkového farmárčenia prinášajú so sebou vysokú mieru neistoty a tiež riziko zvýšených nákladov.

• Spoločná poľnohospodárska politika po r.2023: GAEC 7 – ekoschémy v osevnom postupe: členské štáty prijali vo svojich národných strategických plánoch rôzne prístupy. Niektoré aplikujú 3 ekoschémy, iné 4, 5, 6, 7, či dokonca testujú 20 ekoschém (Holandsko). Pre príklad:
  • Česká republika: pestovanie plodín viažucich dusík a medziplodín, viacročné striedanie plodín, hnojenie MH, podpora sejby strip-till, zapravenie slamy, agrolesníctvo, prevencia erózie, zadržiavanie vody v krajine, udržovanie dostatočného množstva organickej hmoty v pôde, znižovanie chem. prípravkov na ošetrovanie rastlín a hnojenia priemyselnými hnojivami, znižovanie výmer pôdnych blokov, podpora ekologického poľnohospodárstva.
  •  Rakúsko: 4 opatrenia pokrývajúce TTP, ornú pôdu a viacročné plodiny: min. 120 dní pasenia, prevencia erózie vo vinohradoch, ovocných sadoch a chmeľniciach zazeleňovaním koľají pre mechanizmy, medziplodiny na OP každoročne, zazeleňovanie min.10% OP, trvalý zelený pokryv OP, min.85% povrchu.
  •  Francúzsko: 3 ekoschémy: jednu na výber každoročne každým farmárom. Dve úrovne platieb na každú ekoschému. Ekoschéma 1: poľnohospodárska prax = diverzifikácia plodín na OP (body v mriežke) + žiadna orba na TTP (80-90%) + pokrytie medziriadkov vo viacročných plodinách. Ekoschéma 2: certifikácia (environmentálna úroveň certifikácie „vysoká2“ alebo „3“, alebo „bio“ značka). Ekoschéma 3: agro-ekologické prvky: 70% na 10% využívanej poľnoh. pôdy.

Francúzsko tak ponecháva voľbu na farmárovi, či bude diverzifikovať osevný postup v jednom roku, alebo bude meniť plodiny na ročnej báze. No medzi rovnakými plodinami musí využiť zimné medziplodiny.

V.Debnárová upozornila na riziko, že sa do ekoschém nezapoja všetci poľnohospodári, pretože suma platby za hektár nie je motivačná (SR: 55€/ha). Pestovatelia, aj s ohľadom na aktuálnu vyššiu cenu zrnín na trhu, zrejme uprednostnia produkciu pre získanie vyšších prostriedkov z ich predaja. Na to reagoval aj zástupca Francúzska, ktorý potvrdil rovnaké obavy aj v ich krajine, aj keď tam je platba na ekoschémy v I. pilieri cca 60-70 €/ha.

• Situácia na trhu: Guido Seedler prezentoval situáciu na svetovom trhu so zrninami a perspektívy pre nový rok. Za rastúcimi cenami je úzka ponuka najmä v hlavných vývozných krajinách, pokračujúci vysoký dopyt najmä v Číne a na Strednom východe, drahá logistika a tiež nová vývozná politika Ruska od r.2022 (vyššie vývozné clá). Rastie nervozita a neistota na trhu a ceny zrejme zostanú na vysokej úrovni ešte niekoľko mesiacov roka 2022.

Podľa USDA (Ministerstva poľnohospodárstva USA) je svetová produkcia zrnín v hosp.roku 2021/22  2 179 mil.t, spotreba 2 161 mil.t a konečné zásoby 601 mil.t. V rámci svetového obchodu so zrninami (z celkového objemu roka 2021/22: 600 mil.t) má najväčší podiel Čína (352 mil.t), USA (55 mil.t), India (30 mil.t), EÚ (22 mil.t) a ostatné krajiny sveta (140 mil.t).

Problém je, že ubúda ornej pôdy na poľnohospodárske využitie, a tak zrejme budeme zberať menej na čoraz menšej výmere.

V roku 2018 bolo v krajinách EÚ-27 využitie poľnohospodárskej pôdy takéto: 42% poľnohospodárstvo (172 mil.ha, z toho na plodiny 100 mil.ha a na TTP 72 mil.ha), 42% lesy (170 mil.ha), 3% vodstvo (13 mil.ha) a 14% iné (57 mil.ha). Do roku 2030 bude na Zemi 8,6 mld.ľudí a do r.2100 až 10,9 mld. ľudí. Takže čisto matematicky bude bilancia čoraz napätejšia, keďže dopyt bude rásť a ponuka klesať. V EÚ budeme strácať nielen na výmere (-10%), ale aj na úrode (-5%), čo môže predstavovať o 1 mil.ton nižšiu ponuku zrnín. Riešením je produkovať viac, ale trvaloudržateľne.

Následne niektorí účastníci stručne referovali o situácii v ich členskej krajine. V Nemecku mali kvôli zlému počasiu len podpriemernú úrodu, problém s rastúcimi cenami hnojív a dopravy. Obdobné problémy komunikovali aj zástupcovia Francúzska (horšia kvalita techn.plodín), Fínska, Írska a ďalších.

• Výrobné náklady: predseda pracovnej skupiny François Isambert komentoval aktuálnu situáciu v sektore obilnín v EÚ ako veľmi neistú, s nižšími ako predpokladanými úrodami, producenti sú ohrození vyššími výrobnými nákladmi, čo prispieva k rastúcim obavám z budúcnosti.

Európska Komisia však konečne, po mesiacoch žiadostí C/C, začala preskúmavať dôvody a možnosti zrušenia antidumpingových opatrení na dovoz dusíkatých hnojív, močoviny (UAN) z tretích krajín (Rusko, USA, Trinidad a Tobago). Na ostatnom zasadaní Rady EÚ túto problematiku otvorilo aj 7 agro-ministrov členských štátov a 8 členovia Eur.Parlamentu taktiež podporili zrušenie obchodných bariér na dovoz hnojív do EÚ (poďakoval sa za lobbying konkrétnym krajinám). EK sa tak bude zaoberať požiadavkami C/C. COPA očakáva, že ak by clá zrušili, klesne cena hnojív prinajmenšom o 10 €/t a trh sa uvoľní, spustí sa tok dodávok hnojív do EÚ, pravdepodobne v II.-III. 2022.

V rámci diskusie zástupca Švédska hovoril o tom, že okrem priemyselných hnojív stúpli výrazne aj ceny energií, PHM, elektriny, krmív, no zatiaľ sme „v čiernych číslach“. Otázka znie, ako sa teraz majú rozhodnúť farmári, koľko produkcie roku 2022 majú predať za fixné ceny? J. Mlodecki z Poľska hovoril o roku 2022 ako o „roku pravdy“, kedy sa súčasné náklady premietnu do výroby. Dnes nikto netuší, aké náklady budú budúci rok a či súčasné kótované ceny vydržia. Podľa Maxa Schulmanna z Fínska ceny energie neklesnú tak skoro, lebo jej spotreba rastie. Popri vysokej cene hnojív a chemických ochranných látok (PPP) je aj ich všeobecný nedostatok na trhu. Niektorí farmári si vytvorili zásoby a vyšším dopytom zvyšovali ceny, ale skladovacie kapacity sú už naplnené. Iní zasa neobjednali. Pravdepodobne tak klesne produkcia aj kvalita zrnín. Okrem toho zdraželi aj stavebné materiály 3x, poľnoh. mechanizácia, nie sú súčiastky pre opravy strojov. Dnes je ťažké plánovať, čo urobiť na jar. Jamie Burrows z Írska informoval, že nielen priemyselné, ale aj organické hnojivá zdraželi, a preto mnoho bioproducentov žiada EK o flexibilnejší prístup k ekoprodukcii. Obavy rastú v celom potravinovom reťazci.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 10.12.2021.

Dňa 23.novembra 2021 sa ukončilo dlhé obdobie prípravy novej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Európsky Parlament schválil návrhy nariadení, ktoré už v júni 2018 predložila Európska Komisia na širokú odbornú diskusiu. Začiatkom decembra 2021 by malo byť legislatívne znenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pokiaľ ho dovtedy schvália členské štáty. Počas roka 2022 by mala Komisia schvaľovať národné strategické plány a krajiny sa pripravovať, pretože nové pravidlá SPP sa začnú uplatňovať od 1.januára 2023.

