Informačný seriál ZPO – 2.časť

Informačný seriál ZPO – 2.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

2. ČASŤ

Deväť hlavných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky

na roky 2021-2027

Po dôkladnom prieskume medzi obyvateľmi Európskej únie, sa Európska Komisia pokúsila v júni 2018 načrtnúť hlavné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 v návrhoch základných nariadení, ktoré menia nateraz platné nariadenia č.1305/2013, č.1306/2013, č.1307/2013 a č.1308/2013 (posledné nie je dostupné v slovenčine). Tie stanovujú pravidlá nielen pre poskytovanie priamych podpôr, opatrenia pre rozvoj vidieka, ale aj nástroje spoločnej organizácie trhu s agrokomoditami. Taktiež navrhujú finančný rámec pre budúce programovacie obdobie a pravidlá pre tvorbu národných strategických plánov.

Deväť hlavných cieľov budúcej SPP po roku 2021:

3 na posilnenie pružnosti sektoru:

  • Zabezpečiť férový príjem farmárom
  • Zvýšiť ich konkurencieschopnosť a orientáciu na trh
  • Vyvážiť sily v potravinovom reťazci a zlepšiť pozíciu farmárov

3 na posilnenie starostlivosti o životné prostredie a klímu:

  • Aktívne bojovať so zmenami klímy
  • Trvalo-udržateľne využívať prírodné zdroje
  • Chrániť krajinu a biodiverzitu

3 na zlepšenie kvality života na vidieku:

  • Podporiť generačnú obmenu
  • Oživiť vidiecke oblasti ponukou zamestnania a rastu
  • Zabezpečiť vysokú kvalitu potravín

Lepšie zacielenie na férovejší príjem

Podpora príjmu farmárov v rámci budúcej SPP bude významná aj z hľadiska zabezpečenia stability a predvídateľnosti. Časť z toho, jednoduchá platba na plochu farmy, zostáva. Avšak budúca SPP chce priorizovať malé a stredne veľké hospodárstva a tiež motivovať mladých, aby sa zapojili. Preto nové legislatívne návrhy Európskej Komisie obsahujú:

  • vyššiu úroveň podpory na hektár pre malé a stredné farmy
  • zníženie podielu prijatých priamych platieb nad 60 000 € na farmu a obmedzenie platby na jednu farmu nad 100 000 €, aby sa zabezpečilo férovejšie prerozdelenie podpôr
  • najmenej 2% priamych platieb alokovaných pre členskú krajinu musí byť vyčlenených pre mladých farmárov, doplnených finančnou podporou v rámci rozvoja vidieka a opatreniami na uľahčenie prístupu k pôde a na prevody pozemkov
  • členské krajiny EÚ musia zaručiť, že iba „skutočný farmár“ bude oprávnený získať podpory.

Vyššie ambície v akciách na zmenu klímy a životného prostredia

Keďže poľnohospodári hrajú významnú úlohu v ochrane a zachovaní krajiny, biodiverzity a taktiež bojujú s dopadmi zmeny klímy, Európska Komisia stanovila zvýšené nároky. Povinnými sa stanú:

  • uchovanie pôd s vysokým obsahom uhlíka prostredníctvom ochrany mokradí a rašelinísk
  • povinný nástroj riadenia výživných látok na zlepšenie kvality vôd, zníženie amoniaku a úrovne dusíkatých látok
  • osevný postup namiesto diverzifikácie plodín.

Farmári budú mať tiež príležitosť ísť nad hranicu týchto povinných požiadaviek. Krajiny vyvinú vlastné ekoschémy dobrovoľných požiadaviek, aby podnietili a podporili farmárov. Povinné i dobrovoľné požiadavky na ochranu životného prostredia budú zrejme najviac diskutované. O nich viac nabudúce…

Farmári v strede záujmu európskej spoločnosti

Poľnohospodári sú v srdci európskych vidieckych komunít a poskytujú množstvo životne dôležitých verejných statkov. Budúca SPP ponúka nástroje na väčší rozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom:

  • pomoci novej generácii farmárov, aby sa pridali k profesii, poradenstvom starších skúsenejších farmárov, prenosom informácií medzi generáciami
  • povzbudením členských krajín, aby na národnej úrovni prijímali viac podporných opatrení, napr. flexibilnejšími pravidlami zdaňovania, dedičstva apod., aby sa mladým farmárom zlepšil prístup k pôde
  • stanovením prísnejších pravidiel na kvalitu a bezpečnosť potravín pre farmárov, poskytnutím podpory podmienenej splnením požiadaviek napr. na redukciu pesticídov alebo antibiotík.

Podstatnou zmenou prechádza aj prístup Spoločnej poľnohospodárskej politiky k poskytovaniu finančných podpôr. Už to nebude ako dnes, keď poľnohospodár bude mať nárok na podporu, ak splní určité podmienky (napr. zazeleňovanie, agroenvironmentálne požiadavky). Podpora bude udelená, keď farmár dosiahne určité vopred stanovené výsledky a výkony. A tie si musí každý členský štát definovať sám už dnes, v rámci „Národného strategického plánu“. V ňom musí predložiť konkrétne opatrenia, ako bude reflektovať na uvedených deväť hlavných cieľov SPP a pritom musí vychádzať z vlastnej národnej analýzy SWOT (z anglického „silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia“). Pôvodný termín na predloženie národných strategických plánov, t.j. 31.12.2019, však nie je reálny a bude pravdepodobne odložený.

Aktuálne navrhované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike súvisia aj s novým rozpočtovým obdobím od roku 2021. Je však zrejmé, že z dôvodu zatiaľ neschváleného rozpočtu EÚ, ktoré komplikujú o.i. aj nejasné podmienky Brexitu, musíme rátať s určitým prechodným obdobím. Predpokladá sa, že toto obdobie bude trvať až do roku 2022, čiže nová SPP začne platiť najskôr od januára 2023. Dovtedy zrejme budeme uplatňovať opatrenia SPP, ktoré platia pre roky 2013-2020 s rozpočtovým provizóriom. O konkrétnych podmienkach prechodného obdobia sa ešte rokuje a pripravujú sa nariadenia pre zabezpečenie financovania podporných opatrení.

