Združenie pestovateľov obilnín

Združenie pestovateľov obilnín zorganizovalo v dňoch 12.-15.marca 2025 zahraničnú študijnú cestu do Poľska. To v tomto polroku predsedá Rade Európy. Za pár dni sme pochopili, v čom na Slovensku zaostávame.

Devätnásť účastníkov cesty sa najskôr luxusným autobusom doviezlo do Krakowa, kde si ešte počas príjemného teplého večera vychutnali prehliadku unikátneho historického centra tohto krásneho poľského mesta na Visle. Na druhý deň sme pokračovali návštevami dvoch súkromných roľníkov.

Prvá farma v obci Wodzislaw pri meste Nawarzyce s výmerou 90 ha bola zameraná výlučne na rastlinnú výrobu. Príjemne nás prekvapila čistotou a poriadkom na hospodárskom dvore i v halách, kde boli odstavené traktory i náradie, hneď za domom rodiny hospodára Stanislawa Skalmierscyho. Ten sa venuje pestovaniu obilnín, repky a zeleniny, hlavne petržlenu na 15 ha. Na zeleninu má chladiarenský sklad. Na zrniny vybudoval silá s celkovým objemom 1 500 t. Modernou poľnohospodárskou technikou, ktorú nakúpil z európskeho fondu rozvoja vidieka, poskytuje aj služby  menším roľníkom v okolí. Kvôli nedostatku vlahy v tejto oblasti severne od Krakowa zachytávajú každú dažďovú kvapku vo veľkoobjemových nádržiach. Bežné sú tu aj 80-100 metrov hlboké vŕtané studne, z ktorých čerpajú vodu pre miešanie hnojív a postrekov.

Po výdatnom obede v oblasti Tokarnia, sme cestovali na sever, do obci Lezyce, na dvor pána Karola Geradu. Spolu s bratom Miroslawom obhospodarujú 900 ha a pestujú obilniny, kukuricu a repku. Na navštívenom hospodárskom dvore majú vybudovanú veľkoobjemovú oceľovú halu s rozmermi 72x32x10 metrov, s betónovou podlahou a stropným zásobníkom na uskladnenie asi 5 000 ton zrnín. Bočné steny haly sú modulárne presúvateľné, alebo otvárateľné, keďže nie všetky sú stabilne fixované betónom. Využívajú ju aj na odstavenie traktorov, ktoré distribuujú.

Aktuálne končia s budovaním nového vertikálneho oceľového sila s pozberovou linkou a reguláciou teploty, s kapacitou 12 000 ton obilia. Má aj „mokrý“ žľab na príjem vlhkého zrna a moderný spôsob sušenia, takže môže upraviť vlhkosť kukurice z 30% na 14% za cenu asi 60 PLN (t.j. 15 euro, resp. 1 euro na tono-percento). Plynová vertikálna sušička je efektívna vďaka rekuperácii odpadového tepla. Na obstaranie sila v celkovej hodnote 7 mil. PLN (t.j. asi 1,7 mil.euro) čerpali zálohu z Plánu obnovy vo výške asi 500 tis. euro a celková výška podpory z Plánu obnovy bude napokon 60% (do 40 rokov). Ostatné náklady pokryjú bezúročnou pôžičkou a čiastočne svojimi prostriedkami. Nakládka kamióna trvá asi 3 minúty a hmotnosť je možno presne nastaviť vďaka automatizovaným systémom riadenia pohybu zrna. Celý skladový systém je monitorovaný a riadený pomocou webovej aplikácie zo smartfónu. Celkový objem skladov (17 000 t) budú bratia Geradovci využívať jednak pre svoje potreby, ale aj na výkup obilia od menších pestovateľov v okruhu asi 100 km. Pre investície do svojich podnikov využívajú poľskí farmári legislatívne upravené bezúročné úvery a výrazne pomáha aj bezproblémové čerpanie európskych fondov, ktoré má v správe lokálna administratíva.

Po hodnotných výmenách skúseností s poľskými kolegami sa slovenskí poľnohospodári stretli na večeri v meste Kielce s vicemaršálkom Svätokrížskeho vojvodstva, Grzegorzom Sochom a bývalým ministrom poľnohospodárstva, Robertom Telusom. Napokon, vicemaršálek, spolu s kolegami z miestnych úradov, sprevádzali našu skupinu po celý deň a prediskutovali sme s nimi viacero špecifík agrosektora našich susediacich krajín. Napríklad že poľský agropotravinársky sektor dostal 2,2 mld. euro z celkového balíka Národného plánu obnovy a odolnosti pre Poľsko (58 mld. euro). Vtedajší minister poľnohospodárstva vyzdvihol jeho význam ako obzvlášť dôležitého sektora pri vytváraní stabilných podmienok pre hospodársky rast po pandémii COVID-19. V Poľsku je priemerná veľkosť jednej farmy 11,59 ha poľnohospodárskej pôdy (r.2024) (na Slovensku je to 81 ha), pričom napr. v Svätokrížskom vojvodstve je to iba 6,13 ha. A celková deklarovaná plocha v žiadostiach o priame platby bola vlani 14 039 444,03 ha s celkovým počtom poľnohospodárov 1 210 913. Priame platby v Poľsku sú v rokoch 2023-2027 priemerne na úrovni 252 euro na hektár (EÚ: 261 €/ha; SR: 219 €/ha). Avšak mladý poľnohospodár dostane na rozbeh podniku iba 60 €/ha. V Poľsku je tiež veľký počet malých fariem (45% podpôr ide na farmy s veľkosťou 2-10 ha).

V chladnejšom a mierne daždivom počasí sme sa v piatok vybrali na prehliadku 30.ročníka medzinárodnej výstavy poľnohospodárskej techniky AGROTECH na mieste „Targi Kielce“. V desiatich navzájom prepojených halách a vonkajšej ploche (celkom 90 000 m²) sa v tomto roku prezentovalo 520 firiem z dvadsiatich krajín sveta. Počas troch dní ich navštívilo vyše 80 000 profesionálov i laikov, nielen z Poľska a neprehliadnuteľný bol veľký záujem študentov a mladých ľudí. Široká škála najmodernejších strojov, zariadení a technológií pre poľnohospodárstvo i lesníctvo ohúrili snáď každého. Mnohí získali aj nové zaujímavé kontakty a obchodné tipy. Výstavníctvo v Poľsku pružne reaguje na otvorené možnosti čerpania finančných prostriedkov pre modernizáciu a inovácie tamojších poľnohospodárov a ponúka v dobrých cenách to najlepšie, čo je aktuálne na trhu.

