Informačný seriál – 6.časť

Vladimira Debnarova

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

6. ČASŤ

Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka v rokoch 2021-2027

Poznámka na úvod:

Keďže k dnešnému dňu nie je verejne známy návrh Národného strategického plánu SR pre roky 2021-2027, je potrebné poznamenať, že obsah tejto časti bude čisto hypotetický a orientačný. Konkrétne formy podpory v I. a II. pilieri, nástroje organizácie trhu s určitými komoditami, ako aj objem (resp. percento z balíka) prostriedkov pre jednotlivé opatrenia nastavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Preto, prosím, tieto informácie chápte len ako možnosť, nie finálne znenie!

V 5. časti nášho informačného seriálu sme uviedli hlavné prvky podpory v I. pilieri (priame platby):

  • Základná podpora príjmu a trvalej udržateľnosti – na plochu („BISS“)
  • Doplnková redistributívna podpora príjmu a trvalej udržateľnosti („CRISS“)
  • Doplnková podpora príjmu pre mladých farmárov („CISYF“)
  • Schémy pre klímu a životné prostredie („ekoschémy“)
  • Podpora viazaná na produkciu.

V tejto časti si predstavíme hlavné navrhované oblasti pre opatrenia II. piliera (rozvoj vidieka). Pre opatrenia II. piliera platí, že je povinné ich spolufinancovanie zo štátnych zdrojov a taktiež aj samotným prijímateľom, v prípade predpokladu ziskovosti investičných projektov (príspevok je nižší ako 100%). O finančnom rozdelení obálky pre Slovensko a možnostiach kofinancovania sme písali v 4.časti nášho infoseriálu. Prostriedky „Programu rozvoja vidieka“ môžu účinne pomôcť rozvoju vybraných sektorov a pre mnohé členské krajiny EÚ ide o kľúčový zdroj rozvoja podnikania na vidieku. Podľa Inštitútu poľnohospodárskej politiky (IPP) je predpokladom efektívneho fungovania PRV vypracovaný presný plán výziev pre každý rok a jeho dodržiavanie, vyššia frekvencia výziev, podporených viac menších projektov, elektronické podávanie žiadostí a efektívnejšie hodnotenie projektov. Pre úspešnosť dobrých projektov je podstatné aj vyčleniť zdroje aj pre najnižšie rozvinuté okresy, rozšíriť využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a samozrejme nulová miera korupcie.

V rámci PRV možno opatrenia rozdeliť do dvoch kategórií – neprojektové opatrenia (kompenzácia straty príjmu spôsobenej nepriaznivými prírodnými podmienkami, či dodržiavaním určitých podmienok) a projektové opatrenia (investičné, na zlepšovanie podmienok, rozvoj).

Medzi neprojektové opatrenia patria hlavne „AEKO“ (agroenvironmentálno-klimatické opatrenia), na ktoré bude treba vyčleniť aspoň 30% z celého balíka pre PRV. Ich uplatňovanie však bude pre poľnohospodárov dobrovoľné. V budúcom období pre roky 2021-2027 sa môžu aktuálne existujúce požiadavky rozšíriť o ďalšie operácie zamerané na efektívne využívanie prírodných zdrojov (zvýšenie kvality pôdy, vody), zachovanie biodiverzity v krajine, ochranu biotopov, obmedzenia v oblastiach Natura 2000 a ďalšie opatrenia pre environmentálne a klimatické záväzky. Nárok na kompenzačnú platbu má subjekt automaticky po splnení stanovených podmienok. Avšak IPP odporúča v záujme efektívnejšej podpory zvýhodniť ANC oblasti v projektových opatreniach PRV zameraných na agroturizmus, živočíšnu výrobu a modernizáciu výroby. Taktiež diferencovať platbu podľa zaťaženosti poľnohospodárskej pôdy živočíšnou výrobou (napr. min.0,3 VDJ/ha celej poľnoh. pôdy, t.j. TTP + orná pôda). Vyššiu platbu by získal subjekt s vyšším zaťažením.