A hoci už dnes sú jasné ciele novej SPP, stále sa ešte diskutuje na všetkých fórach o detailoch legislatívnych návrhov. Asi najviac sa poľnohospodári obávajú zvýšených požiadaviek ekoschém a „ozeleňovania“ poľnohospodárskej politiky. O tom nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 5.11. 2019.

Celý súbor na stiahnutie:  2časť serialu o SPP po 2021 nov19

Informačný seriál ZPO – 1.časť

Informačný seriál ZPO – 1.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

 1. ČASŤ:

Čo to je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie

a prečo sa mení?

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie patrí medzi hlavné politiky Európskeho Spoločenstva a určuje pravidlá pre podpory príjmu farmárov, opatrenia rozvoja vidieka, nástroje organizácie trhu s agrokomoditami, ako aj ďalšie podmienky pre fungovanie agropotravinárov na spoločnom európskom trhu. SPP vznikla v roku 1962 s cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok dostupných a kvalitných potravín a zabezpečiť farmárom férový príjem pre zachovanie života na vidieku.

Poľnohospodárstvo má svoje špecifiká, na ktoré sa pri porovnávaní s ostatnými rezortnými politikami zabúda. Napriek nepochybnému významu pri zabezpečovaní potravín je príjem farmárov až o 40% nižší v porovnaní s nepoľnohospodárskymi výrobnými odvetviami. Poľnohospodárstvo je oveľa závislejšie na priebehu počasia a klímy, ako iné rezorty. Medzi dopytom a ponukou na trhu je nevyhnutne istá časová priepasť, keďže k produkcii mlieka, či upečeniu chleba vedie dlhá cesta. Navyše, poľnohospodári musia pracovať dostatočne efektívne, v rámci určitej sociálnej komunity na vidieku, ohľaduplne k životnému prostrediu a pritom zachovávať kvalitu pôdy a biodiverzitu života. (SPP v každej členskej krajine: https://ec.europa.eu/info/publications/cap-your-country_sk )

V roku 2018 bola SPP financovaná z celkového rozpočtu únie (t.j. 160 mld. euro) vyše 36 percentami, t.j. 58,82 mld. euro (z toho Slovensko dostalo 2,457 mld. euro). Najväčšia časť z tohto ročného rozpočtu (41,74 mld. euro) išlo na podporu príjmu európskych farmárov. Ďalších 14,37 mld. euro bolo určených na opatrenia rozvoja vidieka a 2,7 mld. euro sa použilo na nástroje organizácie trhu s agrokomoditami. SPP je financovaná prostredníctvom dvoch fondov: Európsky poľnohospodársky fond (EAGF z anglického European Agriculture Guarantee Found), ktorý je zacielený na priame platby a organizáciu trhu. A druhý Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD z anglického European Agriculture Found for Rural Development) pre opatrenia rozvoja vidieka. Kým prvý definuje I. pilier podpôr, druhý fond je II. pilierom a tento je zároveň povinne kofinancovaný z národných rozpočtov členských krajín EÚ. III. pilierom financovania je notifikovaná štátna podpora, ktorá je v každej členskej krajine pochopiteľne rôzna. Obvykle sa za IV. pilier označujú rôzne nepriame podpory zo strany štátu, ako sú napr. daňové úľavy, upravené sociálne odvody, bonifikácie úverov, príspevky na poistné apod. Napriek „jednotnej“ poľnohospodárskej politike tak dochádza v rámci územia Európskej únie k rôznym a často neporovnateľným podnikateľských prostrediam, ktoré farmárom poskytujú lepšiu, či horšiu konkurencieschopnosť na spoločnom európskom trhu. (Výdavky z EÚ rozpočtu za roky 2014-2020 po anglicky: https://ec.europa.eu/budget/graphs/revenue_expediture.html )

Medzi hlavné prínosy SPP EÚ patrí výroba potravín, rozvoj vidieckej komunity a trvalo-udržateľné hospodárenie. V rámci krajín EÚ dnes operuje asi 11 miliónov fariem, na ktorých pracuje okolo 22 miliónov ľudí. Spoločne produkujú hojnosť rozličných, cenovo dostupných, bezpečných a kvalitných potravín. Na poľnohospodárstvo je naviazaných mnoho ďalších pracovných miest na vidieku. Farmári potrebujú budovy, stroje, pohonné látky, hnojivá a ošetrovanie hospodárskych zvierat (tzv. „sektory vstupov“). A taktiež potrebujú produkty spracovať a zabaliť, uskladniť, prepraviť a predať (tzv. „sektory výstupov“). Spoločne s potravinárskym priemyslom poskytuje poľnohospodárstvo v rámci EÚ celkom asi 44 miliónov pracovných miest. Farmári majú pritom dvojaké poslanie – na jednej strane vyrobiť suroviny pre potraviny, no na druhej chrániť prírodné zdroje, pôdu, vodu a biodiverzitu v krajine.

Kto sú teda kľúčoví hráči pri tvorbe pravidiel SPP? Predovšetkým Európska Komisia, ktorá konzultuje návrhy legislatívy v rámci poradných „skupín civilného dialógu“ (napr. poradná skupina civilného dialógu pre plodiny na ornej pôde má 57 členov, ktorí zastupujú prvovýrobcov, potravinárskych spracovateľov, obchodníkov, ochrancov životného prostredia, vtákov a včiel apod.) a „poľnohospodárskych výborov“. „Expertné skupiny“ zasa poskytujú Európskej Komisii podklady, napr. AMTF pre boj proti nekalým praktikám v obchode. Európska Komisia spracúva „dopadové štúdie“ vždy, keď plánuje, pripravuje a navrhuje novú legislatívu pre EÚ. Európsky Dvor audítorov hrá tiež významnú úlohu pri revízii výdavkov v rámci poľnohospodárstva.

