









Obilniny obilie pšenica jačmeň kukurica raž
Vo štvrtok 7.septembra 2023 zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia Združenia pestovateľov obilnín v Trnave. Jedným z výstupov je aj nasledujúce stanovisko k celkovej situácii v sektore obilninárstva:
STANOVISKO
Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín
k situácii po žatve hustosiatych obilnín v roku 2023
Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadnutí 7.septembra 2023 v Trnave vyhodnotilo aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku takto:
Počasie pri zakladaní porastov ozimín na jeseň 2022 bolo ešte cítiť dopady extrémne suchého a horúceho priebehu počasia, ale osevy prebehli v agrotechnických termínoch. Jarné práce roku 2023 boli zahájené v polovici marca a neskoršie silné mrazy spomalili sejbu jarín. Neskoršie chladnejšie a daždivé obdobie obmedzovalo zásahy na poli, prípadne záplavy ich až znemožňovali. Ale do konca mája boli jarné práce u nás ukončené.
V letných mesiacoch sme zaznamenali aj štatisticky potvrdené najteplejšie obdobie, ktoré urýchlilo dozrievanie a zber obilnín, hlavne v južných okresoch Slovenska. Žatva sa začala v 26.týždni zberom ozimného jačmeňa. Na kvalite produkcie sa však u hustosiatych obilnín negatívne prejavil vlhký priebeh počasia v druhej polovici žatvy roku 2023. Predovšetkým v severnejších regiónoch Slovenska dažde v 25.-26.týždni spôsobili poľahnutie porastov, napadnutie klasov hubovitými chorobami, či klíčenie zŕn v klase a oddialili zber. V mnohých prípadoch sa potravinárska pšenica a jačmeň museli preradiť do kvality kŕmnej.
Úroda pšenice by z hľadiska množstva mala presiahnuť 6 ton z hektára, čo je o jednu tonu, resp. 18 percent viac ako vlani. Podobne je to aj u jačmeňa, kde štatisticky vykazujeme v tomto roku úrodu asi 5,5 tony z hektára, čo je o 0,4 t/ha, resp. 12 percent viac ako v roku 2022. Naopak, u raže došlo k miernemu poklesu úrody na 3,4 t/ha. U ovsa a tritikale ešte neboli zobraté všetky pestovateľské plochy, ale aj tu by sme mali dosiahnuť prinajmenšom rovnaké, alebo i lepšie úrody ako vlani.
U kukurice by sme sa mali vrátiť k priemernej úrode z predošlých rokov, čo znamená, že oproti vlaňajšiemu prepadu by sme mali dosiahnuť dvojnásobnú úrodu, odhadom 7,4 tony z hektára. Všetko bude jasnejšie po ukončení zberu všetkých druhov obilia.
Celkovo môžeme vyjadriť spokojnosť s výsledkami zberu hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2023. Ich produkcia naďalej zabezpečí sebestačnosť krajiny. Poľnohospodársku produkciu v tomto roku ovplyvňovali aj nové požiadavky v rámci SPP, ale aj ich neskoršie komunikovanie poľnohospodárom. Tých obmedzovalo plnenie podmienok ekoschém, zakladanie biopásov, termíny ich kosenia a údržby, nižšia účinnosť prípravkov na ochranu rastlín a rozvoj chorôb a škodcov v porastoch.
Výrobné náklady pre poľnohospodársku výrobu na Slovensku sa oproti minulému roku znížili iba mierne. Nevyhnutné vstupy, ako osivo, priemyselné hnojivá, chemické ochranné látky, pohonné látky apod., naďalej nakupovali za vysoké ceny. V niektorých prípadoch z týchto dôvodov mohlo dôjsť k zníženiu použitia potrebných vstupov, a tým k zhoršeniu predpokladaných výsledkov produkcie.