Hlavnou zmenou v podporných schémach pre poľnohospodárstvo je výraznejšia orientácia na mladých, aj nových farmárov, či  mimoprodukčné prínosy pre ochranu prírodných zdrojov, vzácnych biotopov, či zadržiavaniu vody v krajine. Naďalej však zostáva najvyšší podiel prostriedkov I.piliera v základnej platbe na plochu, pričom stropovanie zostáva dobrovoľné, resp. na rozhodnutí štátov. Podľa ostatného návrhu Intervenčnej stratégie SPP v SR (z 11.11.2021) by sa na Slovensku malo stropovať od hranice príjmu nad 60 000 €, ktorý by sa mal krátiť 85 percentami a nad 100 000€ 100 percentami, avšak až po odčítaní personálnych nákladov. Viazané podpory príjmu, žiaľ, zostávajú naďalej nízke, iba 15% (13+2%). Teda financovanie viazané na produkciu určitých výrobkov (zelenina, ovocie, cukr.repa, chmeľ, bielkovinové plodiny, alebo tiež kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, kozy, vybraný výkrmový dobytok) bude naďalej nízke. Dokonca došlo k zníženiu platby pre mladých farmárov (iba 0,6%).

Do zoznamu podpôr v I.pilieri pribudli ekoschémy, ktoré sú síce pre poľnohospodárov dobrovoľné, no po prepočtoch sa zrejme väčšina rozhodne ich uplatňovať. Zavedie sa tzv. celofarmová eko-schéma, ktorá sa však bude líšiť podľa podmienok (veľkosť podniku do/nad 10ha, podiel ornej pôdy na postupe pre zlepšenie štruktúry pôdy, podiel TTP, hospodárenie v chránenom území apod.). Ekoschémy v I.pilieri by na Slovensku mali byť financované podielom až 27,6% z celého balíka na priame platby.

V II.pilieri (objem 2 015,4 mil.€) potom predstavujú ďalšie environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia podiel vyše 31% z celkového objemu. Investície do rôznych grantov, produktívnych a neproduktívnych opatrení, na vertikálnu spoluprácu, rozširovanie kapacít pre zvyšovanie pridanej hodnoty a potravinovej bezpečnosti, ale aj vodozádržné opatrenia, výsadbu pre sekvestráciu uhlíka do pôdy, či na pozemkové úpravy, by malo na Slovensku ísť 36,6% z balíka pre II. pilier (PRV). Pre ANC oblasti je určených 360 mil.€ na obdobie a pre osobitné znevýhodnenia oblastí Natura 2000 na TTP a lesnej pôde spolu 6,64 mil.€. Zvyšok je určený na opatrenia spolupráce, modernizáciu, vzdelávanie a poradenstvo, riadenie rizika, či pre začatie podnikania na vidieku.

Okrem toho, určitá časť prostriedkov z celkového slovenského balíka na obdobie rokov 2023-27, t.j. 4 185 667 462 €, bude nasmerovaná do spoločnej organizácie trhu – sektoru včelárskych výrobkov, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina, zemiaky, ale aj mlieko, ovce a kozy. Čiastka sa bude postupne zvyšovať so zapojením sa subjektov do operačných skupín, pre ktoré je taktiež vyčlenená čiastka. Na technickú pomoc by malo mať Slovensko 70 mil.€. Intervenčná stratégia SPP pre Slovensko by mala byť do konca novembra predložená na medzirezortné pripomienkové konanie a po schválení vládou SR predložená Európskej Komisii do konca roka 2021. Je to však len prvý dôležitý krok v náročnej príprave štátnej správy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a všetkých poľnohospodárov pre nové programové obdobie po prechodnom období, od 1.1. 2023.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vznikla v roku 1962 s prvoradým povojnovým cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok cenovo dostupných a kvalitných potravín, ale tiež zabezpečiť farmárom férový príjem pre udržanie života na vidieku. Rokmi sa jej ciele a nástroje menili. Výraznou podporou sa rozbehla produkcia potravín tak, že v osemdesiatych rokoch už bolo nutné ju limitovať a riadene vykupovať prebytky z trhu. Neskôr v rámci „Agendy 2000“ sa už podpora rozdelila na dva základné piliere a okrem priamych platieb sa začali poskytovať aj podpory viacročných projektov pre rozvoj vidieka. Keď sa v Eurobarometri v roku 2017 vyslovilo vyše 28 000 respondentov za prioritnú krajinotvorbu, Európska Komisia zadefinovala nových deväť základných cieľov SPP EÚ na obdobie 2023-27.

Okrem zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ však pribudli ďalšie zásadné požiadavky, ktoré v decembri 2019 predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von den Leyenová ako tzv. „Zelenú dohodu EÚ“. Zadefinovala nové ciele smerujúce k tomu, aby Európske Spoločenstvo bolo do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. No následne strategické dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ z marca 2020 vyčíslili čiastkové ciele pre sektor poľnohospodárstva už do roku 2030. Medzi hlavné požiadavky patrí zníženie používania priemyselných hnojív o 25%, nebezpečných chemických ochranných látok o 50%, či antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat o 25%. Koncom novembra 2021 Európska Komisia v rámci zámerov Zelenej dohody EÚ prijala ďalšie návrhy proti odlesňovaniu, k inovatívnemu trvalo-udržateľnému manažmentu odpadov a na ochranu zdravia pôdy.

Konečné znenie Intervenčnej stratégie SPP na roky 2023-27 pre Slovensko sa má spracovať v priebehu decembra 2021. Pravdepodobne 3.12. by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené tri finálne nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktoré ešte predtým musia schváliť jednotlivé členské štáty. Výrazné zmeny sa však už neočakávajú. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k Intervenčnej stratégii SR by mal byť dokument schválený vládou SR a odoslaný Európskej Komisii.

Lada Debnárová, 25.11.2021.

Aktuálna situácia na svetovom trhu so základnými komoditami je bezprecedentná.

Môžu súvisieť rastúce ceny rastlinných komodít s cenami zdrojov energie?

Od začiatku roka 2021 sledujeme rast cien rôznych tovarov. Najcitlivejšie ľudia vnímajú vyššie ceny potravín, ktoré výrobcovia zdôvodňujú vyššími cenami obilnín a olejnín. Pre rast cien zrnín by ste však márne hľadali racionálnu príčinu v horšej produkcii. Podľa oficiálnych štatistík FAO, či IGC je svetová produkcia zrnín v tomto pestovateľskom roku mimoriadne dobrá, dokonca vyššia ako vlani. Svetové zásoby zrnín sa držia na historických maximách. Napriek tomu je cena pšenice potravinárskej vysokej kvality na parížskej burze MATIF 290 €/t (platí pre XII.2021) a kukurica sa na burze v Chicagu predáva za 561 USD/t (t.j. 179 €/t, platí pre XII.2021).

Rastú aj ceny pohonných látok a zdrojov energie. Cena ropy sa v priebehu roka zdvojnásobila, zo 42 na 83 USD za barel. Podobne, na jeseň začala rásť aj cena zemného plynu. Ten je tiež hlavnou zložkou pri výrobe močoviny, čo je jednak aditívum AdBlue pre naftové motory, ale tiež súčasť niektorých priemyselných hnojív. Lenže ceny hnojív rastú už takmer rok, nezávisle od ceny plynu. Čo všetko spôsobuje takýto vývoj cien? Do zoznamu vplyvov pribúdajú nové, ktoré vyvolávajú nestabilitu: hlavne dostupnosť medzinárodnej dopravy, vplyv pandémie COVID-19 na ľudské zdroje, či špekulatívne obchody. Ale možno sa nájdu aj ďalšie…

Keď sa obzrieme za minulým rokom, po historickom prepade cien ropy začiatkom roku 2020 a poklese objemu potravinového reťazca vo svete na 70-75%, tak súčasná situácia provokuje k domnienke, že sa svetoví hráči snažia nahradiť si finančné straty. Po obnove ekonomík v EÚ, USA aj Číne, postupne rastie dopyt. Zrejme chvíľu potrvá, kým sa spomalené kolesá svetového obchodu zasa roztočia a ustáli sa tak rozvlnená hladina cien hlavných komodít. A potraviny, ako produkty dennej spotreby, tomu majú zrejme pomôcť.

Príčiny rastu priemyselných hnojív

Podľa FAO-AMIS (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo – Systém informácií o poľnohospodárskych trhoch) sa cena zemného plynu rapídne zvýšila z dôvodu narušenia dodávok z Mexického zálivu v Spojených štátoch a tiež jeho nižších zásob v Európe. Tu sa kvôli horúčavám v lete zvýšila jeho spotreba pre potrebu chladenia, ako aj spomalenie dodávok veternej energie (viď graf).

Podľa FAO-AMIS na ceny dusíkatých umelých hnojív v EÚ negatívne vplývajú:

– vyššie ceny zemného plynu,

– pozastavenie vývozov močoviny z niektorých krajín (Egypt, Pakistan)

– nižšie dodávky do Európy pre rastúci dopyt z krajín Ázie,

– prudký nárast nákladov na námornú prepravu,

– pokles výmenného kurzu euro k doláru, ktorý predražuje dovozy do EÚ,

– dovozné poplatky (6,5%) a antidumpingové clá na dovoz dusíkatých hnojív od tradičných výrobcov z USA, Ruska a Trinidadu&Tobaga, do Európskej únie.

