Month: november 2019

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

5. ČASŤ

Hlavné priame podpory I. piliera v rokoch 2021-2027

Poznámka na úvod:

Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Flexibilitu poskytujú aj možnosti presunu prostriedkov medzi piliermi, alternatíva negovania stropovania v prípade min.10% redistribučnej platby z I. piliera, alebo podiel národného kofinancovania opatrení II. piliera pre rozvoj vidieka, apod. Tie zatiaľ nepoznáme. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!

Európska Komisia, v rámci svojej štúdie výsledkov roku 2017, zistila, že v členských krajinách EÚ 20% prijímateľov čerpá 80% priamych platieb, resp. naopak 80% prijímateľov sa delí o zvyšných 20% priamych platieb. Potvrdilo sa, že koncentrácia priamych platieb je priamoúmerná koncentrácii pôdy. V únii pätina najväčších poľnohospodárskych podnikov sústreďuje 82% poľnohospodárskej pôdy a produkcie. Pritom v rebríčku vedie Slovenská republika, nasledovaná Českou republikou. Na Slovensku je koncentrácia spomedzi všetkých členských krajín EÚ najvypuklejšia, keď 20% podnikov čerpá 94% priamych platieb (v ČR je to 89%; priemer EÚ je 82%) – viď graf.

Graf: percentuálny podiel 20% najväčších poľnohospodárskych podnikov na: prijatých priamych platbách (modrý stĺpec), na poľnohospodárskej pôde (červený stĺpec). Zdroj: Európska Komisia, údaje roku 2015.

Pritom priame platby v SR tvoria až 166% podiel na zisku a 68% na pridanej hodnote (to znamená, že bez priamych platieb by väčšina poľnoh. podnikov vykazovala stratu, podľa IPP).

V budúcom období preto Európska Komisia navrhuje zaviesť namiesto základnej oddelenej platby na plochu novú, tzv. BISS schému (z anglického Basic Income Support for Sustainability), t.j. „základnú podporu príjmu pre trvalú udržateľnosť“. V nej kombinuje platbu na plochu so zazeleňovaním.  A zároveň ju podmieňuje dodržiavaním tzv. „kondicionalít“, teda rozšírených povinných podmienok pre ochranu životného prostredia a klímy (doterajšie „GAEC“ – 10 požiadaviek, „SMR“- 16 požiadaviek + rotácia plodín, plán riadenia živín, atď. – viď 3.časť nášho infoseriálu!). Pre túto formu podpory je nateraz stanovených min.30% až 60% (resp. 70%) rozpočtu I. piliera. No keďže ide o najjednoduchšiu formu platby, jej objem sa vypočíta až po odrátaní všetkých ostatných nevyhnutných platieb v rámci I. piliera.

Ďalšiu časť podpôr v I. pilieri budú tvoriť ekochémy, na ktoré v súčasnom návrhu nariadenia nie je stanovený percentuálny limit (odporúča sa však min. 20%). Ekoschémy sú však už akousi nadstavbou nad základnými požiadavkami a pre poľnohospodárov bude ich uplatňovanie dobrovoľné, pričom ich záväzok bude platiť vždy len na jeden rok. Členský štát je povinný navrhnúť ekoschémy, aby pomocou nich reagoval na najväčšie problémy krajiny, či konkrétnych jej regiónov, v oblasti environmentu. A teda môže ísť napr. o protierózne opatrenia, vodozádržné opatrenia, uplatňovanie prvkov krajinotvorby – remízky, aleje stromov na okrajoch polí a ciest, trvalo-udržateľný manažment lúk a pasienkov, apod. Ciele možno prispôsobovať výrobnej oblasti, typu pôdy, prevažujúcemu systému hospodárenia apod. Táto podpora môže mať formu fixnej platby na hektár (ako „top-up“ k základnej platbe), alebo formu kompenzácie ušlých príjmov. Možno tiež zvážiť prenos niektorých požiadaviek agroenvironmentu z II. piliera, ako je napr. prvé zalesnenie, či hospodárenie v ekologickom systéme (pozn. treba brať do úvahy, že platby v I. pilieri sú plne hradené z rozpočtu EÚ a netreba ich kofinancovať zo štátneho rozpočtu). Taktiež treba spomenúť aj ďalšiu z podmienok EK, že platba sa bude môcť vyplatiť len na „oprávnenú pôdu“, ktorej definícia je tiež viac-menej v rukách daného štátu, no na návrhu sa zatiaľ nezjednotili ani hlavné zainteresované európske inštitúcie.

