Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín
o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027
5. ČASŤ
Hlavné priame podpory I. piliera v rokoch 2021-2027
Poznámka na úvod:
Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Flexibilitu poskytujú aj možnosti presunu prostriedkov medzi piliermi, alternatíva negovania stropovania v prípade min.10% redistribučnej platby z I. piliera, alebo podiel národného kofinancovania opatrení II. piliera pre rozvoj vidieka, apod. Tie zatiaľ nepoznáme. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!
Európska Komisia, v rámci svojej štúdie výsledkov roku 2017, zistila, že v členských krajinách EÚ 20% prijímateľov čerpá 80% priamych platieb, resp. naopak 80% prijímateľov sa delí o zvyšných 20% priamych platieb. Potvrdilo sa, že koncentrácia priamych platieb je priamoúmerná koncentrácii pôdy. V únii pätina najväčších poľnohospodárskych podnikov sústreďuje 82% poľnohospodárskej pôdy a produkcie. Pritom v rebríčku vedie Slovenská republika, nasledovaná Českou republikou. Na Slovensku je koncentrácia spomedzi všetkých členských krajín EÚ najvypuklejšia, keď 20% podnikov čerpá 94% priamych platieb (v ČR je to 89%; priemer EÚ je 82%) – viď graf.
Graf: percentuálny podiel 20% najväčších poľnohospodárskych podnikov na: prijatých priamych platbách (modrý stĺpec), na poľnohospodárskej pôde (červený stĺpec). Zdroj: Európska Komisia, údaje roku 2015.
Pritom priame platby v SR tvoria až 166% podiel na zisku a 68% na pridanej hodnote (to znamená, že bez priamych platieb by väčšina poľnoh. podnikov vykazovala stratu, podľa IPP).
V budúcom období preto Európska Komisia navrhuje zaviesť namiesto základnej oddelenej platby na plochu novú, tzv. BISS schému (z anglického Basic Income Support for Sustainability), t.j. „základnú podporu príjmu pre trvalú udržateľnosť“. V nej kombinuje platbu na plochu so zazeleňovaním. A zároveň ju podmieňuje dodržiavaním tzv. „kondicionalít“, teda rozšírených povinných podmienok pre ochranu životného prostredia a klímy (doterajšie „GAEC“ – 10 požiadaviek, „SMR“- 16 požiadaviek + rotácia plodín, plán riadenia živín, atď. – viď 3.časť nášho infoseriálu!). Pre túto formu podpory je nateraz stanovených min.30% až 60% (resp. 70%) rozpočtu I. piliera. No keďže ide o najjednoduchšiu formu platby, jej objem sa vypočíta až po odrátaní všetkých ostatných nevyhnutných platieb v rámci I. piliera.
Ďalšiu časť podpôr v I. pilieri budú tvoriť ekochémy, na ktoré v súčasnom návrhu nariadenia nie je stanovený percentuálny limit (odporúča sa však min. 20%). Ekoschémy sú však už akousi nadstavbou nad základnými požiadavkami a pre poľnohospodárov bude ich uplatňovanie dobrovoľné, pričom ich záväzok bude platiť vždy len na jeden rok. Členský štát je povinný navrhnúť ekoschémy, aby pomocou nich reagoval na najväčšie problémy krajiny, či konkrétnych jej regiónov, v oblasti environmentu. A teda môže ísť napr. o protierózne opatrenia, vodozádržné opatrenia, uplatňovanie prvkov krajinotvorby – remízky, aleje stromov na okrajoch polí a ciest, trvalo-udržateľný manažment lúk a pasienkov, apod. Ciele možno prispôsobovať výrobnej oblasti, typu pôdy, prevažujúcemu systému hospodárenia apod. Táto podpora môže mať formu fixnej platby na hektár (ako „top-up“ k základnej platbe), alebo formu kompenzácie ušlých príjmov. Možno tiež zvážiť prenos niektorých požiadaviek agroenvironmentu z II. piliera, ako je napr. prvé zalesnenie, či hospodárenie v ekologickom systéme (pozn. treba brať do úvahy, že platby v I. pilieri sú plne hradené z rozpočtu EÚ a netreba ich kofinancovať zo štátneho rozpočtu). Taktiež treba spomenúť aj ďalšiu z podmienok EK, že platba sa bude môcť vyplatiť len na „oprávnenú pôdu“, ktorej definícia je tiež viac-menej v rukách daného štátu, no na návrhu sa zatiaľ nezjednotili ani hlavné zainteresované európske inštitúcie.