Zvyšných max. 70% prostriedkov určených pre II. pilier bude možné zacieliť na plánované projekty rozvoja, ktoré Slovenský agropotravinársky sektor potrebuje najviac. V rámci ôsmych „intervencií“ si môže každý členský štát EÚ vybrať a „ušiť“ si ich na mieru. Samozrejme musí pritom vychádzať zo SWOT analýzy stavu v krajine (t.j. analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození), ktorú si vopred vypracuje (pozn. NPPC – VÚEPP ju už vypracoval pre SR).

A tu je možné vybrať si z možností, ktoré aktuálne ponúka legislatívny návrh Európskej Komisie, napríklad:

  • Investície:
    • podľa IPP by Slovensko malo predovšetkým investovať do konsolidácie trhu s pôdou, a teda do pozemkových úprav a sceľovania vlastníctva pôdy (tzv. komasácia). Pomocou projektov komplexných pozemkových úprav, alebo čiastočne prostredníctvom projektov jednoduchých pozemkových úprav je možné v praxi zrealizovať konsolidáciu v horizonte 30 rokov, pri predpokladaných nákladoch 1 093 mil. eur. Iba fungujúci trh s pôdou môže odstrániť súčasné problémy s vyplácaním priamych platieb a platieb v rámci PRV (viac na str.25-28 Revízie výdavkov IPP).
    • ďalšou významnou investíciou by malo byť posilnenie spracovateľského a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, na ktorý by bolo možné naviazať poľnohospodársku prvovýrobu. V niektorých sektoroch by bolo potrebné dobudovať výrobné kapacity, inde zasa využiť kapacity voľné, no nevyužívané (viď graf), napr. cukrovarnícky, škrobárenský, pivovarnícky a sladovnícky, liehovarnícky priemysel, atď. Okrem toho by bolo možné podporiť aj spracovanie ďalších (druhotných) surovín, ako napr. ovčia vlna, ľanové a konopné vlákna, odpady apod.
    • zároveň je dôležité pre komplexný rozvoj výrobnej vertikály budovať aj priebežné menšie aj väčšie sklady a kompletnú distribučnú sieť zacielenú na domáce potraviny. Podstatou je vybudovať čo najkratší obchodný reťazec od výrobcu po spotrebiteľa. Súčasťou tejto investície preto môže byť aj podpora odbytových organizácií výrobcov, v ktorých by spájali sily najmä menší domáci producenti kvalitných potravín.
    • Podľa IPP je potrebné identifikovať také investičné oblasti v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré je ekonomicky možné podporiť návratnými formami financovania alebo kombináciou návratného a nenávratného financovania.

Graf: Rozmiestnenie sektorov spracovateľského priemyslu na Slovensku, podľa pridanej hodnoty na zamestnanca (v euro) a naplnenosti kapacít (v %), Zdroj: MPRV SR (2017).

