Month: máj 2017

Dňa 21.marca 2017 sa v Nitre uskutočnila odborná konferencia na tému „Perspektívne prístupy v rastlinnej výrobe“, ktorú organizovalo Združenie pestovateľov obilnín a Slovenský zväz olejninárov.

Konferencie sa zúčastnilo asi 60 záujemcov, a to nielen z radov členských subjektov týchto zväzov. Tému otvorila Ing. Hana Frátričová z Odboru rastlinných komodít MPRV SR, ktorá prezentovala problematiku vývozu rastlinných surovín do Rakúska na výrobu biopalív. Od 1.6.2017 totiž nadobúda platnosť smernica o národnej schéme Rakúska, podľa ktorej bude potrebná certifikácia pre deklarovanie, že biomasa v každom mieste spĺňa požiadavky Smernice 2009/28/ES. V úvodnej časti priblížili aktuálny stav a očakávaný vývoj v sektore pestovania a spracovania olejnín a obilnín predsedovia zväzov.

Ing. Jozef Rebro informoval, že podľa odhadov by mala v tomto roku stúpnuť produkcia repky olejnej o 2,5 mil. ton v rámci krajín Európskej únie. Cena repky bola od IX. 2016 do III. 2017 na najvyššej úrovni, a tak mali pestovatelia príležitosť uzavrieť zmluvy s hedžovanou cenou. V krátkom čase pribudne na Slovensku  spracovateľská kapacita pre 50-60 000 ton sóje, a tak stúpne dopyt po tejto komodite. No stále musíme pracovať na zvyšovaní obsahu dusíkatých látok v sóji a zachovať túto plodinu bez GMO.

Podľa Ing. Jozefa Urminského sa posledné tri roky akumulujú zásoby obilia na Slovensku, ktoré je čistým vývozcom tejto komodity. Pritom je na Slovensku príležitosť preorientovať sa na iné druhy komodít až v rámci výmery 200 000 hektárov, o ktoré by sa mohla znížiť pestovateľská plocha obilnín. No, žiaľ, sme len málo pripravení na alternatívne riešenia. Súčasné nastavenie podporných nástrojov je demotivujúce a netlačí farmára tak, aby rozvíjal produkciu v súlade s požiadavkami spotrebiteľov. Navrhol viacero možných riešení.

O aktuálnych výsledkoch výskumov ako aj o odporúčaniach v oblasti pestovania monokultúrnych porastov hovoril Ing. Roman Hašana z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Pri pokusoch s pestovaním pšenice ozimnej v monokultúrnom poraste sa znížila úroda o 40%, zvýšila sa zaburinenosť aj chorobnosť porastu. Alarmujúci je aj podiel obilnín a olejnín v rámci regiónov – výrobných oblastí Slovenska, napr. v zemiakárskej výrobnej oblasti. Je nevyhnutná diverzifikácia aj v rámci odrodovej skladby. Otázna je však ochota slovenských pestovateľov meniť zaužívané osevné postupy, keďže diverzifikácia neberie do úvahy ekonomické faktory.

Veľké perspektívy v orientácii sa na ekologické poľnohospodárstvo vidí Prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová z SPU v Nitre. Slovensko má výborné predpoklady na zvýšenie plôch v rámci ekologického systému a vo svete rastie dopyt po kvalitných bioproduktoch. V tomto smere existuje aj v Európskej únii viacero podporných nástrojov a fondov, ktoré možno využívať. Pritom je efektívnejšie zamerať sa až na finálne spracovanie potravinárskych výrobkov a čo najkratší predajný kanál.

Za Úniu potravinárov Slovenska informoval o situácii v slovenskom potravinárskom priemysle a obchode Ing. Daniel Molnár. Podľa posledného prieskumu SPPK z konca roka 2016 je na pultoch obchodov iba necelých 40% slovenských potravín. Saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami klesá už niekoľko rokov, ale až 82% z dovážaných potravín sú nahraditeľné komodity, ktoré si dokážeme vyrobiť aj na Slovensku. Vyvážame suroviny, dovážame spracované potraviny s pridanou hodnotou. Na Slovensku tiež fungujú tzv. „prebaľovacie prevádzky“, ktoré tovar vyrobený v cudzine zabalia a označia ako „vyrobené na Slovensku“. Chýba lepší marketing, podpora domácej produkcie, ale aj lepšia výchova a vzdelávanie spotrebiteľov.

Určitou alternatívou pre slovenské polia je aj konopa siata, ktorú predstavil Ing. Dušan Knezovič z platformy Konopný dvor. Pestovanie tejto technickej plodiny, ktorá má tisícoraké využitie v praxi sa začalo rozvíjať aj vďaka vytvoreniu Konopného družstva a forme zdieľanej ekonomiky. Aj cena za túto surovinu na trhu nie je nezaujímavá: 1200 € za tonu za dobrú potravinársku kvalitu semena a 300-400 € za tonu nepotravinárskej kvality. No využiť je možné aj stonky a vlákno na rôzne účely, napr. v stavebníctve, medicíne, odevnom priemysle, lakoch atď.

Podľa Doc. Ing. Jozefa Húsku je perspektívnou alternatívou a pseudoobilninou budúcnosti Láskavec – Amarant. Pokusy s jeho pestovaním v našich podmienkach prebehli už pred 20 rokmi v Nitre a okolí. Ukázal sa ako výborná surovina nielen na tvorbu biomasy pre bioplynové stanice, ale zaujalo najmä potravinárske využitie semena láskavca, ktoré má jedinečné výživové hodnoty a prínosy pre zdravie človeka i zvierat.

Odborná konferencia priniesla mnoho zaujímavých informácií, otázok, ale aj riešení. Perspektívy v rastlinnej výrobe na Slovensku sú v jej diverzifikácii, väčšom ohľade na dopyt spotrebiteľov a najmä vo zvýšení domácej spotreby v rámci potravinárskeho priemyslu, ako aj v živočíšnej výrobe. Závery a odporúčania z konferencie si prečítajte tu:

Závery konferencie apr17