Podpora dobrovoľne viazaná na produkciu bude zasa limitovaná zhora, teda z balíka pre priame platby max. 10 + 2% na bielkovinové plodiny. To znamená, že ak chceme zachovať platby na pestovanie vybraných druhov ovocia a zeleniny, alebo vybraných kategórií hospodárskych zvierat, podpora by mala byť napojená čo najviac na produkciu (kg zeleniny, ovocia, mäsa, syra, či litrov mlieka), nie na počet, či kusy. Zásadnou zmenou v systéme podpôr je totiž aj zacielenie na dosahované výsledky, ktoré Európska Komisia presadzuje. No opäť je na rozhodnutí vlády SR, ktoré komodity a v akej miere bude chcieť podporiť v budúcom období. IPP odporúča využiť maximálnu možnú mieru viazaných priamych platieb, najmä pre ekonomicky málo atraktívne sektory, ktoré však majú svoj špecifický ekonomický, sociálny, alebo environmentálny význam.

Legislatívny návrh nateraz obsahuje aj vyňatie časti z balíka pre priame platby (min. 3%) na podporu aktivít organizácií výrobcov v širokom spektre sektorov, ako je ovocie a zelenina, obilniny, hovädzie mäso, bravčové mäso, ovčie mäso, hydinové mäso, či vajcia. Zatiaľ sa diskutuje o povinnosti, či dobrovoľnosti zakladať organizácie výrobcov (pozn. Združenie pestovateľov obilnín zaujalo negatívne stanovisko k povinnému zakladaniu organizácií výrobcov v sektore obilia).

Nateraz panuje zhoda v tom, že min. 2% z balíka pre I. pilier bude určených na doplnkovú podporu pre mladých a začínajúcich poľnohospodárov (tzv. „CISYF“ z anglického Complementary Income Support for Young Farmers). Táto časť priamych platieb teda bude presne zacielená na tých, ktorí vyhovejú podmienkam v rámci uvedenej skupiny. Jej cieľom je tiež zatraktívniť sektor pre mladých a tých, ktorí zvažujú tento spôsob podnikania na pôde a prispieť ku generačnej obmene. V súčasnom období najväčšou mierou (14,4%) prispievajú mladým farmárom v Českej republike.

Redistributívnu platbu už dnes dobrovoľne uplatňuje asi tretina členských štátov EÚ (napr. aj Poľsko). Doplnková redistributívna platba (tzv. „CRISS“ z anglického Complementary Redistributive Income Support for Sustainability) je ďalším kúskom z „koláča“ priamych platieb, o ktorý sa budú musieť podeliť veľké poľnohospodárske subjekty s menšími. Hlavným zámerom je podpora malých a stredných fariem, ktoré nemajú dobrý prístup k úverom, ani dostatočné príjmy. Redistributívna platba by sa mala, podľa odporúčania IPP, zaviesť ako hektárová platba so sadzbou 30% priemernej priamej platby, najviac do prvých 100 ha podniku. Každý štát si musí sám nastaviť výšku a rozsah tejto platby. Na túto formu platby by sa mali využiť prostriedky zo „stropovania“.