Niektoré spoločnosti (Yara, Borealis, BASF, ale aj Duslo Šaľa) už oznámili pozastavenie výroby dusíka/močoviny kvôli rastúcim cenám zemného plynu. To narušuje obchodné vzťahy medzi predajcami hnojív a farmármi a môže znížiť produkciu v budúcom roku, predovšetkým obsah bielkovín (dusíkatých látok) v ozimnej pšenici.

Absorbujeme rast cien?

Pestovatelia zrnín sa z očakávaní dobrého príjmu z predaja úrody roku 2021 netešili dlho. Po prvotnom nadšení prišlo vytriezvenie, keď sa začali zvyšovať aj ceny vstupov do výroby. Európska Komisia však verí, že s tohtoročnými vo všeobecnosti dobrými úrodami a vysokými cenami komodít, by pestovatelia plodín v Európe mali byť schopní „absorbovať“ aj nárast cien vstupov. Vyslovila to v rámci „Krátkodobého výhľadu“, ktorý začiatkom októbra 2021 zverejnilo Generálne riaditeľstvo EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI).

Komisia vo výhľade dokladuje takmer zdvojnásobenie ceny hnojív v priebehu roka (Svetová banka: Index hnojív pre september 2021 je 77% nad Indexom pre september 2020). Od začiatku roka totiž rapídne stúpajú ceny priemyselných hnojív, hlavne tých s obsahom dusíka, čo očividne nespôsobil iba nárast cien zemného plynu v ostatných jesenných týždňoch.

Na Slovensku predajcovia hnojív zvýšili ceny za ostatných desať mesiacov dokonca dvoj až trojnásobne (viď tabuľku):

Problém je, že ceny hlavných rastlinných komodít nerástli takým istým podielom, a živočíšne komodity dokonca klesali na cene.

Ceny rastlinných komodít

Na európskej úrovni je medziročný rozdiel v cenách pšenice a kukurice asi 30-40%. Napríklad pšenica potravinárska 1.tiedy kvality sa vo francúzskom prístave Rouen k 29.10.2020 predávala za 207 €/t, kým k 28.10.2021 za 289 €/t. Pšenica kŕmna mala v Hamburgu na konci októbra 2021 cenu 270 €t (X.2020: 175 €/t) a v Rotterdame 284 €/t (X.2020: 217 €/t). Pšenica tvrdá mala ku koncu októbra 2021 v Španielsku a Taliansku cenu asi 540 €/t (X.2020: 260-290 €/t).

Kukurica vo francúzskom prístave Bordeaux mala k 29.10.2020 cenu 196 €/t (dodané do prístavu), no rok na to je cena už 279 €/t. V rumunskom prístave Konstanca sa cena kukurice (fob) na konci októbra 2021 pohybovala nad 193 €/t a v Rotterdame na úrovni 280 €/t (viď graf). Bezprecedentne stúpli aj ceny kŕmneho jačmeňa, ktorý sa vo francúzskom prístave Rouen predáva na konci októbra 2021 za 254 €/t, kým pred rokom bola cena 199 €/t. Tento vývoj cien zrnín pre výrobu kŕmnych zmesí nie sú dobrou správou pre chovateľov hospodárskych zvierat.

Na Slovensku je obvykle cena zrnín oproti cene na parížskej burze MATIF znížená o asi 30 €/t (po odrátaní ceny za dopravu a poistenie). U nás bol medziročný nárast cien obilnín na úrovni 43-53% u pšenice, 46-64% u kŕmneho obilia a až 69-72% u kukurice. Pozoruhodný je aj rozdiel u jačmeňa sladovníckeho, keď tohtoročná cena na voľnom trhu je o 30-57% vyššia ako bola vlani zmluvná cena (viď tabuľku).

Cena repky olejnej na Slovensku (burza KBB) bola v októbri minulého roka 371 €/t, no tento rok dosiahla cenu 516 €/t (platí pre XII.2021). Rozdiel cien je 40%. Repka na burze MATIF v Paríži prekonala asi všetky očakávania, keď sa koncom tohto októbra predávala za 700,00 €/t (platí pre XI.2021), kým pred rokom bola jej cena 379,50 €/t, čo je medziročný rozdiel takmer 85%.

Čo možno očakávať?

Vyššie ceny priemyselných hnojív spôsobovali problémy už pri zakladaní úrody pre rok 2022. Môžu spôsobiť zníženie úrody ozimín, hlavne ozimnej pšenice. Ak jej pestovatelia nedodajú dostatočné množstvo výživných látok, nemusí dosiahnuť požadovanú potravinársku kvalitu, ani splniť medzinárodné obchodné štandardy pre vývoz.

Poľnohospodári v Európe sa tiež môžu preorientovať na plodiny s nižšími požiadavkami na dusíkaté hnojenie, ako je slnečnica, cukrová repa, či zemiaky. No aj tu už počuť avízo dodávateľov na zvyšovanie cien osív jarín o 7 až 12%. Pre jarný osev sa tiež dá očakávať zvýšenie cien chemických ochranných látok o 5%, a to už na prelome rokov. Agronómovia tak zrejme budú musieť zvažovať aj možnosti pre zelené hnojenie, či iné alternatívy s kalkulačkou v ruke, hoci najviac by si asi priali mať kryštálovú guľu.

Samostatnou kapitolou sú ceny živočíšnych komodít, ktoré v ostatných mesiacoch nepochopiteľne v celej Európe klesajú. Napríklad kilo bravčového mäsa sa predáva za 0,95 € v živej hmotnosti, čo núti chovateľov ošípaných zaoberať sa existenčnou otázkou „chovať, či nechovať?“ Už dnes im totiž chýba v tržbách 0,25-0,30 euro za kilogram (v medziročnom porovnaní predajnej ceny za obdobie I.-X.). A ceny kŕmnych zmesí, ako aj sójové a repkové šroty, momentálne opäť zvyšujú chovateľom náklady.

Očakávané podpory pre poľnohospodársku výrobu sú iba tenkým vankúšom, pokiaľ sa výrobné podniky nedokážu prikryť dostatočnou perinou príjmov z podnikateľskej činnosti. Ak bublina umelo nafúknutých cien vstupov čoskoro nepraskne, zrejme prežijú len také podniky, ktoré majú vytvorené zásoby, alebo dostatočnú finančnú rezervu. Mimoriadny význam nadobúda aj správne nastavený výrobný program s tvorbou pridanej hodnoty.

Lada Debnárová, 5.11.2021.

Článok bol publikovaný v Roľníckych novinách č.45:

Inovácie v poľnohospodárskej výrobe sa asi nikdy nepresadzovali ľahko, ale vždy boli nevyhnutnou súčasťou pokroku. Rozhodnúť sa pre zmenu zavedeného postupu si vyžaduje odvážneho ducha, motiváciu, počiatočné investície, ale tiež dostatok informácií pre krok správnym smerom. Pre príklady a odovzdanie skúseností treba občas vycestovať aj za hranice. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky na prelome septembra a októbra 2021.

Demofarma⃰ v stredných Čechách

Prvá návšteva demofarmy „Statek Bureš“ v obci Bučina, po ktorej nás sprevádzal majiteľ Jindřich Šmöger, poskytla novátorský pohľad na spracovanie pôdy systémom „strip-till“ s maximálnym pokrytím pôdy vegetáciou. Cieľom je ochrániť pôdu pred vodnou a veternou eróziou a obnoviť jej úrodnosť. Tú zabezpečujú hlavne rastlinné zvyšky, ktoré zostávajú na povrchu pozemku v medziriadkoch aj pri sejbe hlavnej plodiny. Seje sa v šírke pásu od 100 do 250 mm, hĺbka podrytia je v rozmedzí 100 až 350 mm. Pôda sa teda nerozrušuje celoplošne, čím si uchováva vlhkosť, chráni pred stratou ornice a spomaľuje sa mineralizácia organickej hmoty. Tým sa zlepšuje retenčná schopnosť a v konečnom dôsledku aj znižuje energetická náročnosť obrábania.