Aj pár dní v Poľsku, počas ktorých sme sa presúvali po perfektných cestách, alebo sledovali, ako sa všade v krajine budujú, sme pochopili, že naši severní susedia nás v mnohom za ostatné desaťročia predbehli. Predovšetkým v spôsobe premýšľania, silnom „ťahu na bránku“ a národnej hrdosti, ktorá im káže rozvíjať svoju krajinu pre lepšiu budúcnosť a využiť pritom všetky dostupné možnosti v spoločenský prospech.

Ďakujeme všetkým účastníkom študijnej cesty a osobitne MVDr. Jaroslavovi Karahutovi, ktorý nám robil sprievodcu a sprostredkovateľa komunikácie s poľskými partnermi. Oceňujeme jeho profesionálny prístup, asistenciu a mnoho zaujímavých informácií, ktoré nám o Poľsku a jeho agrosektore poskytol.

Ing. Vladimíra Debnárová, výkonný tajomník ZPO.

Poľská republika v januári 2025 prevzala polročné predsedníctvo v Rade Európy. Nás zaujíma, ako sa u našich severných susedov hospodári na pôde, ako presadzujú záujmy svojich poľnohospodárov na európskej úrovni a akú modernú techniku používajú. Preto sme sa rozhodli podniknúť študijnú cestu zameranú na úspechy poľského poľnohospodárstva a výstavu agrotechniky v meste Kielce. Sprevádzať nás bude MVDr. Jaroslav Karahuta, ktorý sprostredkuje aj stretnutia s poľskými vysokými predstaviteľmi agrosektora. Preštudujte si program a prihláste sa čo najskôr! Počet miest je limitovaný.

Celý návrh programu, pozvánku a prihlášku nájdete v prílohách – na stiahnutie:

V prípade záujmu môžete kontaktovať tajomníčku ZPO, Ing. Vladu Debnárovú (0903/74 44 33).

STANOVISKO

Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín

k situácii v komodite obilnín v roku 2024

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadnutí 19.septembra 2024 v Diakovciach hodnotilo aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku takto:

• Z pohľadu priebehu počasia v hospodárskom roku 2023/2024

Pri zakladaní porastov na jeseň 2023 vlhký priebeh počasia na niektorých miestach nedovolil zasiať oziminy v agrotechnickom termíne, prípadne vôbec. Osevné plochy pšenice ozimnej tak klesli na 331 334 ha, čo je o 16% nižšia výmera ako v r.2023. Výrazné zrážky a následné zvýšenie hladiny spodných vôd začiatkom roka 2024 ovplyvnilo osev jarín. Dlhodobé podmáčanie niektorých pozemkov jednak znemožnilo vstup poľnohospodárskym strojom a v mnohých prípadoch poškodilo už vzídené oziminy, alebo spomalilo ich vývoj. V niektorých prípadoch sa poľnohospodári rozhodli poškodené porasty vyorať a nahradiť inými plodinami, napr. kukuricou, slnečnicou alebo cukrovou repou. Jarné práce na poli boli zahájené už v polovici februára a celkovo bol priebeh jari na väčšine územia vlhký.

Niekoľkotýždňové sucho a horúčavy v letných mesiacoch umožnili rýchlejší zber hustosiatych obilnín. Žatva tak na celom Slovensku skončila v priebehu 74 dní. Štatisticky najteplejšie leto s extrémne vysokými dennými i nočnými teplotami a lokálne silné búrky s vetrom a prívalovými zrážkami ovplyvnili nepriaznivo aj kvalitu obilia v niektorých oblastiach. Predovšetkým u pšenice bolo nutné preradiť určitý objem do kvality kŕmnej. Mimoriadne veľké škody na porastoch zrnín v tomto roku spôsobili miestami až kalamitne premnožené hraboše a tiež poľovná zver. Pre zber kukurice zasa nepriaznivo, do inak suchého jesenného zberu, zasiahli septembrové extrémne zrážky a následné lokálne povodne, najmä na juhozápade Slovenska, v povodí Dunaja.

• Z hľadiska úrody hustosiatych obilnín a očakávanej úrody kukurice

Podľa druhého odhadu úrod ŠÚ SR (k 15.8.2024) by hustosiate obilniny spolu mali dosiahnuť priemernú úrodu 5,2 t/ha, čo je o 10% menej ako v roku 2023, ale stále na úrovni 5-ročného priemeru. K poklesu došlo najmä u pšenice, ktorá pri priemernej úrode 5,5 t/ha a o 14% nižšej výmere poskytla produkciu len 1 935 tis. ton, čo je až o 22,3% menej ako vlani. Ešte výraznejší pokles zaznamenala raž, ktorej produkcia klesla medziročne o 23% na 27 tis. ton, pri priemernej úrode 3,3 t/ha. Napriek vyššej osiatej ploche jačmeňa (126,8 tis. ha) však jeho nižšia úroda 4,8 t/ha ponúkla produkciu 606,2 tis. ton, iba o málo vyššiu ako v minulom roku. U ovsa a tritikale boli naopak výsledky žatvy 2024 na vyššej úrovni ako v roku 2023. Veľkým sklamaním pre pestovateľov bola tiež repka olejná, ktorá dala iba priemernú úrodu 2,7 t/ha a produkcia dosiahla iba 387,5 tis. ton, čo je o 28% menej ako vlani.

Kukurica na zrno sa začala zberať v septembri a dokonca dosahuje úroveň vlhkosti, ktoré si nevyžaduje jej ďalšie dosúšanie. Výsledok však závisí od priebehu jesenného počasia. Podľa tretieho odhadu úrod ŠÚ SR (k 15.9.2024) by na osiatej ploche 148,1 tis. ha a pri priemernej úrode 6,63 t/ha (medziročne menej o 17%) mohla priniesť produkciu kukurice zrnovej iba 981,6 tis. ton (medziročný pokles o 11%), čo môžeme pripísať najmä na účet priebehu počasia. Výraznejší nárast pestovateľských plôch sledujeme  u sóje, ktorú na jar zasiali poľnohospodári na 66,6 tis. hektároch.

V tomto roku poľnohospodári na Slovensku môžu vyjadriť iba priemernú spokojnosť s výsledkami žatvy 2024. Čoraz viac zasahuje do vývoja rastlín extrémny priebeh počasia a veľké straty na príjmoch z produkcie spôsobujú aj škodcovia. Z ich rozmnoženia vinia hlavne biopásy a nové podmienky SPP EÚ, ktoré obmedzujú používanie chemických ochranných látok.