Priame platby totiž môžu byť obmedzené najvyššou možnou úrovňou pre jeden poľnohospodársky podnik, tzv. „stropom“. Týka sa to najmä veľkých „neaktívnych“ fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Nemal by sa však týkať podpory pre mladých, ani ekoschém a malo by byť možné odrátať aj časť nákladov na prácu súvisiacu s poľnohospodárstvom. No viac o tzv. „stropovaní“ a redistribúcii napíšeme v 8.časti nášho seriálu.

Keďže Slovensko má v súčasnosti, v porovnaní s EÚ, jednu z najvyšších úrovní priemerných priamych platieb na farmu (t.j. SR: 23 287 €, EÚ: 6 104 €, zdroj: IPP), bude z hľadiska rozvoja agropotravinárskeho sektora na Slovensku strategicky najdôležitejšie motivovať k produkcii potravín a čo najefektívnejšie zacieliť rôzne dostupné formy podpôr. A to najmä nepriamych, projektových, v rámci II. piliera. O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
3. Zelená architektúra budúcej SPP
4. Finančný rámec pre EÚ a SR
5. Hlavné priame podpory I. piliera
6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
9. Časový rámec a očakávané kroky
10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 27.11. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 5časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!

Združenie pestovateľov obilnín dostalo

PAMÄTNÝ LIST

pri príležitosti 100.výročia založenia Výskumného ústavu ekonomiky
poľnohospodárstva a potravinárstva

za dlhoročnú spoluprácu v oblasti vedy a výskumu v agropotravinárskom sektore.

Združenie pestovateľov obilnín spolupracuje s VÚEPP najmä pri príprave situačných a výhľadových správ k obilninám, pri získavaní informácií z poľnohospodárskej praxe a spracúvaní ekonomických analýz. Pomoc je však vzájomná a Združenie pestovateľov oceňuje ochotu a odborný prístup pracovníkov NPPC – VÚEPP.

Pamätný list bol združeniu venovaný 17.10. 2019, pri príležitosti poľnohospodársko-ekonomickej konferencie v Bratislave.

List je podpísaný Ing. Zuzanou Nouzovskou, generálnou riaditeľkou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra
a Ing. Štefanom Adamom, riaditeľom NPPC – VÚEPP.

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

4. ČASŤ

Finančný rámec pre EÚ a Slovenskú republiku

Pamätníci si pamätajú na socialistické „päťročnice“. Dnes, v rámci Európskej únie, plánujeme na sedem rokov a nové rozpočtové obdobie sa začína v roku 2021. Európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo sa však zrejme zníži asi o 11% (aj „vďaka“ Brexitu), a tak sa zvýši tlak na efektívne využívanie dostupných prostriedkov.

V súčasnom programovacom období rokov 2014-2020 sa Slovenská republika rozhodla presunúť zdroje z II. piliera (PRV) do I. piliera (priame platby) v objeme 330 mil. euro. Priame platby však nie sú viazané na produkciu a čiastočne slúžia na kompenzáciu straty príjmov za postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (zazeleňovanie). Opatrenia pre rozvoj vidieka (PRV) sú v krajinách EÚ chápané ako najefektívnejší spôsob podpory vidieka, ktoré zároveň umožňujú členskej krajine kofinancovať opatrenia zo štátneho rozpočtu až do výšky 80% celkových zdrojov (Slovensko aktuálne používa mieru národného spolufinancovania na úrovni 25,7%). Dnes na konci aktuálneho obdobia je diskutabilné, či toto rozhodnutie o presune bolo zo strategického pohľadu správne.

Na základe návrhu nariadenia č.1306/2018, ktorý v júni 2018 predložila Európska Komisia, by sa mal znížiť rozpočet pre Slovensko na opatrenia I. piliera (priame platby) o 10%, no rozpočet pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka) až o 26% (v stálych cenách, bez inflácie).  A aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. “externú konvergenciu priamych platieb“, čo pre Slovensko znamená, že 82% priemeru podpôr v EÚ dosiahne v roku 2027. Slovensko je na dôležitej križovatke rozhodnutí a už dnes musí definovať, kam nasmeruje podpory v agrorezorte na ďalšie sedemročné obdobie.

