Úspešný odborný seminár 19.2.2020 v Nitre

Združenie pestovateľov obilnín ďakuje všetkým členom aj nečlenským subjektom, ktoré sa aktívne zúčastnili na odbornom seminári 19.2. v Nitre. Zvlášť nás teší, že diskusia bola „výživná“ a možno by sme sedeli v seminárnej miestnosti Agroinštitútu ešte dnes, ak by nás hlad nevyhnal na obed 🙂

Takmer 50 prítomným priblížil Prof. Ján Pokrivčák z SPU Nitra aktuálny návrh tzv. Intervenčnej stratégie, ktorá predstavuje hlavný analytický podklad pre tvorbu národného strategického plánu Slovenskej republiky. Tento dokument totiž bude predstavovať základ pre všetky podporné schémy, organizáciu trhu s agrokomoditami, ako aj program rozvoja vidieka na budúce programové obdobie rokov 2021 – 2027.

Tému „Zelenej dohody EÚ“ a zvýšených požiadaviek na ekoschémy a agroekologické opatrenia v poľnohospodárstve priblížila Ing. Vladimíra Debnárová. Až 40% celkového rozpočtu pre nástroje novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky bude smerovať na akcie ku klimatickým zmenám. Eurokomisárka Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s touto novou stratégiou rozvoja spoločenstva a prísnymi opatreniami v každom sektore hospodárstva chce dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 klimaticky neutrálna. Pre poľnohospodársky sektor vytvorila Komisia stratégiu „Farm to fork“, teda z farmy na vidličku, ktorej hlavným cieľom je chrániť prírodné zdroje a biodiverzitu, poskytnúť spotrebiteľom kvalitné, bezpečné a dosiahnuteľné potraviny a rozšíriť ekologické hospodárenie na pôde.

Tieto stratégie rozvoja si vyžiadajú dodatočné financie (Komisárka odhaduje 1 bilión eur), no viacročný finančný rámec na najbližšie obdobie je znížený, aj pre poľnohospodársky sektor. Diskusia a dohoda o ňom však nebude prebiehať ľahko. Aj predseda Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Peter Marko, upozornil na niekoľko konkurenčných nevýhod, ktoré táto „zelená reforma SPP“ prinesie aj slovenským poľnohospodárom. Predovšetkým ohrozuje bezpečnosť potravín v Európe dovoz produktov z tretích krajín, ktoré nemusia dodržiavať takéto sprísnené požiadavky. Taktiež jeden z cieľov – znižovanie používania pesticídov, hnojív a antibiotík môže ohroziť poľnovýrobu u nás, pretože úroveň ich aplikácie je medzi členskými krajinami výrazne odlišná. Taktiež bude otázna možnosť pestovať geneticky modifikované plodiny, ktoré k nám dovážame z výrazne dotovanej produkcie Spojených štátov amerických vo forme sóje a kukurice, hlavných bielkovinových zložiek krmív. Stručne zhodnotil stav slovenského agrosektoru a upozornil najmä na rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami a dovoz produktov s pridanou hodnotou.

V rámci diskusie vystúpilo viacero prítomných a v dobrej pracovnej atmosfére sa objasňovali zásadné pojmy a otázky. Obchodníkov zaujímal koeficient uhlíkovej stopy, ktorý by mohol na voľnom trhu zvýhodniť domácich producentov. Zástupcovia praxe namietali proti ekologizácii výroby, ku ktorej nemajú výraznejšiu motiváciu – najskôr musia dosiahnuť ekonomickú výhodnosť. Podľa viacerých možno už dnes poľnohospodársku výrobu na Slovensku považovať v zásade za ekologickú (podľa kritérií vyspelých krajín EÚ). Predpokladom pre uplatňovanie akýchkoľvek „zelených“ opatrení u nás je najskôr zosúladenie zákona o ochrane prírody a krajiny so zákonom o ochrane pôdy, ktoré dnes spôsobujú problémy s pôdnym fondom. Generačná výmena trápi aj našu krajinu, iba by bolo potrebné venovať pozornosť nielen podpore mladých farmárov, ale aj omladeniu na väčších podnikoch a v obchodných spoločnostiach. Viacerí diskutujúci sa dotkli témy stropovania priamych platieb, ktorá musí byť realizovaná s citom pre naše podniky a musí zohľadniť aj osobné náklady. Dôležitá bude tiež metodika výpočtu a rátanie nákladov na všetkých interných zamestnancov. Pokiaľ bude podporená tvorba odbytových organizácií výrobcov, bude nutné podmieniť ich financovanie efektívnym fungovaním, aj po dobe podporovania.