• Z hľadiska vývoja cien

Na Slovenskom trhu je súčasná realizačná cena potravinárskej pšenice od 180 do 240 €/t, v závislosti od kvality. U kŕmnej pšenice je cena v rozpätí 140 až 180 €/t. Jačmeň sladovnícky sa predáva za 200 až 235 €/t, podľa kvality a kŕmny v cene 130 až 170 €/t. Kukurica zrnová po začiatku zberu sa predáva za cenu 190 až 200 €/t, ale jej zber ešte nie je ukončený a je možné zvýšenie ceny kvôli nižšej úrode.

Situácia v rámci Európy v tomto roku nahráva zvyšovaniu trhových cien obilnín. Úroda hustosiatych obilnín klesla aj v rámci Únie, keď v krajinách hlavných výrobcov (Nemecko, Francúzsko, Rumunsko, Taliansko, Maďarsko) znížil ich úrody extrémny priebeh počasia a nerovnomerné rozloženie zrážok počas roka. Otázny je naďalej vplyv dovozu z východných krajín do EÚ (cez Ukrajinu), odkiaľ očakávame tlak hlavne kŕmneho obilia.

• Očakávania pre hospodársky rok 2024/2025

Keďže Európska Komisia začala prístupové rokovania s Ukrajinou, pričom jej zástupcovia tlačia na ďalšiu liberalizáciu obchodu aj s citlivými agrokomoditami, mohlo by to ohroziť európskych poľnohospodárov. Ich konkurencieschopnosť podkopávajú najmä rozdielne výrobné podmienky u ukrajinských farmárov, tretinové platové nároky zamestnancov, či oveľa nižšie nároky na kvalitu produkcie.

Po tohtoročnom znížení limitov zvyškov ochranných látok v zrne (DON) bude mať zrejme časť úrody obilnín problém s realizáciou. S novými podmienkami EUDR „proti odlesňovaniu“, ktoré mali začať platiť od nového roka, sa zatiaľ poľnohospodári zoznamujú a získali čas na adaptáciu, keďže sa ich uplatňovanie posunie na neskorší termín. V pláne na najbližšie obdobie sú aj zmeny v uplatňovaní podmienok Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a pravdepodobne menší tlak na „zelené“ požiadavky. Keďže nové osadenstvo Európskej Komisie a Európskeho Parlamentu sa zatiaľ zoznamuje s agendou, dajú sa očakávať zásadnejšie úpravy legislatívy až koncom budúceho roka.

Podmienky pre výsev ozimín pre úrodu roku 2025 sú na Slovensku zatiaľ dobré, iba zaplavené oblasti v Podunajsku bude možné spracovať zrejme až na jar. Náklady na vstupy do výroby (osivá, hnojivá, PHM) sa držia na vysokej úrovni. Preto odporúčame hľadať možnosti šetrenia na podnikoch a sledovanie zmien na trhu.

Ing. Peter Marko

Predseda predstavenstva ZPO

Ilustračný obrázok: zdroj PD Važec

Členovia Združenia pestovateľov obilnín sa stretli 12.júna 2024 v Nitre na XXI. náhradnom Valnom zhromaždení. V tomto roku ZPO oslavuje 20.výročie svojho vzniku, a tak si pripomenulo nielen históriu a aktivity počas tohto obdobia, ale tiež ocenilo zaslúžilých členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Predseda predstavenstva, Ing. Peter Marko podal správu o situácii na trhu s obilninami a plánoch ZPO na ďalšie obdobie. Problémom zostáva odbyt, tradičné trhy sú saturované dovozmi z Ukrajiny, ktoré zároveň znižujú realizačné ceny na domácom trhu.

ZPO preto v ďalšom období bude pracovať na tom, aby sme dokázali realizovať odbyt za férové ceny, cez výzvy podporili projekty na skladovacie kapacity, a tiež informovali členov o možnostiach a výhodách presného poľnohospodárstva a inovatívnych technológií. Agropodniky potrebujú viac odborných pracovníkov, aj v IT sfére, výskume. A naďalej bude ZPO hľadať cesty k spojeniu sa s príbuznými samosprávami.

V siedmom bode programu predložila správu predsedníčka Kontrolnej komisie ZPO,Mária Matušíková. Informovala o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2023 a o návrhu rozpočtu na rok 2024. Kontrolná komisia predložila na schválenie návrh na výšku členského poplatku pre prvovýrobcov v sume 0,20 euro/ha/rok, pre iný ako pestovateľský subjekt paušálne 500,-(päťsto) euro na rok a minimálnu výšku ročného členského poplatku navrhla zmeniť zo 17,- na 30,- euro.

V rámci diskusie vystúpil Ing. J. Urminský, ktorý upriamil pozornosť na medziročný vývoj cien komodít a vstupov do výroby; potrebu riešiť percentuálne znižovanie používania priemyselných hnojív a chemických ochranných látok v rámci nových podmienok SPP nie paušálne v celej EÚ; a na extrémne nízke ceny pšenice na ľavobrežnej strane Dnepra na Ukrajine (napr. 25 €/t), ktoré ohrozujú domácich pestovateľov. Ing. P. Marko informoval o vysokých trhových cenách pozemkov pod hospodárskymi dvormi (9 €/m2). Ing. S. Moravčík informoval o nepriaznivej situácii zrnovej kukurice, kde stúpli náklady na sušenie (zem.plyn), kvôli rastúcej konkurencii z UA sa znižuje pestovateľská výmera kukurice na Slovensku a klesli tržby, navyše podmienky ekoschém obmedzujú jej pestovanie v určitých oblastiach.

Združenie pestovateľov obilnín prijalo nové výzvy, ktorým sa bude prioritne venovať: vývoj na európskom trhu s hlavnými zrninami, tvorba odbytových združení, posilnenie spolupráce, vplyv na európsku a slovenskú legislatívu v oblasti poľnohospodárstva.

Fotografie z odovzdávania pamätných plakiet:

Jún 2024.

Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou jej umožňuje už od roku 2016 preferenčný dovoz určitých produktov. Pár mesiacov potom, ako Ruská federácia vojensky napadla našu susednú krajinu, EÚ zaviedla tzv. autonómne trhové opatrenia („ATM“) v júni 2022. Tým otvorila európsky trh voľnému obchodu bez colných poplatkov pre všetky ukrajinské výrobky. Rozhodnutie bolo prijaté skôr na základe politických pohnútok, či emocionálneho šoku a čoskoro jeho negatívne dopady zaskočili aj samotné európske inštitúcie.