Pre obdobie rokov 2021-27 je pre Slovensko alokovaných 4 417 mil. eur (2 823 mil. eur pre I. pilier a 1 594 mil. eur pre II. pilier) z rozpočtu EÚ, čo spolu s minimálnym kofinancovaním pre II. pilier (30,9%, t.j. 711 mil. eur) predstavuje celkom sumu 5 128 mil. eur (t.j. 732,3 mil. eur ročne) /viď tabuľku č.4, zdroj: Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka – záverečná správa Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR a MF SR – útvar hodnota za peniaze, júl 2019/.

V nasledujúcom období rokov 2021-2027 Európska únia opäť ponúka členským štátom možnosti presunu najviac 15% prostriedkov medzi oboma piliermi navzájom. Úroveň povinného národného spolufinancovania v II. pilieri stanovila v rámci limitov min. 30% – max. 80%. V zobrazenej tabuľke sú tri zásadné varianty alokácie prostriedkov z EÚ – maximálny presun z I. do II. piliera, bez presunu a maximálny presun z II. do I. piliera. Obálka pre II. pilier je potom s dvoma možnosťami kofinancovania zo štátneho rozpočtu – s minimálnou možnou úrovňou 30,9% a s možnosťou 40%. Tretí stĺpec potom sčítava celkový rozpočet zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na roky 2021-2027.

Z prehľadu týchto akýsi „hraničných“ hodnôt si môžeme dedukovať naše možnosti, ktoré nám v nasledujúcom období ponúkne Európska únia a štát. Najpodstatnejšie bude uvedomiť si význam agropotravinárskej výroby pre Slovensko z pohľadu dlhodobej stratégie rozvoja našej krajiny.

Inštitút pôdohospodárskej politiky v uvedenej Revízii odporúča zvýšenie národného spolufinancovania PRV ako najefektívnejšieho nástroja podpory slovenského poľnohospodárstva. Opatrenia pre rozvoj vidieka sa totiž dajú oveľa lepšie zacieliť, naplánovať, napojiť na produkciu potravín a pomôcť aj mladým a menším podnikateľom na pôde. Pokiaľ sa teda vláda SR napríklad rozhodne presunúť 15% prostriedkov z I. do II. piliera, jeho balík sa navýši o 60,4 mil. euro ročne. Priame platby by sa znížili asi o 31 euro/ha. To by zároveň zvýšilo nároky na štátny rozpočet asi 128,6 mil. euro za rok (t.j. 900 mil. euro za celé 7-ročné obdobie). A táto suma by sa mohla ešte zvýšiť, ak by sme sa odpútali od minimálnej sadzby 30,9% a rozhodli sa kofinancovať aspoň 40%. V celkovom súčte by sme tak mohli získať na opatrenia PRV balík 3 362 mil. euro na 7 rokov (pre porovnanie: bez presunu a s min. kofinancovaním 30,9% by táto suma bola 2 305 mil. euro).

V súčasnosti je riadne predbežné stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ohľadom financovania takéto:

• Zvýšenie tempa externej konvergencie (urýchlenie dorovnania priamych platieb)
• Nepresúvať financie medzi piliermi
• Stanovenie pevnej miery národného spolufinancovania II. piliera

Každá členská krajina sa musí na nové podmienky obdobia rokov 2021-2027 zodpovedne pripraviť a hlavne správne rozhodnúť o prioritách, pričom by nemala podceniť diskusiu so všetkými zástupcami poľnohospodárskej a potravinárskej praxe, či obchodu. Tých všetkých sa totiž dotkne „Národný strategický plán pre roky 2021-2027“. Pôvodný termín na jeho predloženie Európskej Komisii (t.j. 1.1.2020) nebude zrejme zo strany viacerých členských štátov dodržaný.

