Month: august 2020

Ponúkame Vám príspevok výkonnej tajomníčky Združenia pestovateľov obilnín k aktuálnej téme jačmeňa, jeho dostatku a cien na Slovensku, ktorý bol publikovaný v Roľníckych novinách č.33/2020 z 12.augusta 2020:

Spracovatelia jačmenného sladu sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, a napriek tomu sa ho na Slovensku pestuje čoraz menej. Zato rastú výmery jačmeňa ozimného. Za ostatné desaťročie narástla pestovateľská plocha jačmeňa ozimného u nás viac ako trojnásobne (2010: 15 141 ha, 2020: 50 654 ha). Prečo je to tak?

Dopestovať sladovnícky jačmeň jarný tak, aby splnil požadované kvalitatívne parametre nie je ľahké a nepraje mu ani zmena klímy. Sladovnícky jačmeň však neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Je náročnejší na pôdno-klimatické podmienky, ako iné obilniny, aj na kvalitnú predsejbovú prípravu, predplodinu a správny termín sejby. Vyžaduje dostatok vlahy a dlhší svetelný deň. Kvôli plytkému koreňovému systému a kratšiemu obdobiu potrebuje v správnom čase dodať dostatok výživy. Treba ho sledovať takmer denne pre včasné ošetrenie proti škodcom a chorobám. Škodí mu sucho aj príliš vysoké teploty nad 30 ºC. Taktiež nesprávny čas a technológia zberu a skladovania mu môžu ublížiť. A na to všetko má najväčší vplyv počasie. Každý skúsený a šikovný pestovateľ sladovníckeho jačmeňa tak „maturuje“ každý rok a ak sa mu podarí dodať sladovníkom dohodnuté množstvo v požadovanej kvalite, môže si gratulovať.

Ale nielen náročnosť produkcie sladovníckeho jačmeňa jarného je dôvodom znižujúcich sa výmer u nás. Aj keď udržať kvalitu pôdy pri súčasnej štruktúre poľnohospodárskej výroby je čoraz ťažšie. Dôvod je prozaický – peniaze. Každý poľnohospodár si na začiatku plánovania budúcoročnej produkcie musí spočítať, čo sa podniku oplatí pestovať. Ohľadom jačmeňa má v podstate dve možnosti – ak zaseje na jar sladovnícky jačmeň, musí rátať s adekvátnymi nákladmi, aby dosiahol požadovanú kvalitu a množstvo, ktoré predá za zmluvnú cenu napr. okolo 180 euro na tonu. Pri úrode 4,77 tony z hektára (t.j. priemerná úroda jarného jačmeňa sladovníckeho za ostatných 5 rokov podľa Štatistického úradu SR), môže inkasovať – ak ho nepostihnú zrážky z ceny za zníženú kvalitu – asi 859 euro z hektára.

Ak zaseje na jeseň ozimný jačmeň, hoci i sladovníckej odrody, môže očakávať úrodu priemerne 5,15 t/ha. A aj keď ho nepredá na sladovnícke účely, tak pri cene kŕmneho obilia, ktorá sa vlani na Slovensku držala okolo 140 euro na tonu, môže očakávať príjem okolo 721 euro z hektára. Bez väčších stresov a s nižšími nákladmi. Preto čoraz viac podnikov siaha po tejto ozimine, ktorá dokáže ponúknuť zaujímavú ekonomiku a navyše po zbere poskytuje dostatočný čas a priestor na ďalšie letné práce na poli. No existujú aj iné alternatívy pre atraktívne oziminy, napr. pšenica tvrdá (Triticum durum).

Jediný problém kŕmneho obilia na Slovensku je jeho odbyt. Na veľké množstvo ozimného jačmeňa poľnohospodári neuzatvárajú zmluvy vopred, čo ich neskôr dobehne pri predaji a spôsobuje problémy. No je to na zodpovednosti a šikovnosti každého agromanažéra. Problém je, že stavy hospodárskych zvierat, najmä monogastrov, sú u nás na žalostne nízkej úrovni. Kŕmne zmesi s obilím tak nie je pre koho vyrábať. Rokmi sme si na Slovensku vytvorili trestuhodnú nerovnováhu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Jedna bez druhej môže len ťažko prosperovať. A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. A to by mala byť jedna z kľúčových priorít agrorezortu! Predovšetkým preto, že jačmenný slad je naším najúspešnejším vývozným artiklom, ktorý pomáha zlepšovať katastrofálne saldo zahraničného agroobchodu. Ale tiež preto, že je potrebné uspokojiť domáci dopyt po kvalitnom bravčovom a hydinovom mäse, či vajciach. Ich výkupné ceny na Slovensku však momentálne smerujú skôr k opačnému trendu a ďalšiemu znižovaniu stavov týchto zvierat na Slovensku. Ak by sme však dokázali zaistiť pestovateľovi odbyt jačmeňa akejkoľvek kvality, za patričnú cenu, nebude sa obávať zvýšiť výmery ani sladovníckeho jačmeňa. A o to ide.

A čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi. Spracovatelia sladu spravidla v septembri zverejňujú indikatívne ceny a vo februári nasledujúceho roka zmluvné ceny pre výkup jačmeňa. V každoročných zmluvách upresňujú preferované odrody a stanovujú podiely, obsah dusíkatých látok, klíčivosť, prípadne aj ďalšie kvalitatívne parametre. Pre výrobu sladu uzatvárajú spracovatelia na Slovensku na jar zmluvy asi na polovicu produkcie jačmeňa fixnými cenami. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v roku 2020 by mali vykúpiť sladovne na Slovensku takmer 260 tisíc ton jačmeňa jarného a vyše 82 tisíc ton jačmeňa ozimného, pravdaže sladovníckej kvality. Ceny, ktoré v tomto roku podpisovali v zmluvách obe strany sa pohybujú okolo 180-195 euro na tonu. Obvykle tú druhú – teda nezazmluvnenú polovicu produkcie jačmeňa so sladovníckymi parametrami, vykupujú sladovne za o niečo nižšiu cenu, zvyčajne okolo 170 euro na tonu. Pokiaľ však pestovatelia začnú dostávať signály o rapídne klesajúcej cene výkupu jačmeňa, ľahko môže dôjsť k ešte výraznejšiemu a rýchlejšiemu prepadu jeho pestovateľských výmer v ďalších rokoch. Bolo by dobré uvedomiť si, že v rámci podnikania sme na jednej lodi a tá, ak nemá stroskotať, si vyžaduje vzájomnú dôveru a dlhodobo stabilnú spoluprácu.

Navyše, kým nie je ukončená žatva, bolo by dobré vyhnúť sa vyjadreniam o nedostatku sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Aj napriek nepriaznivým výkyvom počasia od začiatku tohto roka, sa napokon úroda jačmeňa jarného ukazuje vcelku priaznivá, aj z pohľadu kvality. Podľa odhadov štatistiky by v tomto roku mohli slovenskí pestovatelia ponúknuť asi 348 267 ton jačmeňa jarného, z toho možno okolo 200 000 ton v sladovníckej kvalite. Ak prirátame cca 70 000 ton jačmeňa ozimného sladovníckeho, dalo by sa povedať, že domáca produkcia by pokryla väčšinu tohtoročnej potreby sladovní na Slovensku. Zvyšok by mohli doplniť dovozom z iných krajín, napríklad aj podľa marketingových požiadaviek lokálnych výrobcov piva. Priestor na obchod tu teda je. A aktuálne výrazné znižovanie ceny sladovníckeho jačmeňa od slovenských výrobcov preto nedáva logicky zmysel.

Isteže, neočakávaná situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu vo svete, zasiahla mnohé sektory ekonomiky. Určite znížila aj spotrebu piva a ďalších výrobkov z jačmenného sladu, pretože hotely, reštaurácie a kaviarne (t.j. segment „HoReCa“) museli kvôli preventívnym opatreniam zatvoriť svoje prevádzky. Aj to je podnikateľské riziko. Podobne nesú riziko pestovatelia, a to je každoročný boj s počasím. Znížená spotreba piva a nahromadenie zásob sladu sa samozrejme musia nejako odraziť v obchodnej politike spracovateľských spoločností. Bolo by však nešťastným rozhodnutím sanovať straty na úkor dodávateľov základných surovín pre vlastnú výrobu.

Aj preto na nedávnom stretnutí (24.7.2020) zástupcov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) so zástupcami Združenia pestovateľov obilnín (ZPO) v Bratislave vyjadril podpredseda ZPO, Ing. Igor Jakubička, želanie, aby sladovne na Slovensku vykúpili najskôr všetok sladovnícky jačmeň zo Slovenska za čo najférovejšie ceny. Bol by to vynikajúci signál a motivácia pre domácich poľnohospodárov na ďalšie produkčné roky.

Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, august 2020.

Fotografie: autorka

Poznámka: zápis z pracovného stretnutia zástupcov ZPO a SZVPaS nájdete na našej stránke v časti Zápisy zasadaní.