Napriek masívnym dovozom agrokomodít z Ukrajiny, sa platnosť prijatého nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady po roku, v máji 2023, o ďalší rok predĺžila, do 5.júna 2024. V januári t.r. Európska Komisia navrhla opäť obnoviť nulové clo na nasledujúci rok, iba s dodatočnými opatreniami na ochranu európskych farmárov. Tie spočívajú v tom, že by sa mali priebežne sledovať dovážané objemy a ak prekročia určitú hodnotu, zavedie sa na ich ďalší dovoz clo. Aj tu sú však poľnohospodárske komodity rozdelené do dvoch skupín. Pre tie citlivejšie platí automatické spustenie opatrení, pre iné sa musí najskôr predložiť dvojmesačné hlásenie a potom má Komisia 14 dní na prijatie adekvátneho ochranného opatrenia.

V prípade výrazného narušenia trhu celej EÚ, resp. v jednej, či vo viacerých členských krajinách EÚ s určitou komoditou, Komisia môže prijať akékoľvek riešenie, ktoré bude považovať za potrebné. Čo sa týka pšenice, ostatných obilnín a olejnín, ich dovozy môžu byť sledované (podľa kap.IV Nariadenia 478/2015) a podliehať požiadavke k vydaniu dovozných licencií do voľného obehu, pokiaľ trend ich dovozov ohrozuje výrobcov v EÚ. Pre ovos, kukuricu, múky a pelety, jačmenné krúpy a múku, ako aj inak spracované zrná obilnín, platia rovnaké ustanovenia ako pre citlivé produkty.

Záchrannú brzdu môže EK automaticky zatiahnuť pri citlivých produktoch, ako je hydinové mäso, vajcia, cukor, ovos, med, krúpy/šrot a kukurica (na tú sa však vzťahujú osobitné tarify). Akonáhle sa prekročia priemerné hodnoty dovezených objemov z obdobia od júla 2021 do decembra 2023, Európska Komisia znovu zavedie clá. Pre tento účel bude EK pravidelne sledovať množstvá dovezených aj vyvezených agrokomodít. Teda napr. pokiaľ sa od 6.6. do 31.12.2024 kumulatívne prekročí stanovený priemerný dovezený objem niektorej z citlivých komodít za obdobie „VII.2021-XII.2023“ (viď tabuľku), EK do 14 dní zavedie na danú komoditu colný poplatok. Upozorniť na to môže buď samotný členský štát (riadne dokladovanými číselnými údajmi), alebo EK z vlastnej iniciatívy.

Prijaté nariadenie má z Európskeho Parlamentu, ktorý v tomto zložení a za predsedníctva Belgicka zasadal posledný raz, putovať ešte na Radu, na formálne schválenie tak, aby ihneď po 5.6.2024 začalo platiť, až do júna 2025. Od 6.6. 2025 by sa tiež mali začať rozhovory o revízii asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, avšak už za účasti zástupcov Európskeho Parlamentu.

Stanovisko Združenia pestovateľov obilnín k uvedenému je nasledovné:

Návrh a prijatie tohto nariadenia nepovažujeme za takú zásadnú zmenu oproti predošlému zneniu, ktorá by bola dostatočnou zárukou ochrany slovenských, alebo  európskych poľnohospodárov.

Procesy prijímania potrebných rozhodnutí v európskych inštitúciách zostávajú naďalej časovo príliš dlhé na to, aby dokázali účinne a rýchlo zamedziť ohrozeniu vnútorného trhu s agrokomoditami.

Obávame sa, že dovozy základných zrnín, najmä pšenice, kukurice a jačmeňa, ale tiež repky a slnečnice, či z nich spracovaných produktov z Ukrajiny, zostanú aj v nasledujúcej zberovej sezóne vysoké a budú negatívne ovplyvňovať náš vnútorný trh a znižovať ceny odbytu domácich pestovateľov. To nepriaznivo ovplyvní najmä ich dôchodkovosť, validitu pre bankové úvery, ale aj schopnosť využiť investičné príležitosti programového obdobia do roku 2027. V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k likvidácii poľnohospodárskeho podniku.

Považujeme preto za mimoriadne dôležité, aby sa na revízii asociačnej dohody s Ukrajinou (od 6.júna 2025) mali možnosť zúčastňovať zástupcovia všetkých členských krajín. Predovšetkým poľnohospodári a spracovatelia potravín musia mať príležitosť vyjadriť sa k podmienkam, aby sa dosiahli také, ktoré im dajú perspektívu.

V Bratislave, 24.4.2024.

V piatok 15.marca 2024 sa v Nitre uskutočnil odborný seminár pre pestovateľov, ktorý organizovalo Združenie pestovateľov obilnín, v spolupráci so Slovenským zväzom olejninárov.

Ekonomiku slovenského obilninárstva v priestore Európskej únie zhodnotil Ing. Peter Marko, predseda predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín. Slovensko je síce v obilninárstve sebestačné už vyše 20 rokov (priemerne asi 167%), čo pokrýva domácu spotrebu aj vývoz. Avšak dovozy agrokomodít za ostatné roky spôsobujú narušenie trhu, zníženie cien a problematickú realizáciu domácej produkcie. Ing. Marko zdôraznil potrebu využívania precízneho hospodárenia na pôde, kooperácie a služieb. Variabilná aplikácia organických hnojív pomáha zlepšovaniu kvality pôdy, ale aj ekonomike podniku.

Ing. Daniel Herda, vedúci pozberovej linky v PPD Prašice-Jacovce, predstavil podnikové kapacity pre skladovanie a spracovanie obilnín. V rokoch 2023-24 preskladňujú spolu 23 000 ton zrnín. Vo Veľkých Bedzanoch prevádzkujú pozberové linky s kapacitou 8×1000 t (stará časť) a 4×1500 t (nová časť). V Tovarníkoch majú kapacitu 4×500 t a podlahové sklady. Pri príjme komodít analyzujú vzorky v modernom laboratóriu. Následne zrno čistia a uskladňujú. Sušičku vykurujú zemným plynom s max.tepelným výkonom 2400 kW.

Zmenám v priamych platbách na Slovensku od roku 2024 a úpravám v rámci DPEP (GAEC) v rámci národného strategického plánu SPP sa venoval Ing. Radoslav Beluš, manažér pre dotácie spoločnosti Agrofert, a.s. Tie sú zatiaľ stále otvorené a na európskej úrovni prebieha široká diskusia o zmenách v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ pre ďalšie obdobie. Tento proces je preto potrebné neustále sledovať a aktualizovať si informácie.