Keďže ani k dnešnému dátumu (tri týždne po plánovanom začiatku 1.11.2019) nepracuje Európska Komisia v novom zložení, nie je zatiaľ schválený ani legislatívny návrh na viacročný finančný rámec pre SPP na roky 2021-2027. Bude to prvý rozpočet EÚ po odchode Veľkej Británie z únie, aj preto bude nižší, keď ráta s 1,114% hrubého národného príjmu (GNI – gross national income; predtým hrubý domáci produkt) 27 členských krajín únie (v súčasnosti predstavuje 1,6% GNI). Európska Komisia tlačí na zástupcov vlád krajín EÚ, aby do konca roka 2019 poskytli politické záruky k tomu, aby návrh rozpočtu na roky 2021-2027 mohol byť prijatý čo najskôr. No rokovania EParlamentu, ERady a EKomisie majú prebiehať ešte do leta 2020, takže sa dajú očakávať aj ďalšie zmeny v legislatívnych návrhoch a nielen ohľadom rozpočtu.

O tom, aké opatrenia by mohli byť financované v budúcom období nabudúce… 🙂

 

BONUS: Graf: Rozpočet SPP do roku 2027, v stálych cenách.

Legenda: škála vľavo: 0-80 v mld. euro, škála vpravo: 0-0,8% ako podiel na HDP (hrubý domáci produkt). Export subsidies – vývozné podpory, other market measures – ostatné trhové opatrenia, coupled support – platba viazaná na produkciu, decoupled support – podpora oddelená od produkcie, of which direct payments – z toho priame platby, of which green payments – z toho platby na zazeleňovanie, Rural development – environment/climate – rozvoj vidieka – životné prostredie/klíma, Rural development – other measures – rozvoj vidieka – ostatné opatrenia, Pillar I post-2020 proposal – I.pilier po roku 2020 – návrh, Pillar II post-2020 proposal – II. pilier po roku 2020 – návrh, Current CAP excl UK – súčasná SPP bez V.Británie, CAP as share of EU GDP – SPP ako podiel na HDP EÚ.  Zdroj: Európska Komisia, DG Agri.

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
3. Zelená architektúra budúcej SPP
4. Finančný rámec pre EÚ a SR
5. Hlavné priame podpory I. piliera
6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
9. Časový rámec a očakávané kroky
10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 20.11. 2019.

 Celý text na stiahnutie: 4časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete sa stať členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju ZPO prihláška za člena platna 2016. Vopred ďakujeme!

 

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

2. ČASŤ

„Zelená architektúra“ budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky

V súčasnom programovacom období sú poľnohospodári zaviazaní viacerými požiadavkami v oblasti ochrany životného prostredia, v záujme klímy, či pohody zvierat. V budúcom období sa majú tieto režimy zefektívniť a posilniť aj nad rámec súčasných povinností. Európska Komisia zvyšuje ambície a tlak na dosiahnutie merateľných výsledkov. No zároveň poskytuje dostatok manévrovacieho priestoru pre členské krajiny EÚ, aby si samé vytvorili ten správny mix povinných a dobrovoľných opatrení, prispôsobených na ich miestne podmienky.

Obrázok stručne a jasne vysvetľuje súčasný stav platný pre roky 2014-2020 (vľavo od šípky) a návrh tzv. „Zelenej architektúry“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 (vpravo od šípky). Šípka znázorňuje rastúcu úroveň agro-environmentálnych požiadaviek.