Realizačnú cenu obilnín po žatve roku 2023 naďalej negatívne ovplyvňuje vysoká ponuka lacnejšieho obilia pôvodom u Ukrajiny a slabý, takmer žiadny dopyt. Slovenské obilie je na Slovensku takmer nepredajné a trh aktuálne stagnuje. Plnia sa iba vopred podpísané obchodné dohody s domácimi odberateľmi. Ich nároky na potravinársku kvalitu pšenice však často vedú k jej nákupom zo zahraničia. Uzatvárajú sa iba krátkodobé kontrakty, ktoré nezaručujú domácim producentom odbyt v ďalšom období, a tým zvyšujú nervozitu, nestabilitu a tlak na zníženie ceny.
Súčasná realizačná cena pšenice potravinárskej na Slovensku je v rozmedzí 170 až 190 euro na tonu, u kŕmneho obilia je cena 130 až 160 €/t u pšenice a 120 až 140 €/t u jačmeňa. Pre pšenicu najvyššej kvality E+ je možné získať cenu 200 – 220 €/t. Tieto ceny však v žiadnom prípade nemôžu uspokojiť domácich pestovateľov obilnín, pretože im sotva nahradia náklady na vstupy do výroby a už vôbec neumožnia plánovať ďalšie investície.
Skladovacie kapacity pre domácu produkciu zrnín (hustosiate obilniny, olejniny a kukurica) nie sú dostatočné. Ich nedostupnosť zhoršuje pozíciu na trhu predovšetkým menším producentom.
Očakávané finančné odškodnenie pestovateľov pšenice za straty pri zhoršenej realizácii produkcie v minulom roku, nebude mať takmer žiadny vplyv a nezaručí zlepšenie situácie spomínaných pestovateľov na Slovensku. Toto riešenie Európskej Komisie nepovažujeme za adekvátne, ani systematické.
Objem bezcolných dovozov obilia z Ukrajiny do priestoru Európskej únie s nižšou trhovou cenou vytvára od minulého roka nekonkurenčné prostredie pre domácich producentov. Obsadenie tradičných odbytíšť a tlak na zníženie realizačnej ceny obilia spôsobuje slovenským (ale aj európskym) pestovateľom problémy pri predaji vlastnej produkcie. V takomto chaotickom trhovom prostredí je potrebné apelovať aj na nároky na potravinársku kvalitu u spracovateľov.
Pokiaľ sa od 15.septembra 2023 zruš zákaz dovozu zrnín z Ukrajiny do EÚ, a nepodarí sa obnoviť čiernomorská dohoda o obilí, bude Slovensko čeliť enormnému tlaku na hraničných prechodoch s Ukrajinou. Obávame sa totiž, že Poľsko splní avizovaný zákaz dovozu, napriek európskym sankciám a naša krajina sa stane hlavným tranzitným ťahom od východu na trhy krajín západnej Európy. V takomto prípade by domáca slovenská produkcia obilnín nemala žiadnu šancu pre realizáciu na trhu, resp. by bola jej ponuka za cenu, ktorá nebude zodpovedať vynaloženým nákladom. Táto situácia výrazne zhorší segment obilninárstva u nás.
Pre tranzitovanie ukrajinského obilia do afrických krajín od slovensko-ukrajinských hraníc (návrh ministra dopravy), nevidíme dôvod, ani pozitívny zmysel. Pre realizáciu obilia z Ukrajiny do krajín Afriky a Blízkeho východu je efektívnejšie využiť čiernomorské prístavy, ktoré sa najbližšie nachádzajú v Rumunsku. Navyše existujú dôvodné obavy, že africké trhy, kam pôvodne Ukrajina ponúkala svoje zrniny, boli obsadené a sú saturované ponukou z Ruskej federácie.