Po prestávke vystúpil Ing. Ondrej Otočka z českej spoločnosti CleverFarm, a.s. Brno. Ukázal príklady využitia dát v poľnohospodárstve, pri tvorbe aplikačných máp pre variabilnú aplikáciu a vyzdvihol aj ekonomickú návratnosť precízneho (presného) poľnohospodárstva. Reálne údaje pomáhajú prijímať rozhodnutia v prospech ziskového hospodárenia, vyššej úspore i využiteľnosti živín pre porasty. Pekným príkladom videa priamo z poľa – pohľadom na prácu traktora zaujal všetkých.

V téme inovatívnych trendov v obrábaní pôdy pokračoval aj Ing. Róbert Zhorela zo spoločnosti BioLife, s.r.o. Galanta. Príkladmi z realizácie prechodu na regeneratívne poľnohospodárstvo a skúsenosťami s pásovým obrábaním (Strip-till) prezentoval ich výhody. Technológia kombinuje prínosy hĺbkovej kultivácie prípravy pôdy a aktivitu koreňových systémov rastlín s prednosťami priameho výsevu a mulču zostávajúceho v medziriadkoch. Tento spôsob sa odporúča aj pre elimináciu emisií CO2, či lepšie ukladanie uhlíka do pôdy.

O aktuálnej situácii a vývoji na trhu so zrninami na Slovensku i vo svete zaujal Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov. V súčasnosti klesajú svetové zásoby pšenice už niekoľko rokov po sebe, ale zároveň aj cena je na veľmi nízkej úrovni. Tú určuje najmä súťaž Ukrajiny a Ruskej federácie v exporte v rámci tendrov v prístavoch Čierneho mora. Kupujúci sa zasa neponáhľajú s nákupmi, a tak prevažujú krátke (short) otvorené predajné pozície investorov. Európska únia sa vlani stala svetovým vývozcom pšenice č.1 (13 mil.t), ale naďalej zostáva v tomto európskom priestore asi 35 mil.ton, ktoré musíme vyviezť! Pritom stav porastov po zime je vo všeobecnosti vo svete dobrý, a teda existuje predpoklad dobrej úrody v roku 2024. Ing. Rebro očakáva, že po ukončení vojenského konfliktu na Ukrajine sa situácia na trhu s zrninami vráti do normálu, aj preto, že výhodnejšie pre obchodníkov sú ceny cez čiernomorské cesty, ako cez EÚ.

Záver odborného seminára ponúkol priestor pre diskusiu účastníkov s prednášajúcimi, i so zástupcami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ing. Jurajom Pénzešom, riaditeľom Odboru rastlinných komodít a Mgr. Magdalénou Michaličkovou, hl.štátnym radcom pre plodiny na ornej pôde. Napokon, aj účasť 45 záujemcov o aktuálne informácie z praxe potvrdil úspešnosť a význam tejto akcie, ktorú pre svojich členov, ale aj nečlenov zorganizovalo Združenie pestovateľov obilnín 15.marca 2024 v Nitre.

Ďakujeme všetkým za aktívnu účasť!

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO.

Niekoľko slovenských poľnohospodárov sa v dňoch 10. až 13.októbra 2023 zúčastnilo na študijnej ceste po Českej republike, ktorú zorganizovalo Združenie pestovateľov obilnín. Cieľom cesty bolo získať informácie a skúsenosti od českých podnikateľov, ktorí inovujú, využívajú moderné a presné technológie a usilujú sa o trvalo-udržateľné hospodárenie na pôde.

Nie je tajomstvom, že české poľnohospodárstvo je progresívnejšie a podniky sú o kus ďalej pred nami. A nie je to len o tom, že „nehádžu flintu do žita“. Neustále pracujú na lepšej komunikácii so štátnymi inštitúciami, aj medzi sebou navzájom. Snažia sa zlepšovať postupy, neboja sa prispôsobovať národnú legislatívu podmienkam praxe a problémy riešia aj s výskumnými ústavmi. A chcú spolupracovať, napríklad v SIUZ – „Spolku pro inovace a udržitelné zemědělství“. Tu združení farmári sledujú už niekoľko rokov nielen trendy moderného hospodárenia vo svete, ale nové postupy overujú aj vo vlastnej praxi, zdieľajú svoje skúsenosti navzájom a prepájajú prvky intenzívneho a precízneho poľnohospodárstva s ekologickou ochranou prírodných zdrojov. Lebo – a to nám povedal každý jeden – všetko sa začína v pôde. Preto ju pozorujú, chránia a zúrodňujú organickými živinami.

Naša cesta začala u priekopníka vo využívaní inovatívnych technológií a pásového hospodárenia v svahovitej a suchej oblasti okolo Brna, pána Ing. Michala Krausa v podniku Rostěnice, a.s. (rostenice.eu/cz). Pásové striedanie plodín na svahoch nie je žiadnou novou protieróznou technikou. Vo svete funguje už stáročia a pomáha hlavne v čoraz extrémnejších zrážkových pomeroch. Princípom je striedanie podpornej (zapojenej) plodiny s druhou – podporovanou, v pásoch so šírkou napr. 36 metrov. Dôležité je aj stabilizovať spádnice a úvrate pod svahmi trvalými porastmi, ktorých korene zachytia aj prívalové dažde.

So svahovitosťou sa pasujú aj v neďalekých Velkých Hostěrádkach, navyše v rámci ekologického systému poľnohospodárstva. Ing. Michael Vrána z Ekofarmy Pro-Bio, s.r.o. (ekofarmaprobio.cz) prezentoval ich protierózne opatrenia. Využívajú plytké spracovanie pôdy, stromoradia po vrstevniciach, či podsevy rôznych zmesí medziplodín. Ak potrebujú umrtviť ďatelinoviny, alebo na zaburinených pozemkoch využívajú technológiu Treffler, ktorou celoplošne podrežú húževnaté korene rastlín. Pôdu hnoja organickým hnojivom, najmä kompostom, vrátane odpadov z vlastného chovu ošípaných.

Iná kapitola bol podnik Agro 2000, s.r.o. (agro2000.cz). V Těšanoch nás privítal na poli repky pán Ing. Antonín Šandera. Okrem obchodu s agrokomoditami, osivami, hnojivami a ochrannými látkami, ponúkajú aj služby s poľnohospodárskou technikou, dopravu, pozberové spracovanie a skladovanie zrnín. V suchej kukuričnej oblasti sejú 30 jedincov repky na m², v skorších termínoch a vlahu sa snažia udržať novými technológiami prípravy pôdy, najmä na eróziou ohrozených pozemkoch. Obmedzili podmietky, zato viac podrývajú. Pšenicu sejú do hĺbky 5-6 cm, používajú klasové odrody a spoliehajú sa na hlavné steblo. Odnože vplyvom suchého a horúceho počasia tu pšenica obyčajne neudrží. Medziplodiny však nesejú kvôli vodnej bilancii.