Pán Šmöger nám pri prehliadke porastu repky olejnej ozimnej vysvetlil situáciu na poli. Repka bola zasiata v dvojriadkoch vo vzdialenosti 250 mm. Pod dvojriadkom vykonali hĺbkové spracovanie strip-till do hĺbky 30 cm s uložením základnej výživy, prevažne fosforu. Vysiatych bolo od 40 – maximálne 50 rastlín na 1 m² líniovej bielokvitnúcej odrody Witt s cieľom dosiahnuť najviac 20 rastlín pri zbere. Medzi dvojriadkami, na šírke 500 mm bola súbežne s repkou zasiata zmes pomocných plodín – pohánka, peluška, ďatelina a ovos. Herbicídne a insekticídne boli ošetrené iba riadky repky v šírke 500 mm (medziriadky neošetrovali), čím sa ušetrilo 50% prípravkov. Porast repky bol koncom septembra zdravý, vitálny, v správnej fáze rastu. Pomocné rastliny postupne vymrznú a ďatelina repke nekonkuruje vďaka neskoršiemu rastu. Na jar sa zlikviduje zvyšok pomocných plodín plečkou so súčasnou aplikáciou živín, obilniny sa zlikvidujú graminicídom. Touto technológiou a s priemernými miestnymi zrážkami (ročne 650 mm) dosahujú na statku úrodu repky vyše 5 ton z hektára.

Technológia pásového obrábania prináša výrazné úspory nákladov pestovateľov. Môže znížiť počet prejazdov po poli, ak sa použije špeciálne náradie, ktoré vykoná viacero operácií naraz. S využitím GPS a presného navádzania traktorov môže sejba do pásov zvýšiť celkové výnosy pri znížení výrobných nákladov, v súlade s pôdo-ochranným prístupom. Dokázala to aj ďalšia prehliadka porastu kukurice na zrno (viď obrázok). Na parcele boli pravidelné medzery osiate ďatelinovinami, ktoré sú využívané na prejazd poľnohospodárskej techniky, podľa dosahu mechanizmov pre ošetrenie porastu. Zelené pásy sú trvalé, so šírkou 225 cm nahrádzajú úlohu koľajových riadkov a súčasne zabezpečujú zazeleňovanie. Chemicky ošetrujú iba rastliny v riadku, medzi ktorými je šírka 500 mm. Povrch v medziriadku sa nekontaminuje prípravkami na ochranu rastlín, a tým sa výrazne usporia vstupy.

V nasledujúcej prezentácii nás pán Jindřich Šmöger informoval aj o činnosti „Spolku pro inovace a udržitelné zemědělství“ (www.siuz.cz), ktoré sleduje trendy moderného poľnohospodárstva a šíri ich v Čechách prostredníctvom vzdelávania, vzorových demofariem a poradenstva.

⃰DEMOFARMA: podporiť rozvoj tzv. demofariem a živých laboratórií je úlohou Európskeho inovačného partnerstva (EIP). Prepojenie inovácií a ich transfer do praxe zabezpečujú v členských krajinách EÚ aj „Operačné skupiny EIP“. Sú zamerané na rôzne inovatívne riešenia praktických problémov nezávislými aktérmi v poľnohospodárstve, potravinárstve aj lesnom hospodárstve, a to v spolupráci so subjektami vedy a výskumu. Slovensko v tomto smere zaostáva, preto verme, že v najbližších rokoch bude toto jedna z priorít rezortného ministerstva.

Variabilné, precízne alebo presne cielené

Presné poľnohospodárstvo bolo hlavnou témou aj prezentácie v centrále spoločnosti Cleverfarm v Brne (www.cleverfarm.cz), kam sa skupina slovenských obilninárov presunula z krásneho historického mesta Litomyšl na druhý deň. Zakladateľ spoločnosti, pán Adam Zlotý, upozornil na prínosy precízneho variabilného hospodárenia, ktoré môže automatizáciou výrazne uľahčiť a zefektívniť výrobu a zároveň uspokojiť požiadavky na trvalú udržateľnosť. Aby však mohol systém fungovať, podmienkou je dokonalá znalosť agronóma o parametroch pozemkov na podniku. Predovšetkým pH pôdy, stav organickej hmoty a obsah živín. Zber dát je dôležitý pre manažment každej zóny a čo najlepšie využitie modernej techniky pri aplikáciách. Tie sú potom schopné vykonávať lokálne cielené úkony a variabilne aplikovať potrebné dávky výživy a ochrany.

Okrem vstupných dát, softwarovo vybavenej strojovej techniky, aplikačných máp a satelitnej navigácie je však obvykle najcitlivejšou zložkou funkčnosti kvalitne pripravený obslužný personál. Ekonomická návratnosť variabilnej aplikácie sa môže prejaviť pri každej vykonávanej činnosti, ale najmä tam, kde sa aplikujú nakúpené materiály. Materiálové náklady je podstatná zložka nákladov na dosiahnutie produkcie, preto treba variabilne aplikovať osivo, hnojivo, prípravky na ochranu a reguláciu rastlín tak, aby sa optimálne rozmiestnili po pozemku s ohľadom na rozdielnu zónovú výkonnosť jeho jednotlivých častí. Získané údaje treba – obyčajne po zbere úrody – dôsledne vyhodnotiť a vypočítať ekonomickú návratnosť. Na základe toho treba zvážiť a smerovať ďalší postup pri zavádzaní precízneho poľnohospodárstva do praxe.

K optimalizácii technológií pestovania plodín na ornej pôde s cieľom znížiť pôsobenie extrémnych vplyvov počasia a k uplatňovaniu tzv. Nitrátovej smernice v praxi na území Moravy sa predstavil Ing. Jiří Koblížek, nezávislý odborník AKČR v Brne. Za ostatné desaťročie majú klimatické zmeny, ale aj ľudská činnosť v Českej republike negatívne dopady hlavne vo vysúšaní krajiny a strate ornice. Podstatné je vrátiť do pôdy život a biologickú aktivitu mikroorganizmov, aby aj ostatné poľnohospodárske úkony mali zmysel.

Pozitívne hodnotenie

Študijná cesta Združenia pestovateľov obilnín sa stretla s vysokým záujmom. Bezpečná doprava s dostatkom zastávok na občerstvenie, úžasné ubytovanie a služby v štvorhviezdičkovom hoteli v centre historického mesta Litomyšl, ale najmä odborné vedomosti a praktické ukážky uspokojili snáď všetkých účastníkov. Touto cestou im ďakujeme za účasť aj dodržiavanie protipandemických opatrení. ZPO preto plánuje zorganizovať aj ďalšie cesty s atraktívnymi témami.

A ako hodnotí ciele študijnej cesty predseda ZPO, Ing. Peter Marko, ktorý bol jej iniciátorom? „Inovatívne prístupy v agronómii vidím ako jednu z perspektívnych ciest pre pestovateľov. Práve v tejto dobe nárastu cien vstupov do výroby na jednej strane a ekologickými cieľmi európskej politiky na strane druhej, je dôležité zvážiť investície do úsporných riešení. Preto verím, že aj na Slovensku sa nájdu vizionári na pozíciách predsedov, riaditeľov, či agronómov, ktorí tento prístup budú schopní realizovať a ukazovať tak cestu ostatným, aby slovenským pestovateľom neušiel vlak modernizácie.“

(viď fotogalériu pod článkom)

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Združenie pestovateľov obilnín združuje menších i väčších pestovateľov hustosiatych obilnín a zrnovej kukurice už 17 rokov. Od počiatku sa aktívne zúčastňuje tvorby legislatívy a koncepčných dokumentov. No hlavnou úlohou tohto občianskeho združenia je poskytovať aktuálne informácie svojim členom. Ani v ťažších časoch totiž pestovatelia neprestávajú pracovať a zabezpečovať produkty.

Rastúce ceny obilia od začiatku roka 2021 najskôr potešili pestovateľov očakávajúcich novú úrodu. Konečne majú obilniny takú cenu, akú by poľnohospodári potrebovali, aby im umožnila zamyslieť sa aj nad potrebnými investíciami. Vzápätí však prišlo vytriezvenie so zvyšovaním cien vstupov do výroby. Pritom rozdielne ich vnímajú podniky, ktoré sú zamerané iba na rastlinnú výrobu a podniky, ktoré majú aj hospodárske zvieratá. Zdražovanie sa dotklo nielen cien umelých hnojív, ktoré zvýšili náklady na zakladanie novej úrody roku 2022. Negatívne dopady tohto vývoja sa prejavujú aj v rastúcich cenách kŕmnych zmesí pre zvieratá. Existujú teda dôvody na radosť?

Uspokojivé výsledky

Výsledky žatvy tohto roka uspokojili slovenských producentov obilnín, ale aj pestovateľov repky olejnej. Podľa dispečingu SPPK bola úroda pšenice 5,84 t.ha^-1 (najviac za ostatných 5 rokov), jačmeňa 5,14 t.ha^-1 a raže 3,61 t.ha^-1. Celkovo hustosiate obilniny dosiahli v roku 2021 úrodu 5,48 t.ha^-1, čo je pre Slovensko nadpriemerný výsledok. Produkcia obilia je teda dostatočná a Slovensko je u tejto komodity sebestačné na asi 150%. Spokojnosť je aj s kvalitou zrnín, dokonca pre sladovnícky jačmeň bol, z pohľadu päťročného priemeru, lepší rok.