Okrem Európskej Komisie, ktorá je hlavným autorom pravidiel pre SPP, sa k zásadným návrhom vyjadruje aj Európska Rada ministrov poľnohospodárstva a Európsky Parlament. V rámci procesu pripomienkovania sa má možnosť vyjadriť samozrejme aj laická, či odborná verejnosť, ktorá sa združuje do rôznych mimovládnych zoskupení, tzv. „NGOs“ (napr. COPA-COGECA je najväčšou, nie však jedinou, organizáciou farmárov a družstiev v EÚ).

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) od začiatku svojej existencie v roku 1962 podliehala zmenám. Kým po II. svetovej vojne bolo jej hlavným cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo potravín, neskôr sa musela únia vysporiadať s prebytkami potravín (intervenčné zásoby obilia, masla, mäsa, sušeného mlieka apod.). So zásadnejšou reformou SPP koncom osemdesiatych rokov 20.storočia (od roku 1992) prišiel vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo, Ray MacSharry, ktorý predovšetkým limitoval množstvá produktov, podporil ich vývoz, znížené podpory zacielil na výrobcu a zaviedol tzv.„set aside“ – vyňatie pôdy z produkcie. Veľkou výzvou bolo tiež rozšírenie Európskeho Spoločenstva v roku 2004 o desať nových členských krajín bývalého socialistického bloku. Tzv. „Agenda 2000“ rozdelila podpory SPP do dvoch pilierov a pripravila opatrenia aj pre rozvoj vidieka. Podpory sa oddelili od produkcie a zaviedla sa jednoduchá platba na plochu a povinné agro-environmentálne schémy. Taktiež bolo prijaté rozhodnutie, že financovanie SPP z rozpočtu EÚ sa nebude meniť do roku 2012. No ani v období rokov 2013-2020 nedošlo k úplnému dorovnaniu podpôr v rámci všetkých krajín EÚ-28.

Európska Komisia pravidelne publikuje správy o mienke verejnosti, tzv. „Eurobarometer„. Napríklad v rámci prieskumu k SPP, ktorý realizovala do decembra 2017, sa vyjadrilo vyše 28 000 obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ. Až 62% z nich sa vyjadrilo, že hlavnou prioritou SPP by mala byť produkcia kvalitných, bezpečných a zdravých potravín a 61% respondentov vidí prínos poľnohospodárstva nielen v rámci výroby potravín, ale aj v tvorbe krajiny. Aj na základe tohto prieskumu zadefinovala Európska Komisia hlavné ciele budúcej SPP po roku 2021.

O tom nabudúce… 🙂

 

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 29.10.2019

Celý súbor na stiahnutie: 1časť serialu o SPP po 2021 nov19

 

Európska Komisia sprístupňuje údaje o komoditách

Európska Komisia sprístupňuje údaje o komoditách

Európska Komisia na svojich internetových stránkach rozširuje možnosti získať prehľad o produkcii, cenách a situácii na trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Naposledy od 18.októbra 2019 doplnila prehľad na trhu o sektor zeleniny a ovocia, ktorý predstavuje asi 24% celkového objemu poľnohospodárskej výroby v krajinách EÚ. Pravidelne tak bude možné sledovať krátkodobé analýzy sektoru, čím sa zlepší aj transparentnosť trhu pre zainteresovaných.

Okrem základných komodít (plodiny na ornej pôde, cukor, mäso, mlieko) tak bude ktokoľvek môcť sledovať dáta o jablkách, hruškách, citrusovom ovocí, kôstkovinách (broskyne, nektarinky) a pradajkách. Začiatkom novembra by mal na informačnej stránke Európskej Komisie pribudnúť trh s vínom. Účelom tejto akcie je pomôcť európskym poľnohospodárom sa lepšie orientovať a efektívnejšie zvládať volatilitu (nestabilitu) na trhu s agrokomoditami.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/news/commission-launches-fruit-and-vegetable-market-observatory-2019-oct-18_en

Prehľad svetových cien v grafickom, alebo tabuľkovom prehľade, či aktuálne čísla o produkcii obilnín a olejnín (arable crops) môžete sledovať na tejto linke:

https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/farming/facts-and-figures/markets/overviews/market-observatories/crops_en#cereals

Ceny dusíkatých hnojív ťažia európskych farmárov

Ceny dusíkatých hnojív ťažia európskych farmárov

Sťažnosti najväčších európskych producentov umelých hnojív dali podnet, aby Európska Komisia začala 13.8.2018 preskúmavanie situácie na trhu s UAN (Urea and Amonium Nitrate), teda tekutého dusíkatého hnojiva na báze močoviny. „Obvinenými“ boli dovozcovia z Ruskej federácie, USA a Trinidad a Tobago, ktorí mali dovážať tento produkt do Európskej únie za dumpingové ceny, a tým nadmerne konkurovať domácim výrobcom.

Od tohto dátumu však začala rapídne stúpať cena UAN práve od európskych výrobcov – do konca roku 2018 sa vyšplhala na úroveň 255 €/t (FCA Rouen, 32% dusíka, Spot) z pôvodných 170 €/t, resp. na 195 €/t (FOB Čierne more, 32% dusíka, Spot). Medziročne tak jednotliví výrobcovia v Holandsku, Poľsku a Litve zvýšili ceny o 20 až 40%.