Čoraz extrémnejšie rozdelenie zrážok a mimoriadne javy v počasí sú jedným z prejavov globálnej zmeny klímy. Povodne alebo dlhodobé sucho sa stávajú súčasťou nášho života. Voda je jedným zo základných zdrojov poľnohospodárskej výroby. Musíme sa preto zmenám prispôsobiť a zmierňovať ich negatívne dopady, ale tiež využívať všetky strategicky významné prírodné zdroje oveľa efektívnejšie. Vodozádržné opatrenia sú témou dňa.

Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2018 zverejnilo „Stratégiu adaptácie na zmeny klímy v Slovenskej republike“, ktorá o.i. očakáva pozitívne aj negatívne dopady zmeny klímy na slovenské poľnohospodárstvo. Medzi pozitívne radí posun produkčných pestovateľských oblastí severnejšie, možnosť pestovať aj teplomilnejšie rastliny, predĺženie vegetačného obdobia, apod. Negatívnymi javmi sú nárast škodcov, sucho, zmeny v štruktúre zrážok a spôsobe prezimovania rastlín, nárast veternej erózie, zmeny v pôdnej diverzite, atď.

Okrem iného stratégia tiež predpokladá nárast potreby závlahovej vody. Preto bude potrebné zintenzívniť pôdoochranné a agrotechnické opatrenia, zmeniť štruktúru plodín a systematicky obnovovať, či budovať nové závlahové systémy. Okrem toho je potrebné čo najskôr prijať opatrenia na zadržanie vody v lesných porastoch, ale tiež v nelesnej drevinovej vegetácii na trvalých trávnych porastoch. Tie majú, okrem vplyvu na mikroklímu, význam aj pre pasúce sa hospodárske zvieratá.

Slovensko má už dnes v platnosti mnoho právnych predpisov na ochranu vody, prírody a krajiny, vodných zdrojov, či mokradí. Naša krajina je unikátna aj početnými zdrojmi minerálnych a liečivých prameňov, či zásobou čistej pitnej vody v oblasti Žitného ostrova. Zdá sa však, akoby sme si to nevážili dostatočne a z roka na rok strácame z krajiny túto životodarnú tekutinu a zem vysychá. No týka sa to aj väčšiny krajín Európskej únie, prvý príklad – Českú republiku, máme na dohľad. A tak v rámci budúceho programového obdobia 2021-27 navrhuje Európska Komisia podporiť viacero nástrojov na udržanie vody v krajine a na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy.

Nielen v legislatívnych návrhoch z júna 2018 k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ale aj v tzv. „Zelenej dohode EÚ“ a na ňu nadväzujúcich strategických dokumentov „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, ktoré v ostatnom polroku predstavila komisárka Ursula von den Leyenová, sa nachádza viacero zásadných návrhov smerom k ekologickejšej poľnohospodárskej výrobe a celkovo prírode bližšiemu životu na vidieku (informovali sme Vás aj v našom článku Zelená budúcnosť Európy.) Všetky tieto návrhy by sa mali odraziť aj v našom národnom strategickom pláne SPP pre roky 2021-27. Základom pre jeho tvorbu predstavuje o.i. aj analytická štúdia Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR – tzv. Intervenčná stratégia (dokument na stiahnutie: Intervencna_strategia SR jul20 ).

V ostatnom návrhu Intervenčnej stratégie (júl 2020), po zapracovaní pripomienok agro-potravinárskej samosprávy a po diskusii so zástupcami jednotlivých sektorov, je predstavených deväť špecifických cieľov. Z toho dva sa priamo venujú adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu jej dopadov (šp.cieľ D) ako aj podpore udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch (šp. cieľ E).

• V rámci prvého špecifického cieľa D by sa mali režimy v záujme klímy a životného prostredia podporiť sumou 135 mil. eur (I. pilier) a 200 mil. eur by mali pomôcť pri investíciách v rámci rozvoja vidieka (II. pilier).
• Pre druhý špecifický cieľ E je určených ešte viac prostriedkov – v I. pilieri 95 mil. eur a v rámci II. piliera by sa malo na rôzne intervencie prefinancovať celkom až 549 mil. eur. Najmä pre záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia (334 mil. €), investície (210 mil. €) a pre výmenu poznatkov a informácií (5 mil. €).

Čo sa teda má podporiť konkrétne?