Jediným riešením je znovuzavedenie cla na dovozy z tretích krajín, a teda aj z Ukrajiny. Taktiež je nevyhnutné získavať priebežne evidenciu dovážaných množstiev cez jednotlivé členské krajiny EÚ. A presne evidovať materiálnu, vojenskú, či humanitárnu pomoc, aby bola cielená a účinná. Efektivitu finančnej pomoci Ukrajine totiž limituje vysoká miera korupcie v tejto krajine. Aj preto by sa mala prísne oddeliť od podnikateľského prostredia. Európska Komisia by preto mala opätovne zvážiť svoje opatrenia a myslieť pri tom na ochranu domácich podnikateľov a poľnohospodárov.
Pokiaľ sa naplnia vyššie spomínané odhady vývoja v medzinárodnom obchode, a nedôjde k urýchlenému riešeniu na otvorenom trhu EÚ, je možné očakávať pre slovenské obilninárstvo a celkovo agropotravinársky sektor, veľmi negatívny scenár.
V krátkom čase by predaj obilia a kukurice za nízke ceny pod výrobné náklady viedol k platobnej neschopnosti poľnohospodárskych subjektov, ktoré by neboli schopné splácať svoje bankové pohľadávky. Celkovo by agropotravinársky sektor na Slovensku nebol schopný konkurovať dovozom nielen obilia, ale aj ďalších produktov, napr. kuracieho mäsa, vajec, múky, olejov, apod. Spôsob a nákladovosť produkcie na Ukrajine je totiž neporovnateľne iná, nižšia a nezodpovedá štandardom Európskej únie.
Ing. Peter Marko
Predseda predstavenstva ZPO
V piatok 23.júna 2023 sa v Bratislave, v budove Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo rokovanie predsedu predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Petra Marka, podpredsedu Ing. Igora Jakubičku a výkonnej tajomníčky ZPO Ing. Vladimíry Debnárovej s predsedom Výboru NR SR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslavom Karahutom.
Stretnutie sa uskutočnilo na pozvanie Dr. Karahutu, ktorý informoval zástupcov združenia o návrhu programu „Štátne potraviny za normálne ceny“. Je prirodzené, že pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa zainteresovaní predstavitelia politických strán chcú stretávať so zástupcami poľnohospodárskej praxe a vymieňať si s nimi názory na aktuálne témy rezortu. Pozvanie na rokovanie sme teda privítali s pozitívnymi očakávaniami.
Poslanec strany Sme rodina, Dr. Karahuta oslovuje postupne všetky samosprávne zväzy pôsobiace v agropotravinárstve s cieľom zamerať ich úsilie na vytvorenie odbytových organizácií. Ich hlavným cieľom by mal byť výkup domácich poľnohospodárskych produktov, vlastné spracovanie a predaj v dostupných cenách domácemu spotrebiteľovi. Vytvorenie odbytových združení by bolo podporené zo štátnych prostriedkov do výšky 120 000 euro, plus cca 10% z obratu. Zámerom je využiť aj chátrajúce hospodárske dvory a budovy, z ktorých by štát vytvoril technologicky potravinárske parky. Celý program by bol pripravený na strane štátu, združenia by sa zapojili podľa záujmu.
Finančné nástroje by pochádzali zo štátnych aktív, ako záruka pre bezúročné bankové úvery na 15 rokov. Toto obdobie by zároveň bolo podmienkou pre zotrvanie odbytového združenia. Vzor pre takéto „štátne podnikanie“ čerpá Dr. Karahuta z Poľska, ktoré už takmer 20 rokov takto spracúva a realizuje domácu produkciu. Na konci by bola vytvorená sieť asi stovky maloobchodných predajní, ktoré by zároveň poskytovali rôzne služby obyvateľstvu na vidieku.
Obilniny patria do základného jedálnička zdravej stravy, a preto by mali tvoriť základ pre domáce spracovanie múky, chleba, pečiva, vločiek, ale aj ďalších potravín. Kapacity by bolo možné využiť aj na výrobu špeciálnych medicínskych, či priemyselných výrobkov z obilia. Navyše, spájanie sa do „družstiev“, či väčších nadväzujúcich celkov je jednou z priorít aj budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Podstatné je dosiahnuť odbyt pre domácu produkciu a dostupnú cenu potravín pre spotrebiteľov.