Pritom spotreba UAN v rámci krajín Európskej únie dosahovala v roku 2018 až 5,2 mil. ton (napr. Česká republika 306 tis. t, Maďarsko 170 tis. t, ale najviac využije Francúzsko 2,3 mil. t). Vyjadrené v eurách predstavuje spotreba UAN v celej EÚ sumu 1,2 mld. euro (napr. ČR 71 mil. euro, HU 39,5 mil. euro, FR 523 mil. euro).

Dňa 10.apríla 2019 Európska Komisia po preskúmaní situácie, rozhovoroch so všetkými stranami a na základe výsledkov dotazníkov farmárov a zástupcov poľnohospodárskej praxe, prijala implementačné nariadenie č.2019/576 (OJ EU L 100/7), ktorým uvalila dočasné antidumpingové clo na dovozy zmesí UAN pôvodom z Ruska, Trinidadu Tobago a USA. Na základe tohto nariadenia zároveň Komisia stanovila „dočasné dumpingové marže“ pri dovoze európskym výrobcom pre Ruskú federáciu  na 31,9% pre Acron Group, resp. 34% pre Eurochem Group a ostatné spoločnosti (s ohľadom na CIF cenu produktu na hranici EÚ, bez zaplateného cla). Pre Trinidad a Tobago stanovila túto maržu na 55,9% a pre USA na 37,3%.

Pre poľnohospodárov, ktorí používajú v rastlinnej výrobe toto umelé hnojivo znamenala táto situácia pohromu. Tieto antidumpingové opatrenia a zvýšené ceny UAN sa premietli do zvýšených nákladov až natoľko, že pre všetky krajiny EÚ predstavujú dodatočné náklady výšku 559 mil. euro za rok (napr. ČR 33 mil. euro, HU 18 mil. euro, FR 241 mil. euro). A tým, samozrejme zníženie príjmu farmárov. Na druhej strane produkcia UAN v rámci Európskej únie nie je postačujúca, a preto sú krajiny nútené dovážať (v r.2017 bol dovoz UAN na úrovni 37%).

Poľnohospodári preto zareagovali a žiadajú o úpravu týchto pravidiel. Podľa nich je už európsky trh s dusíkom chránený dostatočne – ceny dusíka v EÚ sú tradične nad úrovňou jeho svetovej ceny. Navyše, UAN predstavuje iba 14% podiel na trhu EÚ, pretože najpoužívanejšími dusíkatými hnojivami sú AN/CAN (dusičnan amónny) (50%) a močovina (urea) (36%). Pritom tieto hnojivá využívajú najmä väčší pestovatelia špecializovaní na plodiny na ornej pôde, napr. obilniny, olejniny, strukoviny. No pokiaľ by sa rozhodli využívať iné druhy umelých hnojív ako tekutú UAN, museli by prispôsobovať aj svoje aplikátory a mechanizáciu, čo by viedlo k ďalším investičným nákladom. Negatívne by to zasiahlo aj úrodnosť pestovaných plodín.

Keďže hnojivá predstavujú pre farmárov zameraných na plodiny na ornej pôde náklady na úrovni 13-17% (vo Francúzsku až 14-21%), obrátili sa začiatkom septembra zástupcovia samosprávnych organizácií na najväčšiu európsku organizáciu farmárov a družstiev COPA-COGECA so žiadosťou o riešenie tohto stavu. Dodatočné clo, ktoré sa uplatňuje na dovážanú UAN od 22,24 euro/t po 42,47 euro/t – podľa krajiny pôvodu, predstavuje pre farmárov zvýšenie nákladov na produkciu o 3 až 5%, čím sa výrazne znižuje ich ziskovosť a konkurencieschopnosť.

Zdroj: COPA-COGECA, Európska Komisia, obr. – internet.

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO.

Žatva 2019 – predbežné štatistické vyhodnotenie

Štatistický úrad SR koncom augusta vydal správu, v ktorej predbežne hodnotí výsledky zberu hustosiatych obilnín a odhaduje úrody aj pre jesenné plodiny. Predpokladá vyššiu úrodu u jačmeňa, ale aj celkovú produkciu hustosiatych obilnín, najmä vďaka ich vyššej hektárovej úrode. V tomto roku však pôvodne očakávaná lepšia kvalita bola čiastočne znížená vplyvom júnových horúčav a celkovo menších zrážkových úhrnov. Čoraz viac sa však ukazujú výrazné regionálne rozdiely v rámci územia Slovenska. Extrémy počasia sa už nestávajú výnimkou, ale skôr pravidlom.

Celú správu ŠÚ SR aj so zdrojovými tabuľkami si môžete prečítať na stránke statistics.sk.

Tabuľky: Odhad_urody_polnohospodarskych_plodin_15_08_2019

Európska Komisia pomôže farmárom postihnutým tohtoročným suchom

Európska Komisia vo štvrtok 25.júla 2019 vydala tlačovú správu, v ktorej komisár pre poľnohospodárstvo, Phil Hogan, deklaruje vôľu pomôcť európskym farmárom poškodeným tohtoročným suchom.

Extrémne horúčavy, ktoré v júni postihli celú, no najmä severozápadnú Európu, spôsobili zníženie predpokladanej úrody obilnín aj olejnín. Zrná zahoreli a znížila sa ich objemová hmotnosť, no často i kvalita.

Predovšetkým by farmári mali dostať možnosť získať časť priamych platieb (do 70%), resp. podpôr v rámci rozvoja vidieka (do 85%) v skoršom termíne, asi od polovice októbra t.r., aby sa zlepšil ich tok peňazí.

Okrem toho budú mať väčšiu flexibilitu vo využívaní plôch určených na zazeleňovanie (tzv. „greening“) pre výrobu objemových krmív pre svoje zvieratá. Úpravou podmienok budú môcť využiť pôdu ležiacu ľadom znovu na produkciu.

Európska Komisia teraz preveruje skutočný stav v produkcii zrnín a dopady sucha v členských krajinách EÚ, aby v čo najkratšom čase mohla pripraviť podporné opatrenia.