9 000-hektárové Zemědělské družstvo Dolní Újezd (zddu.cz) nám predstavil mladý zanietený pán Josef Čejka. Podnik má modernú živočíšnu výrobu so 4500 ks HD a štyrmi bioplynkami, o všetko sa stará 320 zamestnancov! Po podrobnej analýze stavu pozemkov sa rozhodli staviť na organickú hmotu, ktorú dodávajú do pôdy v prebytkových dávkach. No aj svoju  najmodernejšiu techniku podrobujú úpravám a skúšajú nové postupy. Veľkú úsporu prípravkov na ochranu rastlín dosahujú moderným postrekovačom Amazone Pantera so vzdialenosťou trysiek 25 cm (viď obr.). To im umožňuje cielene a presne zasiahnuť plodiny vysiate na šírke riadku 50 cm, či už insekticídmi, fungicídmi, alebo výživou. Keďže plocha medziriadku sa neošetruje, dochádza k úspore až 50 percent prípravkov. Družstvo je živým dôkazom, že aj veľký poľnohospodársky podnik môže byť úspešný v snahe hospodáriť trvalo-udržateľne.

Ďalším špičkovým podnikom, ktorí mali možnosť slovenskí poľnohospodári vidieť so Združením pestovateľov obilnín, bola RenoFarma, a.s. Bílovec (renofarmy.cz/bilovec) – jedna zo skupiny fariem v starostlivých českých rukách. Ing. Zbyněk Gazdík je odborníkom na správnom mieste, čo dokázal nielen odbornými odpoveďami na poli, ale aj dych-berúcou prednáškou o regulátoroch rastu a mechanizmoch tvorby biomasy plodín. Centrálne riadené podniky RenoFarmy s presným poľnohospodárstvom, vlastnými meteostanicami, analytickým laboratóriom fyziografického inžinierstva, IT oddelením s programátormi software a tvorbou aplikačných máp, sú zamerané na uhlíkovo neutrálne, regeneratívne hospodárenie.

Napriek intenzívnemu znižovaniu pesticídov sa im darí zvyšovať efektivitu v rastlinnej výrobe, lebo prvoradým cieľom je zvyšovanie úrodnosti pôdy. Organické hnojivo získavajú aj z vlastných moderných, automatizovaných chovov. Zaraďujú medziplodiny, vápnia pre lepšiu štruktúru pôdy… Pásové obrábanie, ponechávanie širokých úvratí a zatrávňovanie menej bonitných pôd je tu samozrejmosťou, ktorá zefektívňuje rastlinnú produkciu. Mohla by toto byť aj budúcnosť slovenských podnikov?

Presunuli sme sa ďalej od Ostravy, do povodia Odry. Z desaťtisícovej na asi tisíchektárovú rodinnú Farmu Kovář, s.r.o. pána Ing. Jana Kovářa v Mankoviciach. V repárskej oblasti s miernymi svahmi okrem hlavných zrnín pestuje aj cukrovú repu. Pre založenie jej porastu využíva dva hlavné prístupy – s jarným podrytím dlátovým pluhom alebo strip-tillom a priamym výsevom do nespracovanej pôdy. Šírku riadku nastavuje tak, aby bol možný dosev (45 cm) do medziriadkov. Podobne seje sóju do jarnej pšenice. Cieľom je zabrániť erózii pôdy. Rozumne znie aj nápad zaradiť zatrávnené úvrate a prejazdové koľaje poľnohospodárskych strojov po poli medzi neprodukčné plochy, ktoré majú povinnosť uplatňovať aj v Čechách.

Na ďalšej rodinnej demonštračnej farme ProFarm Blatnice (pro-farm.cz) nás, ako aj ďalších farmárov z okolia, privítal pán Ing. Ondřej Doležal prezentáciou. Udržujú malý chov ošípaných aj kvôli spracovaniu bioodpadov na kompost, ktorý obohacujú kalmi z okolitých obcí. Farma taktiež presadzuje hnojenie organickými hnojivami pre zlepšovanie bilancie humusu a živín v pôde. Deň venovali predvádzaniu novej sejačky na priamy výsev pšenice do vysokej medziplodiny, ktorý skúšajú už od roku 2019. Zmes tvorili reďkev, facélia, bôb, slnečnica, jednoročná ďatelina alexandrijská a drobná olejnina ramtila habešská. Napriek kostrbato vyzerajúcemu porastu sa to napokon po úvodných metroch podarilo. V predošlých rokoch týmto spôsobom dosahovali úrodu pšenice 6,3-7,3 t/ha, no ciele majú ešte vyššie.

Cestu sme ukončili na ôsmej farme DVP Agro, a.s. Rajhrad (dvpagro.cz), v areáli Bratčice, s pánom Rostislavom Mátlom. Taktiež siali v plnom nasadení. Hlavné plodiny v ich osevnom postupe striedajú mnohorakými druhmi v zmesiach medziplodín. Tiež skúšajú rôzne pomery rastlín. Pán Mátl je zároveň predsedom spolku Regeneratívneho poľnohospodárstva v Čechách (regenerative.cz), ktorý tiež ponúka predvádzanie inovatívnych technológií v rámci „dní otvorených dverí“ na farmách (o.i. aj slovenských). Po prehliadke strojového parku podniku, s novými „špecialitkami“, sme ukončili štvrtý deň na poli vysokej kvitnúcej zmesi medziplodín pri zapadajúcom slnku – tak trochu romanticky i symbolicky.

Pochopili sme totiž, že naši českí kolegovia nám ukazujú dobrú cestu a že doterajší prístup k hospodáreniu na pôde je nutné inovovať. Hlavne s ohľadom na klimatické zmeny, extrémne vlahové podmienky počas hospodárskeho roka a obrovskú stratu ornice v početných eróznych udalostiach. Je potrebné uvedomiť si hodnotu, výnimočnosť a schopnosti obhospodarovanej pôdy. A tiež to, že poľnohospodár musí dbať nielen na zdravie ľudí – spotrebiteľov, ale aj životného prostredia. Základ pre poľnohospodárstvo tvoria predsa prírodné zdroje, o ktoré sa treba starať, poznať ich a chrániť.

Na záver snáď treba už len dodať, že je škoda, že sa cesty so Združením pestovateľov obilnín nezúčastnilo viac slovenských poľnohospodárov!

Lada Debnárová, október 2023.

Vo štvrtok 7.septembra 2023 zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia Združenia pestovateľov obilnín v Trnave. Jedným z výstupov je aj nasledujúce stanovisko k celkovej situácii v sektore obilninárstva:

STANOVISKO

Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín

k situácii po žatve hustosiatych obilnín v roku 2023

Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadnutí 7.septembra 2023 v Trnave vyhodnotilo aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku takto:

• Z pohľadu priebehu počasia v hospodárskom roku 2022/2023

Počasie pri zakladaní porastov ozimín na jeseň 2022 bolo ešte cítiť dopady extrémne suchého a horúceho priebehu počasia, ale osevy prebehli v agrotechnických termínoch. Jarné práce roku 2023 boli zahájené v polovici marca a neskoršie silné mrazy spomalili sejbu jarín. Neskoršie chladnejšie a daždivé obdobie obmedzovalo zásahy na poli, prípadne záplavy ich až znemožňovali. Ale do konca mája boli jarné práce u nás ukončené.

V letných mesiacoch sme zaznamenali aj štatisticky potvrdené najteplejšie obdobie, ktoré urýchlilo dozrievanie a zber obilnín, hlavne v južných okresoch Slovenska. Žatva sa začala v 26.týždni zberom ozimného jačmeňa. Na kvalite produkcie sa však u hustosiatych obilnín negatívne prejavil vlhký priebeh počasia v druhej polovici žatvy roku 2023. Predovšetkým v severnejších regiónoch Slovenska dažde v 25.-26.týždni spôsobili poľahnutie porastov, napadnutie klasov hubovitými chorobami, či klíčenie zŕn v klase a oddialili zber. V mnohých prípadoch sa potravinárska pšenica a jačmeň museli preradiť do kvality kŕmnej.

• Z hľadiska úrody hustosiatych obilnín a očakávanej úrody kukurice

Úroda pšenice by z hľadiska množstva mala presiahnuť 6 ton z hektára, čo je o jednu tonu, resp. 18 percent viac ako vlani. Podobne je to aj u jačmeňa, kde štatisticky vykazujeme v tomto roku úrodu asi 5,5 tony z hektára, čo je o 0,4 t/ha, resp. 12 percent viac ako v roku 2022. Naopak, u raže došlo k miernemu poklesu úrody na 3,4 t/ha. U ovsa a tritikale ešte neboli zobraté všetky pestovateľské plochy, ale aj tu by sme mali dosiahnuť prinajmenšom rovnaké, alebo i lepšie úrody ako vlani.

U kukurice by sme sa mali vrátiť k priemernej úrode z predošlých rokov, čo znamená, že oproti vlaňajšiemu prepadu by sme mali dosiahnuť dvojnásobnú úrodu, odhadom 7,4 tony z hektára. Všetko bude jasnejšie po ukončení zberu všetkých druhov obilia.

Celkovo môžeme vyjadriť spokojnosť s výsledkami zberu hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2023. Ich produkcia naďalej zabezpečí sebestačnosť krajiny. Poľnohospodársku produkciu v tomto roku ovplyvňovali aj nové požiadavky v rámci SPP, ale aj ich neskoršie komunikovanie poľnohospodárom. Tých obmedzovalo plnenie podmienok ekoschém, zakladanie biopásov, termíny ich kosenia a údržby, nižšia účinnosť prípravkov na ochranu rastlín a rozvoj chorôb a škodcov v porastoch.

• Z hľadiska vývoja cien výrobných nákladov a realizačnej ceny

Výrobné náklady pre poľnohospodársku výrobu na Slovensku sa oproti minulému roku znížili iba mierne. Nevyhnutné vstupy, ako osivo, priemyselné hnojivá, chemické ochranné látky, pohonné látky apod., naďalej nakupovali za vysoké ceny. V niektorých prípadoch z týchto dôvodov mohlo dôjsť k zníženiu použitia potrebných vstupov, a tým k zhoršeniu predpokladaných výsledkov produkcie.

Realizačnú cenu obilnín po žatve roku 2023 naďalej negatívne ovplyvňuje vysoká ponuka lacnejšieho obilia pôvodom u Ukrajiny a slabý, takmer žiadny dopyt. Slovenské obilie je na Slovensku takmer nepredajné a trh aktuálne stagnuje. Plnia sa iba vopred podpísané obchodné dohody s domácimi odberateľmi. Ich nároky na potravinársku kvalitu pšenice však často vedú k jej nákupom zo zahraničia. Uzatvárajú sa iba krátkodobé kontrakty, ktoré nezaručujú domácim producentom odbyt v ďalšom období, a tým zvyšujú nervozitu, nestabilitu a tlak na zníženie ceny.

Súčasná realizačná cena pšenice potravinárskej na Slovensku je v rozmedzí 170 až 190 euro na tonu, u kŕmneho obilia je cena 130 až 160 €/t u pšenice a 120 až 140 €/t u jačmeňa. Pre pšenicu najvyššej kvality E+ je možné získať cenu 200 – 220 €/t. Tieto ceny však v žiadnom prípade nemôžu uspokojiť domácich pestovateľov obilnín, pretože im sotva nahradia náklady na vstupy do výroby a už vôbec neumožnia plánovať ďalšie investície.

Skladovacie kapacity pre domácu produkciu zrnín (hustosiate obilniny, olejniny a kukurica) nie sú dostatočné. Ich nedostupnosť zhoršuje pozíciu na trhu predovšetkým menším producentom.

Očakávané finančné odškodnenie pestovateľov pšenice za straty pri zhoršenej realizácii produkcie v minulom roku, nebude mať takmer žiadny vplyv a nezaručí zlepšenie situácie spomínaných pestovateľov na Slovensku. Toto riešenie Európskej Komisie nepovažujeme za adekvátne, ani systematické.

• Z hľadiska vývoja medzinárodnej situácie na trhu s obilím

Objem bezcolných dovozov obilia z Ukrajiny do priestoru Európskej únie s nižšou trhovou cenou vytvára od minulého roka nekonkurenčné prostredie pre domácich producentov. Obsadenie tradičných odbytíšť a tlak na zníženie realizačnej ceny obilia spôsobuje slovenským (ale aj európskym) pestovateľom problémy pri predaji vlastnej produkcie. V takomto chaotickom trhovom prostredí je potrebné apelovať aj na nároky na potravinársku kvalitu u spracovateľov.

Pokiaľ sa od 15.septembra 2023 zruš zákaz dovozu zrnín z Ukrajiny do EÚ, a nepodarí sa obnoviť čiernomorská dohoda o obilí, bude Slovensko čeliť enormnému tlaku na hraničných prechodoch s Ukrajinou. Obávame sa totiž, že Poľsko splní avizovaný zákaz dovozu, napriek európskym sankciám a naša krajina sa stane hlavným tranzitným ťahom od východu na trhy krajín západnej Európy. V takomto prípade by domáca slovenská produkcia obilnín nemala žiadnu šancu pre realizáciu na trhu, resp. by bola jej ponuka za cenu, ktorá nebude zodpovedať vynaloženým nákladom. Táto situácia výrazne zhorší segment obilninárstva u nás.