Podpora dobrovoľne viazaná na produkciu bude zasa limitovaná zhora, teda z balíka pre priame platby max. 10 + 2% na bielkovinové plodiny. To znamená, že ak chceme zachovať platby na pestovanie vybraných druhov ovocia a zeleniny, alebo vybraných kategórií hospodárskych zvierat, podpora by mala byť napojená čo najviac na produkciu (kg zeleniny, ovocia, mäsa, syra, či litrov mlieka), nie na počet, či kusy. Zásadnou zmenou v systéme podpôr je totiž aj zacielenie na dosahované výsledky, ktoré Európska Komisia presadzuje. No opäť je na rozhodnutí vlády SR, ktoré komodity a v akej miere bude chcieť podporiť v budúcom období. IPP odporúča využiť maximálnu možnú mieru viazaných priamych platieb, najmä pre ekonomicky málo atraktívne sektory, ktoré však majú svoj špecifický ekonomický, sociálny, alebo environmentálny význam.
Legislatívny návrh nateraz obsahuje aj vyňatie časti z balíka pre priame platby (min. 3%) na podporu aktivít organizácií výrobcov v širokom spektre sektorov, ako je ovocie a zelenina, obilniny, hovädzie mäso, bravčové mäso, ovčie mäso, hydinové mäso, či vajcia. Zatiaľ sa diskutuje o povinnosti, či dobrovoľnosti zakladať organizácie výrobcov (pozn. Združenie pestovateľov obilnín zaujalo negatívne stanovisko k povinnému zakladaniu organizácií výrobcov v sektore obilia).
Nateraz panuje zhoda v tom, že min. 2% z balíka pre I. pilier bude určených na doplnkovú podporu pre mladých a začínajúcich poľnohospodárov (tzv. „CISYF“ z anglického Complementary Income Support for Young Farmers). Táto časť priamych platieb teda bude presne zacielená na tých, ktorí vyhovejú podmienkam v rámci uvedenej skupiny. Jej cieľom je tiež zatraktívniť sektor pre mladých a tých, ktorí zvažujú tento spôsob podnikania na pôde a prispieť ku generačnej obmene. V súčasnom období najväčšou mierou (14,4%) prispievajú mladým farmárom v Českej republike.
Redistributívnu platbu už dnes dobrovoľne uplatňuje asi tretina členských štátov EÚ (napr. aj Poľsko). Doplnková redistributívna platba (tzv. „CRISS“ z anglického Complementary Redistributive Income Support for Sustainability) je ďalším kúskom z „koláča“ priamych platieb, o ktorý sa budú musieť podeliť veľké poľnohospodárske subjekty s menšími. Hlavným zámerom je podpora malých a stredných fariem, ktoré nemajú dobrý prístup k úverom, ani dostatočné príjmy. Redistributívna platba by sa mala, podľa odporúčania IPP, zaviesť ako hektárová platba so sadzbou 30% priemernej priamej platby, najviac do prvých 100 ha podniku. Každý štát si musí sám nastaviť výšku a rozsah tejto platby. Na túto formu platby by sa mali využiť prostriedky zo „stropovania“.
Priame platby totiž môžu byť obmedzené najvyššou možnou úrovňou pre jeden poľnohospodársky podnik, tzv. „stropom“. Týka sa to najmä veľkých „neaktívnych“ fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Nemal by sa však týkať podpory pre mladých, ani ekoschém a malo by byť možné odrátať aj časť nákladov na prácu súvisiacu s poľnohospodárstvom. No viac o tzv. „stropovaní“ a redistribúcii napíšeme v 8.časti nášho seriálu.
Keďže Slovensko má v súčasnosti, v porovnaní s EÚ, jednu z najvyšších úrovní priemerných priamych platieb na farmu (t.j. SR: 23 287 €, EÚ: 6 104 €, zdroj: IPP), bude z hľadiska rozvoja agropotravinárskeho sektora na Slovensku strategicky najdôležitejšie motivovať k produkcii potravín a čo najefektívnejšie zacieliť rôzne dostupné formy podpôr. A to najmä nepriamych, projektových, v rámci II. piliera. O tom si povieme viac nabudúce… 🙂
SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:
- Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
- 9 hlavných cieľov SPP po 2021
- Zelená architektúra budúcej SPP
- Finančný rámec pre EÚ a SR
- Hlavné priame podpory I. piliera
- Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
- Spoločná organizácia trhu s obilninami
- Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
- Časový rámec a očakávané kroky
- Prechodné obdobie a najbližšie roky
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 27.11. 2019.
Celý súbor na stiahnutie: 5časť serialu o SPP po 2021 nov19
Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!