Celá tlačová správa (v angličtine): http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-4729_en.htm

Ing. Peter Marko je nový predseda ZPO

Dňa 13.júna 2019 bol v Nitre zvolený, spomedzi členov Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín, nový predseda predstavenstva – Ing. Peter Marko. Predstavujeme Vám ho v krátkom životopise:

 Ing. Peter Marko sa narodil v roku 1971 v Partizánskom. Po Strednej poľnohospodárskej škole v Topoľčanoch absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, ktorú ukončil v roku 1993 na Agronomickej fakulte, odbor fytotechnický.

Prax získal v Poľnohospodárskom družstve Prusy, kde po ukončení štúdia pôsobil ako agronóm dva roky a neskôr ako vedúci rastlinnej výroby, až do roku 2008. V tom istom roku sa stal predsedom Poľnohospodárskeho družstva Veľká Hradná a od roku 2012 bol zároveň aj výrobným riaditeľom v PD Uhrovec.

Od roku 2014 je špecialistom na rastlinnú výrobu v spoločnosti Agrofert Slovensko, kde zastupuje viacero prvovýrobných podnikov. Od roku 2018 je zároveň riaditeľom majetkových účastí Agropodniku Trnava. Členstvo v Združení pestovateľov obilnín má prostredníctvom podniku ACHP Levice.

Ovláda ruštinu a je pokročilým užívateľom počítačových programov, vrátane Skeagis.

Má výborné komunikačné a argumentačné schopnosti, dokáže efektívne pracovať aj pod tlakom a manažuje si svoj pracovný čas podľa potrieb.

Zaujíma sa o včelárstvo, rád bicykluje a maľuje.

Žije s rodinou v Neporadzi neďaleko Trenčína.

Jeho cieľom na poste predsedu Združenia pestovateľov obilnín je posilniť postavenie prvovýrobcov obilia v slovenskom poľnohospodárstve, poskytnúť im dostatok odborných informácií pre úspešnú a kvalitnú produkciu a naďalej spolupracovať s relevantnými inštitúciami pri tvorbe národnej legislatívy a podmienok pre podnikanie v poľnohospodárstve.

Viac o priebehu XVI. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO si prečítajte tu: https://www.obilninari.sk/2019/06/15/zdruzenie-pestovatelov-obilnin-pokracuje-s-novym-vedenim/

 

Združenie pestovateľov obilnín pokračuje s novým vedením

Dňa 13.júna 2019 sa v Nitre stretli členovia Združenia pestovateľov obilnín na XVI. náhradnom Valnom zhromaždení. Účasť členov bola na úrovni 30%, preto v zmysle platných Stanov ZPO predseda zvolal náhradné Valné zhromaždenie v lehote do jednej hodiny. Tento čas využil Doc. Ing. Róbert Chlebo, PhD., vedúci Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Ako podpredseda Slovenského zväzu včelárov zameral svoju informačne bohatú prezentáciu na chov včiel a ich interakciu s pestovateľmi obilnín. Konštatoval, že za ostatných 20 rokov sa výrazne zmenila štruktúra poľnohospodárstva na Slovensku, pribudlo veľa monokultúrnych blokov, zmenili sa osevné postupy a ubudli miesta s priebežne kvitnúcou pastvou pre včely. Pritom význam opeľovačov (okrem včiel sú to aj motýle, muchy, čmele apod.) je pre 80% poľnohospodárskych plodín nenahraditeľný. Podľa štatistík v Európe za ostatných 30 rokov vyhynulo až 75% hmyzu, čo je varovné. Môžu za to hlavne zmeny v spôsobe produkcie, napr. väčšina rýchlenej zeleniny, ktorú kupujeme aj u nás v supermarketoch, je zo skleníkov z južnej Európy a tie opeľujú iba čmele. Pritom ideálna krajina pre všetky živé organizmy je viac štruktúrovaná, s dostatkom stromov a tieňa, s rôznorodými plodinami a zdrojmi vody. V rámci Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014-2020 malo jedno z agroenvironmentálnych opatrení (M.10) za cieľ podporiť 12 000 ha multifunkčných okrajov polí – biopásy na ornej pôde sumou 480 €/ha. Doteraz však stav žiadostí dokumentuje podporu len na 108,4 ha. Problémom pre včelstvá sú aj stále používané neonikotínoidy v ochranných látkach na poľnohospodárske plodiny. Každoročne uhynie asi 13% včelstiev na otravy pesticídmi. Včelári sa preto usilujú propagovať farmársku prax priateľskú ku včelám a poľnohospodár, ktorý splní niekoľko podmienok môže získať certifikát „BeeFriendly“.

Predseda predstavenstva, Ing. Jozef Urminský, potom vo svojej správe informoval o priebehu a výsledkoch žatvy obilnín v hospodárskom roku 2018/19 a zhodnotil stav porastov pre úrodu roku 2019/20. Spomedzi aktivít Združenia za uplynulý rok vypichol najmä neustále poskytovanie trhových informácií pre členov ZPO, dopracovanie STN 46 1100-2 pre pšenicu potravinársku, riešenia pre podporu pestovania sladovníckeho jačmeňa, zorganizovanie atraktívnej odbornej konferencie na tému pôdy a pozemkového práva a obnovenie účasti na rokovaniach pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, olejniny a strukoviny v Bruseli. Vďaka týmto aktivitám ZPO sa rozvíja aj spolupráca so Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice a Slovenským zväzom olejninárov. V ďalšom období sa bude Združenie pestovateľov prioritne zameriavať na pripomienkovanie návrhu národného strategického plánu na roky 2021-27 a poskytovanie aktuálnych informácií a odborných znalostí členom ZPO.