Po takmer dvojhodinovom stretnutí obaja zástupcovia Združenia pestovateľov obilnín túto tému prediskutovali a ďalší postup krokov predložia na najbližšom rokovaní Predstavenstva ZPO. Podstatné je rozhodnutie zmeniť formu a ciele obilninárov na Slovensku v prípadnom novom odbytovom združení. Budeme vás informovať.
Zapísala: Ing. V. Debnárová
Vážení členovia Združenia pestovateľov obilnín, v stredu 14.júna 2023 sa v Nitre, v Zelenom salóniku Agroinštitútu Nitra (IZPI) na 1.poschodí, od 9.hod. uskutoční v poradí dvadsiate zasadnutie Valného zhromaždenia členov ZPO. Prosím, potvrďte svoju účasť na emaile: zdruzeniepo@gmail.com , alebo telefonicky u tajomníčky ZPO, Ing. Debnárovej (0903/744433).
Na medzinárodný odborný seminár „Inovatívnymi prístupmi v rastlinnej výrobe k cieľom SPP“ si 9.marca 2023 do Nitry našlo cestu takmer 70 účastníkov, 7 lektorov aj dvaja novinári. Plná prednášková miestnosť A1 Inštitútu znalostného pôdohospodárstva a inovácií potešila hlavne organizátorov – Združenie pestovateľov obilnín a Slovenský zväz olejninárov. Pestré prezentácie nielen zo Slovenska, ale aj Čiech a Poľska, poukazovali na možnosti presného poľnohospodárstva, inovácií v agrotechnike, či zlepšovania kvality a štruktúry pôdy biohnojivami.
Téma úvodného príhovoru MVDr. Jaroslava Karahutu, predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, o ochrane pôdy a jej význame, vyznela ako motto celej akcie, ktorá sa konala pod jeho záštitou. „Len dobre vyvážený manažment a využívanie pôdy umožňuje udržať jej produkčný potenciál,“ povedal.
Na konkrétne postupy presného poľnohospodárstva pre efektívne využívanie vstupov do poľnovýroby upriamil pozornosť Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín. Dôležité je priebežné získavanie agronomických informácií a ich analyzovanie. Podľa dostupných údajov sa tvoria aplikačné mapy pre výživu rastlín, či cielené použitie chemických ochranných látok, ktoré pomáhajú významne znížiť ich spotrebu. Pri súčasných cenách vstupov to môže priniesť úsporu v desiatkach tisíc euro a na druhej strane zvýšiť výnosy pestovaných plodín. Napokon, do úspor budú poľnohospodárov tlačiť aj ciele Zelenej dohody pre zníženie pesticídov v rastlinnej výrobe v krajinách EÚ.
O inovatívnych prístupoch v pestovateľských technológiách a technických, či biologických možnostiach prevencie zhutnenia pôdy rozprával Prof. Ing. Pavol Findura, PhD., prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Poznanie pôdnych podmienok podniku a správne nastavenie poľnohospodárskej techniky je základom. Treba zvážiť aj rozhodnutie prejsť na pôdo-ochranné technológie, ak tomu okolnosti prajú. Predstavil aj závery výskumného projektu Uranos o výrobných technológiách s biostimuláciou pôdy, ktoré priniesli zaujímavé poznatky o znižovaní energetickej náročnosti na spracovanie pôdy a zvyšovaní potenciálu úrod.
Ing. Antonín Šandera zo spoločnosti AGRO 2000, s.r.o., predstavoval konkrétne príklady riešenia erózie z praxe v Českej republike. Aj tu už pociťujú klimatické zmeny a ich dopad na priebeh počasia a hlavne zrážky. Preto sa sústredili na bilanciu dostupných živín v osevných postupoch, ale aj väzbu na legislatívne požiadavky (nitrátová smernica, GAEC apod.). Cestou pre riešenie erózie je správna kombinácia technológie, organizácie parciel a osevného postupu. Nový pohľad na funkčný celok môže priniesť aj väčšie zadržanie potrebnej vlahy, či ochranu pred škodcami. Treba rešpektovať regionálne osobitosti a neustále pozorovať výsledky.
Téme pôdy, jej štruktúry, pH a zlepšovaniu jej kvality venovala svoju prezentáciu aj Prof. Lidia Sas-Paszt z poľského národného výskumného inštitútu InHort v meste Skierniewice. Konkrétne príklady z poľských polí, kde už roky bojujú s veternou eróziou, kyslými pôdami a nízkou úrodnosťou (až 80% p.p.!), poukázali na nevyhnutnosť zapracúvania biologických zložiek do pôdy. Na ich revitalizáciu využívajú biohnojivá z hnedého uhlia, či Leonarditu, obohatené o mikroorganizmy a huby. Výskumníci sú už držiteľmi niekoľkých patentov a pripravujú výrobu viacerých druhov takýchto biohnojív, ale aj obohatených minerálnych hnojív. Tie majú preukázateľne vyššie využitie živín rastlinami (o 60%) a nemajú fytotoxický efekt (pre možné predávkovanie). Do roku 2028 budú mať biohnojivá už 11-13% zastúpenie vo svetovom poľnohospodárstve.
Humínové kyseliny v biohnojivách upravujú štruktúru pôdy a jej biochemicko-fyzikálne vlastnosti, čím zlepšujú vstrebateľnosť živín do rastlín. K obnove úrodnosti pôdy v Poľsku využívajú aj rastlinné extrakty, napr. múčku z horčice a repky. Pridané mikroorganizmy majú antibiotický efekt a zvyšujú odolnosť rastlín voči patogénom. Okrem iného v Poľsku už vyše 5 rokov funguje program vápnenia pôd s finančnou podporou eurofondov.
Odporúčania výskumníkov potvrdil poznatkami z praxe aj pán Miroslaw Lopucki z firmy Mirpol, ktorá ponúka vápenaté humínové hnojivo Calium Carbo. To pomáha pôde lepšie absorbovať vodu, stimuluje koreňový systém, zvyšuje kvalitu pôdneho humusu a dostupnosť živín pre pestované rastliny, čo v dôsledku zvyšuje produkciu.
Záverečný odborný príspevok patril Ing. Jozefovi Rebrovi, predsedovi Slovenského zväzu olejninárov. Všetkých pestovateľov zaujíma očakávaný vývoj na trhu so zrninami, ktorý ovplyvňuje v súčasnosti priveľa negatívnych okolností. Vysoké vstupné náklady do výroby, trhová cena pod tlakom lacných dovozov z Ukrajiny, očakávané sucho v niektorých oblastiach, nízky dopyt a plné sklady príliš neprajú obilninárom, ani olejninárom na Slovensku. „Slovenskí spracovatelia sú zásobení do novej úrody, a tak tu máme trh spracovateľa, nie pestovateľa,“ povedal. V hospodárskom roku 2022/23 bola vo svete rekordná úroda repky olejnej (85 mil.t) a v tomto roku sa očakáva mierny nárast výmer aj hektárových úrod v rámci EÚ. Okrem toho však už začiatkom leta majú do Európy prúdiť vysoké dovozy repky z Ukrajiny, ale aj z Austrálie, kde bola rekordná úroda. Na trhu EÚ je teda prebytok repky (o 3 mil.ton viac ako obvykle), ale aj olejov. „A tak sme svedkami anomálie, kedy vo februári – marci nechce zrniny nikto nakupovať,“ uzavrel Ing. Rebro svoju predpoveď, s príznačnými klesajúcimi linkami grafov cenového vývoja na burze Euronext. Pestovatelia sa tak budú musieť prispôsobiť a ešte intenzívnejšie získavať aktuálne informácie pre správne a včasné rozhodnutia.
V rámci diskusie vystúpila do popredia práve téma dovozov zrnín z Ukrajiny do Európy, s nulovým clom a prakticky s minimálnou kontrolou. Združenie pestovateľov obilnín na tieto hrozby upozornilo už koncom júla 2022 a odvtedy na viacerých fórach, vrátane komoditnej rady MPRV SR a viacerých médií. Prebieha komunikácia na úrovni SPPK a MPRV SR, ale aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky, vrátane Rumunska. Dr. Karahuta tiež potvrdil, že o téme rokoval s ukrajinským partnerom, ako aj s predsedami parlamentných výborov krajín V4 a pred týždňom tiež s eurokomisárom Wojciechowskim. Je na škodu veci, že sa odborná téma politizuje a EÚ zatiaľ neberie ohľad na dopady na trhoch východných členských krajín. Naopak, na ďalšie dva roky predlžuje platnosť nariadenia na dovozy bez obmedzení.
Poslucháčov však zaujali pozitívne príklady z Českej republiky, aj Poľska, kde sú v zavádzaní inovácií ďalej. Ďalšie otázky padali na praktické využívanie moderných postupov v agronómii. Napokon, Združenie pestovateľov obilnín poskytne záujemcom príležitosť osobne navštíviť inovatívne farmy v Českej republike, Nemecku a Poľsku už koncom jari tohto roku, kedy plánuje organizovať zahraničnú študijnú cestu. V krátkom čase predstavíme program, a preto odporúčame sledovať našu stránku www.obilninari.sk! Členovia ZPO budú pri platbe opäť zvýhodnení. Medzinárodný odborný seminár zakončili účastníci chutným obedom.
Teší nás aj množstvo pozitívnych reakcií či už zo strany lektorov, ale hlavne prítomných slovenských poľnohospodárov, potravinárov a obchodníkov.
Ďakujeme za vašu aktívnu účasť a tešíme sa na stretnutie na ďalšej akcii 😊
Združenie pestovateľov obilnín
Vážení poľnohospodári,
srdečne Vás pozývame na medzinárodný odborný seminár do Nitry, kde vo štvrtok 9.marca 2023 budete mať príležitosť počuť aj diskutovať s významnými odborníkmi v oblasti vedy, výskumu i praxe na témy inovatívnych prístupov v rastlinnej výrobe, skúsenosti s presným poľnohospodárstvom, modernými technológiami i poľnou technikou. Najnovšie svetové poznatky o významných vlastnostiach pôdy a možnostiach ich zlepšovania nám určite ukážu cestu, ako čo najskôr dosiahnuť vytýčené ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v ďalšom období.
Prosím, prihláste sa čo najskôr (prihláška na stiahnutie nižšie), nakoľko kapacita miestnosti je obmedzená. Viac informácií nižšie, alebo v priloženej pozvánke.
Vážení pestovatelia, spracovatelia, obchodníci a ďalší kolegovia,
vo štvrtok 9.marca 2023 organizujeme v Nitre odborný seminár na témy inovatívnych prístupov v rastlinnej výrobe, precízneho poľnohospodárstva, efektívneho využívania vstupov do poľnohospodárskej výroby, ako aj téme zlepšovania kvality pôdy, jej štruktúry, pH a obsahu živín, s odkazom na ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Svoju účasť prisľúbili MVDr. Jaroslav Karahuta, predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, praktici a odborníci z Českej republiky a Poľska.
Pozvánku s programom a návratkou pre registráciu Zverejníme v krátkom čase. Sledujte našu stránku!
ZPO
Pokojné vianočné sviatky a všetko dobré v novom roku praje Združenie pestovateľov obilnín
Stanovisko Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín
k výsledkom žatvy 2022 na Slovensku, s výhľadom na hospodársky rok 2022/23
Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadaní 28.septembra 2022 v Jacovciach vyhodnotilo zber hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2022.