Nové rozšírené povinné podmienky („kondicionality“) teda predlžujú platnosť súčasných podmienok tzv. „Krížového plnenia“. Tieto praktiky založené na štandardách Európskej únie reagujú na zmeny klímy, ochranu vody, pôdy, biotopov, biodiverzitu, manažment používania pesticídov, program Natura 2000. No sú rozšírené o nové prvky ako je ochrana mokradí a rašelinísk (GAEC 2), nástroje pre sledovanie a manažment výživných látok (GAEC 5), redukciu úrovne dusíka vo vode (SMR 1), či trvalo-udržateľné používanie pesticídov (SMR 13). Posilňujú sa prvky pre rotáciu plodín (GAEC 8) – náhradou za málo efektívnu diverzifikáciu plodín, resp. zazeleňovanie („greening“), vyňatie pôdy pre zachovanie biodiverzity – mimo poľnohospodárskej produkcie (GAEC 9), či úplný zákaz transformácie (zorania) TTP v oblasti Natura 2000. Plnenie týchto požiadaviek (kondicionalít) bude podmienkou pre získanie priamych platieb v I. pilieri. Členské štáty však v budúcom období môžu reagovať flexibilnejšie a zohľadniť špecifické vlastnosti krajiny, dokonca i regiónov. Podmienky, ktoré si nastaví však musia pomáhať k plneniu stanovených cieľov. Ich implementácia by mala zároveň zjednodušiť administratívnu záťaž na poľnohospodárov a prispieť k transparentnosti a porovnateľnosti medzi jednotlivými členskými krajinami.

Eko-schémy predstavujú druhú tehličku „Zelenej architektúry“ a sú akousi nadstavbou. V rámci I. piliera budú stopercentne financované zo zdrojov EÚ. Členské štáty majú na výber, či poľnohospodárom poskytnú prostriedky ako „prémiu“ za mimoriadne výdavky a ušlý príjem, alebo ako stimuly v podobe hektárovej platby pre rozšírené environmentálne požiadavky. Je teda možné ich flexibilne zacieliť na oblasti, ktoré v danom členskom štáte predstavujú určitý problém, či výzvu na zlepšenie (napr. emisie, rozšírený manažment na trvalých pasienkoch, vytvorenie a manažment znakov krajinotvorby, ekologické poľnohospodárstvo, apod.). Štát musí eko-schémy zaviesť povinne, no poľnohospodári sa môžu pre ich uplatnenie rozhodnúť dobrovoľne a zaviazať sa k ich plneniu vždy len na jeden rok. Nateraz je však vnímané ako problém to, že nie je stanovený žiadny minimálny limit pre tieto opatrenia, čo môže viesť k nízkym investíciám zo strany štátu. Preto je dôležité, aby eko-schémy boli „dobre ušité“ na požiadavky daného štátu a kryté silným rozpočtom.

Treťou súčasťou „Zelenej architektúry“ SPP sú agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“) dobrovoľné v rámci II. piliera. AEKO môže nadväzovať na eko-schémy v I. pilieri a poskytnúť poľnohospodárom bonusy za dobrovoľné prijatie náročnejších záväzkov a dosiahnutie cieľov. Členské štáty majú na výber zo širokého spektra opatrení zameraných najmä na efektívne využívanie prírodných zdrojov a ochranu ekosystémov. Okrem už známych platieb za prijatie agro-environmentálnych a klimatických záväzkov, na kompenzáciu znevýhodnených prírodných a iných podmienok (ANC/LFA), či v rámci obmedzení v oblastiach Natura 2000 je tu mnoho ďalších možností. V rámci tzv. intervencií si môžu krajiny vybrať, či budú pre svoje potreby podporia manažment rizík, farmársky poradenský systém, systém poľnohospodárskych vedomostí a inovácie (tzv. „AKIS“ – komunikácia medzi vedcami, výskumníkmi a pracovníkmi na vidieku), synergie a spoluprácu, medzigeneračný prenos informácií, investície, start-upy (zakladacie projekty) pre mladých farmárov, digitalizáciu, atď.