Tento hospodársky rok bol pre poľnohospodárov najextrémnejší z pohľadu priebehu počasia. Od jesene 2020, kedy daždivý september bránil kompletnému osevu ozimín, cez pomerne suchú zimu až po mokré leto 2021 s lokálnymi prívalovými zrážkami, ktoré spomaľovali žatvu. Pestovateľov nepotešili ani najnovšie odhady Štatistického úradu SR k 15.9., podľa ktorých bude produkcia zrnovej kukurice nižšia, napriek väčšej osiatej výmere (203 000 ha). Hektárový výnos 7,51, ktorý je nižší ako v minulom roku (8,58 t.ha^-1), aj ako päťročný priemer úrod kukurice (7,85 t.ha^-1), dáva predpoklad jej tohtoročnej produkcie na Slovensku v objeme iba 1,5 mil.ton. Ceny sú však zaujímavé aj tu.

Mimoriadne vysoké ceny

Rok 2021 charakterizujú aj nezvyčajne vysoké ceny obilnín. Medziročne vzrástli v Európskej únii o 30 až 40 percent. Na vývoj cien obilia na svetovom trhu vplývajú nielen extrémy počasia, ktoré sa vo svete pomaly stávajú skôr pravidlom a znižujú objem aj u najväčších výrobcov, ale aj negatívne dopady pandémie korony, rastúci dopyt z ázijských krajín, či špekulácie obchodníkov. Ku koncu septembra bola cena pšenice potravinárskej vo francúzskom prístave Rouen 264 €/t (1.trieda kvality), pšenica tvrdá sa v Port-la-Nouvelle predáva za 454 €/t a kukurica v Bordeaux za 244 €/t. V Spojených štátoch sú ceny ešte vyššie a siahajú na úroveň 300 euro na tonu (viď graf).

Ceny obilnín na Slovensku sa obvykle odrážajú od hodnoty na parížskej burze Matif, avšak znížené o prepravné a poistné náklady (cca 30 €/t). Pohybujú sa na úrovni okolo 200-220 €/t u pšenice potravinárskej, 180-210 €/t u kukurice na zrno a 170-200 €/t u kŕmneho obilia. U jačmeňa sladovníckeho došlo dokonca k paradoxu, keď ceny v zmluvách, ktoré uzatvárali sladovne s pestovateľmi začiatkom roka (t.j. 170-190 €/t) vysoko prekračujú ceny jačmeňa na voľnom trhu (220-240 €/t). Domáci dopyt je vysoký, keďže u viacerých významných európskych producentov došlo k poklesu úrody aj kvality jačmeňa na slad.

K stabilizovaniu situácie na trhu v našej oblasti neprispieva ani neistota, pretože dopady zmien Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v najbližších rokoch sú diskutabilné. Predovšetkým veľmi ambiciózne ciele Zelenej dohody EÚ, pretavené do stratégií „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“. Zámery znížiť o 25% používanie umelých hnojív, rovnako niektorých chemických látok na ochranu rastlín a pritom zvýšiť podiel ekologickej produkcie na štvrtinu poľnohospodárskej výmery, totiž neposkytujú optimistické výhľady na zvyšovanie objemu výroby zrnín v Európe. Medzi európskymi obilninármi rastú obavy, či dokážu zabezpečiť dostatok aj kvalitu produkcie v budúcich rokoch.

Lavína sa odtrhla

Vyššie ceny obilnín sú len jedným z dôvodov rastúcich cien pečiva, múky, či kŕmnych zmesí pre zvieratá. Na výslednej cene pekárskych výrobkov sa podieľajú iba asi tretinou. Ceny potravín navyšujú aj personálne náklady (preplatené víkendy, nočná práca a nadčasy), energie, pohonné hmoty, obaly, nájmy, či ďalšie výdavky. No asi najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka. Spotrebiteľ by mal pri nákupe chleba myslieť aj na to, kde nakupuje a koho tak podporuje.

Prakticky všetci účastníci výrobného procesu – od prvovýroby surovín, cez dopravu, skladovanie, spracovanie potravín až po ich predaj – dnes avizujú nevyhnutné zvyšovanie cien. Cena ropy sa v priebehu roka takmer zdvojnásobila a ku koncu septembra je na úrovni 75 USD za barel (september 2020: 42 USD). Na to nadväzujú ceny pohonných hmôt, umelých hnojív, zemného plynu na sušenie zrna, či pečenie chleba. Následne tiež ceny mäsových a mliečnych výrobkov. FAO predpokladalo tento nárast cien základných surovín už v roku 2020 (viď graf). Cena pšenice stále stúpa, kukurica mala svoj vrchol v máji 2021. Trendy exponuje aj pandémia korony, ktorá spomalila svetový obchod a obmedzila dostupné ľudské zdroje pre prácu.

Ing. Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva DEVIO Nové Sady, podpredseda ZPO, výstižne zhodnotil aktuálnu situáciu na trhu takto: „z dlhodobého pohľadu to bol veľmi úspešný rok. Najviac asi vyčnieva cena repky olejnej. V decembri 2020 sme ju kontrahovali za cenu 390 €/t a aj to už bola cena o 30 euro vyššia ako v roku 2020. Od začiatku roka 2021 však došlo k prudkému nárastu ceny, ktorá sa na voľnom trhu vyšplhala doteraz až na 550-560 €/t. Výrazný rozdiel medzi zmluvnými cenami a tými na voľnom trhu bol aj u jačmeňa sladovníckeho. Z môjho pohľadu teda pestovateľ, ktorý nezazmluvňoval úrodu tohto roku vopred, vyšiel napokon ekonomicky lepšie. Dopyt je určujúci pre trhovú cenu, ale tieto trendy môžu ešte viac roztrhať krehké väzby slovenských pestovateľov so spracovateľmi, čo by nebolo dobré.“

Ing. Jakubička však vníma dopady vyšších cien zrnín aj z druhej strany: „Pozitívna zmena v realizácii rastlinnej výroby znamená negatívne dopady pri vstupoch do živočíšnej výroby. V našom podniku je pomer tržieb z rastlinnej a živočíšnej výroby asi 50:50. A tak to, čo mi príde do jedného vrecka, z druhého odíde. Napríklad repkové šroty, ale aj sójové šroty, ktoré využívame na výrobu kŕmnych zmesí pre naše zvieratá, budú v nasledujúcom období drahšie. Taktiež cena kŕmnej pšenice je asi až umelo vyhnaná na 200 €/t, veď vlani bola aj potravinárska kvalita lacnejšia. K tomu všetkému treba ešte spomenúť medziročne nižšie výkupné ceny produktov živočíšnej výroby. Napokon, vyššie náklady majú poľnohospodári aj pri zakladaní novej úrody. Najväčšie obavy mám pre jar 2022, lebo pre prihnojovanie ozimín a osev jarín sú avizované u niektorých priemyselných hnojív ceny vyššie aj o 100 až 150% ako boli rok predtým.“

Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, vidí jednu z perspektívnych ciest pre obilninárov v inovatívnych prístupoch v agronómii. Návratnosť prvotných investícií spočíva najmä v úspore množstva použitých priemyselných hnojív, osív a prípravkov na ochranu rastlín. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti študijnú cestu do Českej republiky, ktorej hlavnou témou bolo precízne poľnohospodárstvo a šetrné prístupy k pôde. Viac informácií o jej obsahu nájdete v nasledujúcom článku.

Obilninári nelenia

A ako hodnotí Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, rok 2021 z pohľadu činnosti samosprávy? „Naše združenie fungovalo aj v čase koronakrízy, rovnako ako museli pracovať naši členovia. V marci zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia online spôsobom a prakticky celá komunikácia až do mája prebiehala prostredníctvom internetu a telefónu. Zúčastňovali sme sa teda aj online zasadnutí pracovných skupín pre prípravu strategického plánu SPP, či rokovaní COPA/COGECA.

Prakticky od konca roka 2020 sme spolupracovali s NPPC-VÚEPP pri príprave „Koncepcie spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035“, ktorá je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podklady sme spracúvali v spolupráci s ostatnými samosprávnymi zväzmi vertikály obilnín, aby sme predložili čo najlepšie návrhy pre rozvoj tohto sektora na Slovensku. Napokon sme vyčíslili investičné potreby pre obilniny v sume 2,36 miliárd euro! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku.