Mária Matušíková, predsedníčka Kontrolnej komisie predložila správu o hospodárení Združenia za rok 2018 a plán rozpočtu na rok 2019. Konštatovala súlad účtovných dokladov so stavom pokladne a účtu ZPO. Pre rok 2019 navrhuje Kontrolná komisia nezmenenú výšku členského poplatku 0,13 €/ha obilnín a kukurice na zrno.

Výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová, potom predstavila návrhy na úpravu Stanov Združenia pestovateľov obilnín, ktoré bolo potrebné zmeniť s ohľadom na zmeny v legislatíve, názvoch niektorých inštitúcií a z praktických dôvodov.

Po schválení všetkých uvedených návrhov prítomnými členmi ZPO, nasledovala voľba členov vedenia Združenia. Za členov Predstavenstva ZPO boli, na základe návrhu, zvolení: Ing. Ján Belák, Ing. Igor Jakubička, Ing. Milan Krajanec, Ing. Peter Marko a Mgr.Art. Vladimír Volečko ml. (pozn. Stanovy ZPO ukladajú počet členov predstavenstva 5 až 7). Za členky Kontrolnej komisie (ktorá má podľa schválených upravených Stanov najviac troch členov) boli zvolené Mária Matušíková a Ing. Alena Gubanová. Na nasledujúcom zasadnutí Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO boli spomedzi členov zvolení predsedovia: novým predsedom predstavenstva sa stal Ing. Peter Marko, podpredsedom predstavenstva je Ing. Igor Jakubička a predsedníčkou Kontrolnej komisie Mária Matušíková.

Keďže z predstavenstva odchádzajú Ing. Štefan Papp, Ing. Vladimír Volečko a Ing. Jozef Urminský, za ich 15-ročnú činnosť v prospech rozvoja obilninárstva na Slovensku im poďakoval za všetkých členov Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Milan Krajanec. S kytičkou kvetov a symbolickým darom im zaželal veľa zdravia.

Na záver bol prítomnými prijatý návrh uznesenia zo XVI. náhradného Valného zhromaždenia členov Združenia pestovateľov obilnín, s úpravami. Uznesenie je dostupné v prílohe:

Uznesenie VZ ZPO 2019 final

Stanovy ZPO jun19

Zvýšia sa dovozy zrnín z Ukrajiny do EÚ?

Dňa 28.februára 2019 sa tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Vladimíra Debnárová, zúčastnila v Bruseli na zasadaní Pracovnej skupiny COPA/COGECA pre obilniny, olejniny a bielkovinové plodiny. Celodenné rokovanie bolo špecifické voľbou nových predstaviteľov Pracovnej skupiny pre obilniny a Pracovnej skupiny pre olejniny a strukoviny. Na stretnutí zástupcov väčšiny členských krajín sa prezentovali aj zástupcovia Európskej Komisie s informáciami o bezcolnom obchode s Ukrajinou. Tá už niekoľko rokov dováža do krajín Európskej únie obilie a ďalšie agrokomodity bez cla, čím sa narúša konkurencieschopnosť domácich producentov zrnín.

Ponúkame Vám celú správu tak, ako ju spracovala Ing. Debnárová (na spodku je celý súbor na stiahnutie a tlač):

S P R Á V A

zo zahraničnej pracovnej cesty

Pracovná skupina COPA/COGECA pre obilniny, olejniny, strukoviny

Brusel, 28.2. 2019

Účastníci: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, Ing. Juraj Schuchmann, ZPSK.

  • Pracovná skupina pre olejniny a strukoviny /9:30 – 12:00/

Zasadanie viedol predseda Arnaud Rosseau.

  1. Návrh programu zasadania bol jednohlasne schválený.
  2. Situácia na trhu s olejninami, výhľady a odhady produkcie 2019:

Prezentácia: V hosp.roku 2017/18 bola svetová produkcia sóje 341 mil. t (USA, Brazília, Argentína, Čína), repky 65 mil.t (Kanada, EÚ, Čína), slnečnice 50 mil.t (Ukrajina, Ruská fed.), bavlny 44 mil.t. Spracovalo sa: zo sóje 56 mil.t oleja a 235 mil.t výliskov, z repky 26 mil.t oleja a 35 mil.t výliskov, zo slnečnice 18 mil.t oleja a 20 mil.t výliskov, z palmových plodov 72 mil.t oleja, z bavlny 5 mil.t oleja a 19 mil.t výliskov.

Produkcia sójových bôbov v r.2018/19 vo svete sa odhaduje na 353 mil.t (nárast o 12 mil.t), pričom rekordná bola výroba v USA – až 123 mil.t, v Brazílii (sucho) 113,5 mil.t, v Argentíne (dažde) 51,5 mil.t. Zásoby vzrástli, najmä v Spojených štátoch.

Dôsledky „obchodnej vojny“ medzi USA a Čínou – od júla 2018 v Číne zavedené sankcie – dovozné clo +25% na sóju z USA; Čína presedlala na sóju pôvodom z Brazílie a Paraguaja a dramaticky znížila dovozy (výlisky z Ukrajiny). Zaviedla politiku redukcie obsahu proteínov v živočíšnych krmivách, čo má dopad v rozširovaní moru prasiat. Čína tvorí až 60% celosvetového obchodu so sójou (aj preto sa len ťažko vyhne nákupu americkej sóje).

Exportné svet. ceny sóje sa od októbra 2018 vyrovnali a priblížili k úrovni 350 USD/t.

Svetová produkcia repky olejky od r.2013 klesá – v hosp.roku 2018/19 klesla medziročne o 3% a dosiahla 63,5 mil.t. Z toho EÚ 20,3 mil.t, Rusko a Ukrajina 5 mil.t, Čína 4,8 mil.t (pokles z 12 mil.t!), Austrália menej ako 2,2 mil.t (pokles o 25% kvôli suchu). Svetová produkcia slnečnice bola 52,5 mil.t, čo je nárast o 3,2%, najmä v oblasti Čierneho mora. Produkcia slnečnicového oleja sa doťahuje na repkový.

Ceny rastlinných olejov podľa indexu FAO klesajú, palmový olej (pokles) 570 USD/t, repkový 818 USD/t (dôsledok dopytu po bionafte, suché rieky v EÚ), sójový 766 USD/t, slnečnicový 705 USD/t. Predpokladá sa isté napätie v ponuke palmového oleja, keďže plantáže paliem, ktoré zakladali v rokoch 1990-2000 už dosahujú zrelosť/výšku kedy zber je sťažený, a teda do rokov 2022-2025 poklesne produkcia o 25%. Treba riešiť problémy malých výrobcov palm.oleja v Malajzii (málo investícií štátu, deti nechcú pokračovať v práci rodičov) a v Indonézii (producenti sú nezávislí, dosahujú len nízku kvalitu a produktivitu, no Francúzsko rozvíja podporné programy). Keď však nahradia stromy, do r.2030 sa očakáva nový vrchol produkcie. Dovtedy bude zrejme cena palmového oleja stúpať, čo má vplyv aj na ďalšie druhy rastlinných olejov.

Rastie podiel olejnín na kŕmne účely (92%), nepotravinárske využitie (8%). Vo svete sa očakáva, že budúci dopyt bude usmerňovaný najmä strukovinami (napr. po sóji rastie dopyt v rozvojových krajinách). V najbližších 6-10 rokoch budú tlaky, lebo na trhu bude rozhodujúci dopyt po bielkovinách.

V rámci diskusie o situácii v pestovaní olejnín v jednotlivých ČK prítomní konštatovali vo všeobecnosti pokles pestovateľských výmer olejnín (stúpa len plocha slnečnice), kvôli suchému počasiu majú pestovatelia problém so škodcami, teplá skorá jar a tuhé zimné mrazy pôsobia nepriaznivo na porasty. V Nemecku pestujú olejniny na 1 mil. ha, čo je historicky nízka výmera. Pokles výmery repky je aj vo Francúzsku a aj kvôli suchu očakávajú na 25% výmery nízku úrodu.

  1. Situácia na trhu so strukovinami: sekretariát COPA/COGECA vypracoval štúdiu – odporúčania pre pestovanie strukovín /dokument GOL(18)585/.

Európa potrebuje politický prístup na zvýšenie spotreby strukovín, resp. bielkovín. Podľa názorov prítomných by každý ČK mal dať do národnej stratégie povinnosť pestovať určitý podiel bielkovinových plodín. Zazeleňovanie („greening“) nie je dlhodobým opatrením, treba stabilnú podporu.

  1. Dovozy biopalív z Argentíny a Indonézie: EK prijala 11.2.2019 implementačné nariadenie č.2019/244, ktorým uvaľuje definitívne vyrovnávacie clo na dovoz biopalív z Argentíny, no zároveň prijala aj impl. nariadenie č.2019/2045, ktorým akceptuje prijatie určitých ponúk po zavedení vyrovnávacieho cla na dovoz biopalív z Argentíny.
  2. Smernica 2018/2001 (RED II): sekundárna legislatíva definujúca kritériá

pre certifikáciu biopalív s nízkym nepriamym rizikom zmeny využívania pôdy /dokument BI(19)1393:1/: EK predložila návrh delegovaného aktu k určeniu vysokého rizika „ILUC“ (skratka z anglického „indirect land-use change“ – nepriama zmena využívania pôdy) k zmene produkčnej výmery na pôdu s vysokým obsahom uhlíka. Ide o konkurenciu palmového oleja k výmerám olejnín v EÚ na výrobu biopalív.

Sekretariát C/C poslal dva listy EK s požiadavkami, aby sledovala odlesňovanie v tretích krajinách kvôli výrobe palmového oleja, no bez odozvy. Do 8.4.2019 je možné pripomienkovať návrh EK.

  1. Voľby nového predsedu a podpredsedov pracovnej skupiny olejniny/strukoviny: tajným hlasovaním bol za nového predsedu zvolený Španiel Pedro Gallardo Barrena, farmár, pestuje obilniny, olejniny, olivy (Poliak Julius Mlodecki rezignoval pred 2.kolom). Podpredsedami sa stali Nemec Stephan Arens a Brit Mike Hambly. Noví predstavitelia sa poďakovali za pôsobenie predchodcom.

 

  • Pracovná skupina pre obilniny /14:30 – 16:30/

Zasadanie viedol predseda Max Schulman.

  1. Na začiatku zástupcovia EK (Catherine Combetté) prezentovali aktuálny stav v obchode s obilninami medzi EÚ a Ukrajinou: podľa dohody „DCFTA“ podpísanej v r.2017 /OJ L 161/ na ročné kvóty bezcolného dovozu produktov z Ukrajiny do EÚ pre obdobie 2016-2021.

Pšenica 950 000 – 1 mil. ton (+65 000 t/rok), kukurica 400 – 650 000 t (+625 000 t/rok), jačmeň 250 – 350 000 t (+325 000 t/rok), ovos 4000 t. V zátvorkách sú uvedené dodatočné kvóty na obdobie 3 rokov. Pritom vývoz agroproduktov z EÚ na Ukrajinu predstavoval v r.2017 asi 1,8 mld. €. 30% dovozu repkového oleja do EÚ je z Ukrajiny, podobne aj 67% dovozu slnečnicového oleja a výliskov.