Pre „Zelenú architektúru“ SPP po roku 2021 musia členské krajiny vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov. Pritom 30% zo zdrojov I. piliera musí byť povinne zacielené na rozšírené kondicionality. Rovnako 30% financií v rámci II. piliera (ktoré však treba spolufinancovať zo štátneho rozpočtu!) musí venovať na opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na zmiernenie klimatických zmien a podporu životného prostredia. Štát musí využiť obidva piliere a priebežne monitorovať dosahovanie stanovených cieľov. Môže sa však rozhodnúť, či na konkrétne opatrenia II. piliera presunie dodatočných max. 15% prostriedkov z I. piliera. Všetky tieto podrobnosti každý štát uvedie vo svojom „Národnom strategickom pláne“ na roky 2021-2027.

V každom prípade by každý štát mal hľadať „win-win“ riešenia, teda také, ktorými prispeje k ochrane stanoveným špecifickým cieľom v oblasti klímy a životného prostredia a zároveň podporí domácich poľnohospodárov a podnikateľov. Svoju úlohu v tom má aj správne rozdelenie dostupných finančných prostriedkov. O tom nabudúce…  🙂

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
3. Zelená architektúra budúcej SPP
4. Finančný rámec pre EÚ a SR
5. Hlavné priame podpory I. piliera
6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
9. Časový rámec a očakávané kroky
10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 12.11. 2019.

Celý súbor na stiahnutie: 3časť serialu o SPP po 2021 nov19

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

2. ČASŤ

Deväť hlavných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky

na roky 2021-2027

Po dôkladnom prieskume medzi obyvateľmi Európskej únie, sa Európska Komisia pokúsila v júni 2018 načrtnúť hlavné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 v návrhoch základných nariadení, ktoré menia nateraz platné nariadenia č.1305/2013, č.1306/2013, č.1307/2013 a č.1308/2013 (posledné nie je dostupné v slovenčine). Tie stanovujú pravidlá nielen pre poskytovanie priamych podpôr, opatrenia pre rozvoj vidieka, ale aj nástroje spoločnej organizácie trhu s agrokomoditami. Taktiež navrhujú finančný rámec pre budúce programovacie obdobie a pravidlá pre tvorbu národných strategických plánov.

Deväť hlavných cieľov budúcej SPP po roku 2021:

3 na posilnenie pružnosti sektoru:

• Zabezpečiť férový príjem farmárom
• Zvýšiť ich konkurencieschopnosť a orientáciu na trh
• Vyvážiť sily v potravinovom reťazci a zlepšiť pozíciu farmárov

3 na posilnenie starostlivosti o životné prostredie a klímu:

• Aktívne bojovať so zmenami klímy
• Trvalo-udržateľne využívať prírodné zdroje
• Chrániť krajinu a biodiverzitu

3 na zlepšenie kvality života na vidieku:

• Podporiť generačnú obmenu
• Oživiť vidiecke oblasti ponukou zamestnania a rastu
• Zabezpečiť vysokú kvalitu potravín

Lepšie zacielenie na férovejší príjem

Podpora príjmu farmárov v rámci budúcej SPP bude významná aj z hľadiska zabezpečenia stability a predvídateľnosti. Časť z toho, jednoduchá platba na plochu farmy, zostáva. Avšak budúca SPP chce priorizovať malé a stredne veľké hospodárstva a tiež motivovať mladých, aby sa zapojili. Preto nové legislatívne návrhy Európskej Komisie obsahujú:

• vyššiu úroveň podpory na hektár pre malé a stredné farmy
• zníženie podielu prijatých priamych platieb nad 60 000 € na farmu a obmedzenie platby na jednu farmu nad 100 000 €, aby sa zabezpečilo férovejšie prerozdelenie podpôr
• najmenej 2% priamych platieb alokovaných pre členskú krajinu musí byť vyčlenených pre mladých farmárov, doplnených finančnou podporou v rámci rozvoja vidieka a opatreniami na uľahčenie prístupu k pôde a na prevody pozemkov
• členské krajiny EÚ musia zaručiť, že iba „skutočný farmár“ bude oprávnený získať podpory.

