Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín
o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027
8. ČASŤ
Otvorené otázky a pojmy
Po predchádzajúcej verejnej diskusii zverejnila v júni 2018 Európska Komisia prvé návrhy základných nariadení, ktoré by mali definovať princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2021. Ku koncu roka 2019 však stále nie sú na úrovni európskych inštitúcií ukončené pripomienkovacie procesy k týmto návrhom, a teda stále nemáme k dispozícii konečnú verziu legislatívy, ani viacročný finančný rámec.
Okrem iných zmien, najväčšie polemiky vedú členské krajiny o niekoľkých základných úpravách, ktoré zásadným spôsobom nasmerujú finančné podpory v poľnohospodárstve v nasledujúcom programovom období, teda ďalších sedem až desať rokov. Medzi najdiskutovanejšie patria pojmy ako je „stropovanie“, „komplementárna redistribučná platba“, definícia „skutočného farmára“, „viazané podpory“, či rýchlosť „externej konvergencie“. Pokúsime sa teda vysvetliť, o čo ide.
- Stropovanie
V predošlých častiach sme už hovorili o nevhodnej štruktúre poľnohospodárstva u nás a o rozdelení balíka priamych platieb medzi podniky, ktoré je na Slovensku a v Českej republike najviac koncentrované (len asi 20% fariem – v počte cca 3600 – prijíma až 94% priamych platieb; IPP). Sektor tak neprináša žiadané benefity, o ktoré predovšetkým ide Európskej únii pri vynakladaní prostriedkov zo spoločného rozpočtu. No aj v rámci krajín EÚ-28 je vysoká koncentrácia podpôr, keď priemerne 20% najväčších fariem poberá približne 82% priamych platieb. Zrejme aj táto skutočnosť primäla Európsku Komisiu k návrhu obmedziť príjmy z priamych platieb na jednu farmu.
Podľa článku 15 návrhu nariadenia EPaRady, ktorým sa mení nariadenie č.1305/2013 a 1307/2013 a ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, bude stropovanie, teda limit objemu priamych platieb na jednu farmu, v budúcom období povinné (pozn. dnes ho 9 členských krajín EÚ aplikuje dobrovoľne). V návrhu je stanovené, že suma priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť na daný kalendárny rok, bude znížená takto:
- minimálne 25% pri tranži 60 000 až 75 000 euro
- minimálne 50% pri tranži 75 000 až 90 000 euro
- minimálne 75% pri tranži 90 000 až 100 000 euro
- 100% pri sume presahujúcej 100 000 euro.
Predtým, kým sa uplatní toto znižovanie, môže členský štát od sumy priamych platieb odpočítať mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, vrátane daní a sociálnych príspevkov (pozn. nateraz sa majú používať priemerné štandardné mzdy vynásobené počtom ročných prac.jednotiek).
Na svojom jarnom zasadaní Európsky Parlament vyjadril k tomuto článku stanovisko, v ktorom navrhuje zrušiť postupné tranže krátenia platby a zaviesť krátenie iba pre jednu hranicu, a to 100 000 euro na jednu farmu a rok. Taktiež navrhuje znížiť možnosť odpočtu mzdových nákladov iba na 50% platov, pričom musia členské štáty použiť skutočné mzdové náklady, alebo priemerný štandardný plat, spojený s poľnoh. činnosťou. EP tu tiež doplnilo odsek, ktorý má brániť umelému vytvoreniu podmienok pre vyhnutie sa efektom tohto článku (t.j. rozdelenie veľkého podniku na menšie subjekty), resp. bude ho možné aplikovať na všetkých členov v rámci právnickej osoby, či skupiny právnických osôb, ktorí majú rovnaké práva a povinnosti ako jednotliví farmári.
Po ostatných voľbách do Európskeho Parlamentu (máj 2019) sa však jeho obsadenie zmenilo, najmä v prospech „zelených“ politických frakcií, a tak je možné, že sa ešte do polovice roku 2020 dočkáme ďalších zmien a návrhov úprav pôvodných legislatívnych návrhov Komisie.
Na Slovensku sa stropovanie dotkne hlavne veľkých fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Podľa návrhu analytickej štúdie „Intervenčná stratégia“ pre tvorbu strategického plánu SPP na roky 2021-2027*, ktorú aktuálne (11.12.2019) predložilo na pripomienkovanie odbornej verejnosti MPRV SR (ďalej len „Intervenčná stratégia“), bude stropovaná suma na úrovni 105 mil. euro za 7 rokov presunutá do II. piliera (t.j. PRV) na investície (t.j. podpora konkurencieschopnosti, hydromeliorácie, závlahy…), kde bude vďaka 40%-nému národnému spolufinancovaniu navýšená na 175 mil. euro na 7 rokov.
Riadne predbežné stanovisko Slovenskej republiky k tomuto bodu je trvanie na dobrovoľnom stropovaní (aby si každá členská krajina mohla zvoliť či a na akej úrovni bude stropovať priame platby); a vylúčenie ekoschém z povinnosti stropovania (pozn. taktiež bude potrebné na úrovni európskych inštitúcií rokovať o možnosti odpočtu celkových osobných nákladov, pretože v tomto znení je u nás nariadenie ťažko vykonateľné).
(pozn. podľa SPPK je potrebná právna analýza, či stropovanie riešiť v podnikoch podľa IČO, alebo na konečného užívateľa výhod).
- Komplementárna redistributívna platba
Finančný balík, ktorý sa získa stropovaním priamych platieb sa musí prioritne použiť pre financovanie komplementárnej (t.j. doplnkovej) redistributívnej platby, až potom na ďalšie intervencie v rámci priamych platieb (nateraz: len oddelených, neviazaných). Tento objem prostriedkov sa „redistribuuje“ pre malých a stredných farmárov, a to na výmeru do prvých 100 hektárov so sadzbou stanovenou na úrovni minimálne 30% priemernej priamej platby na hektár.
Podľa Intervenčnej stratégie* sa bude táto platba týkať 450 tisíc hektárov. Pritom pre mladých farmárov by mala byť určená celková suma min. 55,6 mil. euro (z toho 12,2 mil. euro na priame platby, t.j. 100 euro na prvých 100 ha, čo sa týka 17 430 ha; a 43,5 mil. euro pre začínajúcich formou „start-up“ grantov v II.pilieri, t.j. 70 000 euro na grant pre 620 farmárov; – podľa podmienok r. 2018).
Okrem toho by sa z „komplementárnej redistributívnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti“ mali doplniť podpory aj pre malé farmy v hodnote 100 euro na prvých 100 hektárov. Ide o oddelenú priamu platbu I. piliera s celkovým objemom 315 mil. euro na 7 rokov. Na Slovensku bolo v roku 2018 asi 16 292 fariem s podpriemernou veľkosťou (tá je aktuálne 80,7 ha) a ich celková výmera spolu predstavovala 205 744 ha. Podpora na prvých 100 ha sa bude v budúcom období poskytovať na celkom 450 000 ha (t.j. plocha podpriemerne veľkých fariem a plocha prvých 100 ha nadpriemerne veľkých fariem). Malo by ísť o 149,2% dodatočnej podpory na hektár pre oprávnené farmy. (pozn. keďže počet oprávnených hektárov na túto platbu určuje členský štát, je možné aj stanovenie minimálnej hranice, napr. od 5 ha, do ktorej sa nebude uplatňovať, napr. aj z dôvodu veľkej administratívnej záťaže).
- Skutočný (aktívny) farmár
Tento pojem bol zavedený už pre aktuálne programové obdobie 2014-2020 a trvalo istý čas, kým sa ho podarilo zadefinovať a pochopiť. Podľa európskej legislatívy iba „aktívny, či skutočný farmár“ má nárok na finančnú podporu z EÚ fondov. A teda je to podstatný pojem aj pre budúce programové obdobie. Mal by pomôcť rozlíšiť a vyradiť zo systému podpôr takých podnikateľov na pôde, ktorí sú len pasívnymi poberateľmi podpôr za splnenie základných podmienok, no reálne nemajú žiadnu poľnohospodársku produkciu, ani neposkytujú ďalšie služby verejnosti.
V pôvodnom legislatívnom návrhu EK z júna 2018 v článku 4 je uvedené, že členské štáty si musia vo svojich strategických plánoch SPP vymedziť tieto pojmy: poľnohospodárska činnosť; poľnohospodárska plocha (a jej ďalšia špecifikácia: orná pôda, trvalé plodiny, trvalý trávny porast a trvalé pasienky); hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu; skutočný poľnohospodár a mladý poľnohospodár. Pod písmenom d) je uvedené: „pojem „skutočný poľnohospodár“ sa musí vymedziť tak, aby sa zabezpečilo, aby sa podpora neposkytla nikomu, koho poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo koho hlavná ekonomická činnosť nie je poľnohospodárstvo, pričom by z podpory nemali byť vylúčení poľnohospodári vyvíjajúci viaceré činnosti. Vymedzenie tohto pojmu by malo umožniť určiť, akí poľnohospodári sa nepovažujú za skutočných poľnohospodárov, a to na základe podmienok ako test príjmov, vstupov práce v poľnohospodárskom podniku, účel podniku a/alebo zápis v registroch.“
Európsky Parlament vo svojom stanovisku z apríla 2019 navrhol upraviť článok 4, písmeno d) takto: „skutočný aktívny poľnohospodár musí byť definovaný členskými štátmi tak, aby bolo zabezpečené, že podpora nebude poskytnutá tým, ktorých poľnohospodárska aktivita tvorí iba nepatrnú časť ich celkových ekonomických aktivít a zároveň nevylučuje podporu mnohonásobných aktívnych poľnohospodárov. Definícia musí v každom prípade zachovať model rodinného poľnohospodárstva Únie v rámci individuálnej alebo skupinovej povahy, bez ohľadu na veľkosť, a pokiaľ je to potrebné, môže brať do úvahy špeciálne znaky daného regiónu definované v článku 355 (1) TFEU. Členské štáty môžu z tejto definície vylúčiť jedincov alebo spoločnosti vykonávajúce spracovanie poľnohospodárskej produkcie vo veľkom rozsahu, s výnimkou skupín poľnohospodárov (družstvá).“ Namiesto prívlastku „skutočný“ teda navrhuje „aktívny“ a upriamuje pozornosť na menšie rodinné farmy, ktoré v krajinách EÚ môžu popri poľnohospodárskej činnosti podnikať aj so spracovaním výrobkov, či poskytovať ubytovacie a iné služby, z ktorých žijú viacerí členovia rodiny.
Riadne predbežné stanovisko SR k tomuto bodu je požiadavka, aby si členské štáty EÚ mohli dobrovoľne uplatňovať a definovať pojem „aktívneho farmára“ na základe vlastných objektívnych a nediskriminačných kritérií. S týmto návrhom sa nateraz, po rozsiahlych rokovaniach, stotožnilo aj predsedníctvo Rady Európy.
- Viazaná (z anglického coupled / kaplovaná) podpora
Cieľom viazanej podpory v I. pilieri je stimulácia produkcie v sektoroch, ktoré nie sú síce ekonomicky atraktívne, ale majú svoj špecifický ekonomický, sociálny, alebo environmentálny význam a prispievajú k rozvoju vidieka, či životnému prostrediu. Uplatňujú sa už aj v aktuálnom programovom období (pozn. v SR sú viazané platby na cukrovú repu, chmeľ, vybrané druhy ovocia s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou, vybrané druhy zeleniny, vybrané druhy bielkovinových plodín, rajčiaky, chov bahníc, jariek a kôz, výkrm vybraných kategórií HD, kravy s trhovou produkciou mlieka).
V článku 86, ods.5 návrhu nariadenia z júna 2018 je stanovená maximálna finančná alokácia pre viazané platby na 10% zo sumy stanovenej v prílohe VII (I.pilier), ktorý sa môže zvýšiť maximálne o 2% pre podporu bielkovinových plodín. V článkoch 29 až 33 legislatívneho návrhu EK sú stanovené základné pravidlá pre uplatňovanie viazaných platieb (vo forme platby na hektár, či na registrované zviera) a špecifikovaný rozsah pôsobnosti (sektory).
Podľa návrhu Intervenčnej stratégie* sa na Slovensku viazanou formou podporí živočíšna výroba (chov bahníc, jariek a kôz, výkrm vybraných kategórií HD a kravy s TPM), špeciálna rastlinná výroba (zakryté plochy, vybrané druhy ovocia a zeleniny s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou), cukrová repa a chmeľ. Celková alokácia bude 333,8 mil. euro na 7 rokov. V živočíšnej výrobe tak dôjde k poklesu podpory (cca o 77 mil. euro oproti súčasnému obdobiu), ktorú chce SR kompenzovať z národných zdrojov. Naopak, výraznejšie sa podporí výroba zeleniny, bielkovinových plodín a cukrovej repy.
Stanovisko Európskeho Parlamentu z jari t.r. však tieto ustanovenia napáda a upravuje tak, aby boli viazané platby viac v súlade s cieľmi a obmedzovali výrobu. O.i. majú mať formu ročnej platby založenej na pevne daných oblastiach a výnosoch, alebo na pevne danom počte zvierat a musia dodržovať finančné stropy stanovené členskými štátmi. Medzi oprávnené oblasti zaradil iba: obilniny, olejniny, bielkovinové plodiny, strukoviny na zrno, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na škrob, mlieko a mliečne výrobky, osivá, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, cukrová trstina, čakanka, ovocie a zelenina, výmladkové plantáže s krátkou rotáciou (vyradil kŕmne strukoviny a miešanky, víno, olivy, bravčové mäso, hydinové mäso, vajcia, med, rezané kvety, a ďalšie nepotravinové plodiny s výnimkou stromov na výrobu produktov, ktoré môžu potenciálne nahradiť fosílne palivá). Čo sa týka viazanej podpory na zvieratá (HD, ovce, kozy), členské krajiny musia definovať podmienky oprávnenosti na podporu požiadaviek na identifikáciu a evidenciu zvierat.
Je teda otázne, ako táto diskusia dopadne a či sa viazaná podpora nebude vzťahovať na vopred stanovenú produkciu výrobkov, namiesto hektárov a kusov. Pritom každá členská krajina EÚ si musí sama stanoviť tzv. „citlivé sektory“, ktoré majú význam a potenciál pre krajinu a spoločnosť.
Riadne predbežné stanovisko SR: podporujeme viazanú podporu na úrovni 13 + 2% na bielkovinové plodiny (pozn. SPPK navrhuje 16+4%) a prepočítať prínos platby na uhlíkovú stopu.
(pozn. keďže Slovensko už teraz uplatňuje dobrovoľnú viazanú podporu viac ako 13% svojho ročného vnútroštátneho stropu, môže v zmysle výnimky použiť na účely viazanej podpory príjmu viac ako 10%. Slovensko chce uplatňovať viazanú podporu príjmu na úrovni 15%, t.j. 13% + 2% na bielkovinové plodiny).
- Externá konvergencia
Po rozšírení Európskeho Spoločenstva v roku 2004 o 10 nových členských krajín strednej Európy, kedy vstúpila aj Slovenská republika s 55% priamych platieb úrovne EÚ, sa mali podmienky dorovnať do roku 2013. V súčasnosti sú priame platby v SR na úrovni asi 88,3% priemeru EÚ-28 (hnedá línia – viď graf). Aby sa postupne vyrovnávali rozdiely vo financovaní medzi členskými krajinami EÚ, Európska Komisia navrhla tzv. „externú konvergenciu priamych platieb“ (približovanie). Slovensko by malo do roku 2027 dosiahnuť 82% priemeru podpôr v EÚ.
Graf: priemerné sadzby priamych platieb v EÚ, v euro/ha, v r.2016, zdroj: EK, IPP.
Na viacerých fórach poľnohospodárskej štátnej správy, ale aj samospráv sa ozývajú hlasy, že tento návrh je pre väčšinu „nových“ členských krajín neprijateľný a požadujeme skorší termín vyrovnania hektárovej sadzby priamych platieb vo všetkých krajinách EÚ. Niektoré z krajín, napr. Maďarsko, Česká republika a Slovinsko by však mohli viac stratiť, ako získať.
Aj o tomto návrhu teda ešte prebieha diskusia. Priame platby totiž tvoria len jednu časť možných podpôr pre poľnohospodársku výrobu a rozvoj vidieka. Na túto otázku sa teda treba pozrieť komplexne, aby sme videli všetky, a teda aj iné možnosti na dosiahnutie cieľov Slovenskej republiky v rámci návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ pre roky 2021-2027.
Riadne predbežné stanovisko SR: požadujeme zvýšenie tempa externej konvergencie.
Uvedené pojmy sú však len jednými z mnohých v komplexnej Spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá poskytuje veľa alternatív a možností ako získať a prerozdeliť prostriedky. Najdôležitejšie bude zmeniť myslenie a prístup, pretože príjmy sa budú odvíjať od dosiahnutých cieľov, ktoré si vopred určí každá členská krajina podľa seba (a SWOT analýzy) v rámci Národného strategického plánu na obdobie 2021-2027. Ako je na tom Slovenská republika? Sme pripravení? Ako a dokedy bude ešte prebiehať tento proces? O tom si povieme viac nabudúce… J
SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:
- Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
- 9 hlavných cieľov SPP po 2021
- Zelená architektúra budúcej SPP
- Finančný rámec pre EÚ a SR
- Hlavné priame podpory I. piliera
- Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
- Spoločná organizácia trhu s obilninami
- Otvorené otázky a pojmy (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
- Časový rámec a očakávané kroky
- Prechodné obdobie a najbližšie roky
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 17.12. 2019.
Celý súbor na stiahnutie: 8časť serialu o SPP po 2021 dec19
Ak sa Vám páči naša práca a chcete nás podporiť, staňte sa členom Združenia pestovateľov obilnín – pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena ZPO. Vopred ďakujeme!