Otázky prítomných smerovali najmä ku kvalite dovážaných produktov, ne-GMO pôvodu, skutočný pôvod z Ukrajiny, resp. z Moldavska?, dostatočné skladové kapacity na ukrajinskej strane, ovplyvňovanie trhu so zrninami v Poľsku (idú do krmív), kukurica podkopáva ceny jačmeňa, možnosti predĺženia obdobia, resp. ďalšieho zvýšenia kvót dovozu s nulovým clom. Zástupcovia EK ubezpečili prítomných, že skladovanie aj kvalita a pôvod obilnín z Ukrajiny sú bezpečné a prísne kontrolované. Nateraz nie je politická vôľa predĺžiť možnosti dovozu. Podľa odhadov bude produkcia na Ukrajine 2019/20: u kukurice klesne výmera o 4%, jačmeň stúpne o 10% (2,8 mil. ha).

  1. Voľby nového predsedu a podpredsedov pracovnej skupiny obilniny: za predsedu bol zvolený jediný kandidát – Francúz Jean-François Isambert. Za podpredsedov boli zvolení Nemec Guido Seedler, Portugalec José Palha a Švéd Lennart Nilsson. Poďakovali sa za doterajšie pôsobenie Fína Maxa Schulmana, ktorý kandiduje za europoslanca.
  2. Umelé hnojivá: EK predloží do 27.3. 2019 návrh na dočasné opatrenia proti

antidumpingovým dovozom močoviny a dusičnanu amónneho (UAN) z Ruska, Trinidadu a Tobaga a z USA. Pokiaľ nepomôžu, potom do októbra 2019 navrhne definitívne antidumpingové mechanizmy. Pokiaľ sa pridá 30% clo k cene, zvýšia sa ceny pre všetkých. Pre umelé hnojivá sa nevydávajú „ceny futures“, čo by tiež mohlo pomôcť trhu. Nové nariadenie o umiestnení hnojív na trh – príprava politickej dohody. Na dlhšiu diskusiu nebol dostatočný čas.

  1. SPP po 2020 – aktuálny stav: podľa posledného vývoja bude v dôsledku Brexitu znížený rozpočet o 12% (v reálnych cenách). EK predstavila 9 nových cieľov SPP, zo systému podpôr za plnenie určitých podmienok dôjde k podpore dosahovaných cieľov, ktoré vopred stanoví štát v národnej stratégii, určí merateľné indikátory a opatrenia, ako ciele dosiahnuť. Namiesto súčasného spôsobu bude trojstupňová kontrola, sankcie (odobratie podpory) bude až keď ani po nápravných opatreniach nedôjde k naplneniu cieľov. Reforma SPP však bude asi meškať, asi 1-2 ročné prechodné obdobie.

Použité skratky:

ZPO – Združenie pestovateľov obilnín; COPA/COGECA – organizácia európskych farmárov a agri-družstiev; PS – pracovná skupina; GMO – geneticky modifikované; ČK – členské krajiny Európskej únie; EK – Európska Komisia; SPP – Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie.

 

Súbor na stiahnutie: Sprava Brusel 27feb1mar2019

Zopár fotografií na ilustráciu:

 Ing. V. Debnárová (ZPO) a Ing. J. Schuchmann (ZPSK)

 COPA/COGECA: (zľava) Paolo Gouveia, Pedro Gallardo Barrena – nový predseda Pracovnej skupiny pre obilniny, Max Schulman – pôvodný predseda, Dominique Déjonkheere, sekretariát

 Zasadacia miestnosť COPA/COGECA

 bruselské radničné námestie už dýcha jarou

Odrody jačmeňa odporúčané sladovňami na Slovensku 2019

Dňa 29.1.2019 sa v Bratislave stretli zástupcovia výrobnej, obchodnej aj spracovateľskej sféry na 5.ročníku odborného seminára, aby prediskutovali parametre kvality a odporučili najlepšie odrody jačmeňa pre výrobu sladu. Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS), v spolupráci s odborníkmi Ing. Mariánom Svoradom z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP) a Ing. Vratislavom Psotom, CSc., z Výskumného ústavu pivovarníckeho a sladovníckeho (VÚPS) v Brne, prezentovali výsledky štátnych odrodových skúšok po 1., 2. a 3. roku skúšania. Zástupcovia sladovní na Slovensku napokon schválili zoznam jarných a ozimných odrôd sladovníckeho jačmeňa, ktoré pre rok 2019 odporúčajú sladovne združené v SZVPS. Prinášame Vám tabuľku pre Vaše zváženie a ďalšie využitie v pestovateľskej praxi (vo vyššej kvalite nájdete tento súbor aj nižšie – na stiahnutie):

Prezidentka SZVPS, Mgr. Jana Shepperd, M.A., potešila prítomných informáciou, že spotreba piva a sladu rastie doma i vo svete, no žiaľ, zároveň so zvyšujúcim dopytom už niekoľko rokov klesajú osevné plochy sladovníckeho jačmeňa. V roku 2017 bolo na Slovensku osiatych iba 48,2 tis. ha. Jej slová potvrdil aj Ján Čerkala, manažér pivovaru Šariš a zástupca sladovníckej sekcie združenia, ktorý vyzval pestovateľov na zvýšenie pestovateľských plôch jačmeňa vhodného pre výrobu sladu.

Ing. Jozef Macháč, manažér kvality v LYCOS – Trnavské sladovne, ktorá v roku 2018 vyrobila 77 000 ton sladu, poukázal na sledované tri hlavné ukazovatele kvality sladovníckeho jačmeňa: vysoká klíčivosť (nad 96%), odrodová čistota (nad 95%) a dusíkaté látky (medzi 9,5 – 11,5%). Uprednostňujú odrody ľahko a rýchlo rozlúštiteľné, ktoré zaisťujú kvalitné prekvasenie. Preferujú preto odrody, ktoré majú rýchly nástup klíčenia pri nižšej spotrebe vody, ktoré zároveň zabezpečujú aj dobrú ekonomiku výroby. Cieľom sladovne je ďalej inovovať zariadenia a trvalá udržateľnosť výroby.

Odborného fóra sa za Združenie pestovateľov obilnín zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová.

Súbory na stiahnutie: