Združenie pestovateľov obilnín ďakuje všetkým členom aj nečlenským subjektom, ktoré sa aktívne zúčastnili na odbornom seminári 19.2. v Nitre. Zvlášť nás teší, že diskusia bola „výživná“ a možno by sme sedeli v seminárnej miestnosti Agroinštitútu ešte dnes, ak by nás hlad nevyhnal na obed 🙂
Takmer 50 prítomným priblížil Prof. Ján Pokrivčák z SPU Nitra aktuálny návrh tzv. Intervenčnej stratégie, ktorá predstavuje hlavný analytický podklad pre tvorbu národného strategického plánu Slovenskej republiky. Tento dokument totiž bude predstavovať základ pre všetky podporné schémy, organizáciu trhu s agrokomoditami, ako aj program rozvoja vidieka na budúce programové obdobie rokov 2021 – 2027.
Tému „Zelenej dohody EÚ“ a zvýšených požiadaviek na ekoschémy a agroekologické opatrenia v poľnohospodárstve priblížila Ing. Vladimíra Debnárová. Až 40% celkového rozpočtu pre nástroje novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky bude smerovať na akcie ku klimatickým zmenám. Eurokomisárka Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s touto novou stratégiou rozvoja spoločenstva a prísnymi opatreniami v každom sektore hospodárstva chce dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 klimaticky neutrálna. Pre poľnohospodársky sektor vytvorila Komisia stratégiu „Farm to fork“, teda z farmy na vidličku, ktorej hlavným cieľom je chrániť prírodné zdroje a biodiverzitu, poskytnúť spotrebiteľom kvalitné, bezpečné a dosiahnuteľné potraviny a rozšíriť ekologické hospodárenie na pôde.
Tieto stratégie rozvoja si vyžiadajú dodatočné financie (Komisárka odhaduje 1 bilión eur), no viacročný finančný rámec na najbližšie obdobie je znížený, aj pre poľnohospodársky sektor. Diskusia a dohoda o ňom však nebude prebiehať ľahko. Aj predseda Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Peter Marko, upozornil na niekoľko konkurenčných nevýhod, ktoré táto „zelená reforma SPP“ prinesie aj slovenským poľnohospodárom. Predovšetkým ohrozuje bezpečnosť potravín v Európe dovoz produktov z tretích krajín, ktoré nemusia dodržiavať takéto sprísnené požiadavky. Taktiež jeden z cieľov – znižovanie používania pesticídov, hnojív a antibiotík môže ohroziť poľnovýrobu u nás, pretože úroveň ich aplikácie je medzi členskými krajinami výrazne odlišná. Taktiež bude otázna možnosť pestovať geneticky modifikované plodiny, ktoré k nám dovážame z výrazne dotovanej produkcie Spojených štátov amerických vo forme sóje a kukurice, hlavných bielkovinových zložiek krmív. Stručne zhodnotil stav slovenského agrosektoru a upozornil najmä na rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami a dovoz produktov s pridanou hodnotou.
V rámci diskusie vystúpilo viacero prítomných a v dobrej pracovnej atmosfére sa objasňovali zásadné pojmy a otázky. Obchodníkov zaujímal koeficient uhlíkovej stopy, ktorý by mohol na voľnom trhu zvýhodniť domácich producentov. Zástupcovia praxe namietali proti ekologizácii výroby, ku ktorej nemajú výraznejšiu motiváciu – najskôr musia dosiahnuť ekonomickú výhodnosť. Podľa viacerých možno už dnes poľnohospodársku výrobu na Slovensku považovať v zásade za ekologickú (podľa kritérií vyspelých krajín EÚ). Predpokladom pre uplatňovanie akýchkoľvek „zelených“ opatrení u nás je najskôr zosúladenie zákona o ochrane prírody a krajiny so zákonom o ochrane pôdy, ktoré dnes spôsobujú problémy s pôdnym fondom. Generačná výmena trápi aj našu krajinu, iba by bolo potrebné venovať pozornosť nielen podpore mladých farmárov, ale aj omladeniu na väčších podnikoch a v obchodných spoločnostiach. Viacerí diskutujúci sa dotkli témy stropovania priamych platieb, ktorá musí byť realizovaná s citom pre naše podniky a musí zohľadniť aj osobné náklady. Dôležitá bude tiež metodika výpočtu a rátanie nákladov na všetkých interných zamestnancov. Pokiaľ bude podporená tvorba odbytových organizácií výrobcov, bude nutné podmieniť ich financovanie efektívnym fungovaním, aj po dobe podporovania.
Napokon, všetky legislatívne návrhy Európskej Komisie ešte nie sú uzatvorené a aj o viacročnom finančnom pláne sa stále vášnivo diskutuje. Vždy existuje možnosť ovplyvniť nielen znenie pravidiel, ale prejaviť svoj názor aj v rámci pripomienkových konaní. Napríklad do 16.3.2020 je možnosť vyjadriť sa k návrhu stratégie „Z farmy na vidličku„.
V súčasnosti nás čaká od roku 2021 prechodné obdobie, ktoré môže trvať až do roku 2022 (teda nové pravidlá by sa mohli začať uplatňovať až od januára 2023). Dovtedy nás čaká veľa práce na tvorbe národného strategického plánu, ktorý by sme mali čo najviac prispôsobiť našim potrebám a dosiahnutiu stanovených cieľov. Aj preto bude dôležitá čo najpodrobnejšia diskusia štátnych orgánov so zástupcami poľnohospodárskej praxe, k čomu sme sa snažili prispieť aj naším odborným seminárom.
Nastavenia a požiadavky nového programového obdobia možno pochopiť ako problémové a ekonomicky zaťažujúce, alebo prijať ich ako výzvu a využiť príležitosti, ktoré ponúka. Prajeme všetkým veľa elánu!
Ďakujeme všetkým za aktívnu účasť a Prof. Pokrivčákovi za trpezlivé vysvetľovanie zásadných pojmov. Odborný seminár organizovalo Združenie pestovateľov obilnín pre svojich členov (účasť 50%) zdarma, pre nečlenské subjekty za malý poplatok. Po ukončení prebiehali diskusie aj počas teplého obeda.
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 21.2.2020.