Pre tranzitovanie ukrajinského obilia do afrických krajín od slovensko-ukrajinských hraníc (návrh ministra dopravy), nevidíme dôvod, ani pozitívny zmysel. Pre realizáciu obilia z Ukrajiny do krajín Afriky a Blízkeho východu je efektívnejšie využiť čiernomorské prístavy, ktoré sa najbližšie nachádzajú v Rumunsku. Navyše existujú dôvodné obavy, že africké trhy, kam pôvodne Ukrajina ponúkala svoje zrniny, boli obsadené a sú saturované ponukou z Ruskej federácie.

Jediným riešením je znovuzavedenie cla na dovozy z tretích krajín, a teda aj z Ukrajiny. Taktiež je nevyhnutné získavať priebežne evidenciu dovážaných množstiev cez jednotlivé členské krajiny EÚ. A presne evidovať materiálnu, vojenskú, či humanitárnu pomoc, aby bola cielená a účinná. Efektivitu finančnej pomoci Ukrajine totiž limituje vysoká miera korupcie v tejto krajine. Aj preto by sa mala prísne oddeliť od podnikateľského prostredia. Európska Komisia by preto mala opätovne zvážiť svoje opatrenia a myslieť pri tom na ochranu domácich podnikateľov a poľnohospodárov.

• Očakávania pre hospodársky rok 2023/2024

Pokiaľ sa naplnia vyššie spomínané odhady vývoja v medzinárodnom obchode, a nedôjde k urýchlenému riešeniu na otvorenom trhu EÚ, je možné očakávať pre slovenské obilninárstvo a celkovo agropotravinársky sektor, veľmi negatívny scenár.

V krátkom čase by predaj obilia a kukurice za nízke ceny pod výrobné náklady viedol k platobnej neschopnosti poľnohospodárskych subjektov, ktoré by neboli schopné splácať svoje bankové pohľadávky. Celkovo by agropotravinársky sektor na Slovensku nebol schopný konkurovať dovozom nielen obilia, ale aj ďalších produktov, napr. kuracieho mäsa, vajec, múky, olejov, apod. Spôsob a nákladovosť produkcie na Ukrajine je totiž neporovnateľne iná, nižšia a nezodpovedá štandardom Európskej únie.

• Závery a odporúčania
• Udržovať dlhodobé obchodné vzťahy s domácimi spracovateľmi obilia,
• Podporiť domácich chovateľov a rozvinúť spracovateľský priemysel,
• Systémovo obmedziť dovozy lacnejších zrnín, a tým ochrániť konkurencie-schopnosť európskych pestovateľov,
• Zabezpečiť stopercentnú kontrolu, evidenciu a dosledovateľnosť do miesta určenia všetkých množstiev komodít z Ukrajiny tranzitujúcich cez územie Slovenska,
• Politicky a diplomaticky podporiť úzku komunikáciu a spoluprácu krajín EÚ, ktoré hraničia s Ukrajinou,
• Vytvoriť odbornú pracovnú skupinu na úrovni štátnej a samosprávnych organizácií a navrhnúť účinné riešenia pre zachovanie budúcnosti slovenského agropotravinárstva.

Ing. Peter Marko

Predseda predstavenstva ZPO

V piatok 23.júna 2023 sa v Bratislave, v budove Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo rokovanie predsedu predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Petra Marka, podpredsedu Ing. Igora Jakubičku a výkonnej tajomníčky ZPO Ing. Vladimíry Debnárovej s predsedom Výboru NR SR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, MVDr. Jaroslavom Karahutom.

Stretnutie sa uskutočnilo na pozvanie Dr. Karahutu, ktorý informoval zástupcov združenia o návrhu programu „Štátne potraviny za normálne ceny“. Je prirodzené, že pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa zainteresovaní predstavitelia politických strán chcú stretávať so zástupcami poľnohospodárskej praxe a vymieňať si s nimi názory na aktuálne témy rezortu. Pozvanie na rokovanie sme teda privítali s pozitívnymi očakávaniami.

Poslanec strany Sme rodina, Dr. Karahuta oslovuje postupne všetky samosprávne zväzy pôsobiace v agropotravinárstve s cieľom zamerať ich úsilie na vytvorenie odbytových organizácií. Ich hlavným cieľom by mal byť výkup domácich poľnohospodárskych produktov, vlastné spracovanie a predaj v dostupných cenách domácemu spotrebiteľovi. Vytvorenie odbytových združení by bolo podporené zo štátnych prostriedkov do výšky 120 000 euro, plus cca 10% z obratu. Zámerom je využiť aj chátrajúce hospodárske dvory a budovy, z ktorých by štát vytvoril technologicky potravinárske parky. Celý program by bol pripravený na strane štátu, združenia by sa zapojili podľa záujmu.

Finančné nástroje by pochádzali zo štátnych aktív, ako záruka pre bezúročné bankové úvery na 15 rokov. Toto obdobie by zároveň bolo podmienkou pre zotrvanie odbytového združenia. Vzor pre takéto „štátne podnikanie“ čerpá Dr. Karahuta z Poľska, ktoré už takmer 20 rokov takto spracúva a realizuje domácu produkciu. Na konci by bola vytvorená sieť asi stovky maloobchodných predajní, ktoré by zároveň poskytovali rôzne služby obyvateľstvu na vidieku.

Obilniny patria do základného jedálnička zdravej stravy, a preto by mali tvoriť základ pre domáce spracovanie múky, chleba, pečiva, vločiek, ale aj ďalších potravín. Kapacity by bolo možné využiť aj na výrobu špeciálnych medicínskych, či priemyselných výrobkov z obilia. Navyše, spájanie sa do „družstiev“, či väčších nadväzujúcich celkov je jednou z priorít aj budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Podstatné je dosiahnuť odbyt pre domácu produkciu a dostupnú cenu potravín pre spotrebiteľov.

Po takmer dvojhodinovom stretnutí obaja zástupcovia Združenia pestovateľov obilnín túto tému prediskutovali a ďalší postup krokov predložia na najbližšom rokovaní Predstavenstva ZPO. Podstatné je rozhodnutie zmeniť formu a ciele obilninárov na Slovensku v prípadnom novom odbytovom združení. Budeme vás informovať.

Zapísala: Ing. V. Debnárová