  • Riadenie rizík („risk management“): Podnikateľské riziko v poľnohospodárstve je všeobecne väčšie ako v iných odvetviach národného hospodárstva. IPP odporúča zaviesť systémové nástroje na podporu riadenia rizík, najmä prostredníctvom spolufinancovania komerčného poistného. S príspevkom štátu a samotných farmárov by bolo možné vytvoriť fond pre tzv. „nepoistiteľné“ riziká, katastrofického rozsahu, ktoré čoraz častejšie zasahujú lokálne a negatívne ovplyvňujú ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Prípadne by bolo lepšie vytvoriť poistný produkt na súkromnom trhu, ktorý by mohol štát dotovať. Dôležité je aj nastavenie obojstranne výhodných poistných podmienok a ich dodržiavanie zmluvnými stranami.
  • Mladí a začínajúci farmári, „start-upy“ (t.j. zakladacie projekty): zamestnanosť v poľnohospodárstve na Slovensku je veľmi nízka a naďalej klesá. Navyše máme nízky podiel zamestnancov vo vekovej kategórii do 24 rokov a vysoký podiel pracovníkov nad 50 rokov ( priemerný vek je 47 r.). V rámci PRV je nevyhnutné podporiť kapitálovo nízko vybavené farmy, ktoré majú problém získať úvery na komerčnom a farmy schopné tvoriť vyššiu pridanú hodnotu trhu (mladí a rodinné farmy). IPP navrhuje dosiahnuť efektívnejšiu podporu mladých začínajúcich farmárov týmito spôsobmi:
    • Zvýšiť hektárovú hranicu pre podporu mladých poľnohospodárov prostredníctvom priamych platieb (t.j. na 100 ha, ako vo väčšine európskych štátov)
    • podporiť investície mladých poľnohospodárov v rámci PRV prostredníctvom bodového zvýhodnenia a formou nastavenia vhodných typov výziev a veľkostí projektov
    • zvýšiť maximálnu podporu pre mladého poľnohospodára a začatie podnikania (max. 100 000 euro)
    • zvýšiť frekvenciu a pravidelnosť výziev pre mladých poľnohospodárov v rámci projektových opatrení PRV (napr. každoročne  k 30.6.)
    • zvýšiť účasť poľnohospodárov, vrátane mladých, na vzdelávacích aktivitách.
  • Systém prenosu vedomostí a inovácií v poľnohospodárstve (tzv. „AKIS“ z anglického „Agricultural Knowledge and Innovation Systems“) – medzi výskumníkmi, poradcami, pracovníkmi na vidieku. Zároveň bude veľmi dôležité zaviesť kvalitný poradenský systém pre poľnohospodárov, založený na skúsených poradcoch s certifikátom o vzdelaní. Jednou z významným súčastí prenosu vedomostí a skúseností bude aj medzigeneračná spolupráca. Podporiť by sa mali aj projekty pre modernizáciu a digitalizáciu procesu poľnohospodárskej výroby, kde má významnú príležitosť hlavne mladá generácia farmárov.
  • Spolupráca a synergické efekty: spolupráca v rámci organizácií výrobcov s finančnou podporou by mohla vylepšiť vyjednávaciu pozíciu výrobcov v konkurencii na trhu. Žiadané by mali byť tiež projekty spolupráce subjektov v určitej komunite na vidieku, v ktorých je možné prepojiť výrobu, spracovanie, predaj produktov so vzdelávaním, kultúrou, tradíciami, remeslami, cestovným ruchom, apod. Určitý pozitívny synergický efekt by mohli priniesť projekty na spoluprácu napr. vo forme spoločných „dvorov služieb“ so strojovým a technickým vybavením pre menších farmárov (tzv. „zdieľaná ekonomika“).
  • Podpora ekologickej produkcie: v súčasnosti sa na Slovensku podporuje sedem typov plôch s výmerou asi 157 tis. ha v ekologickom poľnohospodárstve. Dominujú trvalé trávne porasty (TTP, až 66%), no prepojenie na živočíšnu výrobu nie je zabezpečené. Ekologické poľnohospodárstvo má potenciál zvýšiť zamestnanosť na vidieku a prinášať vyššiu pridanú hodnotu. Odporúča sa preto postupné navýšenie minimálneho zaťaženia TTP zvieratami (zo súčasných 0,3 DJ/ha na 0,5 DJ/ha). A tiež plošné hodnotenie environmentálnych dopadov ekologického poľnohospodárstva (merateľné ukazovatele).

Pre Slovensko je dôležité uvoľniť aj pravidlá „predaja z dvora“, ktoré sú v súčasnosti príliš limitované, v porovnaní s okolitými krajinami. Cieľom by malo byť podporiť miestnych výrobcov kvalitných potravín a originálnych produktov. Bolo by žiadúce, okrem produktov živočíšnej výroby, zamerať sa aj na ekologickú výrobu zeleniny a ovocia, či liečivých bylín a korenín.

Aká je perspektíva pre pestovateľov obilnín v tomto kontexte? Bude sa produkcia obilia na Slovensku nejako podporovať, alebo môžeme očakávať skôr jej pokles? Budú ešte obilniny patriť medzi komodity, ktorých trh je organizovaný v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky? O tom si povieme viac nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 3.12. 2019.

 Celý súbor na stiahnutie: 6časť serialu o SPP po 2021 nov19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!