Napokon, všetky legislatívne návrhy Európskej Komisie ešte nie sú uzatvorené a aj o viacročnom finančnom pláne sa stále vášnivo diskutuje. Vždy existuje možnosť ovplyvniť nielen znenie pravidiel, ale prejaviť svoj názor aj v rámci pripomienkových konaní. Napríklad do 16.3.2020 je možnosť vyjadriť sa k návrhu stratégie „Z farmy na vidličku„.

V súčasnosti nás čaká od roku 2021 prechodné obdobie, ktoré môže trvať až do roku 2022 (teda nové pravidlá by sa mohli začať uplatňovať až od januára 2023). Dovtedy nás čaká veľa práce na tvorbe národného strategického plánu, ktorý by sme mali čo najviac prispôsobiť našim potrebám a dosiahnutiu stanovených cieľov. Aj preto bude dôležitá čo najpodrobnejšia diskusia štátnych orgánov so zástupcami poľnohospodárskej praxe, k čomu sme sa snažili prispieť aj naším odborným seminárom.

Nastavenia a požiadavky nového programového obdobia možno pochopiť ako problémové a ekonomicky zaťažujúce, alebo prijať ich ako výzvu a využiť príležitosti, ktoré ponúka. Prajeme všetkým veľa elánu!

Ďakujeme všetkým za aktívnu účasť a Prof. Pokrivčákovi za trpezlivé vysvetľovanie zásadných pojmov. Odborný seminár organizovalo Združenie pestovateľov obilnín pre svojich členov (účasť 50%) zdarma, pre nečlenské subjekty za malý poplatok. Po ukončení prebiehali diskusie aj počas teplého obeda.  

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 21.2.2020.

 

 

Zelené sny, alebo skutočne „Zelená dohoda EÚ“?

Zelené sny, alebo skutočne „Zelená dohoda EÚ“?

Novozvolená predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s novou stratégiou rozvoja – Európskym ekologickým dohovorom, tzv. európskou „Zelenou dohodou“ (EU Green Deal). Jeho hlavným cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Komisárka to považuje za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť našej doby. Treba konať hneď! Métou je dosiahnuť v budúcnosti „zelenú dohodu“ pre celý svet.

Tento ambiciózny balík opatrení zasahuje všetky oblasti politík – od stavebníctva, cez dopravu, energetiku, priemysel až po poľnohospodárstvo. Benefitmi tohto plánu by malo byť nulové znečistenie, dostupná bezpečná energia, premyslenejšia doprava a kvalitné potraviny. Návrh je zameraný na znižovanie emisií, investovanie do špičkového výskumu a inovácií, no hlavne na zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia v Európe. Nikto by nemal zostať bokom – okrem súkromných spoločností by sa mala zapojiť aj verejnosť, teda každý Európan.

Tieto nároky si samozrejme vyžiadajú zvýšené náklady. Európska únia plánuje investovať bilión eur (číslom 1 000 000 000 000 €, t.j. 1012) v nasledujúcich desiatich rokoch. Európska Komisia predložila tiež trvalo-udržateľný investičný plán – „Just transition fund“ (teda čosi ako „Fond pre prechod“). Ten ráta s kombináciou prostriedkov zo súkromného a verejného sektora, vrátane pomoci Európskej investičnej banky. Mal by zároveň poskytnúť investorom záruky na dlhodobé záväzky a projekty zodpovedné k životnému prostrediu. Tie by mali zasa priniesť nové pracovné miesta, čistejšie životné prostredie a lepšiu kvalitu života pre všetkých obyvateľov Európy.

V rámci poľnohospodárskeho sektoru sa Európsky ekologický dohovor špecifikuje v troch zásadných témach:

  • Stratégia „Z farmy na vidličku“ („Farm to fork“),
  • Transformácia poľnohospodárskych a vidieckych oblastí: Vízia pre inkluzívne (t.j. komplexné) vidiecke oblasti a Agenda Európa – Afrika,
  • Smerom k modernizovanej a jednoduchšej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP): návrh reformy SPP na roky 2021-2027.

