Europoslanci schválili Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie na roky 2023-27

Dňa 23.novembra 2021 sa ukončilo dlhé obdobie prípravy novej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Európsky Parlament schválil návrhy nariadení, ktoré už v júni 2018 predložila Európska Komisia na širokú odbornú diskusiu. Začiatkom decembra 2021 by malo byť legislatívne znenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pokiaľ ho dovtedy schvália členské štáty. Počas roka 2022 by mala Komisia schvaľovať národné strategické plány a krajiny sa pripravovať, pretože nové pravidlá SPP sa začnú uplatňovať od 1.januára 2023.

Hlavnou zmenou v podporných schémach pre poľnohospodárstvo je výraznejšia orientácia na mladých, aj nových farmárov, či  mimoprodukčné prínosy pre ochranu prírodných zdrojov, vzácnych biotopov, či zadržiavaniu vody v krajine. Naďalej však zostáva najvyšší podiel prostriedkov I.piliera v základnej platbe na plochu, pričom stropovanie zostáva dobrovoľné, resp. na rozhodnutí štátov. Podľa ostatného návrhu Intervenčnej stratégie SPP v SR (z 11.11.2021) by sa na Slovensku malo stropovať od hranice príjmu nad 60 000 €, ktorý by sa mal krátiť 85 percentami a nad 100 000€ 100 percentami, avšak až po odčítaní personálnych nákladov. Viazané podpory príjmu, žiaľ, zostávajú naďalej nízke, iba 15% (13+2%). Teda financovanie viazané na produkciu určitých výrobkov (zelenina, ovocie, cukr.repa, chmeľ, bielkovinové plodiny, alebo tiež kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, kozy, vybraný výkrmový dobytok) bude naďalej nízke. Dokonca došlo k zníženiu platby pre mladých farmárov (iba 0,6%).

Do zoznamu podpôr v I.pilieri pribudli ekoschémy, ktoré sú síce pre poľnohospodárov dobrovoľné, no po prepočtoch sa zrejme väčšina rozhodne ich uplatňovať. Zavedie sa tzv. celofarmová eko-schéma, ktorá sa však bude líšiť podľa podmienok (veľkosť podniku do/nad 10ha, podiel ornej pôdy na postupe pre zlepšenie štruktúry pôdy, podiel TTP, hospodárenie v chránenom území apod.). Ekoschémy v I.pilieri by na Slovensku mali byť financované podielom až 27,6% z celého balíka na priame platby.

V II.pilieri (objem 2 015,4 mil.€) potom predstavujú ďalšie environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia podiel vyše 31% z celkového objemu. Investície do rôznych grantov, produktívnych a neproduktívnych opatrení, na vertikálnu spoluprácu, rozširovanie kapacít pre zvyšovanie pridanej hodnoty a potravinovej bezpečnosti, ale aj vodozádržné opatrenia, výsadbu pre sekvestráciu uhlíka do pôdy, či na pozemkové úpravy, by malo na Slovensku ísť 36,6% z balíka pre II. pilier (PRV). Pre ANC oblasti je určených 360 mil.€ na obdobie a pre osobitné znevýhodnenia oblastí Natura 2000 na TTP a lesnej pôde spolu 6,64 mil.€. Zvyšok je určený na opatrenia spolupráce, modernizáciu, vzdelávanie a poradenstvo, riadenie rizika, či pre začatie podnikania na vidieku.

Okrem toho, určitá časť prostriedkov z celkového slovenského balíka na obdobie rokov 2023-27, t.j. 4 185 667 462 €, bude nasmerovaná do spoločnej organizácie trhu – sektoru včelárskych výrobkov, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina, zemiaky, ale aj mlieko, ovce a kozy. Čiastka sa bude postupne zvyšovať so zapojením sa subjektov do operačných skupín, pre ktoré je taktiež vyčlenená čiastka. Na technickú pomoc by malo mať Slovensko 70 mil.€. Intervenčná stratégia SPP pre Slovensko by mala byť do konca novembra predložená na medzirezortné pripomienkové konanie a po schválení vládou SR predložená Európskej Komisii do konca roka 2021. Je to však len prvý dôležitý krok v náročnej príprave štátnej správy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a všetkých poľnohospodárov pre nové programové obdobie po prechodnom období, od 1.1. 2023.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vznikla v roku 1962 s prvoradým povojnovým cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok cenovo dostupných a kvalitných potravín, ale tiež zabezpečiť farmárom férový príjem pre udržanie života na vidieku. Rokmi sa jej ciele a nástroje menili. Výraznou podporou sa rozbehla produkcia potravín tak, že v osemdesiatych rokoch už bolo nutné ju limitovať a riadene vykupovať prebytky z trhu. Neskôr v rámci „Agendy 2000“ sa už podpora rozdelila na dva základné piliere a okrem priamych platieb sa začali poskytovať aj podpory viacročných projektov pre rozvoj vidieka. Keď sa v Eurobarometri v roku 2017 vyslovilo vyše 28 000 respondentov za prioritnú krajinotvorbu, Európska Komisia zadefinovala nových deväť základných cieľov SPP EÚ na obdobie 2023-27.

Okrem zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ však pribudli ďalšie zásadné požiadavky, ktoré v decembri 2019 predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von den Leyenová ako tzv. „Zelenú dohodu EÚ“. Zadefinovala nové ciele smerujúce k tomu, aby Európske Spoločenstvo bolo do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. No následne strategické dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ z marca 2020 vyčíslili čiastkové ciele pre sektor poľnohospodárstva už do roku 2030. Medzi hlavné požiadavky patrí zníženie používania priemyselných hnojív o 25%, nebezpečných chemických ochranných látok o 50%, či antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat o 25%. Koncom novembra 2021 Európska Komisia v rámci zámerov Zelenej dohody EÚ prijala ďalšie návrhy proti odlesňovaniu, k inovatívnemu trvalo-udržateľnému manažmentu odpadov a na ochranu zdravia pôdy.

Konečné znenie Intervenčnej stratégie SPP na roky 2023-27 pre Slovensko sa má spracovať v priebehu decembra 2021. Pravdepodobne 3.12. by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené tri finálne nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktoré ešte predtým musia schváliť jednotlivé členské štáty. Výrazné zmeny sa však už neočakávajú. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k Intervenčnej stratégii SR by mal byť dokument schválený vládou SR a odoslaný Európskej Komisii.

Lada Debnárová, 25.11.2021.