V špecifickom cieli D je v I. pilieri určených 135 mil. euro na plošnú platbu v rámci režimov v záujme klímy a životného prostredia (Ekoschéma 1). Cieľom je zvýšiť organický uhlík v poľnohospodárskej pôde a zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Podporené budú napr. pôdo-ochranné technológie prípravy pôdy pred sejbou, zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy zapracovaním organickej hmoty (klasické hnojenie MH a zelené hnojenie), pestovanie medziplodín pre zamedzenie vodnej a veternej erózie, a ďalšie zúrodňovacie opatrenia. Z organizačných opatrení budú preferované intenzívne technológie, rýchla obmena pestovaných odrôd, zmena druhovej skladby, striedanie plodín v osevných postupoch, prispôsobenie agrotechnických termínov, pestovanie viacročných plodín a ďatelinovín na ornej pôde a údržba trvalých trávnych porastov.

V II. pilieri je strategickým cieľom vytváranie optimálnych podmienok hospodárenia s vodou. Slovensko podporí budovanie vodozádržných zariadení na poľnohospodárskej pôde a tvorbu nových lokálnych malých zdrojov vody pre potreby závlah. Taktiež bude investovať do efektívnych zavlažovacích systémov, hlavne pre špeciálnu rastlinnú výrobu (110 mil. eur), pretože sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši plocha na zavlažovanie na 160 tis. ha (zo súčasných 60 tis. ha). Okrem toho sa musí zainvestovať do vodozádržných opatrení a malých ekologických zariadení v lesoch (30 mil. euro). Pre zadržanie vody v krajine bude treba budovať prvky zelenej infraštruktúry a taktiež zlepšiť zdravotný stav lesov a vitalitu lesných spoločenstiev, aby les dokázal akumulovať vodu v lesnej krajine.

V špecifickom cieli E je pre oddelené priame platby v I. pilieri alokovaných 95 mil. eur. Keďže vodná erózia je najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy, podpora by mala motivovať k budovaniu zelenej infraštruktúry. V rámci projektovej podpory v II. pilieri budú podporené čiastkou 334 mil. eur hlavne intervencie pre zvýšenie podielu poľnohospodárskej produkcie šetrnej k životnému prostrediu (integrovaná a ekologická produkcia), ochranu podzemných vôd v CHVO Žitný ostrov (24 mil. €) a protierózne agrotechnické a biologické opatrenia (70 mil. €).

Slovensko okrem toho bude sumou 210 mil. eur podporovať projekty pozemkových úprav a budovanie spoločných zariadení v SR. Kvôli fragmentácii vlastníctva pôdy sa ťažšie realizujú ekostabilizačné opatrenia, ako sú biocentrá (remízky), biokoridory a interakčné prvky v krajine a ostatnej ekostabilizačnej zelene v území (solitéry, aleje, skupinová zeleň), ktoré zároveň zabezpečujú protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Ostatných 5 mil. eur z tohto balíka bude venovaných výmene poznatkov a informácií.

Je zrejmé, že pre efektívne využitie navrhovaných alokácií finančných prostriedkov, ktoré by mali spájať európske zdroje s národnými (v II. pilieri), bude potrebné rozpracovať národný strategický plán SPP na ďalšie obdobie čo najdetailnejšie. Cieľom by malo byť zachovanie produkčnej schopnosti pôdy, udržať čo najviac vlahy a jej zdrojov v krajine a súčasne vyhovieť požiadavkám na ochranu životného prostredia so začlenením krajinotvorných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Slovenskú republiku čaká ešte veľa práce…

V máji tohto roku sa aj prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila, že je potrebné investovať do vodozádržných opatrení. Spoločnosť by sa mala do opatrení zapojiť komplexne, a teda nielen na vidieku, ale aj v mestách. Aj preto MŽP SR vyhlásilo už niekoľko výziev v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, zameraných na tieto opatrenia. Milióny eur poskytne štát  na „zelené“ projekty v urbanizovanej krajine, ktorých cieľom je zadržať a využiť čo najviac zrážkovej vody a nahradiť nepriepustné povrchy vsakovacími a retenčnými systémami.

 

Len pre pripomenutie: v rámci I. piliera (priamych platieb) budú naďalej platiť požiadavky krížového plnenia a  zazeleňovania (tzv. greening), ktoré budú súčasťou nových, rozšírených „kondicionalít“ (povinných podmienok). Navyše sa však budú môcť poľnohospodári dobrovoľne zapojiť do využívania podpôr I. piliera pre vybrané „ekoschémy“. V II. pilieri (PRV) budú na dobrovoľnej báze uplatniteľné agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“). Pre všetky tieto opatrenia by sa malo vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov. Písali sme o nich v 3.časti nášho informačného seriálu – Zelená architektúra budúcej SPP) 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 4.8.2020.

Fotografie: autorka.

Celý článok na stiahnutie: ZADANIE 2 vodozadrzne opatrenia final 4aug20