Vyššie ambície v akciách na zmenu klímy a životného prostredia

Keďže poľnohospodári hrajú významnú úlohu v ochrane a zachovaní krajiny, biodiverzity a taktiež bojujú s dopadmi zmeny klímy, Európska Komisia stanovila zvýšené nároky. Povinnými sa stanú:

• uchovanie pôd s vysokým obsahom uhlíka prostredníctvom ochrany mokradí a rašelinísk
• povinný nástroj riadenia výživných látok na zlepšenie kvality vôd, zníženie amoniaku a úrovne dusíkatých látok
• osevný postup namiesto diverzifikácie plodín.

Farmári budú mať tiež príležitosť ísť nad hranicu týchto povinných požiadaviek. Krajiny vyvinú vlastné ekoschémy dobrovoľných požiadaviek, aby podnietili a podporili farmárov. Povinné i dobrovoľné požiadavky na ochranu životného prostredia budú zrejme najviac diskutované. O nich viac nabudúce…

Farmári v strede záujmu európskej spoločnosti

Poľnohospodári sú v srdci európskych vidieckych komunít a poskytujú množstvo životne dôležitých verejných statkov. Budúca SPP ponúka nástroje na väčší rozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom:

• pomoci novej generácii farmárov, aby sa pridali k profesii, poradenstvom starších skúsenejších farmárov, prenosom informácií medzi generáciami
• povzbudením členských krajín, aby na národnej úrovni prijímali viac podporných opatrení, napr. flexibilnejšími pravidlami zdaňovania, dedičstva apod., aby sa mladým farmárom zlepšil prístup k pôde
• stanovením prísnejších pravidiel na kvalitu a bezpečnosť potravín pre farmárov, poskytnutím podpory podmienenej splnením požiadaviek napr. na redukciu pesticídov alebo antibiotík.

Podstatnou zmenou prechádza aj prístup Spoločnej poľnohospodárskej politiky k poskytovaniu finančných podpôr. Už to nebude ako dnes, keď poľnohospodár bude mať nárok na podporu, ak splní určité podmienky (napr. zazeleňovanie, agroenvironmentálne požiadavky). Podpora bude udelená, keď farmár dosiahne určité vopred stanovené výsledky a výkony. A tie si musí každý členský štát definovať sám už dnes, v rámci „Národného strategického plánu“. V ňom musí predložiť konkrétne opatrenia, ako bude reflektovať na uvedených deväť hlavných cieľov SPP a pritom musí vychádzať z vlastnej národnej analýzy SWOT (z anglického „silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia“). Pôvodný termín na predloženie národných strategických plánov, t.j. 31.12.2019, však nie je reálny a bude pravdepodobne odložený.

Aktuálne navrhované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike súvisia aj s novým rozpočtovým obdobím od roku 2021. Je však zrejmé, že z dôvodu zatiaľ neschváleného rozpočtu EÚ, ktoré komplikujú o.i. aj nejasné podmienky Brexitu, musíme rátať s určitým prechodným obdobím. Predpokladá sa, že toto obdobie bude trvať až do roku 2022, čiže nová SPP začne platiť najskôr od januára 2023. Dovtedy zrejme budeme uplatňovať opatrenia SPP, ktoré platia pre roky 2013-2020 s rozpočtovým provizóriom. O konkrétnych podmienkach prechodného obdobia sa ešte rokuje a pripravujú sa nariadenia pre zabezpečenie financovania podporných opatrení.

A hoci už dnes sú jasné ciele novej SPP, stále sa ešte diskutuje na všetkých fórach o detailoch legislatívnych návrhov. Asi najviac sa poľnohospodári obávajú zvýšených požiadaviek ekoschém a „ozeleňovania“ poľnohospodárskej politiky. O tom nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
3. Zelená architektúra budúcej SPP
4. Finančný rámec pre EÚ a SR
5. Hlavné priame podpory I. piliera
6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
9. Časový rámec a očakávané kroky
10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 5.11. 2019.

Celý súbor na stiahnutie:  2časť serialu o SPP po 2021 nov19