Ku koncu roka 2017 sme sa pokúsili stručne zhodnotiť hlavné pozitíva a negatíva končiaceho sa roka a zároveň načrtnúť vízie pre rok 2018:
Pozitíva roku 2017:
Pozitíva z hľadiska pestovateľov obilnín na Slovensku je možné prezentovať, žiaľ, len veľmi krátko. V tomto roku sme po niekoľkých za sebou nasledujúcich hospodárskych rokoch s rastúcimi svetovými zásobami pšenice a číslami produkcie hlavných obilnín, zaznamenali pokles úrod. Najmä kvôli menej priaznivým poveternostným podmienkam počas roka. No v konečnom dôsledku to znamenalo zvýšenie odbytových cien obilia, čo predstavuje pre úspešných slovenských pestovateľov významný príjem a možnosti pre investície a ďalší rozvoj daného poľnohospodárskeho podniku.
Navyše, na jar tohto roka zorganizovalo ZPO, spolu so Slovenským zväzom olejninárov odbornú konferenciu „Perspektívne prístupy v rastlinnej výrobe“ na tému hľadania alternatív k veľkým monokultúrnym výmerám obilnín a olejnín, ktoré sa, žiaľ, stali predmetom vývozu v stave suroviny a zvyšujú záporné saldo nášho zahraničného obchodu. Prezentácie odborníkov z rôznych oblastí a pohľadov na našu rastlinnú produkciu zaujali, a tak dúfame, že sa v tomto smere dočkáme aj väčšej podpory zo strany štátu pre atraktívne poľné plodiny žiadané aj na domácom trhu.
Negatíva roku 2017:
Keď som spomínal úspešných slovenských pestovateľov obilnín, musím spomenúť aj tých, ktorých žiaľ extrémy počasia zasiahli tak nepriaznivo, že prišli o zásadnú časť svojej produkcie, čo v niektorých prípadoch môže spôsobiť pád podniku. V tomto smere nám zatiaľ chýba na Slovensku konkrétna forma podpory a riešenia dopadov na poľnohospodárstvo, ktoré súvisia s klimatickými zmenami.
Ďalším negatívom tohto roka označím slabšiu komunikáciu štátnych aj mimovládnych inštitúcií v rámci prípravy Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Myslíme si, že bolo možné urobiť viac v snahe dosiahnuť presadenie našich záujmov na európskej pôde. Obávame sa napríklad zastropovania priamych platieb, ktorým by u nás dochádzalo umelo k rozbíjaniu väčších poľnohospodárskych podnikov a tým aj k ich oslabovaniu. Slovensko aj Česká republika sú v tomto v rámci Európskej únie špecifické, čo vyplýva z historického vývoja, no nemôžu byť za to „postihované“, pretože je to proti zdravému sedliackemu rozumu.
Napokon nedá mi nespomenúť novelizáciu Zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá skôr spôsobí ešte viac problémov, ako prinesie dobré riešenia. Žiaľ, aktuálny legislatívny stav vo vlastníctve pôdy na Slovensku je veľmi zlý a dáva stále príležitosti skôr špekulantom a finančným skupinám, ako skutočným hospodárom, ktorí majú záujem starať sa o zverenú pôdu a využívať ju na produkciu kvalitných potravín.
Výzvy pre rok 2018:
V auguste 2017 ZPO vykonalo prieskum spokojnosti medzi svojimi členmi a z výsledkov, ako aj zo záverov prijatých na valnom zhromaždení členov ZPO, pre nás vyplývajú zásadné úlohy a ciele, ktorým sa chceme venovať v budúcom roku. Predovšetkým je to oblasť slovenskej aj európskej legislatívy, ktorú neustále sledujeme a snažíme sa pripomienkami a komunikáciou s kompetentnými orgánmi ovplyvňovať v zmysle obhajoby záujmov našich členov – pestovateľov obilnín na Slovensku.
Výzvou v najbližších rokoch bude určite aj pripravovaná úprava Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskeho Spoločenstva. Aj preto je veľkou škodou, že slovenské samosprávne organizácie nemajú väčšie možnosti zúčastňovať sa na diskusiách a rokovaniach v Bruseli, keďže sme stratili členstvo v najväčšej európskej inštitúcii farmárov a družstiev – COPA/COGECA. Aj v tomto smere by si naši poľnohospodári zaslúžili viac podpory a pozornosti zo strany štátu.
Napokon, nemenej významnou výzvou je hľadanie vlastných rezerv a nedostatkov, ktoré sa prejavujú najmä v prístupe slovenských poľnohospodárov k podpornej politike štátu a EÚ. Slovensko nedostáva z európskej pokladnice málo, ale prijaté prostriedky nedokáže efektívne zhodnotiť a pretaviť do lepších výsledkov. Dotýka sa to tak nastavenia dotačných titulov, netransparentného správania sa, nevôli, či neschopnosti vzdelávať sa, ako aj vzájomného nepochopenia sa a drobenia poľnohospodárskej obce. K tomu musia byť aj jasne nastavené strednodobé podmienky štátnej pomoci. Jej dnešná úroveň, v porovnaní s Českom, Maďarskom a Rakúskom ukazuje, že za nimi výrazne zaostávame, a tým strácame konkurencieschopnosť. Nehľadajme teda to, čo nás rozdeľuje, ale pracujme spoločne na tom, čo nás spája!
Jozef Urminský
Predseda predstavenstva
Združenie pestovateľov obilnín
12.12. 2017.