Na jeseň sme zorganizovali dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky s témou presného poľnohospodárstva a inovatívnych prístupov v agrotechnike, ktorá sa stretla s vysokým záujmom a pozitívnym hodnotením. Spracovali sme tiež propagačný leták združenia a po celý rok prinášame aktuálne informácie a prehľad o trhových cenách komodít prostredníctvom internetovej stránky www.obilninari.sk. Ďakujeme našim členom za priazeň a finančné príspevky. Priali by sme si, aby samosprávne organizácie dokázali spojiť sily a pripravili slovenských poľnohospodárov a potravinárov na nadchádzajúce náročné obdobie. Myslíme si, že v ťažších časoch uspejú práve tie podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť.“

Ing. Vladimíra Debnárová, 7.10.2021

Článok bol publikovaný v týždenníku Roľnícke noviny č.41/2021

Štatistický úrad Slovenskej republiky publikoval 5.10.2021 tretí odhad úrod jesenných plodín na Slovensku k 15.septembru. Napriek medziročne vyššej osiatej výmere kukurice na jar 2021, jej hektárová úroda bude nižšia ako vlani o 7,3%.

Podľa portálu ŠÚ SR by objem produkcie kukurice mal dosiahnuť 1,5 mil. ton, čo je v absolútnom vyjadrení o 119 tis. ton menej ako v roku 2020. Očakávaný hektárový výnos je nižší ako minulý rok o 1,07 tony z hektára a súčasne nižší ako 5-ročný priemer o 0,34 tony z hektára. Kukurica na zrno bola zasiata na výmere 203 tis. ha čo je oproti roku 2020 vyššia výmera o 3,3 %.

Nižší celkový objem úrody sa očakáva aj u kukurice a jej miešankách na zeleno a siláž, a to o 14,1 % (celková úroda sa očakáva na úrovni takmer 2 mil. ton). Hektárový výnos je oproti minulému roku nižší o 4,4 tony z hektára a súčasne nižší o 1,3 tony z hektára oproti 5-ročnému priemeru. Medziročne sa znížila aj zasiata plocha o 2,7 tis. ha (pokles o 3,9 %).

Poďte so Združením pestovateľov obilnín nazrieť na úspešné poľnohospodárske podniky s inšpiratívnymi inováciami!

Združenie pestovateľov obilnín organizuje v dňoch 30.9. – 1.10. 2021 atraktívnu krátku študijnú cestu do Českej republiky. Najskôr navštívime Statek Bureš, s.r.o. v Bučine (pri Vysokom Mýte). Na tejto „demofarme“ uvidíte zlúčené sejby viac plodín, medziriadkové plodiny, trvalé rastlinné pokryvy, progresívnu agrotechnika, jej ekologický a ekonomický prínos.

Na druhý deň navštívime v Brne Cleverfarm, ktorá prezentuje precízne poľnohospodárstvo, variabilnú aplikáciu a ďalšie novinky v agronómii.

Ubytovaní budete v štvorhviezdičkovom hoteli Zlatá hvězda v centre historického mesta Litomyšl. Zabezpečená je plná penzia, spoločný obed v hoteli pri príchode. Večera v meste individuálne. Raňajky v hoteli. Občerstvenie a obed na druhý deň formou bufetu. Klimatizovaný autobus vás odvezie z Trenčína – Nových Zlatoviec a dovezie na to isté miesto, kde si môžete bezpečne zaparkovať svoje auto v oplotenom a stráženom areáli PD Zámostie. Samozrejmosťou je komplexné cestovné poistenie a ochranné návleky na obuv.

Cena pre člena Združenia pestovateľov obilnín je 80 euro. Pre nečlena 160 euro. ZPO nie je platcom DPH. Faktúru na úhradu vám pošleme po akceptovaní vašej prihlášky, o čom vás informujeme obratom po zaslaní prihlášky emailom.

Neváhajte a prihláste sa čo najskôr! Počet osôb je limitovaný! Členovia ZPO majú prednosť. Prihlášku s detailnými informáciami nájdete v prílohe k tomuto textu. Vyplnenú prihlášku posielajte na adresu: zdruzeniepo@gmail.com najneskôr do pondelka 30.8.2021!

Z dôvodu protipandemických opatrení Vás prosíme o dodržiavanie pokynov krízového štábu a úplné informácie ohľadom vášho zaočkovania sa proti COVID-19. Odporúčame, pre čo najľahší prechod hraníc s ČR aj zabezpečenie digitálneho Covid-pasu. Pri príchode zo zahraničia na Slovensko bude potrebné vyplniť formulár eHranica.

Tešíme sa na vás!

Aktuálna politická dohoda k Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na nasledujúce obdobie, ktorá sa zrodila ku koncu júna 2021, môže významne zmeniť pestovateľské podmienky v Európe. Opatrenia tzv. „zelenej architektúry“ SPP, ale aj stratégií F2F a Biodiverzita, môžu viesť k poklesu pestovateľských plôch obilnín a olejnín. Navyše, rastúce výrobné náklady, predovšetkým ceny hnojív, môžu spôsobiť nárast cien týchto komodít v blízkej budúcnosti. Aj tieto obavy vyjadrovali zástupcovia poľnohospodárov z krajín Európskej únie na online stretnutí pracovnej skupiny COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde, v utorok 29.júna 2021.

Za Združenie pestovateľov obilnín sa virtuálneho rokovania pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová. V prvom bode programu, podobne ako ostatní účastníci, komentovala aktuálnu situáciu u obilnín. Na Slovensku sa kvôli vlhkému počasiu na začiatku jesene posunul osev ozimín a na nevysiate plochy sa na jar dosievali jarné plodiny, hlavne kukurica a slnečnica. Očakávame menšiu výmeru jačmeňa a repky olejnej. Po chladnej jari, kedy sme v apríli zaznamenávali aj neskoré mrazy, ktoré mohli čiastočne poškodiť niektoré mladé porasty, sme však mali dostatok zrážok v priebehu mája. Júnové horúce dni zasa urýchlili dozrievanie. Produkcia obilnín v SR spolu by mala v tomto roku dosiahnuť objem asi 4 134 tis. ton, čo je o cca 450 tis. ton menej ako minulý rok. Žatva hustosiatych obilnín a zber repky by sa mal u nás začať v prvých týždňoch júla.

Európska Komisia poskytla informácie agro-meteorologického sledovania situácie v Európe od 1.mája do 12.júna 2021: mierne chladnejšie ako obvykle bolo počasie v strednej a východnej časti Európy a až oteplenie koncom mája akcelerovalo fenologický vývoj ozimín a jarných obilnín. Naopak, nezvyčajne teplé počasie bolo v oblasti Španielska a na škandinávskom polostrove. Na väčšine územia európskeho kontinentu bolo v sledovanom období vlhké počasie. Nadmerné zrážky (nad 100-150% priemeru) zaznamenali vo Fínsku, Švédsku, Dánsku, na severovýchode Talianska a juhovýchodnom pobreží Španielska. Naopak, sucho pretrvávalo v južných oblastiach Španielska, Talianska, Portugalska a Grécka.

Guido Seedler prezentoval príčiny a dôsledky aktuálneho vývoja cien hlavných obilnín. Nervozitu na svetovom trhu so zrninami spôsobuje hlavne pokles konečných zásob, vysoký dopyt z Číny a limitovaná ponuka produkcie. Od sezóny 2017/18 začali klesať množstvá konečných zásob zrnín (okrem ryže) vo svete, pričom najväčší podiel na nich má Čína, ktorá sa stáva taktickým svetovým obchodníkom. Produkcia a spotreba kontinuálne rastie, avšak znižuje sa bilancia (rozdiel spotreba/ponuka), ktorá by pôsobila ako tlmič rastu cien. Pre hospodársky rok 2021/22 sa očakáva zvýšenie celosvetovej úrody pšenice (podľa USDA 794 mil.ton), aj kukurice (USDA: 1 190 mil.t) – nárast má byť hlavne v USA, Číne a Brazílii. Dôjde však len k miernemu nárastu konečných zásob. Medzi najväčších svetových dovozcov pšenice naďalej patrí Egypt, Indonézia, Turecko, Čína, ktorá dosiahla svetové prvenstvo v dovoze kukurice v minulom roku. A tak pravdepodobne Čína aj v roku 2021/22 importuje vyše 25 mil.t kukurice, čím predbehne aj Mexiko, EÚ, Japonsko a ďalšie krajiny.

V rámci krajín Európskej únie predpokladá Európska Komisia (k 27.5.2021) produkciu obilnín v hospodárskom roku 2021/22 v objeme 290 mil.t, spotrebu 263 mil.t, čím vzniká rozdiel (bilancia) 28 mil.t. Podiel konečných zásob (44,6 mil.t) na spotrebe predbežne predstavuje 17%, pričom už od r.2017/18 sa drží na úrovni 15-17%. Medzi najväčšími výrobcami pšenice v EÚ v tomto roku bude dominovať Francúzsko, za ním Nemecko, Rumunsko, Poľsko atď. V rámci výroby kukurice prvenstvo prevezme Rumunsko nasledované Francúzskom, Maďarskom, Talianskom a ostatnými. Jačmeňa najviac dopestujú vo Francúzsku, Nemecku, či Španielsku. Avšak pokiaľ nedosiahneme v tomto roku v Európe mimoriadne dobrú produkciu, bilančné hárky budú naďalej „na tesno“. Mimoriadne udalosti, či strata produkčných plôch tak predstavujú určité riziko zníženia produkcie a s tým spojené negatívne dopady aj na spotrebiteľov – uzavrel Guido Seedler prezentáciu.

Objem produkcie je obmedzený výmerou ornej pôdy, ktorej dostupnosť sa vo svete za ostatné desaťročia menila. K najväčšiemu úbytku ornej pôdy od roku 1961 do 2018, podľa FAO, došlo práve v krajinách EÚ-27 – takmer o 22%. Celosvetovo však za toto obdobie ornej pôdy pribudlo, a to o 12% (ako podielu na celkovej výmere). Predovšetkým však v krajinách južnej pologule – v Malajzii (+189,2%), v Austrálii (+114,9%), Argentíne (+106,8%), Brazílii (+102%), či v Indonézii a Číne. V rámci Európskej únie najväčší úbytok zaznamenávajú krajiny strednej Európy, hlavne zástavbou, obsadzovaním solárnymi panelmi, či rozširovaním ciest a obcí (viď obr.).

V súvislosti s vyššie uvedenými rizikami, vyznievajú nové „zelenšie“ opatrenia ako ďalšie rany pod pás európskym pestovateľom základných rastlinných komodít.

„Politická dohoda trialógu (t.j. Európsky Parlament + Európska Komisia + Rada EÚ) o podobe novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na ďalšie obdobie, ktorú sa podarilo dosiahnuť dňa 25.júna 2021, po troch rokoch od prvých návrhov, stovkách diskusií a tisíckach kompromisov, a spoločne so strategickými dokumentami k Zelenej dohode EÚ (t.j. z Farmy na vidličku a Biodiverzita), prinášajú nové – veľmi ambiciózne výzvy pre celý sektor poľnohospodárskej výroby,“ konštatoval predseda pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde, Jean-Francois Isambert. A viacero účastníkov zasadania potvrdilo jeho slová, keď označili Fransa Timmermansa za príliš ambiciózneho spoluautora náročných opatrení pre farmárov.

Nicolas Ferenczi prezentoval najzásadnejšie body Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 pre pestovateľov plodín na ornej pôde, po trialógu 25.6.2021. V rámci podmienok krížového plnenia (t.j. povinných kondicionalít), pre získanie priamych platieb, sa diskusie uzavreli napokon takto: 

• GAEC8 – rotácia plodín na ornej pôde: povinnosť striedania plodiny bude mať každý podnik nad 10 hektárov prinajmenšom raz za rok, na úrovni parcely. Výnimkou sú viacročné a trvalé porasty, zavlažované plochy a plochy ležiace ľadom a so zazeleňovaním. Členský štát môže umožniť „diverzifikáciu plodín“, ak to zlepší a ochráni pôdny potenciál, no v legislatíve nie je tento pojem zatiaľ definovaný.
• GAEC9 – minimálny podiel ornej pôdy venovanej neprodukčným výmerám, alebo krajinotvorné prvky na úrovni farmy: povinnosť pre každý podnik nad 10 hektárov. Poľnohospodári majú v zásade dve možnosti:
  • 4% neprodukčná výmera OP = krajinotvorné prvky + nárazníkové pásy („buffer strips“) + plocha úhoru. Táto alternatíva je vhodnejšia pre podniky, kde medziplodiny nie je možné využívať.
  •  3% neprodukčná oblasť OP/prvky + 4% (medziplodiny a dusík viažuce plodiny bez použitia chemických látok). Táto alternatíva je výhodnejšia pre farmy, ktoré využívajú aspoň 13,3% OP na medziplodiny.
• GAEC4 – nárazníkové pásy pozdĺž vodných tokov s minimálnou šírkou 3 metre (členský štát môže upraviť pre odvodňovacie/zavlažovacie jarky).

Medzi ďalšími súčasťami SPP, ktoré boli dohodnuté k 25.6.2021, je aj stanovenie:

• 25% celkového balíka na ekoschémy,
• 13+2% platby viazané na produkciu,
• Min.10% redistributívna platba, dobrovoľné stropovanie/degresivita platieb,
• Max.transfer financií z I.piliera do II.piliera: 42% (25% + 15% environment + 2% mladí farmári),
• Min.35% financií na PRV na enviro-klimatické ciele, vrátane 50% z ANC.

Do roku 2027 musia členské štáty prispôsobiť svoje národné strategické plány k stratégiám „Z farmy na vidličku“ (F2F) a „Biodiverzita“, ktoré špecifikujú ciele Zelenej dohody EÚ pre sektor agropotravinárstva. Legislatíva k tomu však bude pripravená najskôr až v roku 2023. K niektorým návrhom má však pripomienky aj Európsky Parlament, ktorý by mal strategické dokumenty prerokúvať a schváliť v najbližších mesiacoch. Navyše, viaceré zainteresované organizácie ako aj poľnohospodári, zastúpení v celoeurópskej organizácii COPA/COGECA, vyčítajú návrhom Európskej Komisie, že majú nereálne nastavené ciele, bez predošlých analýz dopadov. Podľa viacerých dopadových štúdií by totiž navrhovaná redukcia používania chemických pesticídov a hnojív mohla viesť k drastickému zníženiu produkcie plodín v EÚ.

Napríklad podľa COCERALu by sa EÚ stala čistým dovozcom zrnín (napr. 10 mil.t repky olejnej na pokrytie domácej spotreby), ich ceny by stúpli, čo by malo negatívny dopad aj na chov zvierat. Táto medzinárodná organizácia vytvorila grafy pre štyri rôzne scenáre – od najmenej zasahujúceho (žltý) až po drastický (svetlomodrý), kde do roku 2030 odhaduje dopady na vývoj produkcie pšenice (wheat) a kukurice (corn) v mil.ton – viď obr. (stúpajúca šedá línia je pre základný scenár – bez zmien):

Tabuľka: dopadová analýza: podľa viacerých inštitúcií (v 1.stĺpci vľavo) by aktuálne nastavené stratégie viedli k percentuálnemu poklesu produkcie hlavných komodít:

Medzi hlavné merateľné ciele stratégií F2F a Biodiverzita do roku 2030 teraz patrí napr. 50% zníženie rizikových výrobkov na ochranu rastlín (tzv. „PPP“ – „Plant Protection Products“), (resp. znížiť stratu živín o 50%), alebo 20% zníženie používania umelých hnojív. Taktiež zvýšenie na 25% podiel ekologického systému poľnohospodárstva a 10% neproduktívnej výmery na využívanej poľnohospodárskej pôde. Európski farmári reagujú negatívne, kritizujú hlavne nekonzistentnosť európskej politiky. Ale zároveň proaktívne navrhujú relevantnejšie merateľné ciele a alternatívne indikátory zlepšovania situácie.

Predovšetkým nie kvantitatívne (množstvá), ale kvalitatívne riešenia pre zníženie rizík a dopadov používania PPP. Tie sú drahé, a preto ich použitie musí byť racionálne a odôvodnené. Odporúčané presné poľnohospodárstvo a digitálne technológie sú zatiaľ cenovo náročné. Treba hľadať aj biologické alternatívy (biopesticídy) a tiež vylepšiť schvaľovací proces v rámci EÚ pre účinné látky, ktorý dnes trvá roky. Prípadné mechanické ničenie burín v hustosiatych obilninách je totiž dosť nereálne. Navyše, pri súčasnej európskej medzinárodnej politike nie je v Európskej únii dostatok PPP, ale ani umelých hnojív.

To potvrdil aj Liam MacHale, ktorý referoval o aktuálnej situácii s dostupnosťou umelých hnojív v EÚ. Od začiatku roka 2021 rastú ceny umelých hnojív v EÚ. Od roku 2017 ide o nárast ceny dusíkatého hnojiva UAN (urea-amonium-nitrat) o 66%! Pritom je evidentný rozdiel v porovnaní s cenou napr. v USA, ktorá je oveľa nižšia. Taktiež cena ropy rastie a dosahuje svoje 30-ročné maximum, pričom studená zima spôsobila zníženie zásob tejto suroviny a jej horšiu dostupnosť. Navyše, v Číne rastie dopyt po zemnom plyne. Na zvyšovaní cien sa podieľa aj cena dopravy, ktorá stúpa hlavne kvôli pandémii COVID-19. Momentálne, napriek rastúcemu dopytu po umelých hnojivách v EÚ, sa nepodarilo presvedčiť Európsku Komisiu, aby zrušila antidumpingové opatrenia a umožnila ich dovoz aj z Ruska. Preto jedinými dovozcami do EÚ sú dnes krajiny Trinidad-Tobago a Bielorusko.

Koncom mája však došlo k uvaleniu sankcií USA na výrobcu UAN v Bielorusku (tzv. „Ryanair crisis“), ktoré však negatívne zapôsobili práve na EÚ. Domáci – európski výrobcovia hnojív dokážu ponúknuť sotva 2/3 potrebného množstva, a preto ich ceny raketovo stúpli (čo samozrejme domácim výrobcom vyhovuje, avšak nie sú ochotní zvýšiť produkciu). COPA/COGECA požiadala opätovne o zrušenie antidumpingových opatrení na hraniciach EÚ, snaží sa aj o lobbying a využíva aj tlak na sociálnych sieťach, prostredníctvom videí s farmármi. Pre tých je totiž situácia neúnosná, keď výrobné náklady neúmerne rastú (cena UAN je 255 €/t – viď graf). Jedným z argumentov je, že výrobcovia hnojív v EÚ majú 36% profit / zisk z ich výroby, pričom cieľom Európskej Komisie je max. 10% zisk.

V rámci procedurálnych otázok zástupcovia krajín na pracovnej skupine COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde schválili Fína, Maxa Schulmana, za zástupcu na poradný výbor (CDG – civil dialogue group) EK pre tieto komodity. Ďalšie zasadnutie by sa malo uskutočniť 6.septembra 2021.

Zapísala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 1.7.2021.

Celý text na stiahnutie:

Členovia Združenia pestovateľov obilnín sa stretli a diskutovali o aktuálnych témach v Nitre, na XVIII. náhradnom Valnom zhromaždení, dňa 17.júna 2021.

Rok 2020 možno označiť za výnimočný. Odlišný bol nielen z hľadiska spoločenského, kvôli zdravotným rizikám svetovej pandémie koronavírusu, ale aj z pohľadu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Náhle riziko a s ním spojené zmeny ohrozovali všetky oblasti hospodárstva. U nás k tomu negatívne prispievalo aj nekoncepčné vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Napriek všetkým problémom, prekážkam a mimoriadnym situáciám, naši poľnohospodári dokázali pokračovať v prácach na poli aj v maštali a udržať objem a kvalitu výroby. Za to im patrí naše úprimné poďakovanie a úcta.

Úrodu obilnín v roku 2020 na Slovensku možno charakterizovať ako veľmi dobrú, celková produkcia bola takmer o 13% vyššia ako päťročný priemer. Slovenskí poľnohospodári v hospodárskom roku 2020-21 pozberali obilniny z výmery 747,3 tis.ha, čo v porovnaní s predchádzajúcou sezónou predstavuje plochu menšiu o 21,8 tis.ha. Pri priemernej hektárovej úrode 6,13 ton dosiahla produkcia obilnín 4 580,9 tis.ton. Oproti roku 2019-20 teda, napriek nižšej zberovej ploche, sa produkcia zvýšila o takmer polmilióna ton (476,8 tis.t) a priemerná úroda na hektár o 0,79 tony.

Združenie pestovateľov obilnín sa za ostatný rok aktívne zúčastňovalo pri tvorbe dlhodobej koncepcie do roku 2035, ktorú vypracúval NPPC-VÚEPP. Zástupcovia ZPO sú tiež členmi pracovných skupín pri MPRV SR pre tvorbu národného strategického plánu SPP na roky 2023-27. Našou snahou bolo navrhnúť potreby pre investičné podpory a inovácie v rámci spracovateľského priemyslu pre výrobu potravín, liehu, škrobu, sladu, či kŕmnych zmesí pre chov monogastrov, ale aj hovädzí dobytok. Vývoz suroviny by sa tak mohol zastaviť a pridanú hodnotu, ako aj pracovné príležitosti, by sme vytvárali doma na Slovensku. V spolupráci s ostatnými zväzmi v rámci vertikály „obilniny“ sme investičnú potrebu do sektoru vypočítali aktuálne na 2,4 miliardy eur. Ak by sa táto investícia dostala do výrobnej vertikály, udržala by sa tým vyššia cenová úroveň všetkých obchodovaných obilnín, podstatne by sa znížilo negatívne saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a zvýšila by sa sebestačnosť. To by urobilo slovenské poľnohospodárstvo zaujímavejším, atraktívnejším a ekonomická prosperita by pritiahla aj záujem zamestnancov v tomto odvetví.

V rámci programu vystúpil Ing. Gyula Zalabai, PhD., riaditeľ spolčnosti Istropol Solary, a.s., ktorý predstavil moderné odrody obilnín a hovoril aj o perspektívach šľachtenia na Slovensku. Budúcnosť vidí v spájaní síl jednotlivých článkov výroby obilnín, vrátane samosprávnych organizácií, pre silnejšiu pozíciu na spoločnom trhu. Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO a Ing. Igor Jakubička, podpredseda Predstavenstva ZPO, predstavili aktuálny vývoj v príprave národného strategickéhu plánu SPP na roky 2023-27, kde sa zúčastňujú rokovaní pracovných skupín vytvorených pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Súčasťou Uznesenia z XVIII. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO je aj vyjadrenie podpory pre rýchle a čo najkvalitnejšie vypracovanie tohto dokumentu, zabezpečenie plnej akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a pre vypracovanie kvalitného dokumentu dlhodobej strategickej koncepcie pre rozvoj všetkých vertikál v rámci slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2035.

Združenie pestovateľov obilnín za ostatný rok spolupracovalo aj s viacerými médiami a prispievalo k informovanosti odbornej verejnosti aj prostredníctvom svojej internetovej stránky, či profilu na facebooku (obilninari). V pláne práce ZPO na rok 2021 je, okrem účasti na pracovných skupinách pri MPRV SR a COPA/COGECA, aj zahraničná študijná cesta do Českej republiky (30.9.-1.10.2021) s cieľom navštíviť moderné a inovatívne poľnohospodárske podniky. Viac informácií nájdete na našej stránke v časti https://www.obilninari.sk/co-robime/zapisy-zasadani/

Predseda predstavenstva ZPO Vás (členov) pozýva na zasadnutie XVIII. Valného zhromaždenia členov Združenia pestovateľov obilnín, ktoré sa uskutoční dňa 17.júna 2021 o 9.30 hod. v Zelenom salóniku na 1.posch. budovy Agroinštitútu Nitra, š.p., Akademická 4, Nitra.

Návrh programu:

1. Otvorenie rokovania a schválenie programu

2. Voľba zlúčenej návrhovej a mandátovej komisie,
určenie zapisovateľa a overovateľov zápisu

3. Správa návrhovej a mandátovej komisie

4. Odborná prednáška I.: Ing. Gyula Zalabai, PhD.: ponuka odrôd hustosiatych obilnín spoločnosti Istropol Solary, a.s., perspektívy šľachtenia na Slovensku;

– Odborná prednáška II.: Budúca podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-27 na Slovensku (Ing. I.Jakubička, Ing. V.Debnárová).

5. Správa Predstavenstva ZPO o činnosti za obdobie od XVII. VZ ZPO a plán hlavných úloh na ďalšie obdobie a ich schválenie

6. Správa Kontrolnej komisie ZPO o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2020 a návrh rozpočtu na rok 2021; návrh členského príspevku ZPO na ďalšie obdobie a ich schválenie

7. Diskusia

8. Návrh uznesenia a záver

Informácia v zmysle článku 4, ods. 4, písm. a) platných stanov ZPO: „VZ je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov Združenia. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Združenia. Ak VZ nie je uznášaniaschopné, predstavenstvo zvolá v lehote do jednej hodiny náhradné VZ s nezmeneným programom.“

Zabezpečíme dezinfekciu rúk a pre bezpečné intervaly sedenia v Zelenom salóniku bude obsadená každá tretia stolička.  Budeme Vás prosiť o preukázanie sa dokladom o očkovaní, alebo negatívnym výsledkom PCR alebo ATG testu, nie starším ako 7 dní. Budeme postupovať podľa aktuálnych opatrení a usmernení ÚVZ SR a/alebo RÚVZ.
Pri príznakoch ochorenia COVID- 19 vylúčime účastníka z akcie.

Svoju účasť, prosím, potvrďte u Ing. Debnárovej na tel. 0903/744433, alebo na e-m: Vladka808@gmail.com . Tešíme sa na Vašu účasť!

S úctou,          

                                                                              Ing. Peter Marko

                                                                         Predseda predstavenstva ZPO

Pozvánka na stiahnutie: