Zásadné zmeny v členstve ZPO po 16 rokoch

Zásadné zmeny v členstve ZPO po 16 rokoch

Keď v roku 2004 vytvorilo prvých 73 členov Združenie pestovateľov obilnín, pod vedením predsedu Ing. Jozefa Urminského, ich prvým cieľom bolo čo najlepšie sa pripraviť na vstup Slovenska do Európskej únie. Po prvom nápore obilia do intervenčného nákupu v roku 2004/2005 možno povedať, že tento cieľ sa združeniu podarilo splniť. Pôdohospodárska platobná agentúra zvládla pripraviť intervenčné sklady a výkup obilnín od slovenských pestovateľov.

Samozrejme, aj ďalšie roky priniesli členom združenia mnoho prínosov, hlavne informácií, odborných rád a školení. No v osobe predsedu aj vytrvalého bojovníka za záujmy slovenských poľnohospodárov. Nejedna legislatívna úprava vzišla z návrhu ZPO a pomohla ušetriť prostriedky, či usmerniť pestovateľov správnym smerom. Pribudla internetová stránka, emailová komunikácia úradu združenia s členmi a združenie si postupne vybudovalo stabilnú pozíciu v rámci poľnohospodárskych samospráv.

Situácia v slovenskom poľnohospodárstve sa však rokmi menila a tak ako ubúdalo členov z radov prvovýroby, stúpal záujem o spoluprácu zo strany iných ako prvovýrobných spoločností. Predovšetkým obchodných a spracovateľských. Preto sa nové vedenie Združenia pestovateľov obilnín, ktoré bolo zvolané na XVI. Valnom zhromaždení ZPO v júni 2019, rozhodlo pre zásadnú zmenu v Stanovách ZPO.

Na XVII. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín dňa 24.júna 2020 v Nitre boli prijaté úpravy v rámci členstva v ZPO. Od tohto času sa môžu členmi stať „fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľskom priemysle, obchode, alebo vo výskume a šľachtení, a teda sú producentmi, spracovateľmi, obchodníkmi, alebo výskumníkmi a šľachtiteľmi s hustosiatymi obilninami, alebo kukuricou na zrno„. Takéto je nové znenie článku 3, odsek 2 Stanov ZPO.

Zároveň sa v článku 6, odsek 2, písmeno a) Stanov ZPO upravila výška členského príspevku. Pre prvovýrobný podnik sa členský príspevok pre daný rok vypočíta ako násobok počtu hektárov osiatych hustosiatymi obilninami a kukuricou na zrno s výškou členského poplatku na hektár, ktorú každoročne schvaľuje Valné zhromaždenie členov (pre rok 2020 je táto výška 0,13 €/ha). Do Stanov ZPO sa doplnilo: „Pokiaľ členský subjekt nepestuje hustosiate obilniny, alebo kukuricu na zrno ako prvovýrobca, jeho členský príspevok bude paušálne 1000 € (jedentisíc euro) na rok.“

Na XVII. náhradnom Valnom zhromaždení členov ZPO bolo prítomných 23% členov, ktorí pod vedením predsedu Ing. Petra Marka schválili okrem úprav Stanov ZPO aj správu predstavenstva ZPO, správu kontrolnej komisie o hospodárení ZPO ako aj uznesenie s hlavnými úlohami na ďalšie obdobie. Okrem iných úloh má Združenie pestovateľov obilnín ambíciu zúčastňovať sa prípravy národného strategického plánu pre slovenské poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027. ZPO má zástupkyňu v novozriadenej Komoditnej rade Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre obilniny.

Cieľom je aj riešiť efektívne a konštruktívne zriadenie rizikového fondu pre škody v poľnohospodárstve. Členovia majú záujem zúčastňovať sa aj na príprave systému zmeny veľkosti honov (max. 30 ha) a ďalších inovačných prístupov v zmysle návrhov zásadných stratégií Európskej Komisie do roku 2030. Členovia vyjadrili aj podporu pre ostatné aktivity a stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory k novým nájomným zmluvám Slovenského pozemkového fondu a žiadajú ich prehodnotenie.

Združenie pestovateľov obilnín pracuje ďalej v záujme slovenských poľnohospodárov, komunikuje s relevantnými organizáciami a poskytuje členom aktuálne informácie aj prostredníctvom svojej stránky a novozriadenej stránky na facebooku: www.facebook.com/obilninari – sledujte nás! Na záver niekoľko obrázkov z rokovania VZ ZPO 2020:

 predseda ZPO, Ing. Peter Marko  Pohľad na časť členov ZPO v Zelenom salóniku AI Nitra

 Podpredseda Ing. I. Jakubička a predseda Ing. P. Marko  členovia ZPO pozorne počúvali, ale aj živo diskutovali

 Ing. Jozef Urminský z PPD Prašice tiež diskutoval  Ing. Andrej Jankuliak prispel do diskusie.

Analýza nákladovosti pšenice

Analýza nákladovosti pšenice

Zdieľame analýzu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP), pri ktorej vychádzal z údajov súboru podnikov sledovaného NPPC-VÚEPP. Analýza bola zverejnená na stránke AGROBIZNIS dňa 3.6.2020.

Vývoj ekonomickej efektívnosti pestovania pšenice v podmienkach Slovenskej republiky

Tieto údaje ústav dlhodobo sleduje a sú spracované podľa výrobných oblastí a za Slovensko. Vzhľadom na to, že sa jedná o vybranú vzorku podnikov je potrebné chápať výsledné informácie ako orientačné. Vybraný súbor tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným). Súbor neobsahuje informácie od samostatne hospodáriacich roľníkov – fyzických osôb. Ekonomika pestovania pšenice je hodnotená na základe dostupných údajov v časovom rade rokov 2009 – 2018 v trojročných intervaloch.

Náklady a úrody

Náklady na hektár pšenice sa respondentom vybraného súboru v ostatnom hodnotenom roku (2018) v porovnaní s rokom 2009 zvýšili o 41,2 %. Z dlhodobého hľadiska sa zvýšili najmä náklady na agrochemické služby (o 32,6 €/ha), ostatné priame náklady a služby (spotreba energie, dane, nájomné atď.) sa zvýšili (o 57,1 €/ha) a mzdové a sociálne náklady (o 17,0 €/ha). V porovnaní s rokom 2009 boli vyššie aj priame materiálové náklady spolu (osivá, hnojivá, chemické ochranné prostriedky a ostatný priamy materiál) a to o 28,5 %, čo bolo ovplyvnené najmä zvýšenými nákladmi na chemické ochranné prostriedky a ostatný pomocný materiál. V priebehu ostatných troch rokov (v porovnaní s rokom 2015) sa respondentom zvýšili celkové náklady na ha pšenice o 13,7 %. V porovnaní s rokom 2015 boli v ostatnom hodnotenom roku vyššie takmer všetky nákladové položky. Naopak klesli priame materiálové náklady spolu, ktoré boli v roku 2018 o 3,2 % nižšie ako pred tromi rokmi. Klesli náklady na osivá (8,5 %), hnojivá (21,2 %) aj chemické ochranné prostriedky (20,5 %). Pokles priamych materiálových nákladov celkom zmiernili náklady na ostatný priamy materiál (pohonné látky a mazadlá, náhr. dielce na opravy a ostatný materiál), ktoré sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšili na dvojnásobok. Vo všetkých hodnotených rokoch rástli aj náklady na réžiu, ktoré boli v porovnaní s rokom 2009 v ostatnom hodnotenom roku vyššie o 52,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie o 21,1 %. V štruktúre celkových nákladov na pšenicu v hodnotených rokoch dominovali priame materiálové náklady, ktorých podiel tvoril takmer polovicu celkových nákladov (41 % – 49 %). Najväčší podiel na priamych materiálových nákladoch mali náklady hnojivá (37,3 % – 48,1 %).

V roku 2018 respondenti vybraného súboru podnikov zozbierali z 1 hektára 5 ton pšenice, čo bolo o 1 tonu menej ako pred tromi rokmi. Nižšia hektárová úroda pšenice mala negatívny vplyv na jednotkové náklady a v roku 2018 bola výroba pšenice z hodnotených rokov najdrahšia (201,5 €/t). Najlacnejšie vyrábali respondenti pšenicu v roku 2015 kedy dokázali 1 tonu pšenice vyrobiť za 147,8 €. V porovnaní s rokom 2009 boli náklady na 1 tonu pšenice vyššie o 30,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie až o 36,4 %. Vývoj úrody, nákladov, zisku a rentability pšenice v hodnotenom období prezentuje tabuľka č. 2.

Ceny a rentabilita

V roku 2018 respondenti realizovali v rámci SR tonu pšenice za 172,6 €, čo bola o 67,6 % vyššia realizačná cena ako na začiatku hodnoteného obdobia v roku 2009. V porovnaní s rokom 2015 bola realizačná cena pšenice v ostatnom hodnotenom roku vyššia o 13,8 %. Extrémne sucho vo vegetačnom období v roku 2018 spôsobilo, že hektárová úroda pšenice bola v porovnaní s rokom 2015 nižšia o 1 tonu a ani pri vyšších nákladoch na hektár pôdy a priaznivejšej realizačnej cene nedosahovali respondenti bez započítania podpory zisk. Aj keď v poslednom hodnotenom roku bola realizačná cena pšenice v rámci SR vyššia ako v roku 2015, jednotkové náklady na jej výrobu v ostatnom hodnotenom roku nepokryla. Respondenti v ostatnom hodnotenom roku strácali 29,0 € na 1 tone pšenice.

Ekonomická efektívnosť pšenice bola v roku 2018 nepriaznivo ovplyvnená vysokými jednotkovými nákladmi, spôsobenými nižšou hektárovou úrodou ako pred tromi rokmi a vyššími celkovými nákladmi na 1 hektár pšenice ako v ostatných hodnotených rokoch. Výroba pšenice bola bez započítania podpory pre respondentov v ostatnom hodnotenom roku nerentabilná (-14,4 %). Do plusových čísiel sa pšenica dostala iba za pomoci dotačných stimulov a dosahovala rentabilitu 11,7 %. Kritickým z hodnotených rokov bol pre pšenicu rok 2009, kedy bola stratová aj so započítaním získanej podpory a záporná rentabilita jej výroby sa podporou iba zmiernila z -33,5 % na -12,7 %. Naopak ekonomicky najpriaznivejším rokom pre pšenicu bol rok 2015, kedy realizačná cena pšenice prevýšila náklady na jej výrobu a pestovatelia pšenice dosahovali zisk aj bez započítania dotačných stimulov a rentabilitu 2,6 %. So započítaním štátnej podpory dosahovali v roku 2015 respondenti vybraného súboru podnikov pri výrobe pšenice rentabilitu 24,3 %.

Efektívnosť výroby pšenice, tak ako aj iných rastlinných komodít je ovplyvnená klimatickými podmienkami, vynaloženými nákladmi na jej výrobu, vývojom realizačnej ceny a v značnej miere aj poskytnutou podporou. Pestovanie pšenice bolo pre podnikateľské subjekty v ostatných hodnotených rokoch výhodné. Napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, nižšej úrode a vyšším nákladom na pšenicu v porovnaní s rokom 2015, vyrábali respondenti so započítaním štátnej podpory pšenicu so ziskom aj v roku 2018.

Ing. Anna Trubačová

NPPC – VÚEPP Bratislava