Čiastkovo sa poľnohospodárstva a vidieka dotýkajú aj témy:

  • ochrana prírodného bohatstva Európy: EK predloží v marci 2020 Stratégiu biodiverzity 2030: „ekosystémy majú poskytovať jedlo, čistú vodu, čistý vzduch a prístrešie. Znižujú prírodné katastrofy, škodcov a choroby a pomáhajú regulovať klímu“.

V poľnohospodárstve pôjde o redukciu používania pesticídov a umelých hnojív. Taktiež je cieľom zlepšiť kvalitu a kvantitu lesov v Európe. EK pripraví novú Stratégiu pre lesy EÚ pre výsadbu nových stromov a nápravu zničených a vyčerpaných lesných území. Napokon EÚ podporí dovozy, ktoré nespôsobujú ničenie lesov v zahraničí a odlesňovanie vo svete. Ďalšou časťou je „modrá ekonomika“ oceánov, kde Únia potrebuje lepšie využívanie morské zdroje, napr. používaním rias ako nových zdrojov bielkovín.

  • EK prijme Akčný plán pre nulové znečistenie Európy, ktorý bude pozostávať z častí: čistá voda: redukcia znečistenia z nadmerného používania živín v poľnohospodárstve, vďaka Stratégii „Z farmy na vidličku“; čistý vzduch a Akčný plán zameraný na priemyselné spracovanie. Ďalšou je Stratégiu pre trvalo-udržateľné používanie chémie.
  • EK prijme Akčný plán obehového hospodárstva: namiesto čerpania zdrojov sa bude znižovať používanie materiálov (reduce), budú sa používať opakovane (reuse), až napokon sa budú recyklovať. Bude podporovať služby prenajímania si vecí, nie ich nakupovania.
  • dosiahnutie klimatickej neutrality (revízia cieľov Stratégie 2030, rozšírenie ETS, Klimatická dohoda, zákon o klíme, hraničná daň z uhlíka).

 

Už dnes sa k návrhu živo diskutuje a zástupcovia poľnohospodárov a potravinárskeho priemyslu v krajinách EÚ vyjadrujú obavy zo zvýšených nárokov Európskej Komisie, ktorá na druhej strane kráti rozpočet aj pre poľnohospodárstvo.

Napríklad COPA-COGECA (najväčšia európska organizácia farmárov a družstiev) už 11.decembra 2019 vydala tlačovú správu, ako reakciu na návrh EKomisie, v ktorej kladie mnoho otázok za znepokojených farmárov. Tí sú síce pripravení a odhodlaní prijať túto výzvu, ale chcú poznať odpovede na to:

– akú rolu zohrá Európsky rozpočet (MMF), ktorý je krátený, v realizácii týchto ambícií a osobitne v rámci stratégie „Z farmy na vidličku“?

– ako Európska Komisia predíde ďalšiemu oneskoreniu reformy SPP, v ktorej sa tiež majú odraziť opatrenia uvedenej stratégie? Najmä ak národné strategické plány majú reflektovať priority „Zelenej dohody EÚ“ od samého začiatku, no doteraz nepoznáme ani kritériá na ich schválenie?

– a či sa ambície „Zelenej dohody EÚ“ premietnu aj retroaktívne v rámci medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sa majú uplatňovať v nasledujúcich rokoch a týkajú sa práve poškodzovania životného prostredia v tretích krajinách sveta? A ďalšie vážne otázky.

Dňa 14.januára 2020 na zasadaní Európskeho Parlamentu v Štrasbugu predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen (na fotografii), svoju predstavu o jednotlivých prvkoch financovania Európskeho ekologického dohovoru. V ňom ešte sprísňuje doterajšie zámery, keď už do roku 2030 chce znížiť emisie CO2 o 50 – 55% (v porovnaní s úrovňou roku 1990), no zároveň musí brať ohľad na ekonomiky členských štátov, ktoré sú závislé od uhlia (Poľsko, Česká republika, regióny Nemecka).

K tejto téme sa vrátime, keďže ide o ďalšiu rozsiahlu oblasť.

Dokument „Zelenej dohody EU“ (v slovenčine): EU ekologicky dohovor SK 11dec19

Príloha k „Zelenej dohode EU“ – časový plán (v slovenčine): EU ekologicky dohovor priloha plan SK 11dec19

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 24.1.2020.

Celý text na stiahnutieZelená dohoda EU na web 24jan20