Podľa predbežných odhadov bola produkcia pšenice, jačmeňa, raže, tritikale a ostatných hustosiatych obilnín na Slovensku priemerná. Vzhľadom na priemerné hektárové úrody a priebeh počasia v sezóne 2022 je to uspokojivý výsledok. Sklady sú plné a sebestačnosť Slovenska v týchto komoditách je na ďalší rok zabezpečená. U zrna kukurice očakávajú pestovatelia pokles produkcie o takmer polovicu, oproti minulému roku.
Podľa odhadov je predaných asi 60% produkcie obilnín a 40% zostáva na skladoch u poľnohospodárov. Slovenský trh s týmito komoditami momentálne stagnuje. Spracovatelia a obchodníci vykúpili iba množstvá vopred zmluvne dohodnuté. Pestovatelia čakajú na lepšie ceny, ktoré však u nás narušujú množstvá dovážané z Ukrajiny s omnoho nižšou ponukou. Pokiaľ by sa pestovateľom obilnín nerentovali vyššie výrobné náklady, pri ktorých zakladali tohtoročnú úrodu už na jeseň 2021, mohla by byť ohrozená produkcia pre rok 2023. Zvýšené ceny a horšia dostupnosť osív, hnojív, či pohonných látok a energie, by tak mohla spôsobiť zníženie osevnej výmery ozimín – hlavne pšenice.
Obvykle sa cena na slovenskom trhu tvorí podľa parížskej burzy MATIF, ktorú ovplyvňuje situácia vo svete. Znížené svetové zásoby hlavných komodít, spotreba obilnín prevyšujúca produkciu vo svete, celosvetový pokles produkcie pšenice (medziročne o 1,4%) kvôli extrémom počasia, rastúci dopyt aj po kŕmnych zrninách, nepriaznivý vývoj geopolitickej situácie a hlavne vysoké výrobné náklady nedávajú predpoklad výraznejšieho poklesu ceny zrnín v najbližšej dobe. Od začiatku leta, kedy Európska Komisia uvoľnila priestor Európskej únie pre dovozy komodít z Ukrajiny, dovezené množstvá ovplyvnili negatívne cenu na malom slovenskom, citlivom trhu. Chybou je, že ukrajinské obilie zásobuje náš nasýtený trh a na miesta s dopytom sa cez koridory ani nedostane. Slovenskí pestovatelia tak dotujú pomoc tretej krajine, mimo EÚ.
Poľnohospodári na Slovensku aj v zložitých podmienkach tohto roka urobili čo bolo v ich silách, aby zobrali kvalitné obilniny a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie. Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín koncom mája t.r. vyzývalo svojich členov a všetkých pestovateľov obilnín na Slovensku, aby v prípade rozhodovania sa uprednostňovali odberateľov pre domáce spracovanie, pokiaľ to bude racionálne. Dnes sme v opačnej pozícii, kedy zažívajú mnohí pestovatelia odmietnutie zo strany spracovateľov na Slovensku, ktorí nie sú ochotní akceptovať ceny komodít. Mnohí, najmä menší pestovatelia, bez dostupných skladovacích kapacít, sú preto v nevýhodnej situácii.
Pre hospodársky rok 2022/23 predpokladáme zníženie dávok priemyselných hnojív o 20-40% a zvýšenie osevných plôch plodín menej náročných na hnojivá, napr. sója a hrach. Odporúčame pestovateľom objednať si potrebný objem osív čo najskôr. Bohužiaľ, stále nie sú známe a stabilné pestovateľské podmienky pre rok 2023, z pohľadu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Súčasné zmeny podmienok v rámci GAEC (dobrej poľnohospodárskej praxe) pre ďalšie programové obdobie, znižovanie výmer poľnohospodárskej pôdy podnikov v rámci LPIS, limity na pozemkoch, či používanie pesticídov v rámci ekoschém, nám nedávajú perspektívu dobrého vývoja v slovenskom poľnohospodárstve. Očakávame preto intenzívnejšiu komunikáciu zo strany MPRV SR.
Ing. Peter Marko,
Predseda Predstavenstva ZPO
28.9.2022.