Month: máj 2020

Správne vykonaná ochrana obilnín proti hubovým patogénom a škodcom je kľúčovým prvkom v ich pestovaní s priamym dosahom na rentabilitu výroby, keďže choroby dokážu v priaznivých podmienkach svojou škodlivosťou výrazne znížiť úrody a kvalitu produkcie. Zanedbanie fungicídnej ochrany môže pre patogény v priaznivej sezóne spôsobiť pokles na úrodách o viac ako 50 %.

Viac sa dočítate v článku na stránke spoločnosti Osivo Zvolen, a.s.

Keď sme Vás v januári 2020 informovali o „Zelenej dohode EÚ“ a pripravovaných stratégiách pre jednotlivé odvetvia hospodárstva, prešlo niekoľko mesiacov, z ktorých väčšinu zahltili správy o šírení koronavírusu vo svete. Ten odsúval aj pôvodný plán príprav a zverejňovania jednotlivých dokumentov z dielne Európskej Komisie. Až napokon 20.mája 2020 predstavila predsedníčka EK, Ursula von den Leyenová návrh stratégií „Farm to Fork“ a „Biodiversity“.

Tieto dva dokumenty totiž majú dať rámec pre budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku na obdobie rokov 2021-2027. Tá sa však začne uplatňovať najskôr až od r.2023, keďže doteraz nie sú ukončené diskusie o pôvodných návrhoch legislatívy z júna 2018, ani o viacročnom finančnom rámci na uvedené roky. No aj tieto dve stratégie rozšírili „notový papier“ pre tvorbu národných strategických plánov členských štátov, a tak ich nesmieme prehliadať ani na Slovensku. U nás je však proces prípravy národného dokumentu stále len v analytickej fáze (naposledy v januári 2020 sme pripomienkovali návrh Inštitútu pôdohospodárskej politiky – analytický materiál „Intervenčná stratégia“).

Poznámka 27.5.2020: dnes predsedníčka EK predstaví finančný rámec EÚ pre ďalšie sedemročné obdobie.

Keďže smelým cieľom von der Leyenovej je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete, k tejto výzve smerujú aj čiastkové ciele všetkých strategických plánov. Teda napríklad pre európske poľnohospodárstvo to bude znamenať zníženie používania nebezpečnejších pesticídov do roku 2030 o 50%, hnojív o min. 20%, alebo do toho istého roku zvýšenie podielu ekologického spôsobu poľnohospodárstva na 25% p.pôdy.

Samotná stratégia nemá formu legislatívnej úpravy, zato bude priamo podmieňovať zmeny, či celkom nové pravidlá vo viacerých nariadeniach. Udržateľnosť bude totiž podmienkou v celom reťazci produkcie potravín v krajinách EÚ.

Namiesto chémie „Motykazín“?

Ohľadom redukcie chemických pesticídov sa v stratégii „F2F“ uvádza, že Európska Komisia chce znížiť celkové používanie a riziko z používania pesticídov o 50% (tak ako za ostatných 5 rokov preukázal Harmonizovaný indikátor rizika možné zníženie rizika o 20%) a tiež znížiť používanie nebezpečnejších pesticídov o 50%. Tieto sú definované ako ochranné prostriedky pre plodiny, ktoré obsahujú aktívne substancie spĺňajúce kritériá pre odstavenie podľa bodov 3.6.2. až 3.6.5. a 3.8.2. Prílohy II k Nariadeniu (ES) č.1107/2009, prípadne sú uvedené ako látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s kritériami v bode 4 tejto Prílohy (napr. obsahuje karciongény, reprodukčne toxické apod.).

Aby sa poľnohospodárom redukciou spomínaných pesticídov neznížil príjem z výroby, prijme EK rad opatrení. Okrem iných reviduje aj Smernicu na trvalo-udržateľné používanie pesticídov a zlepší opatrenia „Integrovaného manažmentu škodcov“ (IPM). Namiesto chemických látok bude podporovať bezpečnejšie alternatívne nástroje na ochranu pred škodcami, napr. rotácia plodín v osevnom postupe, mechanické odburiňovanie. Komisia tiež zjednoduší prístup na trh pre pesticídy obsahujúce biologicky aktívne zložky, skráti dĺžku procesu schvaľovania nových ochranných látok pre predaj v členských štátoch a navrhne aj úpravy v štatistických zisťovaniach ohľadom používania pesticídov.

Nadbytok živín…všade?

Nadbytok živín z poľnohospodárskeho hnojenia, najmä dusíka a fosforu, ktoré neabsorbujú poľnohospodárske plodiny, spôsobujú v životnom prostredí (v pôde, vode, vzduchu) množstvo negatívnych dopadov (napr. emisie N₂O vo vzduchu predstavovali v roku 2017 až 43% z celkových emisií z poľnohospodárstva v EÚ). Následkom je redukcia diverzity života v jazerách, riekach, moriach a na mokradiach. Komisia chce prijať opatrenia na zníženie strát živín o 50% a súčasne zabezpečiť, že nedôjde k zníženiu úrodnosti pôdy. Teda do roku 2030 by sa mala znížiť celková úroveň používania hnojív o 20%. Mala by byť prijatá environmentálna a klimatická európska legislatíva, ktorá usmerní tento cieľ.

Komisia s členskými štátmi vytvorí Akčný plán pre integrované riadenie živín, ktorým zamedzí únik živín zo zdroja a zvýši trvalú udržateľnosť živočíšnej výroby. Mali by sa tiež rozšíriť možnosti presného hnojenia a ďalšie moderné prístupy, napr. recyklácia organického odpadu na obnoviteľné hnojivá. To všetko budú musieť členské štáty uplatniť už v rámci „nástroja na trvalú udržateľnosť fariem pre riadenie živín“ vo svojich strategických plánoch na ďalšie obdobie.

 

Stručne uvedené kroky v rámci stratégie „Z farmy na stôl“ (F2F) (v slovenčine)

Celý dokument stratégie „F2F“ je dostupný na internete:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a Príloha k oznámeniu

Stručne popísaná stratégia Biodiverzity (v slovenčine).

Celý dokument stratégie (v angličtine): https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-annex-eu-biodiversity-strategy-2030_en.pdf

 

Pre doplnenie, Združenie pestovateľov obilnín (a nielen to) pripomienkovalo návrhy Európskej Komisie v priebehu marca v tomto znení:

„Zástupcovia pestovateľov obilnín na Slovensku chcú v súvislosti s plánom znižovania používania pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve zdôrazniť nutnosť zohľadniť národné špecifiká a v žiadnom prípade neriešiť tieto usmernenia paušálne, či jednotným percentom pre všetky členské štáty EÚ. Úroveň používania spomínaných látok je totiž v rôznych štátoch rôzna a na Slovensku je už dnes pomerne nízka.

Taktiež chceme upozorniť na zatiaľ nedostatočne zmapovaný rozsah tzv. bielych plôch, ktoré nie sú využívané na poľnohospodársku produkciu, ale mali by sa zohľadniť do spotreby chemických ochranných prostriedkov na hektár poľ.výmery podniku. Na Slovensku tieto biele plochy, ktoré ležia úhorom, predstavujú značnú časť pôdneho fondu a sú súčasťou ekosystému.

Dovoľujeme si tiež apelovať na nerovnaký prístup k výrobcom obilia ako aj producentom potravín v rámci členských krajín EÚ a v rámci tretích krajín. V záujme znižovania uhlíkovej stopy by bolo žiadúce revidovať obchodné dohody a uprednostniť európskych výrobcov obilnín (napr. dovozy kukurice z USA, dovozy obilia z Ukrajiny apod.).“

 

Spracovala Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 26.5.2020

Celý text na stiahnutie: F2F strategia 26maj20

 

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V štyroch častiach sme Vám ponúkli základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice. Všetky texty sú voľné dostupné.

4.časť: Zber a pozberová úprava kukurice

V našich podmienkach sa zber zrnovej kukurice vykonáva pomocou upravených obilných kombajnov. Neodlistené kukuričné šúľky zberáme v fyziologickej zrelosti, keď sú už steblá suché. Následne prebieha výmlat v mlátiacom mechanizme kombajnu a výsledný produkt – čisté a nepoškodené zrno sa uloží do zásobníka kombajnu.

Agrotechnický termín začiatku zberu je dôležitý pre obmedzenie strát. Pre súčasné skoré typy hybridov je to obdobie v prvej polovici septembra, pre neskoré až prvá polovica októbra (10.9.-31.10). Porast má byť nezaburinený a vlhkosť zrna 18-20% (najviac do 30%). Rizikom je priebeh počasia počas zberu a tiež poškodenie porastu zverou.

Princíp práce adaptéra obilného kombajnu pre zber kukurice na zrno spočíva vo vťahovaní stebla medzi odlamovacie valce, resp. lišty, v oddelení šúľka od stebla a jeho dopravu do priestoru priebežnej závitovky. Aby toto fungovalo, adaptér musí byť v bezchybnom technickom stave a musí mať:

• pevné a funkčné zábranové gumy
• správnu výšku odlamovacích valcov nad povrchom poľa
• správnu vzdialenosť medzi odlamovacími valcami, podľa priemeru stebla a šúľka
  (moderné adaptéry umožňujú nastavovať túto vzdialenosť priamo z kabíny kombajnu).

   

Mlátiace ústrojenstvo je potrebné nastaviť:

• Znížiť frekvenciu otáčania mlátiaceho bubna na 350-600 otáčok za minútu
• Demontovať, alebo zakryť lapač kameňov
• Vyplniť medzimlátkový priestor mlátiaceho bubna plechovými vložkami, ktoré zamedzia možnosti vstupu šúľkov do mlátiaceho bubna
• Vstupnú a výstupnú medzeru medzi košom a bubnom
• Namontovať prídavné stupne na stupňovitú dosku
• Vymeniť sitá v čistiacom mechanizme
• Frekvenciu otáčania rotora ventilátora nastaviť na hornú hranicu regulovateľného rozsahu.

A samozrejme, treba sústavne sledovať prípadné poškodenie zrna, aby sme potvrdili správnosť nastavenia, prípadne ho upravili podľa potreby.

   

obr.: klas – šúľok – zrno kukurice

Steblá rastlín kukurice sú následne podrvené drvičom stebiel umiestneným v zadnej časti pod adaptérom. Podrvená hmota stebiel je pritom voľne rozmetaná po povrchu poľa. Optimálna pracovná rýchlosť obilného kombajnu vybaveného adaptérom pre zber kukurice je v rozmedzí 6-10 km.h^-1, pričom straty zrna u nových kombajnov sú na úrovni cca 1-1,5%, no nepresahujú 2%.

Agrotechnika po zbere kukurice na zrno spočíva predovšetkým v drvení kôrovia. Taktiež môžeme aplikovať organické hnojivá – kalov (saturačných, hnojovice, digestátu apod.). Aplikujte aj vápenec (kalcium) a hnojivá obsahujúce fosfor, dusík a draslík (N, P, K) podľa ASP a požiadaviek pre následný osev.

Pozberové zvyšky je najvýhodnejšie zapraviť kvalitnou hlbokou orbou cca 30 cm s urovnaním povrchu. Hlboká orba je najvhodnejšia aj preto, že je to najlacnejšie riešenie – cena za jeden hektár je porovnateľná s podrývaním. Táto jednoduchá agrotechnická operácia je účinná proti škodcom (víjačka, hlodavce), burinám, aj proti hubovitým chorobám. Zároveň účinne rozmiestni výživu do celého profilu pôdy.

Pozornosť treba venovať aj pozberovej úprave zrna kukurice. Keďže zrno má pri zbere vysoký obsah vody a cukrov, čo vytvára podmienky pre mikrobiálnu fermentáciu, môže dôjsť k zahrievaniu a zhoršovaniu kvalitatívnych parametrov zrna. Preto čím skôr po zbere musíme zrno dosušiť na skladovaciu vlhkosť 14%, alebo použiť iné spôsoby konzervácie. Najbežnejšie sa používa teplovzdušné sušenie. Podľa typu sušiarne sa teplota pohybuje od 70 do 120 ºC. Vstupná teplota sa musí nastaviť podľa vlhkosti zrna – čím je vlhkejšie, tým je treba sušiť pomalšie a pri nižšej teplote.

 

V štyroch krokoch sme teda priblížili sejbu a predsejbovú prípravu, ošetrovanie porastu kukurice počas vegetácie a jeho ochranu pred škodlivými činiteľmi, až po zber, pozberovú agrotechniku a úpravu zrna kukurice. Všetky časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu nájdete na našej stránke www.obilninari.sk

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, máj 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť4 na web 6maj20